Človek sa musí riadiť svojou prirodzenosťou

SVÄTÝ MUŽ: Chcel som ťa zachrániť a zachránil som ťa. To je moja odmena? V každom prípade som splnil svoju povinnosť.

(O niekoľko minút neskôr škorpión opäť spadne do rieky. Prizerajúci sa opäť pozoruje.)

SVÄTÝ MUŽ: Ach, úbohé stvorenie, opäť trpíš. Je mi ťa ľúto.

(Opäť zdvihne škorpióna a postaví ho na súš. Škorpión ho opäť bodne, tentoraz ešte silnejšie. Vykríkne od neznesiteľnej bolesti.)

POZOROVATEĽ: Si hlupák! Prečo si to urobil? Prvýkrát si urobil chybu a druhýkrát si tú istú chybu zopakoval.

SVÄTÝ MUŽ: Priateľ môj, čo môžem robiť? Mojou prirodzenosťou je milovať, mojou prirodzenosťou je zachraňovať. Prirodzenosťou škorpióna je nenávidieť, prirodzenosťou škorpióna je bodať. Ja sa musím riadiť svojou prirodzenosťou a škorpión sa musí riadiť svojou prirodzenosťou. Ak opäť spadne do vody, ja ho opäť zdvihnem, bez ohľadu na to, koľkokrát spadne. Budem poštípaný, budem plakať, budem nariekať, ale nezapriem svoju prirodzenosť, ktorou je milovať, zachraňovať a chrániť druhých.

(Prizerajúci sa okamžite skočí do rieky, aby sa dotkol nôh svätého muža.)

POZOROVATEĽ: Ty si môj učiteľ, ty si môj Guru. Hľadal som, túžil som po Guruovi. Dnes som v tebe našiel svojho skutočného Gurua. Keďže som tvojím žiakom, odteraz, ak škorpión spadne do rieky, budem to ja, kto ho vráti na zem.

(Žiak spieva.)

Amar bhabana
Amar kamana
Amar eshana
Amar sadhana
Tomar charane
Peyechhe ajike thai
Moher bandhan hiyar jatan
Timir jiban shaman shasan
Halo abasan nai nai ar nai

Moje myšlienky, moje túžby, moja ašpirácia,
disciplína môjho života
dnes našli svoje útočisko pri Tvojich nohách.
Puto lákavej pripútanosti a
bolesti srdca,
život temnoty a muky smrti,
už nevidím, už necítim.

(Pomáha svätému mužovi vyjsť z rieky. Guru teraz sedí na brehu a pozoruje scénu. O niekoľko minút škorpión opäť spadne do rieky. Žiak ho chytí a vyloží na suchú zem, ale škorpión mu neublíži.)

ŽIAK: Majster, ako to, že ma vôbec nepoštípal? Myslel som si, že ten škorpión poštípe aj mňa. Teba nemilosrdne bodol dvakrát. Nerozumiem tomu.

MAJSTER: Dieťa moje, nerozumieš? Mám ti to povedať? Budeš mi veriť?

ŽIAK: Prosím, povedz mi to. Budem ti veriť, Majster.

MAJSTER: Škorpión má tiež dušu a tá mu povedala, že keby ťa poštípal, namiesto toho, aby si ho položil na zem, hneď by si ho zabil. Škorpión vedel, že by si to neprijal, netoleroval by si jeho nevďačnosť. Nedostal od teba žiadnu záruku svojej bezpečnosti. Škorpión ťa nepoštípal, pretože to cítil. Pokiaľ ide o mňa, duša škorpióna vedela, že ho nikdy nezabijem, bez ohľadu na to, koľkokrát by ma poštípal. Len by som ho chytil a položil na zem, aby bol v bezpečí. Aj v bežnom svete sa ľudia bijú, hádajú a ohrozujú iných len vtedy, keď vidia, že ich protivníci sú buď slabí, alebo nechcú bojovať. Ak vidia, že niekto je silnejší ako oni, zostanú ticho.

ŽIAK: Majster, máš žiakov?

MAJSTER: Mám veľa, veľa žiakov.

ŽIAK: Čo s nimi robíš?

MAJSTER: Dávam a beriem, beriem a dávam. Každý deň im beriem jed a dávam im nektár. Beriem ich ašpiráciu a dávam im realizáciu. Beriem od nich to, čo majú, nevedomosť, a dávam im to, čo mám ja, múdrosť. Oni mi dávajú prísľub môjho prejavenia a ja im dávam prísľub ich realizácie. Potrebujeme sa navzájom. Vy ma potrebujete, aby ste do mňa mohli naliať svoju nečistotu, nedokonalosť, temnotu a nevedomosť. A ja potrebujem vás, aby som vás mohol naplniť, čo mám, všetkým, čo vo mne je. Takto sa navzájom napĺňame. Vašou prirodzenosťou je dávať mi to, čo máte: nečistotu, temnotu, nedokonalosť, obmedzenosť, pripútanosť a smrť. Mojou prirodzenosťou je dať vám to, čo mám: čistotu, lásku, radosť, svetlo, blaženosť a dokonalosť. Keď vaša prirodzenosť vstúpi do mojej prirodzenosti a moja prirodzenosť vstúpi do vašej prirodzenosti, obaja budeme úplne prejavení a naplnení. Takto hľadajúci a učiteľ napĺňajú večného Kormidelníka, Najvyššieho.