Otázka: Raz si nám hovoril o človeku, ktorý nerealizoval Boha v poslednej chvíli, pretože mu jeho Guru nepomohol premôcť pochybnosti. Keby bol jeho Guru dostatočne mocný, mohol by Guru tomu človeku v tom bode pomôcť?

Sri Chinmoy: Guru bol dostatočne mocný: V tom čase žil, ale na nešťastie sa ten človek pohádal so svojím Guru. Guru bol na neho nahnevaný, tak mu nepomohol. Ale mohol to urobiť. Keby sa ten hľadajúci nebol pohádal s Guru, určite by bol realizoval Boha.

Sri Rámakrišna dal Vivekanandovi všetko, ale keď Majster opustil telo, Vivekananda chcel ísť mnohokrát k Pahari Babovi po ďalšie zasvätenie. Rámakrišna, veľký Avatár, ho zasvätil a dal mu všetko, a potom chcel ísť Vivekananda k Pahari Babovi po ďalšie zasvätenie. Takto pochybnosť môže napadnúť dokonca aj takého vynikajúceho hľadajúceho ako Vivekananda. Po smrti Sri Rámakrišnu šiel Vivekananda pätnásť alebo šestnásťkrát k Pahari Babovi, keď sa zaoberal myšlienkou získať od neho zasvätenie. Napokon sa mu zjavil Sri Rámakrišna s tvárou plnou smútku a povedal: „Nechoď, nechoď.”

Žiaci Vivekanandu povedia, že mal veľké srdce a chcel pracovať pre ľudstvo, ale potreboval lepšie zdravie. A preto chcel ísť k okultistovi ako bol Pahari Baba. Ale ozajstní hľadajúci jednoducho povedia, že ak Rámakrišna od neho chcel, aby pracoval na zemi pre zemské vedomie, nebol by ho Rámakrišna vyliečil z choroby? Vyliečiť taký druh choroby nie je nič pre takú duchovnú postavu ako Rámakrišna, ak to chce. Vivekanandov čas nadišiel, zohral svoju úlohu.

Krišna bol veľkým Avatárom. Ale zasiahol ho poľovníkov šíp a zabil ho. Ale v bitke pri Kurukšetre, s koľkými zbraňami sa Kuruovci snažili zabiť Krišnu. Zabíjal každého so svojou Sudaršanou, zlatým diskom. Mal silu uniknúť smrti, ak chcel. Ale Krišna vedel, že len hrá hru. Keď sa jeho úloha skončila, dovolil poľovníkovmu šípu, aby ho zabil.

Vivekananda bol tiež duchovným hrdinom. Dokončil svoju úlohu, ale jeho vitál chcel zostať na zemi. Tak odišiel k Pahari Babovi, aj keď Sarada Devi ešte žila. Dokonca aj Vivekananda trpel obrovskými pochybnosťami. V poslednej chvíli, keď Sri Rámakrišna opúšťal telo, Vivekananda o ňom stále pochyboval. Vtedy musel Rámakrišna povedať: „Ten, kto je Ráma, ten kto je Krišna, je v jednej forme Rámakrišna.” V tej chvíli a rovnako mnohokrát pred tým, dal Rámakrišna Vivekanandovi mnoho vyšších zážitkov. Dostal od Rámakrišnu všetko. Keď Vivekanandova oddanosť prišla do popredia, hovoril, že zo zrnka piesku by mohol Rámakrišna urobiť tisíc Vivekanandov. Keby si bol udržal takýto druh viery, nikdy by neodišiel k Pahari Babovi, ktorý bol nekonečne nižšie ako Sri Rámakrišna. Ale toto je to, čo môže urobiť pochybnosť. Pochybnosť môže zasiahnuť aj hrdinu ako Vivekananda. Pochybnosť má moc zmeniť leva na domácu mačku.