Časť IV - Majster a žiak

1. Majster a žiak

Skutočný duchovný Majster je ten, kto má neoddeliteľnú jednotu s Najvyšším. Vďaka tejto jednote môže ľahko vstúpiť do hľadajúceho, vidieť jeho vývoj a ašpiráciu a vedieť všetko o jeho vnútornom aj vonkajšom živote. Keď Majster medituje pred svojimi žiakmi, prináša zhora Mier, Svetlo a Blaženosť, a tie do nich vstupujú. Potom sa automaticky naučia meditovať zvnútra. Všetci skutoční duchovní Majstri učia meditovať v tichu. Pravý Majster vám navonok nemusí vysvetliť ako meditovať, ani vám nemusí dať konkrétnu formu meditácie. Môže jednoducho meditovať na vás a jeho tichý pohľad vás naučí, ako meditovať. Vaša duša vstúpi do jeho duše a prinesie od nej posolstvo, poznanie ako meditovať.

Sú ľudia, ktorí Majstra nechápu, keď stojí pred nimi a modlí sa. Myslia si, že tak ako oni sami, aj on prosí o Milosť. Myslia si: „Prečo by mali Majstra obťažovať? Urobme to sami.“ Ale neuvedomujú si, že medzi ich a Majstrovou modlitbou alebo vzývaním je obrovský rozdiel. Keď sa Majster modlí za Svetlo, stáva sa Svetlom. Keď prináša Milosť, stáva sa prameňom Milosti Najvyššieho. Vtedy tí, ktorí veria v Majstra, dostávajú od Neho všetko vyživujúcu a všetko napĺňajúcu Milosť.

Žiaci, ktorí majú ťažkosti, alebo trpia chorobou, často prosia Majstra, aby im pomohol. Keď Majster použije svoju duchovnú silu, aby ich vyliečil, začnú chváliť svojich lekárov, alebo zázračný liek, ktorý užívali. Majster nepotrebuje ich uznanie. Ak chcú povedať, že si to nezaslúži, je plne pripravený súhlasiť. Ale ich vďačnosť by mala ísť k Najvyššiemu, a nie k lekárom alebo nejakému lieku. Na druhej strane, niekedy ľudia cítia Milosť, ktorá zostúpila , ale myslia si, že ju získali vďaka svojej vlastnej ašpirácii, alebo si ju tak či onak zaslúžili. Vtedy Majster nič nehovorí a čaká na chvíľu, kedy si hľadajúci sám uvedomí pravdu. Vnútorne odovzdá posolstvo duši hľadajúceho a po určitom čase duša prinesie toto posolstvo do vonkajšieho vedomia hľadajúceho a pravda vyjde najavo.

Majster je ako oceán. Keď žiak skočí do oceánu Majstrovho vedomia, očistí sa od všetkých svojich nečistôt a okamžite pocíti dočasnú úľavu. Možno sa pýtate: „Kam sa tie nečistoty a nedokonalosti stratia, keď vstúpia do Majstra?“ Majster ich hodí do univerzálneho Vedomia. Po niekoľkých minútach, hodine alebo po nejakom čase všetky zmiznú. Niekedy ich Majster vôbec nezoberie, len ich ponúkne priamo Najvyššiemu. Majster požehnáva žiaka v mene Najvyššieho, ako Jeho priamy zástupca, takže sa ho to nedotkne.

Keď Majster odoberie žiakovi nečistoty, neznamená to, že je z nich žiak vyliečený. Zajtra sa žiak opäť vráti s tými istými nečistými myšlienkami a neosvietenými predstavami, pretože ich v sebe neprekoná. Dnes posiela svoje obmedzenia Majstrovi, ale zajtra ich opäť nahromadí. Takže keď hľadajúci ponúka svoje nedokonalosti Majstrovi, mal by sa snažiť od neho prijať čo najviac Svetla. Ak dokáže vo svojej vnútornej nádobe udržať Mier, Svetlo a Blaženosť, ktoré mu Majster ponúka, potom bude schopný bojovať proti ďalším nedokonalostiam vo svojom živote. Pokiaľ žiak nebude schopný udržať si bohatstvo, ktoré prijíma z Majstrovho požehnania, nebude schopný dosiahnuť čistotu a urobiť skutočný vnútorný pokrok – nehovoriac o realizácii najvyššej transcendentálnej Pravdy.

Človek, ktorý realizoval Boha, môže byť vždy šťastný vo svojom vnútornom vedomí, kde ho neustále zaplavuje Svetlo a Blaženosť. Majstrovo nešťastie vo vonkajšom svete pochádza od jeho žiakov, pretože sa stotožňuje so všetkými zlými silami, ktorými trpia. Guru má moc zrušiť zákon karmy svojich žiakov, ale počas toho vstupuje do ich problémov. Ak mám niekoho vytiahnuť z vody, musím byť vo vode, aby som mu pomohol. Zároveň potrebujem vedomú pomoc od toho, kto sa topí. Keď žiaci nespolupracujú s Majstrom, keď si žiaci opatrujú svoje nebožské vlastnosti a nechcú ich pustiť, vtedy trpí najviac.

Žiak nikdy nemôže urobiť svojho Majstra šťastným, ak nie je vnútorne šťastný. Ani obyčajný ľudský otec nebude šťastný, keď uvidí svoju dcéru alebo syna nešťastného. Keďže Majster je duchovný otec, nikdy nemôže byť šťastný, keď sú jeho duchovné deti smutné alebo deprimované. Ak plačete preto, že sa k vám manžel správa zle, alebo že sa k vám správa zle vaša manželka, Majstrov súcit a sympatia sú na mieste. Ale ak utrpenie nezahodíte, Majstrov súcit vám nepomôže. Ak si opatrujete svoju depresiu a utrpenie, potom je Majstrova pomoc zbytočná. On sa stotožní s vaším utrpením a bolesťou vášho srdca a bude trpieť kvôli bolesti, ktorú cítite – možno dokonca viac ako vy sami. Ale ak sa vedome nesnažíte zbaviť utrpenia a vstúpiť do Majstrovho osvieteného vedomia, potom bude Majstrovo utrpenie a súcit zbytočný. Dokonca ho ani nebudete schopní rozpoznať. Nebudete cítiť Majstrov nekonečný súcit, pretože vám viac záleží na svojom utrpení než na Majstrovej božskej láske.

Keď odovzdávate svoje problémy svojmu Majstrovi, nemali by ste cítiť, že mu dávate ťažké bremeno. Majster je pripravený prijať vašu nevedomosť. Prišiel sem s morom Svetla; ak mu ponúknete more nevedomosti, neublíži mu to. Ale žiaľ, vy cítite, že vaša nevedomosť je taká vzácna, že ju jednou rukou dávate a druhou beriete späť. V jednej chvíli cítite, že nevedomosť je zbytočná, a s radosťou ju odovzdávate Majstrovi. Cítite, že ste veľmi šikovní, pretože ste mu dali niečo nepodstatné a dostali ste za to od neho niečo dôležité. Ale v ďalšom okamihu vám nevedomosť dáva pocítiť, že to, čo ste mu dali, bolo oveľa cennejšie ako to, čo vám dal on; cítite, že vitálny pôžitok je oveľa dôležitejší ako Svetlo. Keď ste v najhlbšej meditácii, cítite, že Svetlo je dôležitejšie ako tma. Ale keď ste v bežnom živote, v živote túžby, cítite, že Svetlo je samá faloš a nejasnosť – je to len mentálna halucinácia.

Sú žiaci, ktorí takmer každý deň dostávajú od svojho Majstra pokarhanie. Na druhej strane sú žiaci, ktorí vo vonkajšom živote nedostanú pokarhanie ani raz za šesť mesiacov. Ale vo vnútornom svete ich Majster často karhá a hrozí im, pretože za nich prevzal úplnú zodpovednosť. Učiteľ často vidí, že duša hľadajúceho je viac než ochotná nasledovať jeho vedenie, ale vitál váha a myseľ vzdoruje. Ak Najvyšší v tom čase chce, aby hľadajúci naplnil svoj maximálny potenciál a ponoril sa hlboko do mora ašpirácie, prikáže Majstrovi, aby prejavil svoju božskú autoritu. Je pravda, že keď žijete vo vitáli, môžete si myslieť, že vás Majster karhá; ale keď žijete v srdci, uvidíte, že to, čo tu pôsobí, je jeho božský záujem o vás. A ste to vy, kto mu dal oprávnenie; on si ho nezobral. Ste to vy, vaše srdce, kto mu dal oprávnenie, aby vás zdokonaľoval a formoval do toho Najvyššieho, Absolútneho.

Existujú dva hlavné spôsoby, ako môže žiak nakoniec realizovať Boha s Majstrom. Jedným spôsobom je úplne a vedome sa zjednotiť s Majstrom. Buď sa s ním vedome stotožníte a pokúsite sa s ním zjednotiť, alebo sa odovzdáte jeho vôli, ktorá u pravého Majstra nie je ničím iným než Vôľou Najvyššieho.

Keď sa dotknete vody, ktorá predstavuje vedomie, okamžite do vás vstúpi čistota a upokojujúci pocit vody. Keď sa dotknete kvetu, okamžite získate jeho vôňu a čistotu. Len dotykom sa stotožňujete a stotožnením získavate podstatu tej veci. Podobne, keď sa pri meditácii pozeráte na obraz svojho Majstra, dotýkate sa jeho vedomia. Potom sa s ním stotožníte a stanete sa neoddeliteľnou súčasťou nekonečného Vedomia, ktoré realizoval.

Avšak aj vďaka vedomému odovzdaniu sa Najvyššiemu vo svojom Majstrovi sa stanete všetkým, čo má a čím je. Malá kvapka padne do nesmierneho oceánu a stane sa oceánom samotným. Toto odovzdanie je odovzdaním vašej neosvietenej časti vašej najvyššej časti, ktorú predstavuje Najvyšší vo vašom duchovnom Majstrovi. V tomto prípade váš Majster predstavuje vaše vlastné najvyššie ja.

Jedného dňa sa Sri Ramakrishna a dvaja jeho veľmi blízki žiaci vracali na lodi do svojho ašrámu. Títo dvaja žiaci a Sri Ramakrishna boli veľmi hladní. Kým boli v lodi, Sri Ramakrishna požiadal jedného z nich, aby mu priniesol džús a jedlo. Keď to žiak priniesol, Ramakrishna nedal ostatným ani kúsok. Všetko zjedol a vypil sám. Ale vďaka stotožneniu sa so svojím Majstrom, vďaka svojej jednote s ním títo dvaja žiaci naozaj cítili, že ich hlad a smäd sú uspokojené. Neboli už vôbec hladní ani smädní.

Ak si žiak vytvoril so svojím Majstrom takúto vnútornú jednotu, nebude nič očakávať. Dieťa od svojej matky nič neočakáva. Vie, že matka mu dáva a stále bude dávať všetko, pretože je jej svätou povinnosťou starať sa o dieťa. Podobne je svätou povinnosťou vášho duchovného Majstra, aby vám neustále slúžil. Vy mu slúžite svojou ašpiráciou a oddanosťou, on vám slúži svojím záujmom a súcitom. Vy hráte svoju úlohu s ašpiráciou; to je vaša služba. On hrá svoju úlohu so svojím záujmom a súcitom, ktoré pozdvihujú vaše vedomie; to je jeho služba.

Ako môžete hrať svoju úlohu s ašpiráciou? Skoro ráno, keď vstávate z postele, môžete Najvyššiemu povedať: „Ó, Najvyšší, urob ma bezpodmienečne oddaným Tebe, aby som Ti mohol slúžiť Tvojím vlastným spôsobom.“ Potom to pred raňajkami môžete zopakovať ešte raz. Hneď ako dojete raňajky, vyslovte to ešte raz. Keď pôjdete do školy, alebo do práce, môžete to opäť zopakovať. Pred vykonaním akejkoľvek činnosti sa vedome modlite, aby ste boli schopní veľmi oddane a bezpodmienečne slúžiť Najvyššiemu. Vibrácia vašej modlitby bude zakaždým trvať dve, šesť alebo desať minút, záleží od jej dušeplnosti. Ale zakaždým, keď tú modlitbu poviete, obnovíte túto vibráciu. Čoskoro bude ako zvon. Keď začnete zvoniť, stane sa to automatickým a budete cítiť, že zvon vo vás zvoní neustále. Začnite svoju modlitbu ponúkať skoro ráno a počas dňa v nej pokračujte. Vždy, keď začnete niečo robiť, snažte sa vyniesť svoju oddanosť do popredia. Potom s každou ďalšou činnosťou bude vaša oddanosť rásť.

Neúprimný žiak cíti, že si môže Majstra získať vonkajším lichotením. Ale Majstra je možné získať len vďaka žiakovej oddanosti Najvyššiemu v ňom a vnútornej, vedomej jednote s ním. Realizáciu Boha nemôžeme dosiahnuť tým, že budeme Majstrovi rozprávať, aký je veľký, alebo mu ponúkať materiálne bohatstvo. Je úžasné, ak dokážete zasvätiť svoj život, ale skutočná oddanosť musí byť založená na vnútornej jednote. Ak chce hľadajúci konečnú realizáciu najvyššej Pravdy, musí byť to Božské v Majstrovi uspokojené tak, ako si to Božské praje.