Otázka: Všímaš si výsledky práce, ktorú Vivekananda vykonal v Amerike?

Sri Chinmoy: Veľké duše, oslobodené duše, realizované duše a spasitelia prichádzajú na tento svet kvôli premene sveta, ale prakticky je to nadarmo. Prídu sem, ale len ťažko môžu čokoľvek dosiahnuť. Bol to Vivekananda, kto priniesol indickú duchovnosť na západ. Pretrvávala, ale trvala by dlhšie, keby na západ neprišlo toľko učiteľov Hatha Jogy. Na jednej strane môžete povedať, že ľudia na západe neboli dosť duchovní, aby s niečím začali, a preto bolo správne, že začali s Hatha Jogou, čo je ako škôlka. Je obrovský rozdiel medzi cvičeniami Hatha Jogy a obyčajnými fyzickými cvičeniami, a je veľkou výhodou robiť Hatha Jogu. Ale na druhej strane, ak by začali s jogou koncentrácie a meditácie hneď od začiatku ako Indovia, urobili by oveľa rýchlejší pokrok. V Indii je mnoho ašrámov, kde vôbec necvičia Hatha Jogu. Hatha Jogu tam nepovažujú za dôležitú. Rovnakým spôsobom mohli začať so skutočnou meditáciou v Amerike.

Ale po Vivekanandovi sem prišlo mnoho svámiov a začali učiť Hatha Jogu. Ignorovali meditáciu a vnútorný život, takže ľudia na Západe spájali Jogu len s fyzickými cvičeniami. Vivekanandove hnutie Védanty odporovalo Hatha Joge. Znovu, aj v Amerike boli niekoľkí, ktorí mali záujem o hlbšiu duchovnosť. Potom sa učitelia Hatha Jogy, ktorí možno nikdy nemeditovali, robili múdri. Pripojili meditáciu k svojmu vlastnému učeniu, aby si mohli udržať aspoň nejakých žiakov.

Ale čo sa týka meditácie, rád by som povedal, že mnoho mojich žiakov medituje dlhší čas a úprimnejšie ako niektorí z tých svámiov meditovali v Indii. Možno tam boli tridsať, štyridsať alebo aj päťdesiat rokov, ale z tých štyridsiatich či päťdesiatich rokov možno vážne nemeditovali ani mesiac. Niektorí z tých učiteľov vôbec nemali duchovného Majstra, kým ostatní boli s nejakou duchovnou osobou veľmi krátky čas. Potom prišli na západ a spoliehali sa na svojho Majstra. Hovorili: „Mám toho a toho ako svojho Majstra”. Ale niektorí z tých takzvaných žiakov dokonca ani neboli v ašráme svojho Majstra. Alebo možno boli v ašráme deň alebo mesiac. Kým Majstri žili, možno tí svámiovia boli ich najhoršími žiakmi. Majstri dokonca možno ani nevedeli, že títo žiaci boli s nimi. Ale potom sa títo takzvaní žiaci stali samoštylizovanými „vybranými nástrojmi” svojich Majstrov na západe.