Dvaja žiaci

PRVÝ ŽIAK: Hovoril som ti, hovoril som ti, hovoril som ti!

DRUHÝ ŽIAK: Čo si mi hovoril?

PRVÝ ŽIAK: Hovoril som ti, že náš Majster nič nemá. Nič! Nemá žiadnu duchovnú silu. Nemá žiadnu okultnú silu. Vie len rozprávať. Hovorí o transcendentálnej Skutočnosti a univerzálnom Vedomí a o tom, čo všetko dokáže so svojou okultnou silou. Ale to všetko sú lži. On vie rozprávať a my ho vieme počúvať. Ale nemá nič, nič. Pozri, už tri mesiace trpí reumou. Keby mal čo len štipku okultnej sily, mohol sa vyliečiť.

DRUHÝ ŽIAK: Moje srdce mi hovorí, že on má schopnosť sa vyliečiť, ale Boh ho žiada, aby mal túto skúsenosť.

PRVÝ ŽIAK: Hovorí, že na seba berie našu karmu, ale my sme nič neurobili. Ja som neurobil nič zlé. Ani ty a ostatní žiaci ste neurobili nič zlé. To, čo sa stáva je, že keď on urobí niečo zlé, obviňuje nás. Kto vie, čo zlé urobil vo vnútornom svete? Preto dostáva trest. A navonok obviňuje nás.

DRUHÝ ŽIAK: Nikdy nás neobviňuje. A ja mu verím, keď hovorí, že berie našu karmu.

PRVÝ ŽIAK: Ty mu veríš? Tak mu ver. Zostaň s ním a trp. Zomri s ním.

DRUHÝ ŽIAK: Zomriem s ním. Nielenže zomriem s ním, ale zomriem pre neho.

PRVÝ ŽIAK: Boh stvoril na zemi dva druhy ľudí: jedni klamú a druhí sa nechajú oklamať. Jedni sú darebáci a druhí sa nechajú využívať.

(Vstúpi majster. Prvý žiak sa začne vzďaľovať. Druhý žiak sa dotkne Majstrových nôh.)

MAJSTER (k prvému žiakovi): Takže ty vieš, že nemám žiadnu schopnosť, že sa len chválim? Nie som pre teba ten správny Majster. Najlepšie urobíš, keď pôjdeš k nejakému inému Majstrovi, alebo počkáš, kým ten správny Majster príde k tebe. Odíď. Choď domov a ži pokojne. (Druhému žiakovi.) Ty mi veríš. Je mojou povinnosťou pomáhať ti, viesť ťa. Teraz mi povedz, naozaj cítiš, že do svojho tela beriem tvoju nevedomosť, tvoju nedokonalosť? Alebo to hovoríš len preto, že si študoval moju filozofiu a knihy, ktoré napísali iní? Čítal si o Ramakrishnovi, ktorý vzal nečistotu, nedokonalosť a nevedomosť svojich žiakov a veľmi trpel. Mnohí, mnohí duchovní Majstri hovorili, že robia to isté. Myslíš si, že to hovorím len preto, že to povedali mnohí z nich? Myslíš si, že iba rozprávam, alebo si myslíš, že tieto veci od teba skutočne beriem?

DRUHÝ ŽIAK: Majster, ja viem, čo odo mňa berieš. Každý deň odo mňa berieš neúprimnosť, temnotu, nečistotu, žiarlivosť, pochybnosti, neistotu a mnoho ďalších nedokonalostí. Kam sa stratia? Dávam ti ich, idú k tebe. Ak na zemi nie je nikto iný, kto by tomu veril, nevadí mi to. Aj keď mi povieš, že si ich neberieš, že je to tvoja vlastná karma, neuverím ti. Viem, že Boh ti túto skúsenosť dáva kvôli mne. Keby som touto skúsenosťou prešiel ja, možno by som zomrel.

MAJSTER: Dieťa moje, sú dva dôvody, prečo trpím. Jedným dôvodom je to, že na seba skutočne beriem bremeno, nedokonalosti a nebožské vlastnosti mojich blízkych žiakov. To je to, čo Najvyšší chce, aby som robil. Sú dva spôsoby, ako túto karmu vziať. Jeden spôsob je vziať ju na seba a trpieť, a druhý spôsob je hodiť nedokonalosti žiakov do kozmického Vedomia. Ale jednoduchší spôsob, nekonečne jednoduchší, je vziať ju na seba. Je to priamy spôsob. Vy trpíte a ja sa vás priamo dotknem a zoberiem si vaše utrpenie. Ten druhý spôsob je, akoby som vás preniesol na iné miesto, do univerzálneho Vedomia. Kozmické Vedomie možno vnímať ako kopu odpadu. Zoberiem vaše nečistoty a nedokonalosti a zabalím ich. Potom tam musím ten balík odniesť a vyhodiť ho. Ale tým prvým spôsobom sa vás len dotknem a ako magnet odoberiem vaše utrpenie, vaše bolesti, vaše nebožské vlastnosti. Tento spôsob je jednoduchší, a preto to robím. Boh chce, aby som to robil.

Hovorím Bohu: „Bože, moje deti ma tak veľmi milujú a ja ich nemám rád, neteším ich“. Vtedy mi Boh hovorí: „Pozri, ako pre ne trpíš. Pozri sa na svoju lásku, syn Môj – ako úprimne, ako oddane ich miluješ. Cítiš, že v dokonalosti tvojich detí je tvoja dokonalosť, čo je absolútna pravda. Milujú ťa, pretože cítia, že ak ťa dokážu vlastniť, budú vlastniť všetko. Milujú ťa, aby ťa mali; ty ich miluješ, aby si ich mohol priviesť ku Mne. Miluješ ich, pretože cítiš, že ak ich dokážeš priviesť ku Mne, potom si zohral svoju úlohu. Keď ťa milujú kvôli sebe cítia, že hrajú svoju úlohu. A keď ich miluješ ty, keď ich privádzaš ku Mne, k svojmu Najvyššiemu, vtedy cítiš, že hráš svoju úlohu.“

Boh mi dal aj ďalší dôvod na utrpenie. Mnoho ľudí za mnou prichádza len s túžbou, túžbou, túžbou. Prichádzajú ku mne len preto, aby si splnili svoje túžby. Keď však vidia, že som ochromený bolesťou, že aj ja trpím a som chorý, že som rovnako slabý ako oni, hovoria: „Je to invalid, je bezmocný. Ako by nám mohol pomôcť? V čom je lepší ako my?“ Cítia, že najlepšie bude, ak pôjdu k niekomu inému, kto im môže pomôcť, a mnohí odídu. Ale pravda je, že Boh chce, aby títo ľudia odišli. Keď odídu, moja loď bude ľahšia a potom bude môcť oveľa rýchlejšie plávať k Cieľu. Boh chce, aby neašpirujúci ľudia opustili svojho Majstra a aby sa Majstrova loď stala ľahšou.

Toto sú teda dôvody, prečo trpím. Keď úprimný žiak vidí, že pre neho trpím, povie si: „Ak naozaj milujem svojho Majstra, mal by som mu robiť iba radosť.“ Žiak si teda dáva sľub, vnútorný sľub: „Chcem, aby bol na mňa neustále hrdý. Nič mi neurobí väčšiu radosť, ako keď uvidím, že môj Majster je na mňa stále hrdý.“ Takže žiak už nerobí žiadne chyby a Majster sa stáva šťastným a hrdým.

(Prvý žiak sa dotýka Majstrových nôh.)

PRVÝ ŽIAK: Majster, tak dlho som bol neveriacim, neľudským stvorením. Od dnešného dňa budem tvojím verným, oddaným žiakom.

DRUHÝ ŽIAK: Majster, tak dlho som bol tvojím oddaným, verným žiakom. Dnes si mi prezradil tajomstvo svojho utrpenia. Od dnešného dňa sa považujem za tvoju dôležitú, vedomú súčasť. Považujem sa za tvoje ruky. Majster, tvoj súcit je jedinou záchranou môjho života. PRVÝ ŽIAK: Majster, tvoje odpustenie je jedinou záchranou môjho života.

MAJSTER (k prvému žiakovi): Tým, že si spoznal svoju hlúposť, svoju nevedomosť, vyniesol si do popredia svoju božskosť. (K druhému žiakovi.) Tým, že si spoznal mňa, moju duchovnú Pravdu, prejavil si Božiu božskosť na zemi. Prejavil si Božiu Vôľu na zemi.