Navečer Šaradananda spozoroval v diaľke veľkú jamu. „Svätej Matke sa podarilo zaspať, ale keď sa povoz dostane do tej jamy, určite sa prebudí a nedajbože by sa mohla i zraniť,“ pomyslel si. A tak vystúpil a požiadal povozníka: „Prosím choď pomaly. Hneď sa vrátim.“ Na to bežal k jame a ľahol si do nej tak, aby povoz mohol prejsť po rovnom. Pretože bola tma a povoz mal len obyčajný indický lampáš, starý povozník nevidel, čo sa pred ním odohráva.
Keď sa povoz dostal do blízkosti jamy, povozník zbadal ľudské telo v jame a ľaknutím vykríkol. Svätá Matka sa prebudila a pýtala, čo sa deje.
Povozník sa zlostil: „Pozrite sa, čo tento muž vyvádza! Ľahol si doprostred cesty. Nemôžem ho predsa prejsť!“
„Ty hlupák,“ ozval sa žiak: „Ľahol som si len preto, aby naša Božská Matka mohla ďalej odpočívať. A ty si ju svojim krikom zobudil. Keby kolesá padli do jamy, bolo by to tak silné trhnutie, že by sa mohla zraniť.“
Svätá Matka žehnala Šaradanandovi: „Som veľmi hrdá, že mám takého žiaka, ako si ty. Koľko je na svete žiakov, ktorí by priniesli takúto obeť svojim duchovným Majstrom a Božským Matkám?“
GIM 2. 5. Januára 1979↩
From:Sri Chinmoy,Veľké indické jedlá, časť 1, (knižne nevydané), 2016
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/gim_1