Časť I — Guru

1. Guru

Guru vidí vo svojom žiakovi samotný obraz Boha, preto pre žiaka obetuje všetko. Žiak vo svojom Guruovi vidí a cíti jediné útočisko svojich obmedzení, preto svojho Gurua miluje nadovšetko.

Láska Gurua k žiakovi je jeho silou. Odovzdanie sa žiaka svojmu Guruovi je silou žiaka.

Guru je zdrojom žiakových úspechov a súčasne najvernejším služobníkom žiakovej lásky.

Guru má len jednu súcitnú zbraň: odpustenie. Žiak má tri obnažené meče: obmedzenosť, slabosť a nevedomosť. Napriek tomu Guru veľmi ľahko zvíťazí.

Dosiahnuť realizáciu sám je ako preplávať oceán na člne. Avšak dosiahnuť realizáciu vďaka milosti Gurua je ako preplaviť sa cez oceán v rýchlej a silnej lodi, ktorá vás bezpečne prepraví cez more nevedomosti na Zlatý breh.

Ó, žiak, poznáš najhlúpejšieho zákazníka na zemi? Je to tvoj Guru a iba tvoj Guru. Kupuje tvoju nevedomosť a dáva ti poznanie; kupuje tvoju bezmocnosť a dáva ti moc. Vieš si vôbec predstaviť hlúpejší obchod? Teraz sa nauč meno hlúposti svojho Gurua: súcit a nič iné.

2. Tvoj skutočný učiteľ

Ten, kto ťa inšpiruje,
    je tvoj skutočný učiteľ.

Ten, kto ťa miluje,
    je tvoj skutočný učiteľ.

Ten, kto ťa poháňa,
    je tvoj skutočný učiteľ.

Ten, kto ťa zdokonaľuje,
    je tvoj skutočný učiteľ.

Ten, kto si ťa cení,
    je tvoj skutočný učiteľ.

3.

Ľudský učiteľ ti ukáže
    Ako čítať.
Božský učiteľ bezsenne
    číta za teba.
Jeden vedie tvoju myseľ
    k portálu múdrosti,
druhý otvára tvoju dušu
    nebesky rozľahlému Blankytu.

4. Úloha Gurua

Skutočný duchovný učiteľ je ten, kto dosiahol realizáciu Boha. Každý je zjednotený s Bohom, ale skutočný duchovný Majster dosiahol vedomú jednotu s Bohom. Kedykoľvek môže vstúpiť do vyššieho vedomia a priniesť posolstvá od Boha tým žiakom, ktorí v neho veria. Ak je Majster pravý, predstavuje na zemi Boha pre tých hľadajúcich, ktorí majú skutočnú ašpiráciu a vieru v neho. Dostal od Boha poverenie a oprávnenie, aby im pomáhal. Skutočný Učiteľ, skutočný Guru je sám Boh. Na zemi však často pôsobí v duchovnom učiteľovi a prostredníctvom neho. Majster hľadajúceho inšpiruje a postupom času, vďaka nekonečnej Milosti Najvyššieho, ponúka hľadajúcemu osvietenie.

Robíte chybu, keď považujete Majstra len za človeka, za ľudské telo. Musíte cítiť, že skutočný Majster je vo vnútri fyzického. Prečo prišli moji žiaci ku mne? Je to preto, že je vo mne ich skutočný Majster, Najvyšší. Najvyšší je aj v nich, ale v nich ešte spí, zatiaľ čo vo mne je plne prebudený. Majster a žiak sú ako dvaja priatelia, ktorí majú rovnaké schopnosti, ale jeden z nich spí a potrebuje pomoc, aby sa prebudil, skôr než dokáže prejaviť svoje schopnosti. Guru je niekto, kto príde, dotkne sa nôh svojho brata, pohladí ho po hlave a povie: „Prosím, vstaň. Je čas, aby sme pracovali pre svojho Otca.“

Keď Majster prijme niekoho za žiaka, prijíma ho ako súčasť seba samého. Ak je žiak nedokonalý, aj Majster zostáva nedokonalý. Dokonalosť Majstra spočíva v dokonalosti žiaka. Vždy hovorím, že nemám žiadnu individualitu, žiadnu osobnosť. Sú to dosiahnutia mojich žiakov, ktoré ma privedú buď do neba alebo do pekla. Mám schopnosť zostať po celý čas v nebi, ale oni ma ľahko môžu kedykoľvek stiahnuť do pekla, pretože som ich prijal za svojich vlastných.

Skutočný duchovný Majster sa snaží vyniesť do popredia vnútornú božskosť žiaka z hĺbky jeho srdca. Zaklope na dvere žiakovho srdca a prebudí v ňom božské dieťa, ktoré nazývame dušou. Hovorí duši: „Budeš sa starať o ostatných členov rodiny – fyzické, myseľ a vitál – a dohliadať na nich. Neustále robia chyby. Daj im nový život, nový zmysel, nový cieľ.“

Úlohou duchovného Učiteľa je dať svojim žiakom pocítiť, že bez lásky, bez pravdy a svetla je život bezvýznamný a neplodný. Najdôležitejšia vec, ktorú duchovný Majster robí pre svoje duchovné deti, je to, že im pomáha uvedomiť si niečo rozsiahle a nekonečné vo vnútri seba samých, čo nie je nič iné ako samotný Boh.

Najvyššia transcendentálna Pravda je v našom srdci, ale bohužiaľ sme ju ešte neobjavili. Preto žiadam svojich žiakov, aby sa ponorili hlboko do vnútra a meditovali na srdce, v ktorom sídli duša. Nakoniec sa naučia, ako kontaktovať dušu, a začnú počúvať jej pokyny. Vtedy začnú robiť skutočný pokrok v objavovaní svojho najvyššieho a najhlbšieho Ja.

Ak je človek už rozvinutý, to znamená, ak praktizoval duchovný život v predchádzajúcich inkarnáciách a dokáže počúvať pokyny svojej vlastnej vnútornej bytosti, nie je absolútne nevyhnutné, aby mal duchovného Učiteľa. V takom prípade stačí, aby sa ponoril hlboko do svojho vnútra a čo najúprimnejšie praktizoval duchovný život. Keďže nechce pomoc Majstra, musí sa úplne spoliehať sám na seba a na nesmiernu Božiu Milosť. Musíme však vedieť, že duchovná cesta je veľmi náročná; len vo výnimočných prípadoch ľudia realizovali Boha bez pomoci duchovného Majstra. Aj väčšina duchovných Majstrov od niekoho prijala pomoc na deň, mesiac, rok alebo desať rokov, kým realizovali Boha.

Tak ako potrebujeme učiteľov pre naše vonkajšie vedomosti – aby osvietili naše vonkajšie bytie – potrebujeme aj duchovného učiteľa, aby nám pomohol a viedol nás v našom vnútornom živote, hlavne na začiatku. Inak bude náš pokrok veľmi pomalý a neistý a môžeme byť veľmi zmätení. Získame vysoké, povznášajúce zážitky, ale nebudeme im pripisovať primeraný význam. Našu myseľ môžu zatieniť pochybnosti a my povieme: „Som len obyčajný človek, ako môžem mať takýto zážitok? Možno sa klamem.“ Alebo to povieme svojim priateľom a oni povedia: „Všetko to je mentálna halucinácia. Zabudni na duchovný život.“ Ale ak je tu niekto, kto vie, čo je Skutočnosť, povie: „Nebuď blázon. Skúsenosti, ktoré si mal, sú absolútne skutočné.“ Majster povzbudí a inšpiruje hľadajúceho a poskytne mu správne vysvetlenie jeho zážitkov. Na druhej strane, ak hľadajúci robí vo svojej meditácii niečo nesprávne, Majster ho bude môcť opraviť.

Prečo človek chodí na univerzitu, keď môže študovať doma? Vie, že dostane odborné inštrukcie od ľudí, ktorí daný predmet dobre poznajú. Viete, že bolo zopár – veľmi, veľmi málo – skutočne múdrych ľudí, ktorí nechodili na žiadnu univerzitu. Áno, existujú výnimky. Každé pravidlo pripúšťa výnimky. Boh je v každom, a keď hľadajúci cíti, že nepotrebuje ľudskú pomoc, môže si vyskúšať svoje schopnosti sám. Ak je niekto múdry a chce bežať k svojmu Cieľu namiesto toho, aby sa potkýnal alebo len kráčal, potom určite Guruova pomoc môže byť značná.

Povedzme, že som v Londýne. Viem, že existuje New York a že sa tam musím vrátiť. Čo potrebujem, aby som sa tam dostal? Lietadlo a pilota. Aj keď viem, že New York existuje, nemôžem sa tam dostať sám. Podobne, aj vy viete, že Boh existuje. Chcete Boha dosiahnuť, ale niekto vás tam musí priviesť. Tak ako ma lietadlo dopraví do New Yorku, aj vás musí niekto zobrať k Božiemu Vedomiu, ktoré je hlboko vo vás. Niekto vám musí ukázať, ako vstúpiť do svojej vlastnej božskosti, ktorou je Boh.

Duchovný Majster k vám prichádza s loďou. Hovorí: „Poď! Ak chceš ísť k zlatému Brehu, vezmem ťa tam. Navyše, keď už raz nastúpiš do mojej lode, môžeš si v nej spievať, môžeš tancovať, môžeš dokonca aj spať, ale ja ťa bezpečne priveziem do Cieľa.“

Celé tisícročia sme plávali v mori nevedomosti. Keď sa prebudíme, chceme cez toto more preplávať do oceánu Svetla a Blaženosti. Ak vieme, že existuje kormidelník a že existuje loď, ktorá nás bezpečne dopraví do cieľa, prirodzene sa budeme snažiť získať od neho pomoc. Pravý duchovný Majster pozná cestu a je povinný pomôcť nám dosiahnuť cieľ. Ako kormidelník nás prevezie na druhý breh.

Ak vám niekto pomôže vo vonkajšom svete – napríklad právnik alebo lekár – nechá si za to zaplatiť. Ale keď vás Guru dovedie k vášmu cieľu, nič si za to nevezme. Guruovi nemusíte dať ani kúsok zo svojho bohatstva, pretože on má svoje vlastné nekonečné bohatstvo. Nakoniec uvidíte, že to je to isté bohatstvo. Jeho cieľ, váš cieľ, cieľ všetkých je rovnaký: Nekonečný Mier, Svetlo a Blaženosť. Duchovný učiteľ hovorí: „Si hladný. Mám nekonečné zásoby božského jedla, ktoré chceš, takže si nemusím brať od teba nič.“

V bežnom živote, ak ľudia vidia, že niekto prijal pomoc, môžu si povedať: „Ach, sám by to nezvládol.“ Ale človek, ktorý je skutočne hladný po Bohu, povie: „Nezáleží na tom, kto ponúka jedlo, som hladný a chcem jesť okamžite. Toto je jedlo, po ktorom som celý život túžil, a on mi ho dáva. Pokiaľ ma kŕmi pravou Božskosťou, budem jesť.“

Ak cítite, že prijatím Majstra sa vyhýbate svojej vlastnej zodpovednosti, robíte chybu. Vtedy sa totiž oddeľujete od svojho Majstra. Tí, ktorí sú mojimi veľmi oddanými žiakmi, sa necítia byť cudzími. Cítia svoju jednotu so mnou. Cítia, že mám väčšie schopnosti ako oni, a tak stotožňujú svoje malé schopnosti s mojimi väčšími schopnosťami. Keď vstupujú do mojej schopnosti, cítia, že je to ich vlastná schopnosť, pretože vo mne vidia samú lásku a záujem.

Skutočný pokrok môžete urobiť len tak, že cítite jednotu so svojím Majstrom. Ak máte pocit, že ste v srdci svojho Majstra cudzincom alebo votrelcom, alebo dokonca aj vtedy, keď si myslíte, že ste len hosťom, nikdy vo svojom duchovnom živote neuspejete. Ako dlho môžete zostať u svojho priateľa ako hosť? Niekoľko dní alebo mesiac, a potom budete musieť odísť. Dokonca aj keď cítite, že prichádzate ako priateľ, aj tak možno odídete. Ale ak cítite, že jeho dom je vaším domom, potom ste v bezpečí, večne v bezpečí.

Keď sa žiak nachádza bezpečne v Majstrovom srdci a Majster v žiakovom srdci, hodina zasvätenia sa rýchlo blíži. Keď Majster niekoho zasvätí, dá mu časť svojho životného dychu. V čase zasvätenia dáva Guru slávnostný sľub hľadajúcemu a Najvyššiemu, že urobí všetko pre to, aby hľadajúcemu pomohol v jeho duchovnom živote, že ponúkne svoje srdce a dušu, aby žiaka priviedol do najvyšších oblastí sveta Za. Majster hovorí Najvyššiemu: „Pokiaľ k Tebe neprivediem toto dieťa, neopustím ho, moja hra sa neskončí.“ A žiakovi hovorí: „Odteraz sa na mňa môžeš spoľahnúť; môžeš ma považovať za svojho vlastného.“

V čase zasvätenia Majster skutočne preberá na seba všetky nedokonalosti žiaka zo súčasnej inkarnácie a tiež z minulých inkarnácií. Samozrejme, existujú skutoční a úprimní duchovní Majstri, ako aj falošní Majstri. Tu hovorím o pravých Majstroch. Niektorí Majstri, ktorí sú veľmi úprimní, zasväcujú iba jedného žiaka mesačne. Po zasvätení žiaka ochorejú a nesmierne trpia, pretože skutočne na seba zobrali žiakove nedokonalosti. Na druhej strane, existujú duchovní Majstri, ktorí sú schopní zasvätiť mnohých žiakov bez utrpenia, pretože majú schopnosť odhodiť nedokonalosti, ktoré na seba zobrali, do univerzálneho Vedomia. Ale existujú aj falošní Majstri, ktorí zasvätia päťdesiat, šesťdesiat alebo sto žiakov naraz, alebo zasväcujú v zastúpení. Takéto hromadné zasvätenie je však absurdný podvod.

Guru môže žiaka zasvätiť rôznymi spôsobmi. Zasvätenie môže vykonať tradičným indickým spôsobom, keď žiak medituje. Môže ho tiež zasvätiť, keď spí, alebo je v normálnom vedomí, ale pokojný a tichý. Guru môže žiaka zasvätiť len očami. Pozrie sa na žiaka a ten bude okamžite zasvätený – ale nikto to nebude vedieť. Majster môže vykonať aj fyzické zasvätenie, to znamená, že položí svoju ruku na hlavu, srdce, alebo ktorúkoľvek časť tela žiaka. Vtedy sa snaží, aby fyzické vedomie pocítilo, že došlo k zasväteniu. Spolu s týmto fyzickým úkonom však Guru zasvätí žiaka aj psychickým spôsobom. Vtedy Guru vidí a cíti dušu žiaka a podľa toho koná. Zasvätenie sa môže uskutočniť aj okultne alebo vo sne. Ak v danom čase nie je k dispozícii duchovný Majster, sám Boh môže vziať na seba svetelnú ľudskú podobu vo vašom sne alebo počas meditácie a On Sám vás môže zasvätiť. To je však veľmi zriedkavé. Väčšinou zasvätenie vykonáva Majster.

Moji žiaci ma nemusia žiadať o vonkajšie zasvätenie, pretože viem, čo je pre nich najlepšie; to znamená, že viem, či vonkajšie zasvätenie urýchli ich vnútorný pokrok alebo nie. Veľmi často zasväcujem svojich žiakov prostredníctvom svojho tretieho oka, čo považujem za najpresvedčivejší a najúčinnejší spôsob. Mnohí ľudia pozorujú moje oči, keď som v najvyššom vedomí. Vtedy sa moje obyčajné oči, moje ľudské oči, úplne zjednotia s mojím tretím okom. Tieto dve obyčajné oči vtedy prijímajú nekonečné Svetlo z tretieho oka a toto Svetlo z mojich božsky žiariacich očí vstupuje do očí ašpiranta. Svetlo okamžite vstupuje do celého tela ašpiranta a preniká ním od hlavy až po päty. Vtedy vidím Svetlo, svoje vlastné Svetlo, Svetlo Najvyššieho, žiariť v nevedomosti žiaka, a táto nevedomosť ponúka svoju vďačnosť. Hovorí: „Teraz, keď som sa stala tvojou, teraz, keď si ma prijal za svoju, budem tvojou navždy.“ Vtedy sa stávam zodpovedným za osvietenie žiakovej nevedomosti a on sa stáva zodpovedným za to, že mi pomôže prejaviť Najvyššieho na zemi.

To, že som vás zasvätil, neznamená, že môžete ísť a zasvätiť niekoho iného. Nie je to tak, že ja som vám povedal Pravdu a vy ju teraz môžete povedať niekomu inému. Veľmi často počúvam, že Majster niekoho zasvätí a potom ten žiak pokračuje a zasvätí niekoho iného, a ten potom pokračuje ešte k ďalšej osobe – ako potomkovia v rodine. Takýto druh zasvätenia však nemá žiadnu hodnotu. Pravé zasvätenie musí vždy vykonať Majster, ktorý realizoval Boha; nemôže to vykonať zástupca. Ak má Majster duchovnú moc zasvätiť žiaka priamo na okultnej úrovni, je to v poriadku. Ale ak tvrdí, že môže niekoho zasvätiť prostredníctvom žiaka, ktorý je ešte len začiatočník, takéto zasvätenie je absurdné. Keď v Spojených štátoch uvidíte ľudí, ktorí tvrdia, že ich duchovný Majster v Indii požiadal, aby zasväcovali iných, potom si buďte istí, že to vôbec nie je zasvätenie. Je to len podvod. Zasvätenie musí vykonať priamo Majster, a to buď na fyzickej úrovni alebo na vnútorných úrovniach.

Keď Guru zasvätí žiaka, prijíma ho bezvýhradne a bezpodmienečne. Aj keď žiak po zasvätení odíde a začne Gurua kritizovať, Guru bude v ňom a cez neho pôsobiť navždy. Žiak môže dokonca odísť k nejakému inému Guruovi, ale Guru, ktorý ho zasvätil, bude tomuto hľadajúcemu vo vnútornom svete stále pomáhať. A ak je nový Guru dostatočne charakterný, umožní pôvodnému Guruovi pôsobiť v žiakovi a prostredníctvom neho. Hoci fyzické spojenie s pôvodným Guruom je prerušené a fyzicky Guru žiaka nevidí, duchovne je povinný mu pomáhať, pretože to Najvyššiemu sľúbil.

Aj keď žiak nepôjde k inému Guruovi, ale jednoducho odíde z cesty Pravdy, musí jeho pôvodný Guru svoj sľub dodržať. Žiak môže duchovnú cestu opustiť na jednu inkarnáciu, dve inkarnácie alebo dokonca mnoho inkarnácií, ale jeho Guru – či už bude v tele alebo vo vyšších sférach – bude na žiaka neustále dozerať a čakať na príležitosť, aby mu aktívne pomohol, keď sa opäť vráti na duchovnú cestu. Guru je skutočne nestranný, ale práve preto, že dal žiakovi a Najvyššiemu v žiakovi sľub, čaká nekonečne dlho na príležitosť, aby priviedol žiaka do Cieľa.

Niektorí z mojich žiakov, ktorí kedysi veľmi úprimne nasledovali moju cestu, ma tiež veľmi úprimne opustili. Ale ak sú mojimi žiakmi vo vnútornom svete, ak som ich už prijal a boli mojimi pravými žiakmi, potom si prajem povedať, že som na nich nezabudol. Môže im trvať jednu, dve, päť alebo šesť inkarnácií, kým sa vrátia k životu ašpirácie, ale bez ohľadu na to, ako dlho im to potrvá, budem im pomáhať na ich ceste k realizácii Boha.

Pretože som dal sľub duši žiaka a Bohu, som za každého žiaka viac zodpovedný ako žiak sám. Na druhej strane, kto mi dovolil prevziať túto zodpovednosť? Žiak! Som vydaný na milosť svojim žiakom. Teraz je pre nich Boh nejasnou predstavou, takže dnes ma môžu prijať a zajtra ma môžu opustiť. Na vonkajšej úrovni ma môže žiak opustiť, ale pokiaľ Najvyšší chce, aby som sa na toho človeka koncentroval a posielal mu Jeho Svetlo, musím to urobiť. Keď žiak opustí našu cestu, nemusí nasledovať žiadnu cestu, alebo môže prejsť na nejakú inú cestu. Ale, keď raz niekoho prijmem, pokiaľ mi Najvyšší nepovie, že ten človek je v iných rukách, som za neho zodpovedný ja.

Svojim študentom hovorím: „Som pripravený prevziať všetky vaše problémy, ak ste pripravení cítiť, že ste len a len pre mňa. Ak je vaša vernosť rozptýlená tu a tam, v tej skupine a tamtej skupine, a ak prídete meditovať do nášho Centra raz za uhorský rok, potom aj keď hovoríte, že som váš Majster, urobili ste ma bezmocným čokoľvek pre vás urobiť. Ak mi naozaj dáte celú svoju existenciu, vnútornú aj vonkajšiu, len vtedy môžem pre vás niečo urobiť. Len vďaka tomu, že som sa s vami absolútne zjednotil a vy ste ma úplne prijali, môžem prevziať vaše problémy.“

Keď vám Majster veľmi vysokého rádu hovorí, že s ním máte večný vzťah, hovorí na základe svojej absolútnej jednoty s Najvyšším a s vašou dušou. Vie, že budete vždy pod jeho vnútorným vedením. A keď realizujete to Najvyššie, uvidíte, že najvyššie Vedomie, ktoré ste realizovali, je rovnaké ako Vedomie, ktoré na zemi predstavoval Majster. Skutočný duchovný Majster stelesňuje nekonečné Vedomie Najvyššieho a predstavuje toto Vedomie na zemi.

Keď Majster hovorí o večnom vzťahu, ide o vzťah vzájomného prijatia. Majster nehovorí: „Či si to uvedomuješ, alebo nie, budem s tebou udržiavať večné spojenie a budeme večne jedným.“ Nie, ak má Majster skutočne schopnosť vytvoriť si tento večný vzťah so žiakom, potom má aj schopnosť dať žiakovi pocítiť, že to urobil. Majster ponúka toto posolstvo duši hľadajúceho a hľadajúci cíti, že jeho vnútorné spojenie s Majstrom bude trvať navždy. Potom Majster so svojou najväčšou sladkosťou, záujmom, súcitom, vďačnosťou a hrdosťou prijme žiaka celým srdcom a navždy. A rovnaký pocit bude mať žiak k Majstrovi; bude cítiť, že Majster nie je samostatná bytosť, ale že je jeho úplne vlastný. Bude cítiť, že to najvyššie, čo nazýva Majstrom, je jeho vlastnou najosvietenejšou časťou. Keď má takýto pocit, keď si uvedomí toto, vtedy môže svitnúť večný vzťah medzi Majstrom a žiakom.

Večný vzťah medzi Majstrom a žiakom je významný len v prípade realizovaného Majstra. Ak Majster nie je plne realizovaný, potom žiaka iba klame. Existuje mnoho Majstrov, ktorí Boha nezrealizovali, ale jednoducho hovoria: „Ó, máme večné spojenie. Budem sa o teba starať aj po tom, ako opustím telo.“ Keď takýto Majster opustí telo, žiak môže svojho Majstra neustále volať, ale nedostane žiadnu odpoveď. Dokonca ani na fyzickej úrovni mu takýto Majster nepomôže. Dáva iba falošné sľuby.

Hlavným cieľom zasvätenia je vyniesť do popredia dušu. Ak nedôjde k zasväteniu, očista tela, vitálu, mysle a srdca nemôže byť nikdy úplná. Ak nie je zasvätenie, nikdy nemôžeme realizovať najvyšší Cieľ. Tí, ktorí sú mi blízki, pocítili skutočný rozkvet svojho zasvätenia v okamihu, keď z celého srdca zasvätili celý svoj život – telo, vitál, myseľ, srdce a dušu – Najvyššiemu vo mne. Tento rozkvet zasvätenia je v skutočnosti viac než zasvätenie. Je to odhalenie vlastnej vnútornej božskosti žiakov. V tej chvíli cítia, že oni a ich Guru sa stali úplne jedným. Cítia, že ich Guru bez nich neexistuje a že oni neexistujú bez svojho Gurua. Guru a žiak sa navzájom napĺňajú a cítia, že toto naplnenie pochádza priamo od Najvyššieho. A najväčšie tajomstvo, ktoré sa žiak od Gurua naučí, je toto: len tým, že najprv naplní Najvyššieho, môže naplniť zvyšok sveta.

Ako môže Guru naplniť Najvyššieho? Guru zohráva svoju úlohu tým, že od žiaka berie nevedomosť, nedokonalosť, temnotu, nečistotu a neochotu a nesie ich verne a oddane k Najvyššiemu. Žiak napĺňa Najvyššieho tým, že neustále zostáva v Guruovej lodi a v najhlbších zákutiach Guruovho srdca a cíti, že existuje len pre naplnenie svojho Majstra. Jeho naplniť, Jeho prejaviť: toto je jediný zmysel, jediný cieľ, jediný význam žiakovho života.

5.

Guru nie je telo. Guru je odhalenie a prejavenie božskej Sily na zemi.

6.

Stretnúť sa s Bohom bez sprostredkovateľa
nemusí byť nemožné,
ale je to určite tá najväčšia
horolezecká úloha.

7.

Pomáhal vám niekto, keď ste sa učili abecedu? Potrebovali ste učiteľa, aby vám pomohol zvládnuť hudobný nástroj? Chodili ste na prednášky, ktoré vám umožnili získať titul? Ak ste potrebovali pomocníka, aby ste zvládli tieto veci, nepotrebujete aj učiteľa, ktorý vás môže viesť k poznaniu Božského, k múdrosti Nekonečného? Týmto učiteľom je váš Guru a nikto iný.

8.

Guru a žiak sa musia pred vzájomným prijatím láskavo, vážne a dokonale skúšať. Inak, ak sa pri výbere zmýlia, Guru bude musieť tancovať s neúspechom a žiak so zničením.

9.

Čo znamená prijatie žiaka Guruom? Znamená to, že Guru bude s radosťou žiť vo svete zlatého obetovania.

10.

Najvyšším zasvätením je, keď Majster povie žiakovi: „Vezmi si, čo mám,“ a žiak povie Majstrovi: „Vezmi si ma takého, aký som.“

Part II — Choosing a Guru

Časť II - Výber Gurua

A great teacher inspires
The seeker.

Veľký učiteľ inšpiruje
hľadajúceho.

Veľký učiteľ ašpiruje
v hľadajúcom a prostredníctvom neho.

Veľký učiteľ vie,
že on je dušou cesty hľadajúceho
a tiež cieľom jeho cesty.

Existujú tri druhy duchovných učiteľov. Jeden povie: „Urobím všetko za teba, moje dieťa. Ty nemusíš robiť nič. Môžeš spať, môžeš piť, môžeš sa tešiť z vitálneho života, môžeš robiť čokoľvek. Len zostaň vo svojom svete a ja ti dám realizáciu a oslobodenie. Nemusíš robiť nič.“ Od takéhoto duchovného Majstra by ste mali zostať vzdialení tisíce kilometrov.

Druhý učiteľ povie: „Povedal som vám, čo je Pravda. Snažil som sa vás inšpirovať. Zohral som svoju úlohu. Teraz musíte tvrdo pracovať, aby ste dosiahli svoj cieľ. Teraz musíte objaviť svoju vlastnú vnútornú božskosť.“ Takýto učiteľ nevyrieši žiadny zo žiakových problémov. Tento duchovný učiteľ je slabý, aj keď je úprimný.

Potom je tu tretí druh učiteľa. Na základe svojej absolútnej jednoty s Najvyšším povie žiakovi: „Dieťa moje, kráčajme spolu. Ty budeš ašpirovať a ja prinesiem od Najvyššieho nekonečnú Milosť a Súcit. Mám svoju vlastnú spásu, ale budem kráčať s tebou a viesť ťa. Pracujme spolu.“ On je skutočný duchovný učiteľ.

Ako môže ašpirant vedieť, či je Majster, ktorý sa vydáva za realizovaného, skutočne realizovaný? Realizovaný duchovný Majster nie je niekto s krídlami a svätožiarou, podľa ktorej ho spoznáte. Je normálny, až na to, že vo svojom vnútornom živote má nekonečný Mier, Svetlo a Blaženosť. Ak teda prídete k duchovnému Majstrovi a očakávate niečo iné ako nekonečný Mier, Svetlo, Blaženosť a Silu, budete sklamaní. Musíte však vedieť, či ste schopní ho posúdiť. Ak neviem nič o lekárskej vede, ako posúdim skvelého lekára? Iba iný lekár ho bude vedieť správne posúdiť.

Pokiaľ ide o duchovný život, skutočný hľadajúci, ktorý má úprimnú ašpiráciu a oddanosť, už získal trochu vnútorného Svetla. Kvôli jeho ašpirácii ho Boh obdaril troškou Svetla a s týmto Svetlom v pravom duchovnom Majstrovi určite niečo uvidí a pocíti. Ak je niekto v duchovnom živote naozaj pokročilý a na svojej vnútornej ceste robí rýchly pokrok, potom svojou ašpiráciou najlepšie posúdi, či je duchovný Majster pravý alebo nie. Najlepším sudcom je úprimná ašpirácia človeka.

Nerealizovaný Majster vás môže klamať jeden deň, mesiac alebo niekoľko rokov, ale nemôže vás klamať stále. Ak je vaša úprimná ašpirácia stopercentne čistá a nechcete nič iné ako Boha, potom vás Boh nenechá pri neúprimnom, nerealizovanom Majstrovi donekonečna. Je to nemožné!

Ľudia veľmi často prichádzajú a snažia sa posúdiť, či je Majster dokonalý alebo nie. Tu sa môžu ľahko pomýliť. Ak je Majster pravý – to znamená, že Majster realizoval Boha – potom to, čo sa im môže zdať ako slabosti Majstra, im nebude brániť v realizácii seba samého.

Na druhej strane, takzvané ľudské slabosti sú jedna vec; ale ak sa Majster oddáva nižšiemu vitálnemu životu, sexuálnemu životu, potom je takýto Majster veľmi zlý a musíte ho opustiť. Ak v Majstrovi necítite čistotu, ak v ňom nevidíte dokonalosť nižšieho vitálneho života, emocionálneho života, potom sa mu musíte zďaleka vyhnúť. Ako inak by ste od neho mohli získať dokonalosť svojho vlastného vitálneho života?

Niektorí Majstri majú svoju realizáciu, skutočnú realizáciu, a napriek tomu ich niektorí žiaci opúšťajú. Ale myslíte si, že Majster nie je realizovaný len preto, že ho ľudia opustili? Nie, sú to vlastné nedokonalosti a obmedzenia ašpirantov, ktoré ich od Majstra odvedú. Niektorí ľudia prídu až do určitého bodu a potom vyjde do popredia ich vitál alebo ego a oni nechcú ísť ďalej.

Niektorí ľudia prijmú duchovný život na dva roky, šesť rokov alebo dokonca na desať rokov a potom sa unavia. Ak sa človek unaví, keď kráča po duchovnej ceste, a opustí ju, nie je to nevyhnutne plán Najvyššieho. Nesnažte sa teda súdiť Majstra len preto, že ho mnohí opúšťajú. Mnohí odídu, ale mnohí ďalší prídu.

Aj keď je Majster pravý, nemusí byť určený pre vás. Ako spoznáte, že ste našli svojho vlastného Majstra? Je to takto. Okolo vás môže byť veľa ľudí, ale keď uvidíte určitého človeka, okamžite pocítite radosť. To znamená, že vaša duša má s tým človekom nejaké spojenie. Pred vami môže byť desať osôb a k deviatim z nich nemusíte cítiť nič. Ale tvár alebo samotná prítomnosť jednej osoby vám dáva radosť. V takom prípade si musíte uvedomiť, že táto osoba má s vami nejaké vnútorné spojenie.

Ak máte vnútorné spojenie so skutočným Majstrom, pravdepodobne existuje už mnoho inkarnácií. Takže v okamihu, keď uvidíte tohto konkrétneho Majstra, budete mať nesmiernu, obrovskú radosť. Celá vaša bytosť bude zaplavená vnútornou radosťou a svetlom. Budete cítiť, že váš život konečne našiel svoj zdroj v Majstrovi. Budete cítiť, že vy ste list a Majster je strom. Duchovný Majster, ktorý vám dáva bezprostrednú radosť, spontánnu radosť, nesmiernu radosť, je váš Majster. Niekedy, ak máte šťastie, môžete nájsť svojho Majstra hneď, keď po prvý raz uvidíte nejakého duchovného Majstra. Na druhej strane, možno budete musieť navštíviť viacerých duchovných Majstrov.

Keď nájdete Majstra, ktorého samotná prítomnosť vám prináša okamžitú inšpiráciu, radosť, mier a blaženosť, potom si musíte položiť poslednú a absolútne najdôležitejšiu otázku: „Ak mi tento Majster nedá realizáciu, oslobodenie alebo čokoľvek, po čom túžim, dokážem mu napriek tomu dať svoju lásku, oddanosť, odovzdanosť, svoj život?“ Ak je odpoveď: „Áno, nechcem od neho nič, len aby som mu mohol slúžiť a dať mu to, čo mám a čím som,“ potom budete s istotou vedieť, že je to váš Majster. On je absolútne váš Majster.

Existuje príslovie: „Keď je žiak pripravený, objaví sa učiteľ.“ Ale mnohokrát – tisíckrát sa stáva, že Majster príde a žiak je tiež pripravený, ale pred žiakom je závoj nevedomosti. Nevidí svetlo, hoci je priamo pred ním. Ak sa pred vás postaví váš vlastný učiteľ a dvadsaťkrát vám požehná, ani vtedy ho nemusíte spoznať. Učiteľ vás spozná, ale nemôže vám povedať: „Ty si môj žiak,“ pretože by ste to nepochopili. Budete si napríklad myslieť: „Mám milióny dolárov. Preto mi hovorí, že som jeho žiak. Žiada ma, aby som sa stal jeho žiakom len preto, aby mi mohol zobrať peniaze alebo niečo iné.“

Keď niečo na tomto svete objavíme sami, len vtedy cítime, že je to pravda. Keď niečo objaví niekto iný a povie nám to, neveríme mu, pochybujeme. Ak z vášho vnútra príde poznanie, že som váš Majster, cítite, že je to váš vlastný objav. Ale ak vám to poviem ja, vtedy cítite, že máte plné právo o mne pochybovať. Videl som dosť úprimných hľadajúcich, ktorí boli predurčení stať sa mojimi žiakmi a skôr či neskôr sa nimi naozaj stali, ale niečo im vtedy bránilo prijať ma. Keby som im to povedal, ich poznanie by to neurýchlilo. Naopak, len by ich to ešte viac zdržalo. Tak som mlčal, aby – keď dozrie čas – mohli mať uspokojenie z vlastného objavu.

V duchovnom živote sú učitelia, ktorí vás môžu učiť niekoľko rokov, a sú aj takí, ktorí vás môžu učiť priamo od materskej školy až po najvyššie univerzitné kurzy. Majú schopnosť vyniesť vás až do najvyšších výšok. Aj keď je učiteľ úprimný, ak nemá schopnosť doviesť vás k tomu najvyššiemu, prirodzene ho opustíte, keď sa dostanete tak ďaleko, ako vás môže doviesť. Na druhej strane, existujú aj takzvaní Majstri, ktorí vôbec nemajú schopnosť učiť, ale budú sa snažiť udržať si vás čo najdlhšie, len aby vás využili. Ale ste to vy, kto musí vedieť, či vám učiteľ dokáže pomôcť. Vaša vnútorná bytosť vám povie, či robíte uspokojivý pokrok alebo nie. Vo chvíli, keď budete mať pocit, že napriek svojej úprimnosti nerobíte vôbec žiadny pokrok, nestrácajte čas. Máte plné právo opustiť učiteľa, kedykoľvek budete chcieť.

Niekedy sa však stáva, že učiteľ má pravé, skutočné poznanie, ale študent sa nechce učiť pravdu spôsobom, akým chce učiť učiteľ – alebo skôr spôsobom, akým Božské chce, aby učiteľ učil. Veľmi často sa, žiaľ, stáva, že keď duchovný učiteľ hovorí pravdu alebo odhaľuje pravdu, pochybujúca myseľ ašpiranta ju nechápe. Ašpirant položí otázku, ale jeho mentálna pochybnosť mu nedovolí odpoveď prijať. Potom bez ohľadu na to, aká pravdivá, významná a vznešená je odpoveď, pre hľadajúceho je zbytočná.

Niektorí hľadajúci menia svojho učiteľa takmer každý mesiac. Dnes tento učiteľ, zajtra tamten, pozajtra niekto iný. Sú veľmi nepokojní a nikdy nedosiahnu osvietenie.

Učiteľ je ako loď. Ak ste na jednej lodi, ste v bezpečí. Ale ak ste jednou nohou v jednej lodi a druhou nohou v inej lodi, potom jednoducho spadnete do mora nevedomosti. Ak ste bezpečne usadení v mojej lodi alebo v lodi niekoho iného, potom je prievozník schopný odviezť vás na druhý breh. Potom keď prídete do cieľa, uvidíte, že všetky lode prišli rôznymi cestami. Cieľ je jeden, ale ciest je veľa. Nemôžete neustále meniť cesty a dúfať, že pôjdete rovnakou rýchlosťou. Hľadajúci musí byť múdry, opatrný a musí rozlišovať.

Rím je jedno miesto, ale vedie k nemu veľa ciest a každý cestovateľ sa vyberie inou cestou. Každý Majster má pravdu svojím vlastným spôsobom. Ale keď si raz vyberiete Majstra, musíte sa držať jeho cesty s absolútnou oddanosťou a odovzdanosťou, pretože v jednej chvíli môžete ísť len po jednej ceste.

Jeden Majster učí toto, iný Majster učí niečo iné a tretí Majster učí niečo úplne odlišné. Možno máte pocit, že je to ako s rôznymi predmetmi v škole: dejepis, zemepis, filozofia a tak ďalej. Ale ja si prajem povedať, že v duchovnom živote je len jeden predmet: realizácia Boha. Pre tento jeden predmet, najťažší predmet, by ste mali nasledovať jednu konkrétnu cestu. Ak je to cesta oddanosti, úžasné. Ak je to cesta poznania, úžasné. Ak je to cesta nesebeckej služby, úžasné. Na druhej strane, môžete všetky tieto cesty spojiť do jednej. Keď realizujete Boha, všetky cesty sa spoja; tri hlavné cesty oddanosti, poznania a nesebeckej služby sa nevyhnutne spoja do jednej.

Nemôžeme povedať, že naša cesta je úplne najlepšia pre každého. Nebuďme takí hlupáci. Môžeme len povedať, že naša cesta je cestou lásky, oddanosti a odovzdanosti. Ak ju chcú prijať aj ostatní, dobre. Naša cesta je pre nás najlepšia a my na nej zostávame, pretože je to cesta, ktorú Najvyšší chce, aby sme nasledovali. Aj ostatní si musia nájsť cestu, ktorá je pre nich najlepšia.

Duchovná cesta, cesta vnútorného života je celoživotný proces. Ak ste pripravení prejsť takouto dlhotrvajúcou disciplínou, len vtedy získate svojho pravého Majstra. Keď študujete, musíte to brať vážne, aby ste úspešne zložili skúšky. Podobne aj svoj duchovný život musíte brať veľmi vážne a úprimne. Tak najprv prosím, vstúpte hlboko do svojho vnútra a snažte sa cítiť, či chcete, aby vás duchovný Majster viedol po zvyšok vášho života, a či ho dokážete počúvať úplne, z celého srdca a bezpodmienečne. Ak cítite, že dokážete Majstra verne a oddane nasledovať a odovzdať svoj život jeho ceste, potom k vám Majster určite príde. Ak cítite, že bez duchovného života neexistujete a nemôžete existovať, potom si môžete byť istí, že ste na duchovný život pripravení. Ak cítite, že nemôžete zostať na zemi bez vnútorného mieru, bez vnútornej radosti, bez živého Božieho vedenia prostredníctvom duchovného Majstra – ak ste dospeli do tohto bodu – potom určite čoskoro dostanete duchovného Majstra.

Na zemi neexistuje hľadajúci, ktorý by zostal bez učiteľa, ak ho zúfalo potrebuje. Ak je jeho ašpirácia intenzívna, ak jeho vnútorný plač neustále narastá, ako môže Boh zostať spať? Je to Boh, kto v tomto hľadajúcom zapálil plameň ašpirácie, a je to Boh, kto k nemu privedie duchovného Majstra, alebo ho položí k nohám duchovného Majstra.

2.

Je veľký rozdiel medzi poznaním učiteľa a poznaním jeho učenia. Jeho učenie ukazuje svetu, čo má, ale to, čím je, je iné meno pre Víziu Večnosti.

3.

Usilujúca sa myseľ hľadajúceho potrebuje správnu cestu.
Hľadajúce srdce hľadajúceho potrebuje správneho učiteľa.
Ašpirujúca duša hľadajúceho potrebuje správneho Boha.

4.

Nenechaj sa ubíjať obavami
    z falošných učiteľov.
Štít tvojej úprimnosti ťa ochráni
a tiež ti určite pomôže
    nájsť skutočného učiteľa.

5.

Len falošný duchovný učiteľ
myslí a cíti,
    že on sám je dokonalý,
a že ostatní
duchovní učitelia
    sú všetci falošní.

6.

Tvoj Majster sa pred tebou neskrýva.
Sú to tvoje oči bez vízie
a tvoja nepokojná myseľ,
ktoré ti ho nedovoľujú spoznať
aj keď stojí
priamo pred tebou
so svojím Večne Súcitným Okom.

Časť III - Realizovaný Majster

1. Realizovaný Majster

Nie tu, ale ďaleko odtiaľto
je svet ticha a mieru.
Sem a nikde inde prinesie
duša, ktorá realizovala Boha
tento svet ticha a mieru.

Realizácia Boha je sebaobjavenie v najvyššom zmysle slova – vedomé poznanie vašej jednoty s Bohom. Pokiaľ zostanete v nevedomosti, budete mať pocit, že Boh je niekto iný, kto má nekonečnú Silu, zatiaľ čo vy ste ten najslabší človek na zemi. Ale v okamihu, keď realizujete Boha, spoznáte, že vy a Boh ste absolútne jedným vo vnútornom aj vonkajšom živote. Realizácia Boha znamená vaše zjednotenie sa so svojím absolútne najvyšším Ja. Keď sa dokážete zjednotiť so svojím najvyšším Ja a navždy v tomto vedomí zostať, keď ho dokážete odhaliť a prejaviť kedykoľvek chcete, vtedy budete vedieť, že ste realizovali Boha.

Študovali ste knihy o Bohu a ľudia vám povedali, že Boh je v každom človeku. Ale vo svojom vedomom živote ste Boha nerealizovali. Je to pre vás len mentálna úvaha. Ale keď realizujete Boha, vedome viete, čo je Boh, ako vyzerá, čo si praje. Keď dosiahnete Sebarealizáciu, zostávate v Božom vedomí a rozprávate sa tvárou v tvár s Bohom. Vidíte Boha v konečnom aj v Nekonečnom; vidíte Boha ako osobného aj neosobného. Nie je to mentálna halucinácia ani predstavivosť; je to priama skutočnosť. Táto skutočnosť je autentickejšia než to, že vás vidím priamo tu pred sebou. Keď sa niekto rozpráva s ľudskou bytosťou, vždy je tam závoj nevedomosti – temnota, nedokonalosť, nepochopenie. Ale medzi Bohom a vnútornou bytosťou toho, kto Ho realizoval, nemôže byť žiadna nevedomosť, žiadny závoj. Takže s Bohom môžete hovoriť jasnejšie, dôvernejšie, otvorenejšie než s ľudskou bytosťou.

Je to v ľudskom, kde sa nachádza božské. Nemusíme žiť v himalájskych jaskyniach, aby sme dokázali svoju božskosť; túto božskosť môžeme vyniesť do popredia vo svojom bežnom, každodennom živote. Žiaľ, cítime, že duchovnosť nie je normálna, pretože v tomto svete nevedomosti vidíme tak málo duchovných ľudí. Skutočná duchovnosť však znamená prijatie života. Najprv musíme prijať život taký, aký je, a potom sa musíme pomocou svojej ašpirácie a realizácie pokúsiť zmeniť tvár sveta a urobiť ju božskou.

Ľudia si niekedy myslia, že realizovaný človek je úplne odlišný od bežného človeka a správa sa veľmi nezvyčajne. Ale prajem si povedať, že realizovaný človek sa nemusí a ani by sa nemal správať nenormálne. Čo realizoval? Realizoval najvyššiu Pravdu v Bohu. A kto je Boh? Boh je niekto alebo niečo úplne normálne. Keď niekto realizuje Najvyššie, znamená to, že má vnútorný Mier, Svetlo a Blaženosť v nekonečnej miere. Neznamená to, že jeho vonkajší vzhľad alebo vonkajšie črty budú iné. Neznamená to, že sa stane nejakým spôsobom nenormálnym. Nie, on je normálny. Aj keď duchovný Majster realizoval Najvyššie, stále je, hovorí a dýcha rovnako ako ostatní.

Neduchovní ľudia si často myslia, že Majster, ak je skutočne realizovaný, musí v každom okamihu robiť zázraky. Ale zázraky a realizácia Boha nemusia ísť nevyhnutne ruka v ruke. Keď sa pozriete na duchovného Majstra, to, čo vidíte, je Mier, Svetlo, Blaženosť a božská Sila. Vstúpte do neho a určite tieto veci pocítite. Ale ak od realizovanej duše očakávate niečo iné, ak prichádzate k duchovnému Majstrovi s predstavou, že splní vaše početné túžby a urobí z vás multimilionára, potom budete sklamaní. Ak je to vôľa Najvyššieho, Majster môže ľahko zniesť nesmierne materiálne bohatstvo a urobiť z niekoho cez noc multimilionára. Zvyčajne to však Vôľa Najvyššieho nie je. Vôľou Najvyššieho je vnútorné bohatstvo, nie vonkajšie bohatstvo.

Realizovaný Majster je ako niekto, kto vie veľmi dobre vyliezť na strom a aj z neho zliezť. Keď Majster zo stromu zlezie, nič nestráca, pretože vie, že vzápätí naň dokáže opäť vyliezť. Predpokladajme, že dieťa pri koreni stromu povie: „Prosím, daj mi veľmi chutné mango.“ Majster hneď jedno z nich prinesie a potom sa opäť vyšplhá hore. A keď ho nikto iný o mango nepožiada, bude sedieť na konári a čakať.

Ak tvrdo spíte a niekto vás poštípe a zakričí: „Vstaň! Vstaň!“, neurobí vám tým láskavosť. Nahneváte sa. Ale duchovný Majster vás nebude rušiť; nebude vás žiadať, aby ste vstali. Zostane pri vašej posteli a počká, kým sa prebudíte, a v okamihu, keď vstanete, vás požiada, aby ste sa pozreli na slnko.

Ak tu na zemi jeden človek niečo ponúka a druhý to neprijme, potom sa ten prvý človek rozzúri. Povie: „Ty hlupák! Dávam ti to pre tvoje vlastné dobro.“ Vynadá tomu druhému človeku a ak jeho ponuku neprijme, bude veľmi nespokojný. Pokiaľ ide o duchovného Majstra, je to iné. Príde so svojím bohatstvom, ale ak ho ľudia neprijmú, nebude ich preklínať. Ani keď ho ľudstvo bude urážať a hovoriť o ňom zle, nebude sa Bohu sťažovať. So svojou nekonečnou trpezlivosťou povie: „Dobre, dnes spíte. Možno zajtra vstanete a uvidíte, čo vám môžem ponúknuť. Počkám na vás.“

Skutočný duchovný Majster nič nestratí, ak zem odmietne to, čo má, pretože je pevne ukotvený vo svojom vnútornom živote a vnútornom vedomí. A keď ľudstvo prijme to, čo ponúka, ani vtedy nič nestratí. Čím viac dáva, tým viac zo Zdroja dostáva. Toto neplatí pre bežných ašpirantov a falošných Majstrov. Ak oni niečo dajú, nedokážu to nahradiť. Ale Majster, ktorý je vo vnútornom svete v kontakte s neobmedzenými schopnosťami, má ako svoj zdroj nekonečný oceán. Nekonečný vnútorný oceán sa nedá vyprázdniť.

Skutočný Majster chce svojim oddaným žiakom dať všetko, ale ich schopnosť prijímať je obmedzená. Preto sa snaží rozšíriť ich nádoby, aby boli schopní prijať Mier, Svetlo a Blaženosť, ktoré prináša. Nemôže však ašpiranta nútiť, aby prijal viac, než je schopný uniesť. Inak by ašpirantova nádoba mohla prasknúť. Majster môže do svojich žiakov len vlievať a vlievať a vlievať svoje nekonečné Svetlo, ale keď dosiahne hranicu ich schopností, čokoľvek ďalšie, čo im dá, bude len plytvaním.

Niektorí Majstri si žiakov vyberajú a chcú len úplne oddané, intenzívne ašpirujúce duše, ktoré sú určené pre duchovný život. Napríklad Sri Ramakrishna chcel len obmedzený počet žiakov a veľmi si dával záležať na tom, koho prijme. Niektorí Majstri však hovoria: „Každý, kto sa chce naučiť niečo o duchovnom živote, je v mojej komunite vítaný. Potom nech každý robí pokrok podľa svojej vlastnej úrovne.“ A tak prijímajú tisíce žiakov.

Ale bez ohľadu na to, koľko žiakov prijmú, ak sú pravými duchovnými Majstrami, prijmú len tých žiakov, ktorí sú pre nich určení. Ak viem, že niekto urobí rýchlejší pokrok prostredníctvom nejakého iného Majstra, dám mu o niekoľko mesiacov okultne a duchovne pocítiť, že nie je určený pre mňa. To, na čom záleží, nie je počet žiakov, ktorých Majster má, ale to, či ich vedie k Cieľu. Ak som realizovaný a niekto iný je realizovaný, sme ako dvaja bratia, ktorí majú jedného spoločného Otca. Naším cieľom je priviesť svojich mladších bratov a sestry k Otcovi. Hra skončí iba vtedy, keď celé ľudstvo príde k Bohu. Ak sú dvaja Majstri skutočnými bratmi, ako môže byť jeden z nich nešťastný alebo nespokojný, keď niekto ide k ich Otcovi prostredníctvom toho druhého? V duchovnom živote nezáleží na tom, kto niečo urobil, ale na tom, či je tá vec urobená. Kto to urobil, je len otázkou mena a formy, ktorú história vymaže. Dôležité je, že na zemi prebehla evolúcia.

Na druhej strane musíte vedieť, že pravému Majstrovi veľmi záleží na tom, či žiaci, ktorí sú mu určení, k nemu skutočne prídu. Sri Ramakrishna chodieval na najvyššie poschodie svojho domu a plakal po duchovných žiakoch. Pýtal sa Matky Káli, prečo k nemu neprichádzajú žiaci, ktorí mu boli určení. Ľudia sa môžu spýtať, prečo nemohol čakať na Božiu Hodinu. V skutočnosti Božia Hodina pre Sri Ramakrishnu prišla, ale stála jej v ceste nevedomosť sveta. Boh mu povedal, aby niečo urobil, a dal mu tú schopnosť, ale nevedomosť stála priamo pred ním a zdržiavala, zdržiavala, zdržiavala jeho prejavenie. Sri Ramakrishna neplakal po žiakoch, ktorí by prišli a dotýkali sa jeho nôh. Plakal po žiakoch, ktorí by boli jeho skutočnými ramenami a rukami, ktorí by s ním leteli do Univerzálneho Vedomia, ktorí by pre neho pracovali, a tým by pracovali pre Boha.

Nikto nie je nenahraditeľný, to je pravda. Ale zároveň každý človek je nenahraditeľný, pokiaľ je absolútne úprimný vo svojej ašpirácii a službe Misii Najvyššieho. Kvôli svojej pýche a márnivosti by nikto nemal cítiť, že je potrebný, ale každý je potrebný, ak je úprimným, oddaným, vybraným nástrojom Boha. Majster potrebuje žiakov, pretože sú vyjadrením jeho vlastného vedomia. Keď od Najvyššieho dostane Príkaz niečo na zemi urobiť, musí sa snažiť nájsť tých, ktorí budú neoddeliteľnou súčasťou jeho vedomia, aby mu pomohli tento Príkaz splniť.

Duchovní Majstri tradične hovorievali: „Ak niečo máš, určite prídu aj ďalší. Rybník neprichádza k smädnému, ale smädný prichádza k rybníku.“ Toto absolútne platí, ak je smädný dospelý človek. Ale ak cítite, že ten smädný človek je len bábätko, potom je všetko inak. Dieťatko bude vo svojej izbe plakať a matka bude musieť pribehnúť a nakŕmiť ho. Matka dieťaťu nepovie: „Musíš prísť ku mne, keďže odo mňa niečo chceš.“ Nie, matka všetko odloží a pobeží k dieťaťu. Aj v duchovnom svete niektorí Majstri cítia potrebu ísť do sveta, pretože cítia, že vonkajší svet je vo svojom vedomí iba dieťaťom. Títo Majstri cítia, že existuje mnoho detí, ktoré plačú po duchovnom živote, duchovnej múdrosti, duchovnej dokonalosti, ale nevedia, kde a ako to nájsť. Preto Majstri chodia z miesta na miesto a ponúkajú svoje svetlo s úmyslom slúžiť božskému v ľudstve.

Keď svet plače po vnútornom jedle, musíme ho nakŕmiť, ak to dokážeme. Ak mám schopnosť vám niečo dať a dokážem tiež prísť a postaviť sa priamo pred vás, prečo vás musím volať k sebe? Ak mám k vám prísť a dať vám duchovnú potravu, ktorú chcete, musím to urobiť.

2.

Duša, ktorá skutočne realizovala Boha
musí radostne zostúpiť
do pozemských ľudských problémov.

3.

On nemedituje
    pre svoju vlastnú realizáciu.
Tú už dosiahol!
Medituje
    pre tvoje osvietenie.

4.

Skutočný Guru je nesebecký, oddaný a večný žobrák, ktorý prosí Boha o všemohúcnosť a všadeprítomnosť, aby nakŕmil svojich nevedome hladných a vedome ašpirujúcich žiakov – v dokonalom súlade s potrebami ich duše.

5.

Guru je duchovný magnet, ktorý žiaka neustále priťahuje k nekonečnému Svetlu Najvyššieho.

6.

Iba ten je božským vodcom, kto má schopnosť vložiť inšpiráciu do srdca ľudskej duše.

7.

Pravý duchovný Majster musí niesť
nespočetné zodpovednosti
    svojej duchovnej rodiny.
Ale stále zostáva
v detskom vedomí,
aby svoje hľadajúce deti
naplnil radosťou a blaženosťou Boha –
    večného Dieťaťa.

Časť IV - Majster a žiak

1. Majster a žiak

Skutočný duchovný Majster je ten, kto má neoddeliteľnú jednotu s Najvyšším. Vďaka tejto jednote môže ľahko vstúpiť do hľadajúceho, vidieť jeho vývoj a ašpiráciu a vedieť všetko o jeho vnútornom aj vonkajšom živote. Keď Majster medituje pred svojimi žiakmi, prináša zhora Mier, Svetlo a Blaženosť, a tie do nich vstupujú. Potom sa automaticky naučia meditovať zvnútra. Všetci skutoční duchovní Majstri učia meditovať v tichu. Pravý Majster vám navonok nemusí vysvetliť ako meditovať, ani vám nemusí dať konkrétnu formu meditácie. Môže jednoducho meditovať na vás a jeho tichý pohľad vás naučí, ako meditovať. Vaša duša vstúpi do jeho duše a prinesie od nej posolstvo, poznanie ako meditovať.

Sú ľudia, ktorí Majstra nechápu, keď stojí pred nimi a modlí sa. Myslia si, že tak ako oni sami, aj on prosí o Milosť. Myslia si: „Prečo by mali Majstra obťažovať? Urobme to sami.“ Ale neuvedomujú si, že medzi ich a Majstrovou modlitbou alebo vzývaním je obrovský rozdiel. Keď sa Majster modlí za Svetlo, stáva sa Svetlom. Keď prináša Milosť, stáva sa prameňom Milosti Najvyššieho. Vtedy tí, ktorí veria v Majstra, dostávajú od Neho všetko vyživujúcu a všetko napĺňajúcu Milosť.

Žiaci, ktorí majú ťažkosti, alebo trpia chorobou, často prosia Majstra, aby im pomohol. Keď Majster použije svoju duchovnú silu, aby ich vyliečil, začnú chváliť svojich lekárov, alebo zázračný liek, ktorý užívali. Majster nepotrebuje ich uznanie. Ak chcú povedať, že si to nezaslúži, je plne pripravený súhlasiť. Ale ich vďačnosť by mala ísť k Najvyššiemu, a nie k lekárom alebo nejakému lieku. Na druhej strane, niekedy ľudia cítia Milosť, ktorá zostúpila , ale myslia si, že ju získali vďaka svojej vlastnej ašpirácii, alebo si ju tak či onak zaslúžili. Vtedy Majster nič nehovorí a čaká na chvíľu, kedy si hľadajúci sám uvedomí pravdu. Vnútorne odovzdá posolstvo duši hľadajúceho a po určitom čase duša prinesie toto posolstvo do vonkajšieho vedomia hľadajúceho a pravda vyjde najavo.

Majster je ako oceán. Keď žiak skočí do oceánu Majstrovho vedomia, očistí sa od všetkých svojich nečistôt a okamžite pocíti dočasnú úľavu. Možno sa pýtate: „Kam sa tie nečistoty a nedokonalosti stratia, keď vstúpia do Majstra?“ Majster ich hodí do univerzálneho Vedomia. Po niekoľkých minútach, hodine alebo po nejakom čase všetky zmiznú. Niekedy ich Majster vôbec nezoberie, len ich ponúkne priamo Najvyššiemu. Majster požehnáva žiaka v mene Najvyššieho, ako Jeho priamy zástupca, takže sa ho to nedotkne.

Keď Majster odoberie žiakovi nečistoty, neznamená to, že je z nich žiak vyliečený. Zajtra sa žiak opäť vráti s tými istými nečistými myšlienkami a neosvietenými predstavami, pretože ich v sebe neprekoná. Dnes posiela svoje obmedzenia Majstrovi, ale zajtra ich opäť nahromadí. Takže keď hľadajúci ponúka svoje nedokonalosti Majstrovi, mal by sa snažiť od neho prijať čo najviac Svetla. Ak dokáže vo svojej vnútornej nádobe udržať Mier, Svetlo a Blaženosť, ktoré mu Majster ponúka, potom bude schopný bojovať proti ďalším nedokonalostiam vo svojom živote. Pokiaľ žiak nebude schopný udržať si bohatstvo, ktoré prijíma z Majstrovho požehnania, nebude schopný dosiahnuť čistotu a urobiť skutočný vnútorný pokrok – nehovoriac o realizácii najvyššej transcendentálnej Pravdy.

Človek, ktorý realizoval Boha, môže byť vždy šťastný vo svojom vnútornom vedomí, kde ho neustále zaplavuje Svetlo a Blaženosť. Majstrovo nešťastie vo vonkajšom svete pochádza od jeho žiakov, pretože sa stotožňuje so všetkými zlými silami, ktorými trpia. Guru má moc zrušiť zákon karmy svojich žiakov, ale počas toho vstupuje do ich problémov. Ak mám niekoho vytiahnuť z vody, musím byť vo vode, aby som mu pomohol. Zároveň potrebujem vedomú pomoc od toho, kto sa topí. Keď žiaci nespolupracujú s Majstrom, keď si žiaci opatrujú svoje nebožské vlastnosti a nechcú ich pustiť, vtedy trpí najviac.

Žiak nikdy nemôže urobiť svojho Majstra šťastným, ak nie je vnútorne šťastný. Ani obyčajný ľudský otec nebude šťastný, keď uvidí svoju dcéru alebo syna nešťastného. Keďže Majster je duchovný otec, nikdy nemôže byť šťastný, keď sú jeho duchovné deti smutné alebo deprimované. Ak plačete preto, že sa k vám manžel správa zle, alebo že sa k vám správa zle vaša manželka, Majstrov súcit a sympatia sú na mieste. Ale ak utrpenie nezahodíte, Majstrov súcit vám nepomôže. Ak si opatrujete svoju depresiu a utrpenie, potom je Majstrova pomoc zbytočná. On sa stotožní s vaším utrpením a bolesťou vášho srdca a bude trpieť kvôli bolesti, ktorú cítite – možno dokonca viac ako vy sami. Ale ak sa vedome nesnažíte zbaviť utrpenia a vstúpiť do Majstrovho osvieteného vedomia, potom bude Majstrovo utrpenie a súcit zbytočný. Dokonca ho ani nebudete schopní rozpoznať. Nebudete cítiť Majstrov nekonečný súcit, pretože vám viac záleží na svojom utrpení než na Majstrovej božskej láske.

Keď odovzdávate svoje problémy svojmu Majstrovi, nemali by ste cítiť, že mu dávate ťažké bremeno. Majster je pripravený prijať vašu nevedomosť. Prišiel sem s morom Svetla; ak mu ponúknete more nevedomosti, neublíži mu to. Ale žiaľ, vy cítite, že vaša nevedomosť je taká vzácna, že ju jednou rukou dávate a druhou beriete späť. V jednej chvíli cítite, že nevedomosť je zbytočná, a s radosťou ju odovzdávate Majstrovi. Cítite, že ste veľmi šikovní, pretože ste mu dali niečo nepodstatné a dostali ste za to od neho niečo dôležité. Ale v ďalšom okamihu vám nevedomosť dáva pocítiť, že to, čo ste mu dali, bolo oveľa cennejšie ako to, čo vám dal on; cítite, že vitálny pôžitok je oveľa dôležitejší ako Svetlo. Keď ste v najhlbšej meditácii, cítite, že Svetlo je dôležitejšie ako tma. Ale keď ste v bežnom živote, v živote túžby, cítite, že Svetlo je samá faloš a nejasnosť – je to len mentálna halucinácia.

Sú žiaci, ktorí takmer každý deň dostávajú od svojho Majstra pokarhanie. Na druhej strane sú žiaci, ktorí vo vonkajšom živote nedostanú pokarhanie ani raz za šesť mesiacov. Ale vo vnútornom svete ich Majster často karhá a hrozí im, pretože za nich prevzal úplnú zodpovednosť. Učiteľ často vidí, že duša hľadajúceho je viac než ochotná nasledovať jeho vedenie, ale vitál váha a myseľ vzdoruje. Ak Najvyšší v tom čase chce, aby hľadajúci naplnil svoj maximálny potenciál a ponoril sa hlboko do mora ašpirácie, prikáže Majstrovi, aby prejavil svoju božskú autoritu. Je pravda, že keď žijete vo vitáli, môžete si myslieť, že vás Majster karhá; ale keď žijete v srdci, uvidíte, že to, čo tu pôsobí, je jeho božský záujem o vás. A ste to vy, kto mu dal oprávnenie; on si ho nezobral. Ste to vy, vaše srdce, kto mu dal oprávnenie, aby vás zdokonaľoval a formoval do toho Najvyššieho, Absolútneho.

Existujú dva hlavné spôsoby, ako môže žiak nakoniec realizovať Boha s Majstrom. Jedným spôsobom je úplne a vedome sa zjednotiť s Majstrom. Buď sa s ním vedome stotožníte a pokúsite sa s ním zjednotiť, alebo sa odovzdáte jeho vôli, ktorá u pravého Majstra nie je ničím iným než Vôľou Najvyššieho.

Keď sa dotknete vody, ktorá predstavuje vedomie, okamžite do vás vstúpi čistota a upokojujúci pocit vody. Keď sa dotknete kvetu, okamžite získate jeho vôňu a čistotu. Len dotykom sa stotožňujete a stotožnením získavate podstatu tej veci. Podobne, keď sa pri meditácii pozeráte na obraz svojho Majstra, dotýkate sa jeho vedomia. Potom sa s ním stotožníte a stanete sa neoddeliteľnou súčasťou nekonečného Vedomia, ktoré realizoval.

Avšak aj vďaka vedomému odovzdaniu sa Najvyššiemu vo svojom Majstrovi sa stanete všetkým, čo má a čím je. Malá kvapka padne do nesmierneho oceánu a stane sa oceánom samotným. Toto odovzdanie je odovzdaním vašej neosvietenej časti vašej najvyššej časti, ktorú predstavuje Najvyšší vo vašom duchovnom Majstrovi. V tomto prípade váš Majster predstavuje vaše vlastné najvyššie ja.

Jedného dňa sa Sri Ramakrishna a dvaja jeho veľmi blízki žiaci vracali na lodi do svojho ašrámu. Títo dvaja žiaci a Sri Ramakrishna boli veľmi hladní. Kým boli v lodi, Sri Ramakrishna požiadal jedného z nich, aby mu priniesol džús a jedlo. Keď to žiak priniesol, Ramakrishna nedal ostatným ani kúsok. Všetko zjedol a vypil sám. Ale vďaka stotožneniu sa so svojím Majstrom, vďaka svojej jednote s ním títo dvaja žiaci naozaj cítili, že ich hlad a smäd sú uspokojené. Neboli už vôbec hladní ani smädní.

Ak si žiak vytvoril so svojím Majstrom takúto vnútornú jednotu, nebude nič očakávať. Dieťa od svojej matky nič neočakáva. Vie, že matka mu dáva a stále bude dávať všetko, pretože je jej svätou povinnosťou starať sa o dieťa. Podobne je svätou povinnosťou vášho duchovného Majstra, aby vám neustále slúžil. Vy mu slúžite svojou ašpiráciou a oddanosťou, on vám slúži svojím záujmom a súcitom. Vy hráte svoju úlohu s ašpiráciou; to je vaša služba. On hrá svoju úlohu so svojím záujmom a súcitom, ktoré pozdvihujú vaše vedomie; to je jeho služba.

Ako môžete hrať svoju úlohu s ašpiráciou? Skoro ráno, keď vstávate z postele, môžete Najvyššiemu povedať: „Ó, Najvyšší, urob ma bezpodmienečne oddaným Tebe, aby som Ti mohol slúžiť Tvojím vlastným spôsobom.“ Potom to pred raňajkami môžete zopakovať ešte raz. Hneď ako dojete raňajky, vyslovte to ešte raz. Keď pôjdete do školy, alebo do práce, môžete to opäť zopakovať. Pred vykonaním akejkoľvek činnosti sa vedome modlite, aby ste boli schopní veľmi oddane a bezpodmienečne slúžiť Najvyššiemu. Vibrácia vašej modlitby bude zakaždým trvať dve, šesť alebo desať minút, záleží od jej dušeplnosti. Ale zakaždým, keď tú modlitbu poviete, obnovíte túto vibráciu. Čoskoro bude ako zvon. Keď začnete zvoniť, stane sa to automatickým a budete cítiť, že zvon vo vás zvoní neustále. Začnite svoju modlitbu ponúkať skoro ráno a počas dňa v nej pokračujte. Vždy, keď začnete niečo robiť, snažte sa vyniesť svoju oddanosť do popredia. Potom s každou ďalšou činnosťou bude vaša oddanosť rásť.

Neúprimný žiak cíti, že si môže Majstra získať vonkajším lichotením. Ale Majstra je možné získať len vďaka žiakovej oddanosti Najvyššiemu v ňom a vnútornej, vedomej jednote s ním. Realizáciu Boha nemôžeme dosiahnuť tým, že budeme Majstrovi rozprávať, aký je veľký, alebo mu ponúkať materiálne bohatstvo. Je úžasné, ak dokážete zasvätiť svoj život, ale skutočná oddanosť musí byť založená na vnútornej jednote. Ak chce hľadajúci konečnú realizáciu najvyššej Pravdy, musí byť to Božské v Majstrovi uspokojené tak, ako si to Božské praje.

2.

Ľudský učiteľ hovorí študentovi,
„Pracuj so mnou a ja ti dám všetko.“
Božský Učiteľ hovorí žiakovi,
„Nechal som Boha na teba čakať.
Neotáľaj, poď Ho so mnou navštíviť.“

3.

Vynikajúcim duchovným Učiteľom je ten,
koho oči sú prísne
a koho srdce odpúšťa.

4.

Skutočným Majstrom nikdy nemôže byť ten,
kto ťa prijme za žiaka
    podľa tvojich vlastných podmienok.

5.

Pretože je Božím predstaviteľom
    tu na zemi,
s každým srdcom zaobchádza tak opatrne
    ako so svojím vlastným.

6.

Miluj svojho Majstra.
To je krátka cesta
    k duchovnému pokroku.

Maj vieru vo svojho Majstra.
To je kratšia cesta
    k duchovnému pokroku.

Poslúchaj svojho Majstra.
To je najkratšia cesta
    k duchovnému pokroku.

7.

Pre žiaka neexistuje lepší spôsob slúžiť svojmu Guruovi, ako počúvať jeho rady.

Časť V - Jednota s Majstrom

1. Jednota s Majstrom

Jeho život je plný hluku,
jeho život je plný náhlenia,
jeho život je plný zhonu.
Je obrazom neúprimnosti,
je obrazom nevďačnosti,
je obrazom zlyhania.
Nedokáže utíšiť búrku svojho tela,
nedokáže vyjsť z priepasti svojich pochybností,
nedokáže pochovať rakvu svojho strachu.
A predsa
bude zachránený,
bude oslobodený,
bude naplnený.
Pretože
počul kroky svojho Majstra.

Bez ohľadu na to, či je žiak navonok blízko Majstrovi alebo nie, dvere Majstrovho srdca sú mu otvorené dvadsaťštyri hodín denne. Ak žiak zaklope na dvere svojho Majstra, Majster mu otvorí. Ale keď zaklope, musí klopať s úprimnou ašpiráciou, a nie s vyžadujúcim vitálom. Ak príde so svojím vyžadujúcim vitálom, Majstrove dvere sa nikdy neotvoria. Ale ak príde s ašpiráciou, poteší Majstra oveľa viac, než si dokáže predstaviť, a stačí len slabé zaklopanie a dvere sa mu otvoria dokorán.

Žiak môže Majstra potešiť Majstrovým vlastným spôsobom alebo svojím vlastným spôsobom. Keď chce byť Majster potešený svojím vlastným spôsobom, neznamená to, že je autokrat. Skôr to znamená, že Majster vie, ako chce byť potešený Najvyšší. Pokiaľ ide o skutočného Majstra, jeho vôľa je vždy zjednotená s vôľou Najvyššieho.

Žiak môže najlepšie potešiť svojho Majstra, ak od neho nič neočakáva. Bude iba dávať a dávať; ponúkne sám seba úplne a bezpodmienečne. Keď žiak niečo dáva, bohužiaľ, často za to hneď niečo očakáva. Je to preto, že žije vo svete dávania a brania. Ale duchovný život nie je trhovisko. Majster vie, čo je pre žiaka najlepšie a kedy je najlepší čas, aby mu to dal. Ak Majster dá niečo predčasne, namiesto toho, aby osvietil neosvietené vedomie žiaka, môže rozbiť jeho vnútornú nádobu.

Majstrova sila musí osvietiť žiaka, ak je vnímavý. Ak žiak nedokáže nič prijať, Majstrova sila bude zbytočná. Naopak, bude škodlivá. Ale ak žiak dovolí Majstrovi pôsobiť jeho vlastným spôsobom, tak, ako mu to prikazuje Božské, potom Najvyšší v Majstrovi bude môcť formovať žiaka podľa božskej Vôle.

Existujú štyri hlavné spôsoby, ktorými sa žiaci snažia uspokojiť Najvyššieho vo svojom Majstrovi. Po prvé, niektorí chcú potešiť Najvyššieho v Majstrovi tak, ako chce byť potešený Najvyšší. Ako to môžu urobiť? Vďaka svojej ašpirácii a meditácii vstúpia do Majstra a získajú posolstvo, ktoré im chce ponúknuť, a potom sa snažia podľa toho konať. Alebo nechajú Majstra vstúpiť do seba a snažia sa prijať jeho posolstvá. Majster každý deň komunikuje s dušami svojich žiakov a sýti ich Svetlom, Mierom a Blaženosťou. Majster každý deň dušiam hovorí, ako môžu potešiť Najvyššieho, a duše prinášajú toto posolstvo do vedomej mysle žiakov. Potom žiaci to posolstvo buď prijmú alebo odmietnu.

Keďže väčšina žiakov, bohužiaľ, nemá schopnosť neustále vstupovať do Majstra ani vnímavosť na prijatie Majstrovho posolstva, snažia sa so všetkou svojou úprimnosťou, oddanosťou a láskou potešiť Majstra spôsobom, ktorý oni považujú za najlepší. Môžu cítiť, že ak urobia pre Majstra toto, Majster bude veľmi potešený. Je to nepochybne dobrý postoj, pretože sa veľmi úprimne snažia potešiť Najvyššieho v Majstrovi – podľa svojich schopností alebo podľa intenzity svojej ašpirácie. Nesnažia sa Majstra oklamať alebo mu spôsobiť problémy. Snažia sa len slúžiť Najvyššiemu v ňom spôsobom, ktorý cítia ako najlepší. Prvý spôsob je oveľa lepší, nekonečne lepší, ale aj tento druhý prístup je dobrý.

Potom je tu tretí spôsob. Tu žiaci cítia, že ak Majster povie, aby niečo urobili, urobia to; ak Majster povie, aby niečo nerobili, neurobia to. Ak sa potom niečo pokazí, chudák Majster musí vziať všetku vinu na seba. Ale ak sa niečo podarí, okamžite ich ego vyjde do popredia a povie: „Je to naša ašpirácia, ktorá priniesla tento úspech.“

Duchovný Majster týmto žiakom hovorí: „Ak poviem: 'Urobte toto', pretože to je to, čo chce vaša duša, je dobré, že to urobíte. Ale keby ste to urobili na základe svojho vnútorného pocitu, potom by ste získali nekonečne väčšiu radosť, pretože by ste cítili, že vy sami ste objavili pravdu.“ Pravdu už za nich objavil Majster. Ale teraz záleží na žiakoch, aby objavili v najhlbších zákutiach svojho srdca, že to, čo chcú oni, a to, čo chce ich Majster, je to isté.

Majster môže povedať žiakom: „Urobte toto! Urobte tamto!“ Ale môže to povedať len tým svojim duchovným deťom, ktoré mu úplne ponúkli svoje telo, vitál, myseľ, srdce a dušu – nie tým, ktorí sa len prišli pozrieť, či je to duchovný človek a či dokáže vyriešiť ich problémy. Majster musí urobiť všetko pre tých, ktorí ho skutočne prijali. Žiaci však musia vedieť, že Majster je pripravený slúžiť im podľa toho, ako hlboko do neho vstúpili a ako veľmi skutočne milujú Najvyššieho v ňom.

Úprimný žiak akéhokoľvek duchovného Majstra vždy získa najväčšiu radosť, keď bude počúvať Majstrove pokyny, a nie svoju fyzickú myseľ. Tí, ktorí sú nesebeckí, oddaní a sústredení, kráčajú po Majstrovej ceste každý deň, každú hodinu, každú sekundu. Ak hľadajúci cíti k svojmu duchovnému Majstrovi takúto oddanosť, môže vo svojom vnútornom živote urobiť najrýchlejší pokrok.

Nakoniec je tu štvrtý postoj. Takzvaní ašpiranti často prijmú Majstra na deň alebo dva len preto, aby vyriešil ich problémy. Potom, keď sú ich problémy vyriešené, odchádzajú. Alebo povedia, že prišli k Majstrovi kvôli oslobodeniu a realizácii, ale keď vidia, že je to dlhý a namáhavý proces, opustia ho. Povedia, že prišli po najvyššiu realizáciu, ale keď vidia, že Majstrova cesta nie je cestou, ktorou chcú realizovať Boha, cítia, že Majster nie je určený pre nich, a zmiznú.

Niektorí ľudia sa duchovného Majstra pýtajú, čo majú robiť, a keď im povie, urobia presný opak. Ak viete, že nebudete schopní počúvať svojho Majstra, je lepšie sa ho nepýtať, čo máte robiť. Inak, keď do vášho srdca vstúpi úprimnosť a vaša ašpirácia zosilnie ako stúpajúci plameň, budete nešťastní, že ste ho nepočúvali. Keby ste sa ho predtým nepýtali na radu, neboli by ste nešťastní, pretože by ste mali od začiatku do konca dokonalú slobodu urobiť vlastné rozhodnutie a sami ho vykonať. Keď Majster dáva radu, vyjadruje tým Vôľu Najvyššieho. Záleží na žiakovi, či ju prijme, alebo odmietne. Ak ju odmietne, Majster nikdy nebude nespokojný. Skutočný Majster je ďaleko nad prijatím alebo odmietnutím žiaka. Ale ak Majster chce, môže žiakovi povedať: „Spomaľuješ svoj vlastný pokrok. Ale Boh je v tebe a bude pokračovať ďalej. Pomaly a vytrvalo ťa jedného dňa privedie k Cieľu.“ Nič viac Majster nemusí povedať.

Keď Majster niečo hovorí žiakovi, hovorí to pre jeho vlastné dobro. Ale žiaľ, veľmi často, keď hovorí Majster, žiak si myslí, že Majster má nejaký motív. Aj keď žiak takýto pocit nemá, často prijíma Majstrove názory s najväčšou vnútornou neochotou. Čo môže chudák Majster urobiť? Ak mlčí, žiak má pocit, že je Majster k nemu ľahostajný. Povie si: „Majster sa o mňa nestará, stará sa len o iných. Nič mi nepovie.“ Ale aj keď ašpirant mesiace alebo roky vo vnútornom svete plače pre Majstrovu radu, keď mu Majster povie, aby urobil to alebo ono, žiak okamžite niečo namieta. Celému svetu povie: „Majster ma požiadal, aby som to urobil, preto to robím. Pre seba to nechcem ani nepotrebujem. Robím to len preto, aby som potešil Majstra.“ Vo vnútornom svete budú žiaci pre niečo plakať; a vo vonkajšom svete budú obviňovať Majstra, že im to dal.

Duchovný Majster sa snaží potešiť svojich žiakov na všetkých úrovniach. Niekedy sa mu to podarí, inokedy nie. Niekedy od nich dostane sto bodov zo sto, inokedy nulu zo sto. Veľmi oddane sa ich snaží potešiť vo fyzickom svete, vo vitálnom svete, v mentálnom svete, v intuitívnom svete a vo svete duše. Väčšina jeho žiakov si možno tieto vnútorné svety neuvedomuje, ale uvedomujú si vonkajší svet, v ktorom žijú.

Majster nemôže svojich žiakov tešiť stále. Niekedy má žiak pocit, že Majster je neláskavý, alebo že sa oňho nestará, ak mu nedá to, čo chce. Ale ak mu Majster dá to, čo chce, duša žiaka bude nešťastná a bude Majstra preklínať. A Najvyšší bude Majstra považovať za zodpovedného. Povie, že Majster vedome brzdí pokrok tohto konkrétneho žiaka. Ak chce dieťa zjesť jed, matka mu ho nedá len preto, aby ho potešila.

Každý duchovný Majster má tri typy žiakov: pravých žiakov, falošných žiakov a fanatických žiakov. Fanatickí žiaci v skutočnosti neveria tomu, čo ich Majster hovorí. Nemajú bezvýhradnú vieru vo svojho Majstra, ale chcú, aby si to svet myslel. Vyžadujú, aby celý svet veril, že čokoľvek hovorí ich Majster, je najvyššie evanjelium. Ale nemajú ani štipku skutočnej viery vo svojho Majstra. Fanatickí žiaci iba chcú svetu ukázať, akú veľkú vieru majú a akí blízki sú svojmu Majstrovi.

Falošní žiaci majú pocit, že vždy, keď niečo robia pre Majstra, preukazujú mu veľkú láskavosť. Majú pocit, že Majster sa topil a oni ho bezpečne vytiahli na breh. Hoci títo ľudia môžu mať skutočnú úprimnosť a ašpiráciu svojím vlastným spôsobom, nie sú pravými žiakmi.

Tí, pre ktorých je ťažké prijať Majstrovo rozhodnutie, sú tiež falošní žiaci. Cítia, že pravdu treba zdôvodniť a mentálne pochopiť. Ak im Majster niečo povie, okamžite sa spýtajú: „Prečo? Prečo?“ Vždy sa budú pýtať na dôvod. Kým ich myseľ nebude presvedčená, že to, čo Majster povedal, je pravda alebo pochádza od Najvyššieho, neurobia nič z toho, čo Majster žiada. Ak Majster musí opakovať takéto posolstvo, aby presvedčil myseľ niektorých žiakov, ak musí celý život zdôvodňovať svoje správanie, potom pre týchto žiakov nikdy nemôže nič urobiť. Oni strácajú svoj drahocenný čas a Majster stráca svoj drahocenný čas. Myseľ je možné presvedčiť iba na letmú sekundu. Majstrovi môže trvať hodiny, kým presvedčí myseľ, ale po krátkom čase tá istá myseľ opäť začne o Majstrovi pochybovať.

Veľmi často títo žiaci nechcú skutočné zdôvodnenie. Chcú sa len predviesť svojou „obrovskou múdrosťou“. Alebo cítia, že otázky, ktoré kladú, neboli nikdy položené, a že tieto otázky zostanú nesmrteľné. Ja si však želám povedať, že na tomto svete už boli všetky otázky položené a všetky otázky už boli zodpovedané. Keď žiak položí otázku, zmení len niekoľko slov z predtým položenej otázky. A keď Majster odpovedá na otázku, tiež zmení len niekoľko slov. Tu na zemi nie je nič nové. Všetky otázky boli položené miliónkrát miliónmi hľadajúcich; a všetky tiež boli zodpovedané skutočnými duchovnými Majstrami. Nie je to nič nové, len používame iné frázy, iné slová, iné spojenia.

Ak Majster povie niečo, čomu mentálne nerozumiete, meditujte na to. Pochopíte vnútorný význam Majstrovho výroku. Ale hľadaním chýb, alebo vyžadovaním vhodných mentálnych odpovedí len uspokojujete svoju mentálnu zvedavosť. Zároveň doslova znečisťujete čisté srdcia tých, ktorí si buď vytvorili jednotu s Majstrom, alebo si ju s ním chcú vytvoriť. Z najvyššieho duchovného hľadiska, ak Majster povie, že niečo je čierne, jeho žiaci budú cítiť, že je to čierne, aj keď je to biele. Poviete si, že čierna je čierna a biela je biela. Ale z najvyššieho duchovného hľadiska, ak realizovaný Majster vidí niečo ako čierne a ak môžete vstúpiť do jeho vedomia a tiež to vidieť ako čierne, v tej chvíli si s Majstrom vytvárate vnútornú jednotu. A to je začiatok realizácie Boha.

Svojim žiakom hovorím: „Ak cítite, že váš spôsob videnia pravdy je silnejší alebo skutočnejší, potom s vami môžem súhlasiť, aby sme sa vyhli komplikáciám. Ak poviem: „Urobte toto,“ a vy poviete: „Nie, nie, to je zlé,“ potom s vami okamžite budem súhlasiť. Viem, že sa nemýlim, ale nechcem sa hádať. Budem len čakať, kým vaša duša vyjde do popredia a dá vám pocítiť, že som mal pravdu.“ Niekedy žiaci cítia: „Čo o tom Guru vie?“ alebo „Čo vie o vonkajšom živote?“ Dobre, potom budem mlčať. Ale jedného dňa ich duša vyjde do popredia a povie im, že som povedal správnu vec, absolútne správnu vec.

V duchovnom živote v každom okamihu smerujeme k cieľu. Keď futbalista mieri na cieľ niekedy predstiera, že sa chystá kopnúť do lopty pravou nohou. Ale ak cíti, že proti jeho pravej nohe stojí veľmi silný súper, okamžite si loptu prehodí na ľavú nohu a strelí gól. Len preto, že sa zdalo, že sa chystá kopnúť loptu pravou nohou, si niektorí ľudia hneď môžu pomyslieť: „Vidíte, pravou nohou nemohol skórovať, jeho pravá noha to nezvládla. Preto použil ľavú nohu.“ Ale to, čo je nakoniec dôležité, je streliť gól. Nie je dôležité, či človek použije na strelenie gólu pravú alebo ľavú nohu.

Dôležité je dosiahnutie Cieľa a pomoc pri jeho dosiahnutí. Pravý Majster vás nepochybne dovedie k Cieľu. Ale ak Majster narazí pri určitom prístupe na väčší odpor, potom prístup zmení. Môžete mať dojem, že robí chybu, alebo možno nevidel pravdu. Vidí pravdu, ale musíte si uvedomiť, že pracuje s možnosťami a niekedy je potrebné, aby svoj postoj zmenil.

Praví žiaci sú tí, ktorí v každom okamihu vidia pravdu Majstrovými očami a cítia pravdu Majstrovým srdcom. Medzi pravým žiakom a skutočným Majstrom neexistuje pocit oddelenosti. Praví žiaci si buď už vytvorili jednotu s Majstrom na každej úrovni vedomia, od najvyššej po najnižšiu, alebo po tom plačú a snažia sa neoddeliteľnú jednotu s Majstrom vytvoriť. Nepoužívajú myseľ, aby posudzovali, či má Majster pravdu alebo nie; používajú srdce, aby sa zjednotili s Majstrovou múdrosťou. Ak niekto cíti pravosť a skutočnosť Majstrových slov, určite získa Majstrovo vedomie. Pravým žiakom netreba vysvetľovať dôvody, prečo Majster hovorí to alebo robí ono. Vždy cítia, že ich Majster koná správne, a vedia, že to všetko robí pre nich. A čo viac, pravý žiak je v každej chvíli pripravený bojovať s Majstrom proti nevedomosti a bude cítiť, že Majster bojuje proti nevedomosti nie pre vlastné spasenie, ale pre spasenie žiaka.

Realizovať Boha nie je ako zjesť banán alebo vypiť šálku čaju. Je to niečo naozaj ťažké! Ale v deň, keď realizujete Boha, Najvyššieho, uvidíte, že cena, ktorú ste zaplatili, je príliš nízka. Cena za realizáciu Boha nie je nikdy správna. Teraz je cena určite príliš vysoká; niet jediného žiaka, ktorý by povedal, že cena nie je vysoká. Ale keď realizujete Boha, uvidíte, že váš Guru vám pomohol do takej miery, že cena bola veľmi, veľmi nízka.

Každý ašpirant musí svoju vôľu vedome, dušeplne, oddane a bezpodmienečne ponúknuť Vôli Najvyššieho. Keď ho túžba žiada, aby urobil jednu vec, a ašpirácia ho žiada, aby urobil niečo iné, musí odovzdať vyžadujúci vitál a pochybujúcu myseľ vôli ašpirujúceho srdca a osvietenej duše. Niekedy sa chce celá bytosť naraz odovzdať a skočiť do mora božskej Skutočnosti, ale pochybujúca myseľ povie: „Buď opatrný! Namiesto perly môžeš nájsť nejaké nebezpečné vodné zviera.“ Vtedy musí myseľ ignorovať. Keď sa u žiaka objaví nejaké zaváhanie, je skutočne stratený.

V mnohých prípadoch vieme, čo je božská Vôľa, ale kvôli letargii alebo nedostatku intenzívnej ašpirácie sme svoju vlastnú vôľu neodovzdali. Cítime, že ak sa neodovzdáme tento rok, nič sa nestane; do konca života budeme mať ešte veľa príležitostí. Ale ak prechovávame takúto myšlienku, potom sa nikdy neodovzdáme. Keď ide o žiarlivosť, neistotu alebo pochybnosti, niektorí žiaci cítia, že ak si dnes budú tieto sily opatrovať, zajtra ich dokážu premôcť, ak sa im zachce. Ale tento zajtrajšok v ich živote nikdy nepríde. Ak nezačnete okamžite, nezačnete nikdy a premena vašej prirodzenosti sa nikdy neuskutoční.

Môžete povedať: „Predtým som bol viac žiarlivý alebo neistý ako teraz, takže postupne robím pokrok.“ Nesmiete sa však porovnávať so svojou tmavou minulosťou, ale so svojou zlatou budúcnosťou. Cíťte, že ste božským bojovníkom a musíte bojovať až do konca. Môžete si povedať, že ste zvíťazili nad 90 percentami svojej žiarlivosti a zostáva vám len 10 percent. Ale rád by som povedal, že dokiaľ ju neporazíte celú, víťazstvo nie je isté. Dnes možno cítite, že ste niektoré z týchto zlých síl premohli; o desať dní uvidíte, že všetky tie zlé sily ako vlna znova vstúpili do vášho vedomia a ste tam, kde ste začali. Kedykoľvek si v sebe uvedomíte nejaké zlé sklony, prosím, začnite proti nim okamžite bojovať ako božský hrdina.

Na druhej strane, niektorí ašpiranti majú pocit uspokojenia, že prešli dlhú cestu a teraz si môžu trochu oddýchnuť. Ale to je veľmi nebezpečné. Aj keď vám k dosiahnutiu konečného Cieľa zostáva už len jeden krok, nesmiete odpočívať. Dokonca aj na pokraji realizácie mnohí duchovní hľadajúci padli. Zmietlo ich pokušenie alebo pochybnosti a až po mnohých, mnohých rokoch boli schopní pokračovať v duchovnom živote. Preto musíte byť stále ostražití, musíte sa neustále pohybovať dopredu.

Nesmiete dovoliť, aby vo vás zostala depresia, žiarlivosť, pochybnosti ani strach. Ak prechovávate nebožské vlastnosti, kopete si vlastný hrob. Neviete si predstaviť, čo dokáže depresia, čo dokážu pochybnosti, čo dokáže žiarlivosť! Môžu vás zaviesť späť do zvieracieho života, hoci ste v ľudskom tele. Robia to a budú to robiť aj naďalej, ak ich vedome nevyhodíte zo svojho života. Ak naozaj milujete Najvyššieho, zbavte sa pochybností, žiarlivosti a všetkých ostatných nebožských síl – úplne a natrvalo.

Každý ašpirant si musí dať vnútorný sľub, že bude poslúchať Vôľu Najvyššieho – aspoň počas tohto jedného života. Musí si povedať: „Veď to je len jeden život. Teraz mám dvadsať, tridsať alebo štyridsať rokov. Možno zostanem na zemi až do osemdesiatky. Som taký neschopný človek, že nedokážem dodržať sľub alebo ísť jedným smerom niekoľko letmých rokov?“ Ak v ďalšej inkarnácii nebudete chcieť zostať na duchovnej ceste, ak budete chcieť viesť iný život, môžete. Ale ak chcete dať duchovnému životu šancu, aby vás potešil a naplnil, musíte ho žiť správnym spôsobom. Zabudnite na Večnosť a Nekonečnosť. Zaoberajte sa len jedným krátkym životom zo stoviek životov, ktoré ste prežili a prežijete na zemi. Ak naozaj dokážete odovzdať svoju vôľu Vôli Najvyššieho len na jeden život, vo vašom živote svitne absolútne uspokojenie. Práve teraz sa snažíte a bojujete, aby ste svoju vôľu odovzdali Najvyššiemu. Ale rád by som povedal, že zakaždým, keď sa odovzdáte, získate silu. Potom nakoniec sa dostanete do bodu, v ktorom aj keby ste chceli mať vôľu, ktorá je oddelená od božskej Vôle, nedokážete to, pretože splyniete s jedinou Vôľou. V tomto bode získate Najvyššie Víťazstvo.

2.

Čisté srdce
    je nezničiteľné.
Istá duša
    je neobmedzená.
Pravý Majster
    je úsmevom Nekonečnosti
    a
plačom Večnosti.

3.

Realizáciu možno dosiahnuť Božou Milosťou, milosťou Gurua a ašpiráciou hľadajúceho. Božia Milosť je dážď. Guruova milosť je semienko. Ašpirácia hľadajúceho je obrábanie pôdy. Hľa, bohatou úrodou je realizácia!

4.

Tvoj Majster je posvätný most,
ktorý ti pomáha prejsť cez rozbúrenú rieku života
    a dosiahnuť svoj určený cieľ.

5.

Ak sa plavíš loďou svojho Majstra
    k Najvyššiemu,
potom spolu so svojím Majstrom budete spievať
    večnú pieseň Jednoty.

6.

Duchovný Majster je živý zdroj sily,
    ktorý v každom okamihu
vnútorne i navonok ponúka
    nesmiernu inšpiráciu a ašpiráciu.
Svet ich len musí prijať.

7.

Máš množstvo otázok,
ale odpoveď je len jedna:
cesta je priamo pred tebou
a sprievodca na teba čaká.

Časť V - Príbehy a hry

Táto rastlina je človek, táto rastlina je Boh

Bol raz jeden hľadajúci. Dlhé roky hľadal Majstra, Gurua. Nanešťastie žiadneho nenašiel. Navštívil mnohé duchovné skupiny, ale učitelia, s ktorými sa stretol, sa mu nepáčili. A tak stále hľadal, hľadal duchovného Majstra. Jedného dňa, keď sa prechádzal po ulici, uvidel duchovného Majstra s niekoľkými žiakmi. Sedeli na trávniku, na krásnom trávniku, a niektorí zo žiakov polievali trávu.

Tento hľadajúci pristúpil k Majstrovi a povedal: „Majster, všetci títo vaši žiaci ťa počúvajú bez ohľadu na to, čo hovoríš. Veria ti a robia dobre, že ťa počúvajú. Ale rád by som ti niečo povedal, aj keď sa ti to nebude páčiť.“

Majster povedal: „Pravda určite nie je mojím výhradným monopolom. Ak si objavil nejakú pravdu, prirodzene tvoju pravdu z celého srdca prijmem. Teraz mi, prosím, povedz, akú pravdu si objavil?“

Hľadajúci teda povedal: „Môj objav je takýto: svetský človek nemôže tak ľahko realizovať Boha. Som svetský človek a viem, že už len získať Majstra je jednoducho nemožné. Nenašiel som duchovného učiteľa, pretože mi žiadny nevyhovuje. Ako bude možné, aby som realizoval Boha, čo je nekonečne ťažšie? Už len získať Majstra je pre mňa také ťažké. Získať v tomto živote realizáciu je jednoducho nemožné. Súhlasíš so mnou?“

Majster odpovedal: „Bohužiaľ, nesúhlasím s tebou. Ostatní si možno myslia, že to, čo hovoríš, je správne, ale v tejto chvíli by som rád povedal, že nie je také ťažké získať Majstra, ani získať realizáciu Boha.“

Hľadajúci bol prekvapený, a dokonca aj žiaci boli do istej miery ohromení Majstrovou poznámkou, pretože väčšina z nich vedela, aké ťažké bolo pre nich získať duchovného Majstra, a realizácia Boha bola pre nich ešte stále ďaleko.

Majster povedal: „Teraz sa pozri sem. Práve teraz niektorí z mojich žiakov polievajú trávu. Sú tu malé rastlinky.“ Majster ukázal na dve rastliny, dve veľmi drobné rastlinky. Potom Majster vzal lopatku a jednu z rastlín vykopal. Vzal celú rastlinu, koreň aj s listami, a prešiel k ďalšej rastline. Aj tam vykopal celú rastlinu a nahradil ju prvou. Potom vzal druhú rastlinu a zasadil ju na miesto, kde bola tá prvá.

Potom Majster povedal: „Pozri sa sem. Táto rastlina je človek a tá druhá rastlina je Boh. Ja som Majster. Prišiel som sem a dotkol som sa tejto rastliny. Bola to otázka niekoľkých minút, len pár minút. Len čo som sa jej dotkol, okamžite mi rastlina dala božskú odozvu. Ja som ju vzal a položil som ju tam, kde bola rastlina, ktorá sa nazýva Boh. Potom som vzal rastlinu-Boha a získal som všetok Jeho Súcit, Lásku, Radosť a Blaženosť. Položil som ju tam, kde bol rastlina-človek. Bola to otázka len niekoľkých minút. Vzal som človeka k Bohu a priniesol som Boha k človeku.“

Nový hľadajúci povedal: „Majster, chcel by som sa stať tvojím žiakom. Prosím, zasväť ma.“

„Čoskoro ťa zasvätím, dieťa moje,“ povedal Majster. Potom pokračoval: „Ak cítiš, že je takmer nemožné realizovať Boha, znamená to, že tvoja predstava o Bohu je nesprávna, tvoja predstava o duchovnosti je nesprávna. Si pripútaný k svetu, ale keby si bol rovnako pripútaný k Bohu, potom by si videl, že Boha môžeš ľahko dosiahnuť. Keď teraz idem k Bohu, zaklopem na dvere. On ich okamžite otvorí a príde ku mne. Poviem: „Prosím, poď so mnou.“ On príde so svojou nekonečnou Láskou, Radosťou, Požehnaním a Súcitom. Potom prídem a zaklopem na tvoje dvere, ale keď zaklopem na tvoje dvere, neotvoríš mi. Dvere máš zatvorené, zamknuté. Prirodzene, Boh a ja sa vrátime späť. Potom, keď ťa chcem vziať do Božieho Paláca, poviem ti: „Poď so mnou.“ Keď opäť zaklopem na Božie dvere, Boh povie, že keďže si ty neotvoril dvere, keď som Ho k tebe priviedol, ani On ti Svoje dvere neotvorí. Keby si otvoril svoje dvere, keď som priviedol Boha ako Hosťa, a keby si dovolil Bohu vstúpiť, Boh by ti prirodzene tiež dovolil vstúpiť do Svojho Paláca. Takže ak necháš dvere svojho srdca otvorené, Boh môže ľahko vstúpiť.

Ale keď sa k tebe priblížim, okamžite ťa to vyruší. Myslíš si, že máš strach, máš pochybnosti, máš emocionálne problémy, máš vitálne problémy, máš žiarlivosť a tak ďalej. Nechceš sa odhaliť, chceš sa skryť. Ale táto rastlina, ktorú som premiestnil, rastlina-človek, neprejavila žiadny strach, žiadne pochybnosti, žiadny ostych, keď som sa jej dotkol – absolútne nič. Vôbec sa nebála svojej vlastnej nevedomosti. Bola nadšená, že ju niekto berie na iné miesto, ktorým bol Boh. Takže keď sa ťa dotknem, keď ťa duchovný Majster žehná alebo na teba medituje, ak vtedy ponúkneš svoju nevedomosť a nedokonalosť spolu so svojimi oddanými vlastnosťami, potom je pre Majstra veľmi ľahké vziať ťa úplne k Bohu. Ak nie, je takmer nemožné, aby Majster urobil čokoľvek pre premenu vedomia žiakov alebo dokonca pre očistenie ich vedomia. Je to len výmena dvoch rastlín. To je to, čo Majster robí, keď sa zaoberá svojimi duchovnými deťmi. Jedna rastlina je Boh, druhá rastlina je človek.“

Potom Majster pomaly odišiel.

Majstrova rada pri výbere cesty

Bol raz jeden duchovný Majster, ktorý chcel každému svojmu duchovnému dieťaťu venovať osobitnú pozornosť, záujem, požehnanie a vedenie napriek tomu, že mal stovky a stovky žiakov. Viedol mnoho stretnutí týždenne, niekedy aj dve v jeden deň, aby každé mohlo zostať malé a dôverné bez ohľadu na to, koľko nových hľadajúcich vítal do svojej duchovnej rodiny.

Jeden alebo dva dni v týždni Majster dovolil návštevníkom, aby prišli a zúčastnili sa na stretnutiach, a niektorí z nich sa neskôr rozhodli nasledovať jeho cestu. Jedného dňa prišli za Majstrom po stretnutí štyria návštevníci – traja chlapci a jedno dievča. Jeden z chlapcov sa Majstrovi poklonil a povedal: „Majster, prijmeš ma za svojho žiaka? Chodím sem každý týždeň už mesiac a nakoniec som sa rozhodol, že toto je moja cesta.“

Majster sa spýtal hľadajúceho na jeho meno a niekoľko vecí o jeho vonkajšom živote a potom sa v tichu sústredil na jeho dušu. Nakoniec povedal: „Určite ťa prijmem za svojho žiaka. Z celého srdca ťa prijímam. Prosím, prichádzaj na naše stretnutia pravidelne a oddane. Jasne vidím, že toto je tvoja cesta.“

Nový žiak bol nesmierne šťastný a vďačný, že ho Majster prijal.

Potom jeden z ďalších dvoch chlapcov povedal: „Majster, aj ja som sem chodil posledný mesiac, ale práve som zistil, že môžeme prísť len štyrikrát alebo päťkrát, kým sa rozhodneme, či sa staneme žiakmi. Cítim, že toto môže byť moja cesta, ale nechcem sa stať žiakom hneď, pretože by som nechcel mať vnútorné konflikty alebo byť nerozhodný vo svojom záväzku. Chcem si byť úplne istý.“

Majster odpovedal: „Hlboko obdivujem tvoju úprimnosť. Žiaľ, toto pravidlo tu v ašráme máme, ale si veľmi vítaný na stretnutiach, ktoré sa konajú v stredu večer mimo ašrámu. Mnohí ľudia prichádzajú na tieto stretnutia osem alebo deväť mesiacov, či dokonca rok, ale zatiaľ sa k ničomu nezaviazali a my sme ich k tomu nenútili. Samozrejme, som ten istý človek, ten istý duchovný Majster, či už som vo svojom ašráme, alebo mimo neho, takže stále budeš mať rovnakú možnosť rozhodnúť sa, či som tvoj Majster.“

„Majster, som rád, že sa budem môcť zúčastňovať vašich stredajších stretnutí, a určite budem aj naďalej chodiť meditovať s vami. Ale prečo máte na začiatku toto prísne pravidlo? Prepáč, že sa pýtam, ale prečo by mal mať vnútorný život človeka tieto vonkajšie obmedzenia?“

Majster vysvetlil: „Syn môj, ak máme takéto pravidlá a predpisy, môžeme sa ako skupina lepšie zladiť. Každá organizácia potrebuje pravidlá a predpisy, aby mohla hladko fungovať. Je ľahšie zaviesť disciplínu do života žiakov v duchovnom spoločenstve, ak existujú nejaké pravidlá.

Je tu aj duchovný dôvod, syn môj. Jasne vidím, že ak si chceš vybrať cestu, štyri návštevy u jedného Majstra sú viac než dosť na to, aby si sa rozhodol, či je jeho cesta pre teba tá pravá alebo nie. Ak mám byť tvojím Majstrom, po toľkých stretnutiach určite vo mne niečo cítiš. Nehovorím, že len preto, že som duchovný Majster, musíš vo mne niečo cítiť. Ale ak mám byť tvojím Majstrom, určite vo mne pocítiš niečo, čo ťa povzbudí a inšpiruje, aby si sa stal mojím žiakom. Ale ak hovoríš, že v tvojom prípade to trvá dlhšie, pretože chceš byť veľmi opatrný a obozretný, aby si neurobil chybu, potom by som ťa chcel ešte raz pozvať, aby si chodil na tie druhé stretnutia tak dlho, ako chceš. Dopraj si čas. Ak po približne šiestich mesiacoch budeš cítiť, že toto nie je cesta pre teba, môžeš skúsiť iné cesty.

Povedzme, že som tvoj starší duchovný brat. Keďže som v duchovnom živote o niečo pokročilejší ako ty, mojou úlohou je priviesť ťa k nášmu spoločnému Otcovi, ale ja sám nie som Cieľ. Ak je tu niekto iný, kto je tiež o niečo duchovne pokročilejší ako ty, potom je prirodzené, že aj on ťa bude schopný priviesť k Otcovi. My, duchovní Majstri, sme ako poslíčkovia; my len privádzame hľadajúcich k Otcovi. Budeš mať rovnakú príležitosť realizovať Boha, či už prijmeš túto alebo inú cestu. Ak chceš viac času, tak to, prosím, urob, ale nebuď smutný ani znepokojený. Na tomto stretnutí a všetkých mojich stretnutiach – vlastne všade – sú dvere môjho srdca otvorené dokorán.“

Druhý hľadajúci sa Majstrovi poklonil. „Majster, som hlboko dojatý veľkodušnosťou tvojho srdca a tvojou hlbokou múdrosťou. Určite budem aj naďalej prichádzať na vaše stretnutia. Ďakujem ti.“

Teraz k Majstrovi pristúpil tretí chlapec. „Majster, vidím, že môj život je plný zmätku. Ako môžem posúdiť svoju vlastnú úprimnosť? Majster, prosím, daj mi nejakú radu.“

Majster povedal: „Zdá sa mi, že máš dve otázky, nie jednu. Jedna sa týka tvojho zmätku, druhá tvojej úprimnosti. Prečo si zmätený? Čo ti dáva pocit, že si zmätený? Prijatie našej cesty je jedna vec, ale zmätok vo vlastnom živote, vo vlastnej mysli, je úplne iná vec. Spýtaj sa sám seba, či budeš šťastný, ak našu cestu neprijmeš. Ak máš pocit, že budeš šťastný, a ak hovoríš, že nie si zmätený, pokiaľ ide o odmietnutie alebo prijatie našej cesty, potom je tvoj zmätok úplne oddelený od toho, či by si mal prijať duchovný život alebo nie. Záleží na tebe, či nás prijmeš alebo odmietneš. Táto cesta je jeden spôsob, ako vidieť pravdu. Tvoja úprimnosť ti povie, či je pre teba.“

„Ale Majster,“ prerušil ho žiak, „ako môžem posúdiť svoju úprimnosť?“

Majster odpovedal: „Svoju úprimnosť môžeš ľahko posúdiť sám. Tvoja úprimnosť závisí iba na otvorenosti alebo veľkodušnosti tvojho srdca. Na to, aby si bol úprimný, sa nemusíš stať duchovným človekom. Mysli na seba ako na dve osoby. Predstav si svoj vitál, myseľ a fyzické ako niekoho, kto sa topí v mori nevedomosti, a predstav si svoje srdce a dušu ako inú osobu, ktorá pláva cez more nevedomosti. Oddeľ svoju myseľ, vitál a telo od svojho srdca a duše. Cíť, že hoci sa tvoja myseľ, vitál a telo topia, tvoje srdce a duša majú schopnosť zachrániť ich. Čo by si mal teraz urobiť? Ak sa oddelíš od toho, kto sa topí, ak zostaneš so srdcom a dušou, okamžite príde rozsiahlosť srdca a vízia budúcnosti duše, aby zachránili topiaceho sa človeka v tebe. Musíš sa však rozhodnúť, či si alebo nie si ochotný nasledovať cestu srdca a duše, aby si zachránil telo, vitál a myseľ. Ak cítiš, že telo ti dáva správne posolstvo, vitál ti dáva správne posolstvo, myseľ ti dáva správne posolstvo, potom nebudeš cítiť skutočnú potrebu duchovného života. Ale ak cítiš, že sa napríklad tvoja myseľ topí, potom by si sa mal obrátiť na srdce, pretože srdce dokáže mysli ponúknuť osvietenie. Keď vstúpiš do duchovného života, tvoja intelektuálna myseľ bude len nešťastnou prekážkou. Myseľ ako taká nie je zlá, ale musí byť osvietená svetlom srdca. A svetlo srdca pochádza zo samotnej duše.“

Tretí hľadajúci povedal: „Majster, budem sa riadiť tvojou radou a som si istý, že môj problém so zmätkom a s úprimnosťou sa čoskoro vyrieši. Pokúsim sa stotožniť so svojím srdcom a dušou.“

Posledná návštevníčka, dievča, povedalo Majstrovi: „Hoci meditujem a vediem vnútorný život už mnoho rokov, toto je prvýkrát, čo sa pokúšam nájsť si Majstra. Cítim, že ma k tebe niečo veľmi priťahuje, ale nie je ešte príliš skoro na to, aby som sa rozhodla?“

Majster povedal: „Dcéra moja, vstúp do svojho srdca a duše, a potom, ak cítiš, že toto je cesta pre teba, určite by si sem mala prísť. Ak cítiš, že toto nie je tvoja cesta, potom choď niekde inde. Ale toto je moja jediná prosba k tebe a všetkým, ktorí neprijali žiadneho duchovného učiteľa: nájdite si Majstra čo najskôr. Práve preto, že si úprimná, ťa žiadam, aby si to neodkladala. Možno povieš, že musíš čakať na Božiu hodinu, ale Ja hovorím, že tá hodina už udrela. Preto si sem prišla a uvažuješ o tom, že pôjdeš aj na iné miesta. Niektorí ľudia sú veľmi prieberčiví. Aj keď v prvom obchode, do ktorého idú, uvidia predmet, ktorý sa im páči, myslia si, že v inom obchode možno dostanú niečo lepšie. Idú do dvadsiatich ďalších obchodov v nádeji, že nájdu konkrétnu vec, a po dlhom hľadaní sa často nakoniec opäť vrátia do prvého obchodu.

Ale ak sú ľudia múdri, ak sú naozaj hladní a nájdu ovocie, ktoré ich uspokojí v prvom obchode, potom ho zjedia tam a neobťažujú sa chodením z obchodu do obchodu. Samozrejme, ak im tam ponúkané jedlo nechutí, majú plné právo ísť na iné miesto. Ale niektorí ľudia používajú to, čo nazývajú ľudskou múdrosťou, ktorá nemá z duchovného hľadiska žiadny význam. Je pre nich prirodzené povedať: ,Poďme sa pozrieť na iné veci.' Problém však spočíva v tom, že čas je veľmi vzácny. Ak musím chodiť po mnohých obchodoch a všetko prezerať, zatiaľ čo strácam čas, môže prísť niekto iný a kúpiť ovocie, ktoré som pôvodne chcel. Okrem toho majiteľ obchodu nemá dvere otvorené dvadsaťštyri hodín denne. Ak si dlho prezerám jeho obchod bez toho, aby som si kúpil vec, ktorú potrebujem, môže sa rozhodnúť, že je čas, aby svoj obchod zavrel, a požiadať ma, aby som sa išiel pozrieť inam. Vtedy to budem ja, kto zostane nespokojný a nenaplnený.

Takže ak pôjdeš hlboko dovnútra a tvoje srdce a duša ti povedia, že toto nie je tvoja cesta, buď veľmi odvážna a hľadaj nejakého iného Majstra. Ale ak cítiš, že toto je tvoja cesta, nedovoľ mysli, aby vyšla do popredia a priniesla svoje pochybnosti.

Možno si myslíš, že myseľ je úprimne opatrná, keď spochybňuje srdce, ale myseľ iba ukazuje svoju neistotu. Myseľ je bezmocne neistá, a preto stále vytvára zmätok. Ver len svojmu srdcu a duši. Ak ti duša prostredníctvom srdca odovzdá správu, že toto je tvoja cesta, prijmi ju a drž sa jej.

Chcem tým povedať, že najlepšie je, keď sme stále ostražití a nestrácame čas. Musíme študovať tri predmety. Prvým predmetom je realizácia Boha, druhým je odhalenie Boha a tretím je prejavenie Boha. Ešte sme len začali študovať prvý predmet, ale musíme dokončiť všetky tri. Každý predmet trvá veľmi dlho. Boh vie, koľko storočí, koľko inkarnácií bude každý z nich trvať. Takže čím skôr začneme, tým lepšie pre nás.“

Štvrtá hľadajúca sa poklonila a povedala: „Majster, nebudem strácať ani sekundu. Pôjdem hlboko do svojho vnútra a nájdem svoju cestu. Majster, ty si náš pravý duchovný brat, ktorého jediným záujmom je náš pokrok. Sme hlboko dojatí tvojím bezpodmienečným vedením. Urobíme to, čo si nám povedal.“ Štyria hľadajúci sa Majstrovi vďačne poklonili a odišli domov.

Chcem len jedného študenta: srdce

Bol raz jeden duchovný učiteľ, ktorý mal stovky nasledovníkov a žiakov. Majster mal často prednášky na rôznych miestach – v kostoloch, synagógach, chrámoch, školách a na univerzitách. Prednášal všade, kam ho pozvali a kde mu to jeho žiaci zariadili. Prednášal pre deti aj pre dospelých. Prednášal pre vysokoškolákov aj pre ženy v domácnosti. Niekedy prednášal pre učencov a veľmi pokročilých hľadajúcich. Takto to pokračovalo asi dvadsať rokov.

Nakoniec prišiel čas, keď sa Majster rozhodol, že prestane prednášať. Svojim žiakom povedal: „Dosť! Robil som to už mnoho rokov. Teraz už nebudem prednášať. Budem len ticho. Zachovám mlčanie."

Majster neprednášal asi desať rokov. Vo svojom ašráme zachovával mlčanie. Mlčal všade. Predtým odpovedal na tisíce otázok, ale teraz už pred verejnosťou ani nemeditoval. Po desiatich rokoch ho žiaci prosili, aby sa vrátil k prednášaniu, odpovedaniu na otázky a verejným meditáciám. Všetci ho prosili a on nakoniec súhlasil.

Žiaci okamžite dohodli prednášky na mnohých miestach. Dali do novín oznamy a všade vylepili plagáty, aby informovali, že ich Majster bude znova prednášať a viesť vysoké meditácie pre verejnosť. Majster išiel na tieto miesta s niektorými svojimi obľúbenými žiakmi, ktorí mu boli veľmi oddaní a verní, a stovky ľudí sa zhromaždili, aby si vypočuli Majstra a dostali odpovede na svoje otázky. Ale na veľké prekvapenie všetkých Majster vôbec nehovoril. Od začiatku až do konca stretnutia, celé dve hodiny, mlčal.

Niektorí z hľadajúcich v publiku boli nahnevaní. Hovorili, že v novinách a na plagátoch bolo napísané, že Majster prednesie krátky príhovor, odpovie na otázky a bude mať aj meditáciu. „Ako to, že vôbec nehovoril?“ pýtali sa. „Je to klamár,“ povedali mnohí a znechutení odišli zo stretnutí skôr. Iní zostali celé dve hodiny s nádejou, že Majster možno prehovorí na konci, ale on skončil meditáciu bez toho, aby čokoľvek povedal. Niektorí ľudia v publiku cítili vnútornú radosť. Niektorí zostali len preto, lebo sa báli, že ak odídu skôr, ostatní si budú myslieť, že nie sú duchovní a že vôbec nedokážu meditovať. Niektorí teda odišli, niektorí zostali s veľkou nechuťou, niektorí zostali, aby sa pred ostatnými ukázali, a len veľmi málo ľudí zostalo s najväčšou úprimnosťou, oddanosťou a vnútorným plačom.

Takto to pokračovalo tri alebo štyri roky. Mnoho ľudí Majstra nemilosrdne kritizovalo a zahanbovalo žiakov slovami: „Váš Majster je klamár. Ako môžete ospravedlniť, že ste dali do novín inzerát, že váš Majster bude prednášať, odpovedať na otázky a viesť meditácie? On iba vedie meditácie a z toho sa nič nedozvieme. Kto dokáže meditovať dve alebo tri hodiny? Klame nás a klame aj sám seba.“

Niektorí z blízkych žiakov boli veľmi znepokojení. Boli nešťastní, že ich Majstra urážajú a kritizujú. Znova a znova prosili Majstra, aby predniesol len krátky príhovor a na konci meditácie odpovedal na pár otázok. Majster nakoniec súhlasil.

Avšak pri ďalšej príležitosti Majster v skutočnosti nezabudol, ale zmenil názor. Pokračoval v meditácii a tentoraz namiesto dvoch hodín viedol meditáciu štyri hodiny. Dokonca aj jeho blízki žiaci boli smutní. Nemohli sa na svojho Majstra hnevať, pretože nahnevať sa na Majstra je vážna karmická chyba. Ale báli sa, že niekto z publika skutočne vstane a Majstra urazí. V duchu sa pripravovali na to, že budú svojho Majstra chrániť, keby sa stalo nejaké nešťastie.

Keď uplynuli štyri hodiny a nič nenasvedčovalo tomu, že by Majster chcel prehovoriť alebo ukončiť stretnutie, jeden z veľmi blízkych žiakov vstal a povedal: „Majster, prosím, nezabudni na svoj sľub.“

Majster okamžite povedal: „Môj sľub. Áno, niečo som vám sľúbil, takže teraz je mojou svätou povinnosťou prednášať. Dnes bude moja prednáška veľmi krátka. Chcem povedať, že som mal stovky prednášok, tisíce prednášok. Ale kto počúval moje prednášky? Tisíce uší a tisíce očí. Mojimi študentami boli uši a oči poslucháčov – tisíce a tisíce uší a očí. Ale nič som ich nedokázal naučiť. Teraz chcem mať iných študentov. Mojimi novými študentmi budú srdcia.

Ponúkal som posolstvá na tisícoch miest. Tieto posolstvá vošli jedným uchom dnu a druhým vyšli von, a to všetko v najkratšom možnom okamihu. A ľudia ma videli prednášať a odpovedať na otázky. Ich oči vo mne niečo zazreli iba na letmú sekundu a potom sa to úplne stratilo. Keď som hovoril o vznešenej Pravde, Mieri, Svetle a Blaženosti, uši to nemohli prijať, pretože už boli plné klebiet, pochybností, žiarlivosti, neistoty a nečistoty, ktoré počas mnohých rokov nahromadili. Uši boli úplne znečistené a neprijali moje posolstvo. A oči neprijali moju Pravdu, Mier, Svetlo a Blaženosť, pretože videli všetko svojím vlastným spôsobom. Keď ľudské oči vidia niečo krásne, okamžite začnú porovnávať. Hovoria: ,Ako to, že je krásny, že jeho reč je krásna, že jeho otázky a odpovede sú krásne? Ako to, že ja nemôžem byť taký istý?' A okamžite vstúpi žiarlivosť. Ľudské ucho aj ľudské oko reagujú prostredníctvom žiarlivosti. Ak ucho počuje o niekom inom niečo dobré, okamžite doň vstúpi žiarlivosť. Ak oko vidí niekoho iného, kto je krásny, okamžite začne žiarliť.

Uši a oči zohrali svoju úlohu. Ukázalo sa, že sú to neduchovní študenti, a ja som ich nemohol učiť. Ich pokrok bol nanajvýš neuspokojivý. Teraz chcem nových študentov a mám nových študentov. Títo študenti sú srdcia, v ktorých bude rásť jednota – jednota s Pravdou, jednota so Svetlom, jednota s vnútornou krásou, jednota s tým, čo Boh má a čím Boh je. Je to študent-srdce, kto má schopnosť zjednotiť sa s Majstrovou Múdrosťou, Svetlom a Blaženosťou. A keď sa zjednotí s Majstrom, objaví svoju vlastnú skutočnosť: nekonečnú Pravdu, Mier, Svetlo a Blaženosť. Srdce je skutočný poslucháč; srdce je skutočný pozorovateľ; srdce je skutočný študent, ktorý sa zjednotí s Majstrom, s Majstrovou realizáciou, s Majstrovou víziou a s Majstrovým večným svetlom. Odteraz bude srdce mojím jediným študentom.“

Ľudské očakávanie a božské naplnenie

Jedného dňa prišiel blízky žiak veľkého duchovného učiteľa za Majstrom a povedal mu: „Majster, stále mi hovoríš, aby som od svojho života nič neočakával, ale aby som všetko očakával len od Boha. Ja verím v Boha, ale kým Ho neuvidím tvárou v tvár, ako môžem od Neho niečo očakávať? Ak vidím človeka, môžem od neho niečo očakávať, ale ak ho nevidím, čo môžem od neho očakávať? Vidím svoje ruky a niečo od nich očakávam. Vidím svoje končatiny a len preto, že ich vidím, cítim, že ich môžem o niečo požiadať. Ale pokiaľ ide o Boha, keďže ho nevidím, ako môžem od Neho niečo očakávať?“

Majster povedal: „Dieťa moje, je pravda, že si Boha nevidel, ale chcem ti povedať, že je veľa vecí, ktoré dostávaš a ktoré v skutočnosti nepochádzajú z činnosti tvojich rúk, očí alebo akejkoľvek časti tvojho tela. Je mnoho vecí, ktoré neočakávaš ani od seba, ani od nikoho iného, ale tieto veci sa dejú, hoci nevidíš žiadnu vonkajšiu príčinu ani žiadne vonkajšie úsilie človeka, ktorého poznáš. Prichádzajú Božím vlastným spôsobom, ktorý je ďaleko za tvojou predstavivosťou.“

„Majster, to je pravda. Ale musím povedať, že veľmi často, keď od Boha niečo očakávam, sa moje očakávania nenaplnia.“

Majster povedal: „Keď niečo očakávaš od seba, vždy sa tvoje očakávania naplnia?“

„Nie, Majster.“

„Ak nemôžeš splniť všetko, čo očakávaš od seba, prečo očakávaš, že Boh splní všetko, čo očakávaš od Neho? Niekto niečo očakáva, pretože si stanovil cieľ a čaká, že cieľ príde k nemu, alebo on sám chce ísť a dosiahnuť cieľ. Pretože človek má na mysli nejaký cieľ, buď tento cieľ pritiahne k sebe, alebo sám k nemu postupuje. Ale vlastné úsilie vždy nestačí na to, aby mu prinieslo úspech. Nie! Existuje vyššia sila, ktorá sa nazýva Milosť, Boží Súcit. Keď tento Súcit zostúpi zhora, neexistuje nič, čo by si nemohol od svojho života očakávať. Keď zostúpi božský Súcit, ak máš božské očakávanie, určite sa naplní.

Na druhej strane, na začiatku svojej cesty sa hľadajúci môže zamerať na nižší cieľ, pretože si ešte neuvedomuje svoje vyššie schopnosti, alebo pretože nie je oslobodený od svojich túžob. Ak človek nemá skutočnú, úprimnú ašpiráciu, ak nie je skutočným hľadajúcim, potom mu Boh dá len to, čo vedome chce a očakáva. Ale ak sa dušeplne modlí a medituje, pretože Boh vidí jeho úprimnosť schopnosti, Boh nebude chcieť, aby dosiahol nižší cieľ. Má pre neho pripravený nekonečne vyšší cieľ.

Na začiatku môžeš očakávať len trošku svetla, ale Boh ťa pripravuje, aby ti mohol dať nekonečné množstvo Svetla. Na začiatku sa možno budeš snažiť, aby si získal len kvapku nektáru; možno budeš cítiť, že ti to stačí. Ale Boh ťa chce nakŕmiť veľmi veľkým množstvom Nektáru. Takže ak si vo svojom duchovnom živote úplne úprimný a máš nižší cieľ, Boh ti ho môže odoprieť, pretože má pre teba najvyšší Cieľ. Ale keďže tento najvyšší Cieľ nevidíš, máš pocit, že Boh je k tebe neláskavý a nestará sa o teba.“

„Čo je to nižší alebo menší cieľ?“ spýtal sa žiak.

„Poviem ti príklad,“ povedal Majster. „Kedysi som sa chcel stať sprievodcom vo vlaku. Keď som bol dieťa a vo vlaku prišiel sprievodca a pýtal si lístky, bol som taký očarený jeho pohybmi a gestami, že som sa chcel stať presne takým ako je on. A teraz sa pozri! Stal som sa duchovným Majstrom. Byť duchovným Majstrom je nekonečne väčšie dosiahnutie ako byť sprievodcom vo vlaku. Takže Boh mi nedovolil dosiahnuť tento menší cieľ.

Kedysi som sa tiež chcel stať veľkým športovcom, veľmi rýchlym bežcom, ale Boh chcel niečo iné. Nechcel, aby som sa stal veľmi rýchlym bežcom vo vonkajšom živote, ale vo vnútornom živote. Meno, sláva a úspechy športovca, ktorý je vynikajúcim bežcom vo vonkajšom živote, trvajú len niekoľko rokov. Inšpiruje mladých ľudí, to je pravda; ale inšpirácia, ktorú ponúka, sa nedá porovnať s inšpiráciou, ktorú ponúka vnútorný šampión, duchovný Majster. Keď Majster niekoho inšpiruje, vedomie tohto človeka sa pozdvihne a človek sa posunie o krok ďalej k najvyššiemu Cieľu. Pomocou inšpirácie a ašpirácie Majstra môže nakoniec dosiahnuť konečný Cieľ.“

Žiak povedal: „Ale Majster, aj keď od Boha očakávam najvyšší Cieľ – Mier, Svetlo a Blaženosť v nekonečnej miere – ani vtedy sa moje očakávania nenaplnia.“

„Syn môj, keď od Boha očakávaš Mier, Svetlo a Blaženosť, znamená to, že si si stanovil veľmi vysoký cieľ. Ak niečo očakávaš od svojich priateľov, príbuzných, susedov alebo známych, ak ti to nechcú dať, tak to jednoducho neurobia. A keď to nedostaneš, budeš nešťastný, pretože budeš cítiť, že hoci si si to zaslúžil, nedostal si to; alebo budeš cítiť, že ostatní ti to nechceli dať zo žiarlivosti a zo strachu, že by nemohli ukázať svoju nadradenosť, keby si tú vec dostal.

Ale pokiaľ ide o Boha, ak ti niečo nedá, nie je to preto, že by na teba žiarlil, alebo preto, že by si myslel, že ak ti dá svoju Nekonečnosť, nebude môcť zachovať svoju nadradenosť. Nie! Možno cítiš, že to, čo si dostal, je len maličká kvapka, zatiaľ čo ty stále očakávaš nekonečný oceán; ale keď ti Boh dá len kvapku, je to preto, že cíti, že aj táto maličká kvapka môže byť pre teba priveľa. Ale Boh postupne zvyšuje tvoje schopnosti a príde čas, keď dokážeš prijať veľkú kvapku. A nakoniec dokážeš prijať samotný oceán.

Ak od Boha niečo očakávaš, ale nedostávaš to, buď si istý, že Boh má veľmi dobrý a oprávnený dôvod, prečo ti to nedal. Je to preto, že ti v budúcnosti dá niečo oveľa lepšie. Tiež ti povie dôvod, prečo ti to odoprel. Ak nesplní tvoje očakávania, ponúkne ti Svetlo. Pomocou tohto Svetla ti objasní, prečo ti nedáva to, čo očakávaš. Na druhej strane, ak ti okamžite dá to, čo chceš, potom ti tiež povie dôvod, prečo to dostávaš teraz. Takže, dieťa moje, ak naozaj chceš niečo očakávať, neočakávaj to od seba, ani od nikoho iného, ale iba od Boha.

Naplnenie očakávania je zároveň ľudskou potrebou a božským uspokojením. Keď povieme, že sme spokojní, je to naplnenie nášho očakávania. Ale toto naplnenie očakávania sa uskutoční božským spôsobom len vtedy, keď odovzdáme svoju vôľu Božej Vôli.

V opačnom prípade sa budeme modliť k Bohu, meditovať na Boha, uctievať Ho a snažiť sa Ho potešiť nesprávnym očakávaním. Pretože sme sa osem hodín modlili, budeme očakávať, že sa na nás Boh usmeje. Ale ako vieme, že keď dostaneme od Boha úsmev, náš život bude nesmrteľný, alebo keď získame niečo iné, čo sme chceli, náš život bude naplnený?

Ak budeme od Boha očakávať božským spôsobom, objaví sa v nás Skutočnosť; a s touto Skutočnosťou dokážeme ísť k svojej Nesmrteľnosti, k svojmu najvyššiemu transcendentálnemu Cieľu.“

Kto je dôležitejší – Guru alebo Boh?

Jedného dňa bol duchovný Majster náhodou svedkom smutnej hádky, sporu medzi dvoma svojimi žiakmi. Tí dvaja žiaci sa takmer bili. Tak k nim Majster pristúpil a povedal: „Čo sa deje? Prečo sa hádate a bijete?“

Obaja kričali: „Majster, Majster, pomôž nám! Potrebujeme tvoje vedenie. Potrebujeme tvoje svetlo.“

Majster povedal: „Ak budete hovoriť obaja naraz, nemôžem vám vyhovieť. Povedzte mi teda, jeden z vás, čo vás vlastne trápi.“

Jeden z nich povedal: „Majster, jablkom sváru si ty a nikto iný.“

„Čože?“ povedal Majster.

Žiak pokračoval: „On hovorí, že Majster, Guru, je dôležitejší ako Boh. Ja hovorím, že je to nemožné, že Boh je dôležitejší. On hovorí, že Guru je dôležitejší, pretože ukazuje cestu, dláždi cestu a vedie žiaka k Bohu. Hovorí tiež, že hoci sa Boh stará o každého, dokonca aj o tých, ktorí spia a neašpirujú, ak chce človek okamžitý záujem a požehnanie od Boha, môže ho získať práve prostredníctvom Gurua. Preto je Guru dôležitejší.

Ale ja hovorím, že nie, je to Boh, kto dal Guruovi takúto lásku a súcit; je to Boh, kto urobil z Gurua nástroj, aby pomáhal ľudstvu. Takže podľa mňa je dôležitejší Boh.

„On hovorí, že existuje Cieľ, ale ak ho niekto nevedie k tomuto Cieľu – ten niekto je jeho Guru – potom Boh vždy zostane vzdialený. Hovorí: ,Cieľ tu možno je, ale kto ma k nemu vedie? Nemôžem ísť sám, nepoznám cestu. Takže môj Guru je dôležitejší, pretože Cieľ ku mne nepríde.´

Ja hovorím nie, Cieľ možno ku mne nepríde, ale Cieľom je Boh. Ak ťa tvoj Guru dovedie k Cieľu, k Bohu, a Boh sa potom o teba nestará, aký význam má posol? Guru môže niekoho priviesť blízko k Cieľu; ale ak sa Cieľ o toho človeka nestará, potom je prirodzene cesta zbytočná. Človek môže niekoho priviesť k Majstrovi, ale ak Majster nie je spokojný s tým, koho priviedol, potom je prípad beznádejný. Najdôležitejšie nie je to, kto žiaka priviedol, ale kto je s tým žiakom spokojný. Ak je Boh s niekým spokojný, potom je to viac než dosť.

On hovorí, že ak Guru niekoho prijme za svojho najdrahšieho žiaka, berie na svoje plecia zákon karmy. Keď otec vie, že jeho syn urobil niečo zlé a chce syna zachrániť, zoberie trest na seba. Taký je Guru. Ale Boh je Univerzálny Otec. On sa zaoberá Svojím kozmickým Zákonom. Ak urobíme niečo zlé, Boh z toho vyvodí dôsledky; budeme potrestaní. On má pocit, že Guru je dôležitejší, pretože Guru berie na svoje plecia trest, ktorý si žiak zaslúži, zatiaľ čo Boh sa bude vždy riadiť Svojím kozmickým Zákonom.

Ale ja hovorím nie, Boh nás netrestá, Boh nám iba dáva skúsenosť. Kto koho trestá? Boh má v nás a prostredníctvom nás svoju vlastnú skúsenosť. Takže nedostávame žiadny trest, ale naopak, Boh sa teší alebo trpí v nás, prostredníctvom nás.

Okrem toho Boh existoval predtým, ako Guru prišiel na pole prejavenia, a Boh bude Bohom aj dlho potom, čo Guru pole prejavenia opustí. Guru prišiel od Boha a vráti sa k Bohu, svojmu Zdroju. Ale Boh je Nekonečný a Večný. Nikdy neprestane existovať. Boh je Všetkým; Guru je dočasným stelesnením.

Guru, som ti nesmierne oddaný. Hoci on hovorí, že si dôležitejší ako Boh, a ja hovorím, že Boh je dôležitejší, mám v teba absolútnu dôveru. Mohol by si nás, prosím, v tejto veci osvietiť?“

Guru povedal: „Pozri, ak si myslíš, že Guru je telo, potom Guru vôbec nie je dôležitý. Ak si myslíš, že Guru je duša, potom sú Guru a Boh rovnako dôležití; sú jedno a to isté. Ale ak cítiš, že Guru je nekonečné Ja, transcendentálne Ja, potom musíš cítiť, že to nie je ani Guruovo telo, ani Guruova duša, ale Najvyšší v ňom, ktorý je transcendentálnym Ja. Najvyšší je Guru, Guru každého človeka. Ak chceš oddeliť telo, dušu a transcendentálne Ja, ak ich chceš rozdeliť na tri rôzne časti, potom nikdy nerealizuješ Boha, nikdy nebudeš schopný realizovať najvyššiu Pravdu. Aby si realizoval najvyššiu Pravdu, mal by si slúžiť fyzickému aspektu Majstra, milovať dušu Majstra a zbožňovať transcendentálne Ja Majstra. Najdôležitejšie je vidieť vo fyzickom nesmierne svetlo Majstra; v duši vedomie neoddeliteľnej jednoty a v Ja večné oslobodenie. Len vtedy sa Majster a Boh môžu stať jedným.

Boh a Guru sú rovnako dôležití vo večnej Hre, v Božskej Dráme.“

Človek sa musí riadiť svojou prirodzenosťou

(Svätý muž pláva v rieke. Na brehu nečinne sedí prizerajúci sa človek a pozoruje ho. Svätý muž vidí priamo pred sebou škorpióna. Je mu úbohého tvora ľúto, chytí ho a veľmi pomaly, veľmi jemne ho položí na zem. Zatiaľ čo to robí, škorpión ho silno bodne. Muž začne plakať od bolesti.)

SVÄTÝ MUŽ: Chcel som ťa zachrániť a zachránil som ťa. To je moja odmena? V každom prípade som splnil svoju povinnosť.

(O niekoľko minút neskôr škorpión opäť spadne do rieky. Prizerajúci sa opäť pozoruje.)

SVÄTÝ MUŽ: Ach, úbohé stvorenie, opäť trpíš. Je mi ťa ľúto.

(Opäť zdvihne škorpióna a postaví ho na súš. Škorpión ho opäť bodne, tentoraz ešte silnejšie. Vykríkne od neznesiteľnej bolesti.)

POZOROVATEĽ: Si hlupák! Prečo si to urobil? Prvýkrát si urobil chybu a druhýkrát si tú istú chybu zopakoval.

SVÄTÝ MUŽ: Priateľ môj, čo môžem robiť? Mojou prirodzenosťou je milovať, mojou prirodzenosťou je zachraňovať. Prirodzenosťou škorpióna je nenávidieť, prirodzenosťou škorpióna je bodať. Ja sa musím riadiť svojou prirodzenosťou a škorpión sa musí riadiť svojou prirodzenosťou. Ak opäť spadne do vody, ja ho opäť zdvihnem, bez ohľadu na to, koľkokrát spadne. Budem poštípaný, budem plakať, budem nariekať, ale nezapriem svoju prirodzenosť, ktorou je milovať, zachraňovať a chrániť druhých.

(Prizerajúci sa okamžite skočí do rieky, aby sa dotkol nôh svätého muža.)

POZOROVATEĽ: Ty si môj učiteľ, ty si môj Guru. Hľadal som, túžil som po Guruovi. Dnes som v tebe našiel svojho skutočného Gurua. Keďže som tvojím žiakom, odteraz, ak škorpión spadne do rieky, budem to ja, kto ho vráti na zem.

(Žiak spieva.)

Amar bhabana
Amar kamana
Amar eshana
Amar sadhana
Tomar charane
Peyechhe ajike thai
Moher bandhan hiyar jatan
Timir jiban shaman shasan
Halo abasan nai nai ar nai

Moje myšlienky, moje túžby, moja ašpirácia,
disciplína môjho života
dnes našli svoje útočisko pri Tvojich nohách.
Puto lákavej pripútanosti a
bolesti srdca,
život temnoty a muky smrti,
už nevidím, už necítim.

(Pomáha svätému mužovi vyjsť z rieky. Guru teraz sedí na brehu a pozoruje scénu. O niekoľko minút škorpión opäť spadne do rieky. Žiak ho chytí a vyloží na suchú zem, ale škorpión mu neublíži.)

ŽIAK: Majster, ako to, že ma vôbec nepoštípal? Myslel som si, že ten škorpión poštípe aj mňa. Teba nemilosrdne bodol dvakrát. Nerozumiem tomu.

MAJSTER: Dieťa moje, nerozumieš? Mám ti to povedať? Budeš mi veriť?

ŽIAK: Prosím, povedz mi to. Budem ti veriť, Majster.

MAJSTER: Škorpión má tiež dušu a tá mu povedala, že keby ťa poštípal, namiesto toho, aby si ho položil na zem, hneď by si ho zabil. Škorpión vedel, že by si to neprijal, netoleroval by si jeho nevďačnosť. Nedostal od teba žiadnu záruku svojej bezpečnosti. Škorpión ťa nepoštípal, pretože to cítil. Pokiaľ ide o mňa, duša škorpióna vedela, že ho nikdy nezabijem, bez ohľadu na to, koľkokrát by ma poštípal. Len by som ho chytil a položil na zem, aby bol v bezpečí. Aj v bežnom svete sa ľudia bijú, hádajú a ohrozujú iných len vtedy, keď vidia, že ich protivníci sú buď slabí, alebo nechcú bojovať. Ak vidia, že niekto je silnejší ako oni, zostanú ticho.

ŽIAK: Majster, máš žiakov?

MAJSTER: Mám veľa, veľa žiakov.

ŽIAK: Čo s nimi robíš?

MAJSTER: Dávam a beriem, beriem a dávam. Každý deň im beriem jed a dávam im nektár. Beriem ich ašpiráciu a dávam im realizáciu. Beriem od nich to, čo majú, nevedomosť, a dávam im to, čo mám ja, múdrosť. Oni mi dávajú prísľub môjho prejavenia a ja im dávam prísľub ich realizácie. Potrebujeme sa navzájom. Vy ma potrebujete, aby ste do mňa mohli naliať svoju nečistotu, nedokonalosť, temnotu a nevedomosť. A ja potrebujem vás, aby som vás mohol naplniť, čo mám, všetkým, čo vo mne je. Takto sa navzájom napĺňame. Vašou prirodzenosťou je dávať mi to, čo máte: nečistotu, temnotu, nedokonalosť, obmedzenosť, pripútanosť a smrť. Mojou prirodzenosťou je dať vám to, čo mám: čistotu, lásku, radosť, svetlo, blaženosť a dokonalosť. Keď vaša prirodzenosť vstúpi do mojej prirodzenosti a moja prirodzenosť vstúpi do vašej prirodzenosti, obaja budeme úplne prejavení a naplnení. Takto hľadajúci a učiteľ napĺňajú večného Kormidelníka, Najvyššieho.

Dvaja žiaci

(Dvaja žiaci v izbe v ašráme svojho Majstra.)

PRVÝ ŽIAK: Hovoril som ti, hovoril som ti, hovoril som ti!

DRUHÝ ŽIAK: Čo si mi hovoril?

PRVÝ ŽIAK: Hovoril som ti, že náš Majster nič nemá. Nič! Nemá žiadnu duchovnú silu. Nemá žiadnu okultnú silu. Vie len rozprávať. Hovorí o transcendentálnej Skutočnosti a univerzálnom Vedomí a o tom, čo všetko dokáže so svojou okultnou silou. Ale to všetko sú lži. On vie rozprávať a my ho vieme počúvať. Ale nemá nič, nič. Pozri, už tri mesiace trpí reumou. Keby mal čo len štipku okultnej sily, mohol sa vyliečiť.

DRUHÝ ŽIAK: Moje srdce mi hovorí, že on má schopnosť sa vyliečiť, ale Boh ho žiada, aby mal túto skúsenosť.

PRVÝ ŽIAK: Hovorí, že na seba berie našu karmu, ale my sme nič neurobili. Ja som neurobil nič zlé. Ani ty a ostatní žiaci ste neurobili nič zlé. To, čo sa stáva je, že keď on urobí niečo zlé, obviňuje nás. Kto vie, čo zlé urobil vo vnútornom svete? Preto dostáva trest. A navonok obviňuje nás.

DRUHÝ ŽIAK: Nikdy nás neobviňuje. A ja mu verím, keď hovorí, že berie našu karmu.

PRVÝ ŽIAK: Ty mu veríš? Tak mu ver. Zostaň s ním a trp. Zomri s ním.

DRUHÝ ŽIAK: Zomriem s ním. Nielenže zomriem s ním, ale zomriem pre neho.

PRVÝ ŽIAK: Boh stvoril na zemi dva druhy ľudí: jedni klamú a druhí sa nechajú oklamať. Jedni sú darebáci a druhí sa nechajú využívať.

(Vstúpi majster. Prvý žiak sa začne vzďaľovať. Druhý žiak sa dotkne Majstrových nôh.)

MAJSTER (k prvému žiakovi): Takže ty vieš, že nemám žiadnu schopnosť, že sa len chválim? Nie som pre teba ten správny Majster. Najlepšie urobíš, keď pôjdeš k nejakému inému Majstrovi, alebo počkáš, kým ten správny Majster príde k tebe. Odíď. Choď domov a ži pokojne. (Druhému žiakovi.) Ty mi veríš. Je mojou povinnosťou pomáhať ti, viesť ťa. Teraz mi povedz, naozaj cítiš, že do svojho tela beriem tvoju nevedomosť, tvoju nedokonalosť? Alebo to hovoríš len preto, že si študoval moju filozofiu a knihy, ktoré napísali iní? Čítal si o Ramakrishnovi, ktorý vzal nečistotu, nedokonalosť a nevedomosť svojich žiakov a veľmi trpel. Mnohí, mnohí duchovní Majstri hovorili, že robia to isté. Myslíš si, že to hovorím len preto, že to povedali mnohí z nich? Myslíš si, že iba rozprávam, alebo si myslíš, že tieto veci od teba skutočne beriem?

DRUHÝ ŽIAK: Majster, ja viem, čo odo mňa berieš. Každý deň odo mňa berieš neúprimnosť, temnotu, nečistotu, žiarlivosť, pochybnosti, neistotu a mnoho ďalších nedokonalostí. Kam sa stratia? Dávam ti ich, idú k tebe. Ak na zemi nie je nikto iný, kto by tomu veril, nevadí mi to. Aj keď mi povieš, že si ich neberieš, že je to tvoja vlastná karma, neuverím ti. Viem, že Boh ti túto skúsenosť dáva kvôli mne. Keby som touto skúsenosťou prešiel ja, možno by som zomrel.

MAJSTER: Dieťa moje, sú dva dôvody, prečo trpím. Jedným dôvodom je to, že na seba skutočne beriem bremeno, nedokonalosti a nebožské vlastnosti mojich blízkych žiakov. To je to, čo Najvyšší chce, aby som robil. Sú dva spôsoby, ako túto karmu vziať. Jeden spôsob je vziať ju na seba a trpieť, a druhý spôsob je hodiť nedokonalosti žiakov do kozmického Vedomia. Ale jednoduchší spôsob, nekonečne jednoduchší, je vziať ju na seba. Je to priamy spôsob. Vy trpíte a ja sa vás priamo dotknem a zoberiem si vaše utrpenie. Ten druhý spôsob je, akoby som vás preniesol na iné miesto, do univerzálneho Vedomia. Kozmické Vedomie možno vnímať ako kopu odpadu. Zoberiem vaše nečistoty a nedokonalosti a zabalím ich. Potom tam musím ten balík odniesť a vyhodiť ho. Ale tým prvým spôsobom sa vás len dotknem a ako magnet odoberiem vaše utrpenie, vaše bolesti, vaše nebožské vlastnosti. Tento spôsob je jednoduchší, a preto to robím. Boh chce, aby som to robil.

Hovorím Bohu: „Bože, moje deti ma tak veľmi milujú a ja ich nemám rád, neteším ich“. Vtedy mi Boh hovorí: „Pozri, ako pre ne trpíš. Pozri sa na svoju lásku, syn Môj – ako úprimne, ako oddane ich miluješ. Cítiš, že v dokonalosti tvojich detí je tvoja dokonalosť, čo je absolútna pravda. Milujú ťa, pretože cítia, že ak ťa dokážu vlastniť, budú vlastniť všetko. Milujú ťa, aby ťa mali; ty ich miluješ, aby si ich mohol priviesť ku Mne. Miluješ ich, pretože cítiš, že ak ich dokážeš priviesť ku Mne, potom si zohral svoju úlohu. Keď ťa milujú kvôli sebe cítia, že hrajú svoju úlohu. A keď ich miluješ ty, keď ich privádzaš ku Mne, k svojmu Najvyššiemu, vtedy cítiš, že hráš svoju úlohu.“

Boh mi dal aj ďalší dôvod na utrpenie. Mnoho ľudí za mnou prichádza len s túžbou, túžbou, túžbou. Prichádzajú ku mne len preto, aby si splnili svoje túžby. Keď však vidia, že som ochromený bolesťou, že aj ja trpím a som chorý, že som rovnako slabý ako oni, hovoria: „Je to invalid, je bezmocný. Ako by nám mohol pomôcť? V čom je lepší ako my?“ Cítia, že najlepšie bude, ak pôjdu k niekomu inému, kto im môže pomôcť, a mnohí odídu. Ale pravda je, že Boh chce, aby títo ľudia odišli. Keď odídu, moja loď bude ľahšia a potom bude môcť oveľa rýchlejšie plávať k Cieľu. Boh chce, aby neašpirujúci ľudia opustili svojho Majstra a aby sa Majstrova loď stala ľahšou.

Toto sú teda dôvody, prečo trpím. Keď úprimný žiak vidí, že pre neho trpím, povie si: „Ak naozaj milujem svojho Majstra, mal by som mu robiť iba radosť.“ Žiak si teda dáva sľub, vnútorný sľub: „Chcem, aby bol na mňa neustále hrdý. Nič mi neurobí väčšiu radosť, ako keď uvidím, že môj Majster je na mňa stále hrdý.“ Takže žiak už nerobí žiadne chyby a Majster sa stáva šťastným a hrdým.

(Prvý žiak sa dotýka Majstrových nôh.)

PRVÝ ŽIAK: Majster, tak dlho som bol neveriacim, neľudským stvorením. Od dnešného dňa budem tvojím verným, oddaným žiakom.

DRUHÝ ŽIAK: Majster, tak dlho som bol tvojím oddaným, verným žiakom. Dnes si mi prezradil tajomstvo svojho utrpenia. Od dnešného dňa sa považujem za tvoju dôležitú, vedomú súčasť. Považujem sa za tvoje ruky. Majster, tvoj súcit je jedinou záchranou môjho života. PRVÝ ŽIAK: Majster, tvoje odpustenie je jedinou záchranou môjho života.

MAJSTER (k prvému žiakovi): Tým, že si spoznal svoju hlúposť, svoju nevedomosť, vyniesol si do popredia svoju božskosť. (K druhému žiakovi.) Tým, že si spoznal mňa, moju duchovnú Pravdu, prejavil si Božiu božskosť na zemi. Prejavil si Božiu Vôľu na zemi.

Časť VI - Naša cesta

Naša cesta

Naša cesta je v podstate cestou srdca, a nie cestou mysle. To neznamená, že kritizujeme cestu mysle. Vôbec nie. Iba cítime, že cesta srdca nás vedie rýchlejšie k nášmu cieľu. Predpokladajme, že chcem ísť na miesto vzdialené 300 míľ. Do cieľa sa môžem dostať buď pešo alebo letecky. Nepochybne sa do cieľa dostanem omnoho rýchlejšie, ak poletím prúdovým lietadlom. Podobne, ak budeme používať ašpirujúce srdce a nie pochybujúcu myseľ, dosiahneme svoj cieľ oveľa rýchlejšie. Srdce je samá láska. Myseľ je často samý zmätok. Keď hovoríme o srdci, máme na mysli duchovné srdce, ktoré je zaplavené božskou láskou.

Srdce je mimoriadne významné, pretože sa v ňom nachádza živá prítomnosť duše. Pravda, vedomie duše preniká do celého tela, ale skutočné sídlo duše je v srdci. Duša má všetko: Mier, Svetlo a Blaženosť v nekonečnej miere. Tieto božské vlastnosti v srdci získavame priamo z duše. A zo srdca ich môžeme preniesť do mysle, vitálu a na fyzickú úroveň.

Boh je veľmi jednoduchý. To len my si o ňom myslíme, že je zložitý. Boh hovorí tým najjednoduchším jazykom, ale my Mu nerozumieme. Všetci sme hluchí. Boli sme hluchí po celé tisícročia. Úbohý Boh, hovorí stále, neúnavne, ale my nemáme čas Ho počúvať.

Naša cesta je cestou jednoduchosti. Dieťa je jednoduché, miluje svoju matku. Nemusí milovať nikoho iného, jeho matka je celý jeho svet. Je oddané svojej matke. Ak ho matka o niečo požiada, počúva svoju matku. Dieťa je také jednoduché, že sa snaží urobiť všetko preto, aby potešilo svoju matku. Tým, že ju teší, robí správnu vec a dosahuje svoj najvyšší cieľ.

Ak v bežnom živote niekto niekoho miluje, trávi s ním väčšinu svojho času. Venuje tejto osobe svoj drahocenný čas. Ak je to skutočná ľudská láska – nie božská, ale ľudská – potom sa niekedy odovzdá rozmarom toho druhého, aj keď sú absurdné. Odovzdáva sa, pretože tí dvaja si vďaka svojej láske vytvorili vnútorné a vonkajšie puto. Takže ak niekto niekoho miluje, je ochotný dokonca obetovať aj svoju vzácnu múdrosť.

V duchovnom živote je to úplne inak. Božská láska nás nikdy nezväzuje. Naopak, rozširuje a oslobodzuje nás. Keď vidíme a cítime, že sme oslobodení, cítime vnútorne božskú povinnosť urobiť niečo pre svojho vnútorného Kormidelníka. Ako môžeme zostať ľahostajní k Tomu, kto nám dal všetko, kto nám priniesol posolstvo božskej Lásky a Súcitu? Je možné, že by sme Mu niečo neponúkli na oplátku? Ak zostávame vo vonkajšom živote, snažíme sa len zobrať a vlastniť všetko, dokonca aj to, čo patrí iným. Ale ak žijeme v duši, snažíme sa neustále dávať všetko, čo máme, a všetko, čím sme, vnútornému Kormidelníkovi. Božská láska znamená dávanie seba samého.

Ale nestačí len niečo dať, niečo ponúknuť. Treba to robiť s nadšením a intenzívnym vnútorným zanietením. Dávame vnútornému Kormidelníkovi v sebe a v druhých. Keď dávame niekomu inému, musíme cítiť, že dávame božskému v človeku, Najvyššiemu v tom, kto teraz od nás túto pomoc potrebuje. Keď niekomu ponúkame božskú lásku, musíme to robiť s radosťou a dušeplne. Ale keď dávame, nesmieme cítiť, že tomu človeku robíme veľkú láskavosť, že sme mu nadradení, pretože mu dokážeme pomôcť. Nie! Musíme cítiť, že Boh nám dal veľkú príležitosť, aby sme Mu slúžili, a mali by sme byť vďační človeku, ktorý nám dal možnosť pomáhať alebo slúžiť Najvyššiemu v ňom. Musíme cítiť vďačnosť za to, že sme sa stali Jeho vybranými nástrojmi, pretože si rovnako mohol vybrať iných. Musíme prejavovať neustálu vďačnosť už len za to, že nás zamestnal. Takáto oddanosť je našou zasvätenou službou.

Potom prichádza odovzdanie. Toto odovzdanie nie je odovzdaním sa otroka pánovi. Obyčajný pán bude na otrokovi hľadať chyby, a pritom bude cítiť, že on je vždy dokonalý. Ale v prípade Najvyššieho to tak nie je. Keď sa nami zaoberá, cíti, že naše nedokonalosti sú Jeho nedokonalosťami. Keď nachádza v našej povahe chyby, cíti, že sú to všetko Jeho chyby. Pokiaľ nie sme dokonalí, Boh nikdy necíti, že je dokonalý. Boh je vševediaci, všemohúci a všadeprítomný; to je pravda. Ale pokiaľ ide o dokonalosť prejavenú na zemi, Boh cíti, že je stále nedokonalý vo mne, v tebe, v každom človeku. Posolstvo dokonalej dokonalosti ešte na zemi nesvitlo. Odovzdávame sa Bohu celým srdcom, pričom veľmi dobre vieme, že to, čo máme a čím sme, je takmer nič. Ak Mu odovzdáme svoju ničotu, staneme sa vybraným nástrojom Najvyššieho a dovolíme, aby v nás rástla Jeho Dokonalosť.

Láska, naplnenie a Boh idú vždy spolu. Boh sa nikdy neuspokojí s niečím neúplným, nerealizovaným, nenaplneným a neprejaveným. Chce od nás realizáciu, odhalenie, prejavenie a dokonalosť. Ak sa tieto veci neuskutočnia v tomto živote, budeme musieť prežiť mnoho ďalších inkarnácií. Ale Boh nikdy nedovolí, aby niekto zostal nerealizovaný a nenaplnený. Dnes nastal čas, aby si realizoval Boha ty. Zajtra príde čas, aby Boha realizoval tvoj priateľ. Pozajtra príde čas na realizáciu Boha pre niekoho iného. Pre každého človeka je určená hodina, ktorú nazývame „Božia vybraná Hodina“. V Božej vybranej Hodine, človek určite realizuje Boha.

Cítime, že naša cesta je ľahšia a efektívnejšia v tom zmysle, že nemusíme čítať milióny kníh, aby sme sa dozvedeli, čo je to Pravda. Nemusíme deň čo deň cvičiť svoju myseľ, aby sme poznali, ako Pravda vyzerá. Nie! Pravda je v nás a volá po tom, aby vyšla do popredia. Ale žiaľ, my máme dvere zatvorené a nedovolíme Pravde vyjsť von.

Ako teda môžeme vyniesť Pravdu z jej väzenskej cely? Musím povedať, že je to pomocou lásky. Lásky ku komu? Lásky k Bohu. A kto je Boh? Boh je naša najvyššia osvietená časť. Boh nie je nič iné a nikto iný. Mám hlavu a dve nohy. Povedzme, že moja hlava predstavuje to najvyššie vo mne a moje nohy predstavujú to najnižšie vo mne, moju nevedomosť. Viem, že to najvyššie aj to najnižšie je moje. Najnižšie musí vstúpiť do najvyššieho, aby mohlo byť premenené, oslobodené a naplnené. Najvyššie musí vstúpiť do najnižšieho, aby mohlo byť odhalené a prejavené.

Na našej ceste je absolútne nevyhnutný pocit stotožnenia. To najvyššie musí cítiť svoju úplnú jednotu s najnižším. To najnižšie musí cítiť svoju úplnú jednotu s najvyšším. Netreba dodávať, že to najvyššie vždy cíti svoju jednotu s najnižším. Avšak pre najnižšie je nesmierne ťažké zjednotiť sa s najvyšším, pretože má strach, pochybnosti, žiarlivosť a tak ďalej.

K čomu sa musíte zaviazať, ak chcete nasledovať našu cestu? Nie je to taký záväzok, aký musíte prijať v iných duchovných alebo kultúrnych organizáciách. V týchto organizáciách možno budete musieť platiť pravidelný poplatok. Ale keď vás žiadam o záväzok, je to iné. Hovorím, že ak vo mne niečo vidíte, ak vidíte alebo cítite svetlo, potom ak chcete nasledovať našu cestu, môžete. Nebudem od vás žiadať peniaze. Nemusíte mi dať päť či desať dolárov ani nič podobné. Nie! Tu ide o vašu vlastnú ašpiráciu – akí úprimní a pravidelní dokážete byť vo svojom duchovnom živote. Ak nebudete úprimní, nedokážete bežať rýchlo. Ale ak budete úprimní a oddaní, pobežíte veľmi rýchlo. Záväzok, ktorý žiadam na našej ceste, je pravidelnosť vo vašej meditácii a ašpirácii, úprimný vnútorný plač. Nič iné od žiadneho žiaka nežiadam.

Naša cesta, cesta srdca, je zároveň cestou prijatia. Musíme prijať svet. Ak odídeme do jaskyne v Himalájach alebo sa posadíme na vrchol hory a budeme plakať po svojich osobných úspechoch a uspokojení, neurobíme nič pre svet. Bude to takto: najem sa do sýtosti a svojich bratov nechám nenasýtených a hladných. To nie je správne. Ak som skutočná ľudská bytosť, musím sa postarať o to, aby spolu so mnou jedli aj moji bratia. Ak budeme jesť spolu, len vtedy získame skutočné uspokojenie.

Podobne aj v duchovnom živote skutoční duchovní Majstri cítia, že je ich svätá povinnosť, aby jedli pred ľuďmi a podelili sa s nimi o duchovnú potravu. Ak ľudstvo ako celok nechce jesť tak, ako by malo, ak mnohí ešte spia a necítia duchovný hlad, čo môže duchovný Majster urobiť? Ale ak existuje niekoľko úprimne hladných hľadajúcich, duchovný Majster im povie: „Jedlo je pripravené. Poďme sa spolu najesť.“

Na našej ceste prijatia si musíme uvedomiť, že zem má k dokonalosti ďaleko. Ale ak neprijmeme vedomie zeme, ako ho zdokonalíme? Ak niekoho niečo bolí, musím ho masírovať. Len vtedy jeho bolesť zmizne. Podobne, ak je zem na určitom mieste nedokonalá, musím sa jej dotknúť svojou ašpiráciou a záujmom. Len vtedy ju môžem premeniť. Pokiaľ nebude vedomie zeme úplne realizované, pokúsim sa zostať na zemi, aby som svojím vnútorným vedomím slúžil ľudstvu.