Šaradanandova obeť²

Jedného dňa, dlho po tom ako Šri Rámakrišna opustil telo, sa jeho manželka Šarada Dévi vydala na návštevu domu svojich rodičov. Cestovala byvolím povozom a na ceste ju sprevádzal Šaradananda, jeden z najobľúbenejších žiakov Rámakrišnu. Cesta bola plná jám, kameňov a iných prekážok, a tak to celým povozom šklbalo na jednu i na druhú stranu zakaždým, keď kolesá povozu zapadli do jamy, alebo narazili na kameň či haluz. Žiak sa cítil biedne kvôli Šarada Dévi, ktorá sa necítila dobre a snažila sa odpočívať. Avšak cesta bola taká úzka, že sa jamám nedalo vyhnúť.

Navečer Šaradananda spozoroval v diaľke veľkú jamu. „Svätej Matke sa podarilo zaspať, ale keď sa povoz dostane do tej jamy, určite sa prebudí a nedajbože by sa mohla i zraniť,“ pomyslel si. A tak vystúpil a požiadal povozníka: „Prosím choď pomaly. Hneď sa vrátim.“ Na to bežal k jame a ľahol si do nej tak, aby povoz mohol prejsť po rovnom. Pretože bola tma a povoz mal len obyčajný indický lampáš, starý povozník nevidel, čo sa pred ním odohráva.

Keď sa povoz dostal do blízkosti jamy, povozník zbadal ľudské telo v jame a ľaknutím vykríkol. Svätá Matka sa prebudila a pýtala, čo sa deje.

Povozník sa zlostil: „Pozrite sa, čo tento muž vyvádza! Ľahol si doprostred cesty. Nemôžem ho predsa prejsť!“

„Ty hlupák,“ ozval sa žiak: „Ľahol som si len preto, aby naša Božská Matka mohla ďalej odpočívať. A ty si ju svojim krikom zobudil. Keby kolesá padli do jamy, bolo by to tak silné trhnutie, že by sa mohla zraniť.“

Svätá Matka žehnala Šaradanandovi: „Som veľmi hrdá, že mám takého žiaka, ako si ty. Koľko je na svete žiakov, ktorí by priniesli takúto obeť svojim duchovným Majstrom a Božským Matkám?“