Spravodlivosť v kráľovstve kráľa Gijasudina¹

Žil raz jeden veľký moslimský kráľ, ktorý sa volal Gijasudin. Gijasudin miloval lukostreľbu. Bol veľkým kráľom a dobrým lukostrelcom. Jedného dňa, keď bol na poľovačke, zasiahol jeho šíp nešťastnou náhodou malého chlapca skrytého v húštine. Bol to jediný syn vdovy, ktorá sa prišla do lesa modliť a meditovať. Kráľ bol na love vysokej zveri, ale namiesto nej zasiahol jeho šíp malého chlapca. Chlapec bol skrúšený bolesťou a matka nepríčetná.

Aj keď vedela, že strelcom bol kráľ, odišla sa sťažovať na miestny úrad. Cítila, že sa musí dostáť spravodlivosti. Miestny sudca najprv váhal. Hovoril si: „Je to kráľ. Ako by som mohol súdiť kráľa?“ Ale vzápätí si povedal: „Nie! Súdiť vinu je moja povinnosť a ja túto povinnosť musím plniť.“

A tak sudca predvolal kráľa k súdu. Predvolanie však nebolo adresované kráľovi Gijasudinovi ale lukostrelcovi Gijasudinovi. V určený deň sa kráľ k súdu dostavil. Pri inej príležitosti by sudca určite kráľa zdravil ako prvý, ale v súdnej sieni nie je zvykom, aby sudca kohokoľvek z prítomných zdravil. A tak sudca kráľa nepozdravil. Posadil sa na svoje miesto, kým kráľ stál za lavicou obžalovaného.

Sudca sa potom spýtal: „Obžalovaný. Ste si vedomý svojho priestupku?“

„Áno,“ odpovedal kráľ.

„Toto je váš trest,“ pokračoval sudca: „Musíte sa ospravedlniť matke poraneného chlapca a musíte tiež zaplatiť všetky výdavky spojené s liečbou jeho zranenia.“

Gijasudin bez váhania súhlasil a ihneď zašiel za matkou chlapca, ktorá bola v súdnej miestnosti. Ospravedlnil sa jej a dal jej peniaze na chlapcovu liečbu.

Potom ho prepustili. Hneď ako bol prepustený, za ním prišiel sudca a poklonil sa mu so slovami: „Vy ste kráľ a ja som len obyčajný sudca. Vy ste ten, kto ma menoval do tejto funkcie, za čo vám zostanem naveky vďačný. Avšak v sieni sa ujíma svojej úlohy spravodlivosť .“

„Som veľmi rád, že si spravodlivý,“ povedal kráľ. „Prajem si, aby každý v mojom kráľovstve bol tak spravodlivý ako ste vy. Keby ste si nevšímal sťažnosť tejto ženy, alebo keby ste si povedal `On je kráľ, tak čo môžem robiť a nepredvolal ma,` počkal by som niekoľko dní, a potom by som prišiel a potrestal vás kvôli nedostatku spravodlivosti vo vašom regióne. Keby ste si svoju povinnosť nesplnil, použil by som tento meč.“

Sudca vytiahol spod svojho dlhého taláru trstenicu a povedal: „Keby ste neprišiel, alebo keby ste neposlúchol moje príkazy, strestal by som vás touto trstenicou.“

Kráľ sa na sudcu zoširoka usmial a objal ho hovoriac: „Zaslúžite si moje objatie. Vy si zaslúžite moje vrúcne objatie.“