V jednej knihe meditácií na každý deň ste sa zmienili, že smrť je prekážka. Vždy som si myslel, že smrť považujete len za prechod, ktorý nám umožní nové zrodenie a ďalší pokrok.

Sri Chinmoy: Výborne. Povedal som, že smrť je prechod. Povedal som, že život a smrť sú ako dve miestnosti: život je obývačka a smrť je spálňa. Keď poviem, že smrť je prekážka, hovorím o nej z iného pohľadu. Čo je to prekážka? Prekážka je niečo, čo nám bráni ísť ďalej. Je to obmedzenie, ktoré nemôžeme prekročiť.

Tento život je zlatou príležitosťou, ktorú nám dal Najvyšší. Príležitosť je však jedna vec a dosiahnutie je druhá. Náš duchovný vývoj, náš vnútorný pokrok je veľmi stály, veľmi pomalý a zároveň nanajvýš významný. Samozrejme, existujú ľudia, ktorí žijú stovky, alebo tisíce inkarnácií v prirodzenom cykle zrodenia a smrti. Jedného dňa v Božej Večnosti potom realizujú Boha. Niektorí praví, skutoční, úprimní ašpiranti však urobia dušeplný sľub, že Boha realizujú v tejto inkarnácii, tu a teraz. Urobia to, aj keď vedia, že toto nie je ani ich prvý, ani ich posledný život. Uvedomujú si, že existujú ľudia, ktorí Boha realizovali, a nechcú čakať na nejakú vzdialenú budúcu inkarnáciu. Cítia, že žiť bez realizácie Boha je zbytočné, a chcú ju dosiahnuť čo najskôr. Keď v takom prípade príde smrť a oni ešte nedosiahli realizáciu, vtedy je pre nich smrť prekážkou. Ak človek, ktorému je súdené zomrieť vo veku päťdesiat rokov, dušeplne ašpiruje a môže s láskavým dovolením Najvyššieho posunúť svoju smrť o dvadsať alebo tridsať rokov, čo bude počas tohto obdobia robiť? Bude pokračovať vo svojej úprimnej ašpirácii, vo svojej najhlbšej meditácii, vo svojej najvyššej kontemplácii. Bude ako pretekár, ktorý beží bez prekážok k svojmu Cieľu. Počas týchto dvadsiatich alebo tridsiatich rokov môže dosiahnuť tú najvzdialenejšiu hranicu, kde sa nachádza jeho Cieľ.

Ak však zasiahne smrť, potom v tomto živote Boha nerealizuje. Len veľmi málo duší môže v nasledujúcej inkarnácii ihneď pokračovať vo svojej predchádzajúcej ašpirácii. Hneď ako sa človek narodí, prídu nebožské kozmické sily a napadnú ho. Nevedomosť, obmedzenia a nedokonalosti sveta sa pokúsia dušu zahaliť. Vo raných rokoch detstva sa človek na nič nepamätá. Dieťa je nevinné, nevedomé, bezmocné. Potom po niekoľkých rokoch začne fungovať myseľ. Medzi ôsmym a dvanástym rokom myseľ všetko skomplikuje. Takže počas prvých jedenástich, dvanástich alebo trinástich rokov ďalšej inkarnácie väčšina duší, aj keď sú veľmi veľké a duchovné, zabudne na svoje predchádzajúce dosiahnutia a najhlbší vnútorný plač. Existujú duchovní Majstri a veľkí hľadajúci, ktorí dosiahnu niekoľko vysokých zážitkov už v detstve, ktorí začnú myslieť na Boha a spievať o Bohu vo veľmi mladom veku. Zvyčajne však neexistuje žiadne silné spojenie medzi dosiahnutím duše na zemi v predchádzajúcej inkarnácii a detstvom súčasnej inkarnácie. Existuje určité spojenie, veľmi jemné spojenie, to sa však v prvých dvanástich alebo trinástich rokoch výrazne neprejavuje.

Niektoré duše neobnovia svoju ašpiráciu z minulej inkarnácie až do veku päťdesiat alebo šesťdesiat rokov. Z duchovného hľadiska je týchto päťdesiat alebo šesťdesiat rokov v nasledujúcej inkarnácii absolútne stratených. Preto ak v tejto inkarnácii niekto stratí päťdesiat rokov a v minulej inkarnácii stratil dvadsať alebo tridsať rokov, je to premárnených osemdesiat rokov. V takom prípade poviem, že smrť je ozajstnou prekážkou. Túto prekážku musíme odstrániť pomocou svojej ašpirácie, pomocou svojho nezlomného duchovného úsilia. Naša ašpirácia by mala byť ako guľka. Mala by preraziť stenu smrti.

Aj keď to môže nejaký čas trvať, vnútorná bytosť nakoniec vedome vystúpi na povrch a človek sa začne vo svojej novej inkarnácii veľmi mocne a úprimne modliť k Bohu a meditovať na Boha. Vtedy uvidí, že v skutočnosti nič z jeho minulosti nie je stratené. Všetko je uložené vo vedomí Matky Zeme, ktoré je spoločnou bankou pre všetkých. Duša sa dozvie, koľko toho dokázala na zemi, a toto všetko je veľmi bezpečne uložené vo vedomí zeme, v banke zeme. Do banky si ukladáte peniaze. Potom môžete odísť do Anglicka a po šiestich alebo viacerých rokoch sa vrátiť a zobrať si ich. Duša robí to isté, keď na desať alebo dvadsať rokov opustí zem. Všetky dosiahnutia duše sú bezpečne zachované v Matke Zemi. Matka Zem ich duši vráti, keď duša príde späť a začne pracovať pre Boha na zemi.
Počas niekoľkých rokov detstva sa väčšinou nestratí nič okrem času. Je však lepšie realizovať Boha v jednej inkarnácii, aby sme v tomto prechodnom období znovu nestratili svoju vedomú ašpiráciu. Ak dokážeme zostať na zemi päťdesiat až sto rokov s obrovskou, úprimnou ašpiráciou, môžeme veľa dosiahnuť. Ak získame skutočnú pomoc od duchovného Majstra, je možné realizovať Boha v jednej, dvoch či troch inkarnáciách. Bez pravého Majstra a bez ašpirácie to trvá stovky a stovky inkarnácií.