Je nejaký rozdiel medzi realizáciou jedného Majstra a realizáciou druhého Majstra?

Sri Chinmoy: Tak, ako sú ľudia a ľudia, podobne sú aj Jogíni a Jogíni. Všetci Jogíni nie sú na rovnakej úrovni. Plne realizovaný Jogín je ten, kto je neustále zjednotený s Božím Vedomím, kto si neustále uvedomuje svoju jednotu s Bohom. Existujú však i napoly realizovaní alebo čiastočne realizovaní Jogíni. Niekoľko hodín denne, počas meditácie, sú zjednotení s Bohom, zvyšný čas sú ako obyčajné ľudské bytosti. Jednota Majstra s Bohom závisí od toho, aký druh realizácie dosiahol.

Realizácia Boha je ako strom. Niekto môže bežať, dotknúť sa stromu realizácie a povedať: „Realizoval som.“ Táto realizácia je však len ako keď sa dotkneme kmeňa stromu. Človek je veľmi šťastný, keď sa dotkne kmeňa stromu, pretože vidí, že je na ňom ovocie, že sú tam i listy a konáre. Môže sa ich dotknúť, držať ich, cítiť ich — vie, že dosiahol svoj cieľ. Ale niekto iný povie: „Nie, mne to nestačí. Chcem sa vyšplhať hore a sadnúť si na konár. Potom budem cítiť, že som dosiahol svoj cieľ.“ Ide o krok ďalej, takže prirodzene, jeho realizácia je vyššia. A potom bude niekto iný, kto sa vyšplhá na najvyšší konár a bude tam jesť veľmi chutné ovocie. Jeho realizácia je ešte vyššia. Nielenže videl a dotkol sa Najvyššieho, ale sa k Najvyššiemu skutočne vyšplhal. Nemá však v úmysle zísť dole, pretože cíti, že vo chvíli, keď zostúpi, stane sa znova obyčajným človekom a nevedomý svet ho chytí do svojich sietí. Cíti, že keď raz zíde dolu, nebude už schopný vyšplhať sa nahor.

Existuje však ešte jeden druh realizovanej duše, ktorá sa nielen vyšplhá k Najvyššiemu pre realizáciu, ale aj prinesie svetu dole ovocie zo stromu. Vráti sa kvôli prejaveniu. Povie: „Nie som spokojný, keď sedím na vrchole stromu. To nie je mojím cieľom. Chcem sa o to, čo som získal, podeliť s ľudstvom.“ Má schopnosť vyšplhať sa nahor a zliezť dole kedykoľvek sa mu zachce. Keď schádza dole, prináša nadol Súcit, Mier, Svetlo a Blaženosť. A keď sa šplhá hore, berie ľudstvo so sebou. Vezme na svoje ramená niekoľko ľudských bytostí a šplhá sa nahor. Nechá tieto duše hore a znovu sa vráti späť, aby zobral na svoje ramená niekoľko ďalších. Jeho schopnosti sú nekonečne väčšie než schopnosti človeka, ktorý len prišiel a dotkol sa stromu. Jeho realizácia je najúplnejšia.

V Indii bolo niekoľko duchovných Majstrov, ktorí boli čiastočne realizovaní. Dotkli sa kmeňa stromu, ale nevyšplhali sa na najvyšší konár. Hľadajúci ich považujú za veľmi veľkých, ale ak porovnáte ich úroveň s úrovňou Sri Krišnu, Krista alebo Budhu, zistíte, že tí, ktorí sa stromu len dotkli, dosiahli len čiastkovú realizáciu.

Keď sa hinduista dotkne kvapky vody z Gangy, bude mať pocit čistoty. Ale ak niekto dokáže Gangu preplávať, prirodzene, bude viac presvedčený o tom, že je celé jeho telo očistené. Aj pokiaľ ide o realizáciu, niekto môže byť spokojný s kvapkou nektáru, alebo si môže povedať: „Nie, potrebujem nekonečný oceán.“ A niekto iný zas môže povedať: „Tento nekonečný oceán nie je len pre mňa, je pre každého. Chcem sa oň podeliť s inými.“ Realizácia toho, kto má naozaj schopnosť podeliť sa o svoju najvyššiu realizáciu s ostatnými, je nepochybne vyššia než realizácia ostatných dvoch.

Sri Rámakrišna hovoril o džívakoti a išvarakoti. Džívakoti je ten, kto realizoval Boha, ale nechce znovu vstúpiť na pole prejavenia. Ten, kto má plť, malú loďku, môže cez more nevedomosti preplávať sám, nemôže však zobrať ostatných. Ale išvarakoti, ktorý má veľkú loď, môže zobrať stovky a tisíce ľudských duší a previezť ich cez more nevedomosti. Znovu a znovu sa vracia na svet, aby oslobodil ľudstvo.