Čo je to nižšie samádhi?

Sri Chinmoy: Je viacero druhov nižších samádhi a medzi nimi najvyšším je savikalpa samádhi. Hneď po savikalpa samádhi nasleduje nirvikalpa samádhi, ale medzi nimi je obrovský rozdiel. Aj keď je savikalpa samádhi o stupeň nižšie než nirvikalpa, nepoužívame termín „nižšie“. Nehovoríme, že savikalpa samádhi je nižšie než nirvikalpa, sú to dve úplne odlišné samádhi. Existuje aj niečo za nirvikalpa samádhi, a to sa nazýva sahadža samádhi. Najznámejšie sú však savikalpa a nirvikalpa samádhi.

V savikalpa samádhi strácate na krátky čas všetko ľudské vedomie. V tomto stave je pojem času a priestoru úplne odlišný. Skutočnosť nemôžete posudzovať ľudským časom; nemôžete ju posudzovať ľudským spôsobom vnímania priestoru. V tomto samádhi ste jednu či dve hodiny v úplne inom svete. Vidíte, že takmer všetko je tam dokončené. Tu na tomto svete je vo vás i v iných ľuďoch ešte stále veľa nenaplnených želaní. Milióny túžob nie sú naplnené a milióny vecí zostávajú nedokončené. Keď ste však v savikalpa samádhi, vidíte, že prakticky všetko je urobené, nemusíte nič robiť. Ste iba nástroj. Ak vás niekto použije, dobre; inak sú všetky veci urobené. Ale zo savikalpa samádhi sa každý musí vrátiť do bežného vedomia.

Dokonca aj v savikalpa samádhi existujú stupne. Tak, ako sú v škole v jednej triede vynikajúci aj slabší študenti, podobne v savikalpa samádhi dosiahnu niektorí hľadajúci najvyšší stupeň, zakiaľ čo menej ašpirujúci hľadajúci dosiahnu nižšiu alebo strednú priečku rebríka, kde nie je všetko také čisté a jasné ako na najvyššej úrovni.

V savikalpa samádhi existujú myšlienky a predstavy, ktoré prichádzajú z rôznych strán, ale neovplyvňujú vás. Keď meditujete, nič vás neruší a vaša vnútorná bytosť funguje dynamicky a spoľahlivo. Keď budete trocha ďalej a zjednotíte sa so svojou dušou v nirvikalpa samádhi, tam už nebudú vôbec žiadne predstavy či myšlienky. Tanec prírody sa tu zastaví. Nie je tu žiadna príroda, len nekonečný mier a blaženosť. Poznávajúci a poznávané sa zjednotili. Všetko je pokojné. Tu zažívate nanajvýš božskú, všetko prenikajúcu, seba milujúcu extázu. Stávate sa objektom radosti, stávate sa tým, kto sa raduje a stávate sa radosťou samotnou.

Nirvikalpa samádhi je najvyšším samádhi, ktoré väčšina duchovných Majstrov dosahuje, ale iba vtedy, ak dosiahli realizáciu. Trvá niekoľko hodín alebo niekoľko dní a potom treba ísť znovu dole. Čo sa stane, keď niekto zostúpi dole? Často zabudne svoje vlastné meno, svoj vek, nedokáže správne rozprávať. Postupným cvičením sa však môže naučiť, ako zostúpiť z nirvikalpa samádhi a hneď potom sa správať bežným spôsobom.

V dávnej minulosti boli duchovní Majstri, ktorí dosiahli nirvikalpa samádhi a nevrátili sa späť. Udržali si svoje najvyššie samádhi a zistili, že nedokážu vstúpiť do atmosféry sveta a správať sa ako ľudské bytosti. Kým je človek v tomto stave vedomia, nedokáže fungovať vo vonkajšom svete, je to jednoducho nemožné.

Keď niekto vstúpi do nirvikalpa samádhi, zvyčajne sa už nechce vrátiť späť. Ak v ňom niekto zostane osemnásť či dvadsaťjeden dní, je veľmi pravdepodobné, že opustí telo. Je tam však ešte božské rozhodnutie. Ak Najvyšší chce, aby určitá duša pracovala tu na Zemi, vtedy aj po dvadsaťjeden či dvadsaťdva dňoch vezme toho človeka do iného kanála dynamického, božského vedomia a vráti ho späť na pozemskú úroveň, aby konal.

Sahadža samádhi je úplne najvyšším typom samádhi. V ňom je človek vo svojom najvyššom vedomí, ale zároveň pracuje v hrubom materiálnom svete. Človek si udržiava zážitok nirvikalpa samádhi, zatiaľ čo zároveň vstupuje do pozemských aktivít. Stal sa dušou a zároveň využíva telo ako dokonalý nástroj. V sahadža samádhi človek chodí ako obyčajná ľudská bytosť. Je a robí bežné veci, ktoré robia obyčajní ľudia. V najvnútornejších zákutiach srdca je však naplnený božským osvietením. Keď má niekto toto sahadža samádhi, stáva sa Pánom a Majstrom Skutočnosti. Kedykoľvek sa mu zachce, môže ísť k Najvyššiemu a potom zostúpiť dole do pozemského vedomia, aby ho prejavil.

Po dosiahnutí úplnej realizácie Boha je iba zriedka niekto požehnaný sahadža samádhi. Veľmi málo duchovných Majstrov dosiahlo tento stav — iba jeden či dvaja. Pre sahadža samádhi je potrebná nekonečná Milosť Najvyššieho, alebo musíme byť veľmi silní a mať šťastie. Sahadža samádhi prichádza len vtedy, keď niekto dosiahol neoddeliteľnú jednotu s Najvyšším, alebo v zriedkavých prípadoch, keď chce ukázať, že on je Najvyšší. Ten, kto dosiahol sahadža samádhi a zostáva v ňom, vedome a dokonale prejavuje Boha v každom okamihu, a je tak najväčšou pýchou transcendentálneho Najvyššieho.