4. Úloha Gurua

Skutočný duchovný učiteľ je ten, kto dosiahol realizáciu Boha. Každý je zjednotený s Bohom, ale skutočný duchovný Majster dosiahol vedomú jednotu s Bohom. Kedykoľvek môže vstúpiť do vyššieho vedomia a priniesť posolstvá od Boha tým žiakom, ktorí v neho veria. Ak je Majster pravý, predstavuje na zemi Boha pre tých hľadajúcich, ktorí majú skutočnú ašpiráciu a vieru v neho. Dostal od Boha poverenie a oprávnenie, aby im pomáhal. Skutočný Učiteľ, skutočný Guru je sám Boh. Na zemi však často pôsobí v duchovnom učiteľovi a prostredníctvom neho. Majster hľadajúceho inšpiruje a postupom času, vďaka nekonečnej Milosti Najvyššieho, ponúka hľadajúcemu osvietenie.

Robíte chybu, keď považujete Majstra len za človeka, za ľudské telo. Musíte cítiť, že skutočný Majster je vo vnútri fyzického. Prečo prišli moji žiaci ku mne? Je to preto, že je vo mne ich skutočný Majster, Najvyšší. Najvyšší je aj v nich, ale v nich ešte spí, zatiaľ čo vo mne je plne prebudený. Majster a žiak sú ako dvaja priatelia, ktorí majú rovnaké schopnosti, ale jeden z nich spí a potrebuje pomoc, aby sa prebudil, skôr než dokáže prejaviť svoje schopnosti. Guru je niekto, kto príde, dotkne sa nôh svojho brata, pohladí ho po hlave a povie: „Prosím, vstaň. Je čas, aby sme pracovali pre svojho Otca.“

Keď Majster prijme niekoho za žiaka, prijíma ho ako súčasť seba samého. Ak je žiak nedokonalý, aj Majster zostáva nedokonalý. Dokonalosť Majstra spočíva v dokonalosti žiaka. Vždy hovorím, že nemám žiadnu individualitu, žiadnu osobnosť. Sú to dosiahnutia mojich žiakov, ktoré ma privedú buď do neba alebo do pekla. Mám schopnosť zostať po celý čas v nebi, ale oni ma ľahko môžu kedykoľvek stiahnuť do pekla, pretože som ich prijal za svojich vlastných.

Skutočný duchovný Majster sa snaží vyniesť do popredia vnútornú božskosť žiaka z hĺbky jeho srdca. Zaklope na dvere žiakovho srdca a prebudí v ňom božské dieťa, ktoré nazývame dušou. Hovorí duši: „Budeš sa starať o ostatných členov rodiny – fyzické, myseľ a vitál – a dohliadať na nich. Neustále robia chyby. Daj im nový život, nový zmysel, nový cieľ.“

Úlohou duchovného Učiteľa je dať svojim žiakom pocítiť, že bez lásky, bez pravdy a svetla je život bezvýznamný a neplodný. Najdôležitejšia vec, ktorú duchovný Majster robí pre svoje duchovné deti, je to, že im pomáha uvedomiť si niečo rozsiahle a nekonečné vo vnútri seba samých, čo nie je nič iné ako samotný Boh.

Najvyššia transcendentálna Pravda je v našom srdci, ale bohužiaľ sme ju ešte neobjavili. Preto žiadam svojich žiakov, aby sa ponorili hlboko do vnútra a meditovali na srdce, v ktorom sídli duša. Nakoniec sa naučia, ako kontaktovať dušu, a začnú počúvať jej pokyny. Vtedy začnú robiť skutočný pokrok v objavovaní svojho najvyššieho a najhlbšieho Ja.

Ak je človek už rozvinutý, to znamená, ak praktizoval duchovný život v predchádzajúcich inkarnáciách a dokáže počúvať pokyny svojej vlastnej vnútornej bytosti, nie je absolútne nevyhnutné, aby mal duchovného Učiteľa. V takom prípade stačí, aby sa ponoril hlboko do svojho vnútra a čo najúprimnejšie praktizoval duchovný život. Keďže nechce pomoc Majstra, musí sa úplne spoliehať sám na seba a na nesmiernu Božiu Milosť. Musíme však vedieť, že duchovná cesta je veľmi náročná; len vo výnimočných prípadoch ľudia realizovali Boha bez pomoci duchovného Majstra. Aj väčšina duchovných Majstrov od niekoho prijala pomoc na deň, mesiac, rok alebo desať rokov, kým realizovali Boha.

Tak ako potrebujeme učiteľov pre naše vonkajšie vedomosti – aby osvietili naše vonkajšie bytie – potrebujeme aj duchovného učiteľa, aby nám pomohol a viedol nás v našom vnútornom živote, hlavne na začiatku. Inak bude náš pokrok veľmi pomalý a neistý a môžeme byť veľmi zmätení. Získame vysoké, povznášajúce zážitky, ale nebudeme im pripisovať primeraný význam. Našu myseľ môžu zatieniť pochybnosti a my povieme: „Som len obyčajný človek, ako môžem mať takýto zážitok? Možno sa klamem.“ Alebo to povieme svojim priateľom a oni povedia: „Všetko to je mentálna halucinácia. Zabudni na duchovný život.“ Ale ak je tu niekto, kto vie, čo je Skutočnosť, povie: „Nebuď blázon. Skúsenosti, ktoré si mal, sú absolútne skutočné.“ Majster povzbudí a inšpiruje hľadajúceho a poskytne mu správne vysvetlenie jeho zážitkov. Na druhej strane, ak hľadajúci robí vo svojej meditácii niečo nesprávne, Majster ho bude môcť opraviť.

Prečo človek chodí na univerzitu, keď môže študovať doma? Vie, že dostane odborné inštrukcie od ľudí, ktorí daný predmet dobre poznajú. Viete, že bolo zopár – veľmi, veľmi málo – skutočne múdrych ľudí, ktorí nechodili na žiadnu univerzitu. Áno, existujú výnimky. Každé pravidlo pripúšťa výnimky. Boh je v každom, a keď hľadajúci cíti, že nepotrebuje ľudskú pomoc, môže si vyskúšať svoje schopnosti sám. Ak je niekto múdry a chce bežať k svojmu Cieľu namiesto toho, aby sa potkýnal alebo len kráčal, potom určite Guruova pomoc môže byť značná.

Povedzme, že som v Londýne. Viem, že existuje New York a že sa tam musím vrátiť. Čo potrebujem, aby som sa tam dostal? Lietadlo a pilota. Aj keď viem, že New York existuje, nemôžem sa tam dostať sám. Podobne, aj vy viete, že Boh existuje. Chcete Boha dosiahnuť, ale niekto vás tam musí priviesť. Tak ako ma lietadlo dopraví do New Yorku, aj vás musí niekto zobrať k Božiemu Vedomiu, ktoré je hlboko vo vás. Niekto vám musí ukázať, ako vstúpiť do svojej vlastnej božskosti, ktorou je Boh.

Duchovný Majster k vám prichádza s loďou. Hovorí: „Poď! Ak chceš ísť k zlatému Brehu, vezmem ťa tam. Navyše, keď už raz nastúpiš do mojej lode, môžeš si v nej spievať, môžeš tancovať, môžeš dokonca aj spať, ale ja ťa bezpečne priveziem do Cieľa.“

Celé tisícročia sme plávali v mori nevedomosti. Keď sa prebudíme, chceme cez toto more preplávať do oceánu Svetla a Blaženosti. Ak vieme, že existuje kormidelník a že existuje loď, ktorá nás bezpečne dopraví do cieľa, prirodzene sa budeme snažiť získať od neho pomoc. Pravý duchovný Majster pozná cestu a je povinný pomôcť nám dosiahnuť cieľ. Ako kormidelník nás prevezie na druhý breh.

Ak vám niekto pomôže vo vonkajšom svete – napríklad právnik alebo lekár – nechá si za to zaplatiť. Ale keď vás Guru dovedie k vášmu cieľu, nič si za to nevezme. Guruovi nemusíte dať ani kúsok zo svojho bohatstva, pretože on má svoje vlastné nekonečné bohatstvo. Nakoniec uvidíte, že to je to isté bohatstvo. Jeho cieľ, váš cieľ, cieľ všetkých je rovnaký: Nekonečný Mier, Svetlo a Blaženosť. Duchovný učiteľ hovorí: „Si hladný. Mám nekonečné zásoby božského jedla, ktoré chceš, takže si nemusím brať od teba nič.“

V bežnom živote, ak ľudia vidia, že niekto prijal pomoc, môžu si povedať: „Ach, sám by to nezvládol.“ Ale človek, ktorý je skutočne hladný po Bohu, povie: „Nezáleží na tom, kto ponúka jedlo, som hladný a chcem jesť okamžite. Toto je jedlo, po ktorom som celý život túžil, a on mi ho dáva. Pokiaľ ma kŕmi pravou Božskosťou, budem jesť.“

Ak cítite, že prijatím Majstra sa vyhýbate svojej vlastnej zodpovednosti, robíte chybu. Vtedy sa totiž oddeľujete od svojho Majstra. Tí, ktorí sú mojimi veľmi oddanými žiakmi, sa necítia byť cudzími. Cítia svoju jednotu so mnou. Cítia, že mám väčšie schopnosti ako oni, a tak stotožňujú svoje malé schopnosti s mojimi väčšími schopnosťami. Keď vstupujú do mojej schopnosti, cítia, že je to ich vlastná schopnosť, pretože vo mne vidia samú lásku a záujem.

Skutočný pokrok môžete urobiť len tak, že cítite jednotu so svojím Majstrom. Ak máte pocit, že ste v srdci svojho Majstra cudzincom alebo votrelcom, alebo dokonca aj vtedy, keď si myslíte, že ste len hosťom, nikdy vo svojom duchovnom živote neuspejete. Ako dlho môžete zostať u svojho priateľa ako hosť? Niekoľko dní alebo mesiac, a potom budete musieť odísť. Dokonca aj keď cítite, že prichádzate ako priateľ, aj tak možno odídete. Ale ak cítite, že jeho dom je vaším domom, potom ste v bezpečí, večne v bezpečí.

Keď sa žiak nachádza bezpečne v Majstrovom srdci a Majster v žiakovom srdci, hodina zasvätenia sa rýchlo blíži. Keď Majster niekoho zasvätí, dá mu časť svojho životného dychu. V čase zasvätenia dáva Guru slávnostný sľub hľadajúcemu a Najvyššiemu, že urobí všetko pre to, aby hľadajúcemu pomohol v jeho duchovnom živote, že ponúkne svoje srdce a dušu, aby žiaka priviedol do najvyšších oblastí sveta Za. Majster hovorí Najvyššiemu: „Pokiaľ k Tebe neprivediem toto dieťa, neopustím ho, moja hra sa neskončí.“ A žiakovi hovorí: „Odteraz sa na mňa môžeš spoľahnúť; môžeš ma považovať za svojho vlastného.“

V čase zasvätenia Majster skutočne preberá na seba všetky nedokonalosti žiaka zo súčasnej inkarnácie a tiež z minulých inkarnácií. Samozrejme, existujú skutoční a úprimní duchovní Majstri, ako aj falošní Majstri. Tu hovorím o pravých Majstroch. Niektorí Majstri, ktorí sú veľmi úprimní, zasväcujú iba jedného žiaka mesačne. Po zasvätení žiaka ochorejú a nesmierne trpia, pretože skutočne na seba zobrali žiakove nedokonalosti. Na druhej strane, existujú duchovní Majstri, ktorí sú schopní zasvätiť mnohých žiakov bez utrpenia, pretože majú schopnosť odhodiť nedokonalosti, ktoré na seba zobrali, do univerzálneho Vedomia. Ale existujú aj falošní Majstri, ktorí zasvätia päťdesiat, šesťdesiat alebo sto žiakov naraz, alebo zasväcujú v zastúpení. Takéto hromadné zasvätenie je však absurdný podvod.

Guru môže žiaka zasvätiť rôznymi spôsobmi. Zasvätenie môže vykonať tradičným indickým spôsobom, keď žiak medituje. Môže ho tiež zasvätiť, keď spí, alebo je v normálnom vedomí, ale pokojný a tichý. Guru môže žiaka zasvätiť len očami. Pozrie sa na žiaka a ten bude okamžite zasvätený – ale nikto to nebude vedieť. Majster môže vykonať aj fyzické zasvätenie, to znamená, že položí svoju ruku na hlavu, srdce, alebo ktorúkoľvek časť tela žiaka. Vtedy sa snaží, aby fyzické vedomie pocítilo, že došlo k zasväteniu. Spolu s týmto fyzickým úkonom však Guru zasvätí žiaka aj psychickým spôsobom. Vtedy Guru vidí a cíti dušu žiaka a podľa toho koná. Zasvätenie sa môže uskutočniť aj okultne alebo vo sne. Ak v danom čase nie je k dispozícii duchovný Majster, sám Boh môže vziať na seba svetelnú ľudskú podobu vo vašom sne alebo počas meditácie a On Sám vás môže zasvätiť. To je však veľmi zriedkavé. Väčšinou zasvätenie vykonáva Majster.

Moji žiaci ma nemusia žiadať o vonkajšie zasvätenie, pretože viem, čo je pre nich najlepšie; to znamená, že viem, či vonkajšie zasvätenie urýchli ich vnútorný pokrok alebo nie. Veľmi často zasväcujem svojich žiakov prostredníctvom svojho tretieho oka, čo považujem za najpresvedčivejší a najúčinnejší spôsob. Mnohí ľudia pozorujú moje oči, keď som v najvyššom vedomí. Vtedy sa moje obyčajné oči, moje ľudské oči, úplne zjednotia s mojím tretím okom. Tieto dve obyčajné oči vtedy prijímajú nekonečné Svetlo z tretieho oka a toto Svetlo z mojich božsky žiariacich očí vstupuje do očí ašpiranta. Svetlo okamžite vstupuje do celého tela ašpiranta a preniká ním od hlavy až po päty. Vtedy vidím Svetlo, svoje vlastné Svetlo, Svetlo Najvyššieho, žiariť v nevedomosti žiaka, a táto nevedomosť ponúka svoju vďačnosť. Hovorí: „Teraz, keď som sa stala tvojou, teraz, keď si ma prijal za svoju, budem tvojou navždy.“ Vtedy sa stávam zodpovedným za osvietenie žiakovej nevedomosti a on sa stáva zodpovedným za to, že mi pomôže prejaviť Najvyššieho na zemi.

To, že som vás zasvätil, neznamená, že môžete ísť a zasvätiť niekoho iného. Nie je to tak, že ja som vám povedal Pravdu a vy ju teraz môžete povedať niekomu inému. Veľmi často počúvam, že Majster niekoho zasvätí a potom ten žiak pokračuje a zasvätí niekoho iného, a ten potom pokračuje ešte k ďalšej osobe – ako potomkovia v rodine. Takýto druh zasvätenia však nemá žiadnu hodnotu. Pravé zasvätenie musí vždy vykonať Majster, ktorý realizoval Boha; nemôže to vykonať zástupca. Ak má Majster duchovnú moc zasvätiť žiaka priamo na okultnej úrovni, je to v poriadku. Ale ak tvrdí, že môže niekoho zasvätiť prostredníctvom žiaka, ktorý je ešte len začiatočník, takéto zasvätenie je absurdné. Keď v Spojených štátoch uvidíte ľudí, ktorí tvrdia, že ich duchovný Majster v Indii požiadal, aby zasväcovali iných, potom si buďte istí, že to vôbec nie je zasvätenie. Je to len podvod. Zasvätenie musí vykonať priamo Majster, a to buď na fyzickej úrovni alebo na vnútorných úrovniach.

Keď Guru zasvätí žiaka, prijíma ho bezvýhradne a bezpodmienečne. Aj keď žiak po zasvätení odíde a začne Gurua kritizovať, Guru bude v ňom a cez neho pôsobiť navždy. Žiak môže dokonca odísť k nejakému inému Guruovi, ale Guru, ktorý ho zasvätil, bude tomuto hľadajúcemu vo vnútornom svete stále pomáhať. A ak je nový Guru dostatočne charakterný, umožní pôvodnému Guruovi pôsobiť v žiakovi a prostredníctvom neho. Hoci fyzické spojenie s pôvodným Guruom je prerušené a fyzicky Guru žiaka nevidí, duchovne je povinný mu pomáhať, pretože to Najvyššiemu sľúbil.

Aj keď žiak nepôjde k inému Guruovi, ale jednoducho odíde z cesty Pravdy, musí jeho pôvodný Guru svoj sľub dodržať. Žiak môže duchovnú cestu opustiť na jednu inkarnáciu, dve inkarnácie alebo dokonca mnoho inkarnácií, ale jeho Guru – či už bude v tele alebo vo vyšších sférach – bude na žiaka neustále dozerať a čakať na príležitosť, aby mu aktívne pomohol, keď sa opäť vráti na duchovnú cestu. Guru je skutočne nestranný, ale práve preto, že dal žiakovi a Najvyššiemu v žiakovi sľub, čaká nekonečne dlho na príležitosť, aby priviedol žiaka do Cieľa.

Niektorí z mojich žiakov, ktorí kedysi veľmi úprimne nasledovali moju cestu, ma tiež veľmi úprimne opustili. Ale ak sú mojimi žiakmi vo vnútornom svete, ak som ich už prijal a boli mojimi pravými žiakmi, potom si prajem povedať, že som na nich nezabudol. Môže im trvať jednu, dve, päť alebo šesť inkarnácií, kým sa vrátia k životu ašpirácie, ale bez ohľadu na to, ako dlho im to potrvá, budem im pomáhať na ich ceste k realizácii Boha.

Pretože som dal sľub duši žiaka a Bohu, som za každého žiaka viac zodpovedný ako žiak sám. Na druhej strane, kto mi dovolil prevziať túto zodpovednosť? Žiak! Som vydaný na milosť svojim žiakom. Teraz je pre nich Boh nejasnou predstavou, takže dnes ma môžu prijať a zajtra ma môžu opustiť. Na vonkajšej úrovni ma môže žiak opustiť, ale pokiaľ Najvyšší chce, aby som sa na toho človeka koncentroval a posielal mu Jeho Svetlo, musím to urobiť. Keď žiak opustí našu cestu, nemusí nasledovať žiadnu cestu, alebo môže prejsť na nejakú inú cestu. Ale, keď raz niekoho prijmem, pokiaľ mi Najvyšší nepovie, že ten človek je v iných rukách, som za neho zodpovedný ja.

Svojim študentom hovorím: „Som pripravený prevziať všetky vaše problémy, ak ste pripravení cítiť, že ste len a len pre mňa. Ak je vaša vernosť rozptýlená tu a tam, v tej skupine a tamtej skupine, a ak prídete meditovať do nášho Centra raz za uhorský rok, potom aj keď hovoríte, že som váš Majster, urobili ste ma bezmocným čokoľvek pre vás urobiť. Ak mi naozaj dáte celú svoju existenciu, vnútornú aj vonkajšiu, len vtedy môžem pre vás niečo urobiť. Len vďaka tomu, že som sa s vami absolútne zjednotil a vy ste ma úplne prijali, môžem prevziať vaše problémy.“

Keď vám Majster veľmi vysokého rádu hovorí, že s ním máte večný vzťah, hovorí na základe svojej absolútnej jednoty s Najvyšším a s vašou dušou. Vie, že budete vždy pod jeho vnútorným vedením. A keď realizujete to Najvyššie, uvidíte, že najvyššie Vedomie, ktoré ste realizovali, je rovnaké ako Vedomie, ktoré na zemi predstavoval Majster. Skutočný duchovný Majster stelesňuje nekonečné Vedomie Najvyššieho a predstavuje toto Vedomie na zemi.

Keď Majster hovorí o večnom vzťahu, ide o vzťah vzájomného prijatia. Majster nehovorí: „Či si to uvedomuješ, alebo nie, budem s tebou udržiavať večné spojenie a budeme večne jedným.“ Nie, ak má Majster skutočne schopnosť vytvoriť si tento večný vzťah so žiakom, potom má aj schopnosť dať žiakovi pocítiť, že to urobil. Majster ponúka toto posolstvo duši hľadajúceho a hľadajúci cíti, že jeho vnútorné spojenie s Majstrom bude trvať navždy. Potom Majster so svojou najväčšou sladkosťou, záujmom, súcitom, vďačnosťou a hrdosťou prijme žiaka celým srdcom a navždy. A rovnaký pocit bude mať žiak k Majstrovi; bude cítiť, že Majster nie je samostatná bytosť, ale že je jeho úplne vlastný. Bude cítiť, že to najvyššie, čo nazýva Majstrom, je jeho vlastnou najosvietenejšou časťou. Keď má takýto pocit, keď si uvedomí toto, vtedy môže svitnúť večný vzťah medzi Majstrom a žiakom.

Večný vzťah medzi Majstrom a žiakom je významný len v prípade realizovaného Majstra. Ak Majster nie je plne realizovaný, potom žiaka iba klame. Existuje mnoho Majstrov, ktorí Boha nezrealizovali, ale jednoducho hovoria: „Ó, máme večné spojenie. Budem sa o teba starať aj po tom, ako opustím telo.“ Keď takýto Majster opustí telo, žiak môže svojho Majstra neustále volať, ale nedostane žiadnu odpoveď. Dokonca ani na fyzickej úrovni mu takýto Majster nepomôže. Dáva iba falošné sľuby.

Hlavným cieľom zasvätenia je vyniesť do popredia dušu. Ak nedôjde k zasväteniu, očista tela, vitálu, mysle a srdca nemôže byť nikdy úplná. Ak nie je zasvätenie, nikdy nemôžeme realizovať najvyšší Cieľ. Tí, ktorí sú mi blízki, pocítili skutočný rozkvet svojho zasvätenia v okamihu, keď z celého srdca zasvätili celý svoj život – telo, vitál, myseľ, srdce a dušu – Najvyššiemu vo mne. Tento rozkvet zasvätenia je v skutočnosti viac než zasvätenie. Je to odhalenie vlastnej vnútornej božskosti žiakov. V tej chvíli cítia, že oni a ich Guru sa stali úplne jedným. Cítia, že ich Guru bez nich neexistuje a že oni neexistujú bez svojho Gurua. Guru a žiak sa navzájom napĺňajú a cítia, že toto naplnenie pochádza priamo od Najvyššieho. A najväčšie tajomstvo, ktoré sa žiak od Gurua naučí, je toto: len tým, že najprv naplní Najvyššieho, môže naplniť zvyšok sveta.

Ako môže Guru naplniť Najvyššieho? Guru zohráva svoju úlohu tým, že od žiaka berie nevedomosť, nedokonalosť, temnotu, nečistotu a neochotu a nesie ich verne a oddane k Najvyššiemu. Žiak napĺňa Najvyššieho tým, že neustále zostáva v Guruovej lodi a v najhlbších zákutiach Guruovho srdca a cíti, že existuje len pre naplnenie svojho Majstra. Jeho naplniť, Jeho prejaviť: toto je jediný zmysel, jediný cieľ, jediný význam žiakovho života.