Kto je dôležitejší – Guru alebo Boh?
Jedného dňa bol duchovný Majster náhodou svedkom smutnej hádky, sporu medzi dvoma svojimi žiakmi. Tí dvaja žiaci sa takmer bili. Tak k nim Majster pristúpil a povedal: „Čo sa deje? Prečo sa hádate a bijete?“Obaja kričali: „Majster, Majster, pomôž nám! Potrebujeme tvoje vedenie. Potrebujeme tvoje svetlo.“
Majster povedal: „Ak budete hovoriť obaja naraz, nemôžem vám vyhovieť. Povedzte mi teda, jeden z vás, čo vás vlastne trápi.“
Jeden z nich povedal: „Majster, jablkom sváru si ty a nikto iný.“
„Čože?“ povedal Majster.
Žiak pokračoval: „On hovorí, že Majster, Guru, je dôležitejší ako Boh. Ja hovorím, že je to nemožné, že Boh je dôležitejší. On hovorí, že Guru je dôležitejší, pretože ukazuje cestu, dláždi cestu a vedie žiaka k Bohu. Hovorí tiež, že hoci sa Boh stará o každého, dokonca aj o tých, ktorí spia a neašpirujú, ak chce človek okamžitý záujem a požehnanie od Boha, môže ho získať práve prostredníctvom Gurua. Preto je Guru dôležitejší.
Ale ja hovorím, že nie, je to Boh, kto dal Guruovi takúto lásku a súcit; je to Boh, kto urobil z Gurua nástroj, aby pomáhal ľudstvu. Takže podľa mňa je dôležitejší Boh.
„On hovorí, že existuje Cieľ, ale ak ho niekto nevedie k tomuto Cieľu – ten niekto je jeho Guru – potom Boh vždy zostane vzdialený. Hovorí: ,Cieľ tu možno je, ale kto ma k nemu vedie? Nemôžem ísť sám, nepoznám cestu. Takže môj Guru je dôležitejší, pretože Cieľ ku mne nepríde.´
Ja hovorím nie, Cieľ možno ku mne nepríde, ale Cieľom je Boh. Ak ťa tvoj Guru dovedie k Cieľu, k Bohu, a Boh sa potom o teba nestará, aký význam má posol? Guru môže niekoho priviesť blízko k Cieľu; ale ak sa Cieľ o toho človeka nestará, potom je prirodzene cesta zbytočná. Človek môže niekoho priviesť k Majstrovi, ale ak Majster nie je spokojný s tým, koho priviedol, potom je prípad beznádejný. Najdôležitejšie nie je to, kto žiaka priviedol, ale kto je s tým žiakom spokojný. Ak je Boh s niekým spokojný, potom je to viac než dosť.
On hovorí, že ak Guru niekoho prijme za svojho najdrahšieho žiaka, berie na svoje plecia zákon karmy. Keď otec vie, že jeho syn urobil niečo zlé a chce syna zachrániť, zoberie trest na seba. Taký je Guru. Ale Boh je Univerzálny Otec. On sa zaoberá Svojím kozmickým Zákonom. Ak urobíme niečo zlé, Boh z toho vyvodí dôsledky; budeme potrestaní. On má pocit, že Guru je dôležitejší, pretože Guru berie na svoje plecia trest, ktorý si žiak zaslúži, zatiaľ čo Boh sa bude vždy riadiť Svojím kozmickým Zákonom.
Ale ja hovorím nie, Boh nás netrestá, Boh nám iba dáva skúsenosť. Kto koho trestá? Boh má v nás a prostredníctvom nás svoju vlastnú skúsenosť. Takže nedostávame žiadny trest, ale naopak, Boh sa teší alebo trpí v nás, prostredníctvom nás.
Okrem toho Boh existoval predtým, ako Guru prišiel na pole prejavenia, a Boh bude Bohom aj dlho potom, čo Guru pole prejavenia opustí. Guru prišiel od Boha a vráti sa k Bohu, svojmu Zdroju. Ale Boh je Nekonečný a Večný. Nikdy neprestane existovať. Boh je Všetkým; Guru je dočasným stelesnením.
Guru, som ti nesmierne oddaný. Hoci on hovorí, že si dôležitejší ako Boh, a ja hovorím, že Boh je dôležitejší, mám v teba absolútnu dôveru. Mohol by si nás, prosím, v tejto veci osvietiť?“
Guru povedal: „Pozri, ak si myslíš, že Guru je telo, potom Guru vôbec nie je dôležitý. Ak si myslíš, že Guru je duša, potom sú Guru a Boh rovnako dôležití; sú jedno a to isté. Ale ak cítiš, že Guru je nekonečné Ja, transcendentálne Ja, potom musíš cítiť, že to nie je ani Guruovo telo, ani Guruova duša, ale Najvyšší v ňom, ktorý je transcendentálnym Ja. Najvyšší je Guru, Guru každého človeka. Ak chceš oddeliť telo, dušu a transcendentálne Ja, ak ich chceš rozdeliť na tri rôzne časti, potom nikdy nerealizuješ Boha, nikdy nebudeš schopný realizovať najvyššiu Pravdu. Aby si realizoval najvyššiu Pravdu, mal by si slúžiť fyzickému aspektu Majstra, milovať dušu Majstra a zbožňovať transcendentálne Ja Majstra. Najdôležitejšie je vidieť vo fyzickom nesmierne svetlo Majstra; v duši vedomie neoddeliteľnej jednoty a v Ja večné oslobodenie. Len vtedy sa Majster a Boh môžu stať jedným.
Boh a Guru sú rovnako dôležití vo večnej Hre, v Božskej Dráme.“