Avatári

Otázka: Aké kritériá môžeme použiť na určenie Avatára?

Sri Chinmoy: Raz bol Vivekananda vo východnom Bengálsku. Tu k nemu prišlo veľa žiakov rozličných Majstrov a prosili ho, aby išiel a navštívil ich Majstra, ktorého oni považovali za Avatára. Hovorili: „Prosím, príď navštíviť môjho Gurua. Nepochybne on je Avatárom.” Onedlho iný povedal: „Môj Guru je Avatár. Viem to, prosím, príď ho navštíviť.” Tak povedal, že vo východnom Bengálsku rastú Avatári ako huby.

Nanešťastie, na západe svet nerozumie slovu „Avatár”. Možno to bude trvať niekoľko rokov alebo možno storočí, kým sa porozumie slovu „Avatár” — prepáčte, že som taký priamy. Niektoré slová sú také zmysluplné a významné a v duchovnom vedomí sú také zložité, že obyčajný človek ich nikdy nepochopí. Slovo „Avatár” je jedným z tých slov, možno najzložitejším slovom. Viete, ako sa hláskuje, ale aby si niekto uvedomil najvyššiu podstatu Avatára, musel by sa stať takmer duchovným svätcom.

Rozdiel medzi jogínom a Avatárom je taký, aký je rozdiel medzi dieťaťom a dospelým človekom. Musíme byť na veľmi, veľmi vysokej úrovni duchovného vedomia, aby sme aspoň trochu pochopili, čo je to Avatár. Sri Krišna bol Avatár, ale uznalo ho len päť osôb. Sri Rámakrišna bol Avatár, ale uznalo ho veľmi málo ľudí. Kristus bol Avatár, ale poznalo ho veľmi málo ľudí. Ale ani títo Avatári nie sú na rovnakej úrovni. Môžeš rozpoznať niekoho, kto je o palec alebo o niekoľko palcov vyššie ako ty. Môžeš spoznať mudrca, svätca alebo jogína. Ale jogín je nekonečne vyššie nad mudrcom alebo svätcom. Jogín znamená: Ten, kto je zjednotený s Najvyšším. Ale Avatár je priamym zostúpením Boha, inkarnovanou časťou Boha, ktorý neustále pôsobí v Najvyššom a súčasne i v najnižšom. Jogíni si udržujú istú vysokú úroveň a tu pôsobia. Keď z tejto úrovne zídu dole, aby pozdvihli ľudskosť, nemôžu dobre fungovať a niekedy sa tu zachytia; potom sú stratení. Udržujú si istú úroveň vedomia, a keď sa ostatní dokážu k nim priblížiť, môžu im pomôcť. V prípade Avatára, on môže zostať naraz v Najvyššom a v najnižšom, ale keď pôsobí na najnižšej úrovni, nie je ňou ovplyvnený.

Avatár je ľudská bytosť. Rozpráva, je a strúha žarty, ale keď vstupuje do svojho Najvyššieho, ide ďaleko za výšku tvojej vízie. Ak si niekedy mal čo i len záblesk vyšších svetov, do ktorých má Avatár voľný prístup, pocítiš, že celý tvoj život bude predmetom úplnej odovzdanosti pri nohách tvojho Majstra. Aj keby ťa Majster odkopol alebo vyhodil zo svojho Centra, zostaneš mu verný, pretože si od neho získal niečo, o čom vieš, že by si to nemohol získať od nikoho iného na zemi.

Keď je na zemi Avatár, zosobňuje vedomie všetkých ostatných Avatárov, ktorí prišli na svet. Keď bol Sri Rámakrišna na smrteľnej posteli a Vivekananda, jeho najdrahší žiak, o ňom pochyboval aj v poslednej chvíli, vtedy povedal: „Ten, kto je Ráma, ten, kto je Krišna, je v jednej forme Rámakrišna.” Na východe je ľahšie uveriť tomu, že Ráma je vo mne, Krišna je vo mne, Rámakrišna je vo mne, a ostatní Avatári sú vo mne. Na Západe, nanešťastie, poznáme jediného Avatára, Krista. Buď ho prijmeme alebo odmietneme. Ak ho prijmeme, potom podľa cirkvi, nesmie pre nás existovať žiadny iný duchovný Majster, ale ak ho odmietneme, potom možno upriamime pozornosť na nejakého iného duchovného Majstra!

Kristus, Budha, Sri Krišna a všetci veľkí duchovní Majstri prišli z rovnakého božského Zdroja. Ak povieme, že Kristus je jediný Spasiteľ, vzápätí jeden z Krišnových žiakov povie: „Nie, Krišna je jediný Spasiteľ.” Tu začína problém. Mali by sme cítiť, že Najvyšší je jediný Spasiteľ. Je to on, kto vstúpil do formy, ktorú nazývame Kristus. Vstúpil do formy Krišnu, do Rámakrišnu a tak ďalej. Týmto spôsobom ideme všetci k Najvyššiemu. Najvyšší je konečný. Tak ako my, Krišna, Budha a všetci Avatári vzišli z Neho a my všetci musíme ísť k Nemu.

Otázka: Ako môžete rozlišovať medzi Kristom, Rámakrišnom a Budhom, ak sú všetci v rovnakom vedomí?

Sri Chinmoy: Vôbec nie je potrebné rozlišovať. Prišli v rôznych časoch, ale všetci sú jedným. Všetci sú božími deťmi v rôznych formách. V tejto inkarnácii máš meno, vo svojej predošlej inkarnácii si mala nejaké iné meno. Dokonca aj v tejto inkarnácii ťa matka volá jedným menom, manžel iným menom, deti nejakým iným menom a možno my ťa voláme opäť iným menom. Ale stále si tá istá osoba. Duch je jeden, ale formy sú rozličné. Boh je Vesmírny Duch, ale prijíma rôzne formy. Kristus si zobral ľudské telo, ľudskú formu. Budha si zobral, Sri Rámakrišna si zobral, Sri Krišna si zobral. Každý si zobral ľudskú formu. Keď duša vstupuje do tela, táto duša musí prejaviť vnútornú božskosť. Veľkí duchovní Majstri ju prejavili, ale ty si ju ešte neprejavila. Takže duchom sme všetci jedným, ale vo forme sme sa stali mnohými. Takáto môže byť božská hra.

Otázka: Aký je rozdiel medzi vedomím, ktoré dosiahol Budha a tým, ktoré dosiahol Kristus?

Sri Chinmoy: Odpusť, že to hovorím, ale vôbec ti nepomôže, keď budeš vedieť, čo Ježiš Kristus dosiahol alebo nedosiahol. Záleží na tom, či sa ty snažíš rásť ku skutočnému obrazu Krista. Len to ti pomôže. Vedieť, čo dosiahol Kristus, čo dosiahol Budha, bude pre teba nepoužiteľné. Pomôže ti len, ak sa budeš snažiť rásť do vedomia Krista alebo vedomia Budhu. Znovu, príde čas, keď budeš musieť ísť dokonca aj za to. Musíš cítiť, že Boh zobral určitú dušu a priniesol ju na svet s vonkajšou formou. Jednu nazval Kristus a druhú Budha. Boh chcel od tých zvláštnych duší, aby zohrali úlohu Budhu a Krista. Chce, aby si ty zohral úlohu niekoho iného.

Boh chce hrať v každom a cez každého jedinečným spôsobom. Povedzme, že tieto veľké duše zohrali úlohu božských levov. Teraz Boh chce, aby si jednal ako drobný hmyz. Tým, že pôsobili ako levy, naplnili svoje úlohy veľmi uspokojivo. V tvojom prípade, ak Boh chce, aby si bol hmyzom, potom keď zohráš úlohu hmyzu najuspokojivejšie, Boh bude veľmi potešený. Neopýta sa ťa: „Prečo si nezohral úlohu leva?” Požiadal ťa, aby si zohral úlohu hmyzu a neočakáva od teba nič iné. Každá duša musí hrať svoju vlastnú úlohu. Kristus, Budha, Krišna — zohrali svoje úlohy úspešne práve preto, že boli vedomými Božími nástrojmi. Vnútorne na zemi stále hrajú svoje úlohy. My hľadajúci musíme hrať svoje vlastné úlohy. Ak nebudeme hrať svoje úlohy, Boh zostane nenaplnený a neprejavený.

V Indii niektorí duchovní Majstri hovoria svojim žiakom: „Nepoužívajte termíny Nekonečnosť, Nesmrteľnosť, Večnosť. Len myslite na to, kde ste.” Hovorím vám to isté. Neobťažuj sa s vedomím Krista alebo vedomím Budhu. Zaoberaj sa svojím vlastným vedomím. Ašpiruješ? Ak áno, potom je Boh s tebou veľmi spokojný. Nesnažím sa nijako odstrašiť teba ani nikoho iného. Ale zo zvedavosti chceš vedieť niekoľko vecí a tieto veci ti nakoniec možno stoja v ceste. Práve teraz, ak budeš uvažovať nad cieľom, ktorý oni dosiahli, budeš úplne stratený.

V Indii sa mnoho ľudí zbláznilo preto, že celý čas mysleli na Budhovu realizáciu, Krišnovu realizáciu alebo Rámakrišnovu realizáciu namiesto toho, aby začali skutočnú cestu meditovaním. Tým, že neustále mysleli na Krišnovu realizáciu alebo Budhovu realizáciu, presvedčili sami seba, že dosiahli vedomie Krišnu alebo Budhovo vedomie. Keď si mysleli, že dosiahli toto vedomie, zošaleli. V Bengálsku bolo mnoho tých, ktorí mali fyzickú silu, vitálnu silu, mentálnu silu, takže celý čas mysleli na Vivekanandu, až kým pocítili, že sú druhým Vivekanandom. Potom, keď boli skúšaní alebo preverovaní, keď sa ukázali svetu, zistili, že sú najbezvýznamnejšími tvormi.

V duchovnom živote je vždy lepšie robiť pokrok krok za krokom. Keby si šiel vysoko, veľmi vysoko, vtedy by si mohol vidieť Budhovo vedomie a Kristovo vedomie. Ale práve teraz je zbytočné, aby si uvažoval o týchto veciach. Iba by ťa to zmiatlo.

Maratónsky beh je dlhší ako dvadsaťšesť míľ. Ak si bežec vo chvíli, keď štartér vystrelí, pomyslí, že až po dvadsiatich šiestich míľach dosiahne cieľ, bude úplne znechutený. „Musím bežať dvadsaťšesť míľ!” pomyslí si, a potom sa jednoducho vzdá. Nie, kým beží, musí myslieť, že má za sebou štvrť míle, pol míle, míľu a tak ďalej. Ak uvažuje, že cieľ musí dosiahnuť naraz, vo chvíli, keď začne, bude skľúčený. Povie, že je to nemožné. Ak žiak materskej školy uvažuje o univerzitnom diplome, zatiaľ čo sa učí abecedu, potom je to nemožné. Ak si myslí, že musí získať univerzitný diplom čo najskôr, potom jednoducho zošalie. Ale ak cíti, že teraz je v materskej škole, zajtra bude v základnej škole, potom na strednej škole a tak ďalej, potom bude mať stálu inšpiráciu.

Otázka: Majú všetky duše pred realizáciou stovky alebo tisícky inkarnácií?

Sri Chinmoy: Áno, len Avatári si neberú tak veľa inkarnácií. Ale sú nejaké výnimky dokonca aj medzí duchovnými Majstrami. Pozri na Budhu. Prešiel mnohými inkarnáciami v zvieracom aj ľudskom živote. Ale iní duchovní Majstri neprešli až toľkými, nechceli sa toľkokrát tešiť z tohto sveta.

Otázka: Keď je Avatár v jednej zo svojich zvieracích inkarnácií, vie, že je Avatárom?

Sri Chinmoy: Časť vnútorného vedomia Avatára o tom vie, ale jeho vedomá myseľ nemusí vedieť. Mohol by o tom vedieť, len keby myseľ prijala isté svetlo, a na to je potrebná ľudská inkarnácia. Ak nepoznáš niečo mysľou, nemôžeš si to plne uvedomiť. V zvieracom vedomí nie je žiadna myseľ.

Spojenie Sri Chinmoya s veľkými Majstrami

Otázka: Čo sa stane, ak s tebou budú meditovať nasledovníci Krista, Budhu alebo iných veľkých Majstrov?

Sri Chinmoy: Kristus a Budha sú duchovní Majstri najvyššieho významu. Aj ja som sa stal duchovným Učiteľom. Duchovní Učitelia, ak sú skutočne duchovní, sú absolútne jedným. Pochádzajú z tej istej rodiny. Raz Sri Rámakrišna povedal svojmu milovanému žiakovi Vivekanandovi: „Ten, kto je Ráma, ten, kto je Krišna, je v jednej forme Rámakrišna.” Keď sa niekto stane realizovanou dušou, stáva sa časťou univerzálnej Skutočnosti. Žiaci Krista a Budhu, ak sú skutočnými žiakmi, nebudú mať žiadne problémy, ak budú so mnou meditovať na verejných meditáciách, pretože ich neodvádzam od Kristovho vedomia alebo od Budhovho vedomia. Práve naopak, vďaka svojej vlastnej neoddeliteľnej božskej jednote s Budhom a Kristom im môžem pomôcť dosiahnuť ich Milovaného.

Som tu na zemi ako poslíček. Hovorím oddaným katolíkom a vyvoleným ostatných realizovaných Majstrov, že potrebujú ísť cez tajomníka, ak sa chcú dostať k šéfovi. Ak chcú mať schôdzku s Majstrom, musí im pomôcť sluha alebo tajomník. Sluha je tým, kto im otvorí dvere, a tajomník pripraví schôdzku. Títo ľudia ma môžu brať ako tajomníka alebo sluhu. Keď im pomôžem dosiahnuť ich Majstra, moja úloha sa skončila. Nikdy nevyruším ich schôdzku. Opäť, ak je niekto veľmi blízkym žiakom Krista alebo Budhu, ak mal veľmi dôverné spojenie s týmito Majstrami v minulom živote, potom možno bude schopný ísť priamo k nim. Ak si so šéfom vo veľmi dôvernom vzťahu, potom ti netreba pomoc sluhu. Ale tieto prípady sú veľmi, veľmi zriedkavé.

Otázka: Ako sa tvoja cesta odlišuje od cesty Sri Rámakrišnu?

Sri Chinmoy: Všetky cesty vedú nakoniec k tomu istému cieľu, a cesta Sri Rámakrišnu aj moja cesta sú cestami lásky, oddanosti a odovzdanosti. Ale sú tu isté jemné rozdiely. Sri Rámakrišna povedal, že nemusíte čítať žiadne knihy, že všetko prichádza zvnútra. Sri Rámakrišna sa vôbec nestaral o myseľ. Povedal: „Žiadna myseľ! Len plač, plač.” Je pravdou, že najvyššia Múdrosť, najvyššie Poznanie prichádza zvnútra. Ale pretože nám Boh dal myseľ, cítim, že ju v určitom rozsahu musíme používať na čítanie inšpirujúcich a povznášajúcich kníh, napísaných skutočnými duchovnými Majstrami. Ale opäť, myseľ je nedokonalá a želám si, aby moji žiaci išli za myseľ. Cesta Sri Rámakrišnu a naša cesta sa nikdy nedostanú do žiadneho konfliktu. On je veľmi veľký duchovný Majster, mám ho nesmierne rád a obdivujem ho. Napísal som o Sri Rámakrišnovi hru a niekoľko článkov. Pred niekoľkými rokmi som na sté Vivekanandove výročie napísal dvanásť článkov o Swami Vivekanandovi a Sri Rámakrišnovi.

Nikdy som nepovedal, že naša cesta je lepšia ako cesta niekoho iného. Nie, ďaleko od toho. Ale ak chcete vedieť rozdiely, môžem nejaké malé rozdiely nájsť. Vážim si lásku, oddanosť a odovzdanosť Sri Rámakrišnu. Ale hovorím tiež, že do určitého rozsahu musíme myseľ používať. Vivekananda, jeho najdrahší žiak, využíval myseľ, keď prišiel na západ. Intelektuálne bol Vivekananda obrom. Takže vždy tu je kompromis. Sri Rámakrišna sa nestaral o štúdium a dokonca sa sotva vedel podpísať, ale stelesňoval najvyššiu Pravdu.

Sri Rámakrišna uctieval Matku Kálí, Božskú Matku. Zbožňoval Najvyššie v ženskej forme. Cítil Božskú Matku vo svojom vlastnom najvyššom vedomí. Ale nedovolil svojim žiakom stýkať sa so ženami. Povedal svojim žiakom, aby sa vyhýbali ženám. Skutočne cítil, že je to pre jeho žiakov to najlepšie. Väčšina našich indických duchovných Majstrov žiadala svojich žiakov, aby sa vôbec nestýkali so ženami a svoje žiačky, aby sa nestretávali s mužmi. Ale v mojej filozofii hovorím, že muži aj ženy sú božími deťmi a musia ísť spolu. Jedno dopĺňa druhé. Ale znovu, medzi mojou cestou a cestou Sri Rámakrišnu nie je žiaden základný rozdiel, sú tu len jemné rozdiely.

Otázka: Aký je rozdiel medzi vašou cestou a cestou sufizmu?

Sri Chinmoy: Svetlo sufizmu a cesta, ktorú sledujeme my, je podobná. Cesta sufizmu je cestou lásky a naša je takisto cestou lásky. Nemám skúsenosť zo sufizmom, ale môžem vám niečo povedať o našej ceste. Na našej ceste sa boží milovník pokúša stať neoddeliteľne jedným s Najvyšším Milovaným. Ale bolo by chybou hovoriť, že navždy zostaneme božími milovníkmi a Milovaný navždy zostane Milovaným. Boží milovník a Milovaný Najvyšší sa hrajú na skrývačku a vymieňajú si úlohy. Milovník plače za Milovaným, potom sa milovník stane Milovaným. Keď milovník plače za Milovaným a Milovaný sa naňho usmeje, milovníkovi svitá spokojnosť, je naplnený. Znovu, keď Milovaný vidí, že milovník pre Neho plače, pre ich úplnú jednotu, vtedy je uspokojený a naplnený. Ale tento plač, ktorý chce v milovníkovi vidieť, nie je plačom podradenosti. Nie, je to len pocit jednoty vyjadrený inou formou. Môže byt vyjadrený úsmevom, ale aj plačom. Plač a úsmev sú ako rub a líce rovnakej mince. Ak to je plač z pozemského vedomia a úsmev z Nebeského Vedomia, Boh Odhalenia je úplný a Boh Naplnenia je úplný.

Otázka: Si si vedomý toho, čo sa súčasne deje na všetkých úrovniach?

Sri Chinmoy: Môžem si byť vedomý všetkého, čo sa deje na všetkých úrovniach súčasne, ale zvyčajne to nie je potrebné. Avšak, vždy mám všeobecnú predstavu o tom, čo sa deje na všetkých úrovniach. Je to ako dom. Ak som v jednej izbe, viem o všetkom, čo sa tu deje, ale môžem mať aj všeobecnú predstavu o tom, čo sa deje v iných miestnostiach. Ale ak pracujem na istej úrovni, aby som pomohol svojim žiakom, viac si uvedomujem to, čo sa deje na tej úrovni.

Pokiaľ ide o životy mojich žiakov, je tu niečo, čo sa ma netýka? Keď jeden žiak trpí chovaním iného žiaka, nakoniec som to ja, kto sa stane trpiteľom. „Mňa sa to netýka” — to sú slová, ktoré používam, ale vlastne som to ja, kto trpí. Hovorím: „Netrápte ma, netrápte ma,” ale keď niečo nie je v poriadku, viem, ako trpím. Keď žiak úprimne trpí, moje utrpenie je absolútne neznesiteľné.

Otázka: Niektorí žiaci žijú veľmi ďaleko. Aký význam má to, že ťa prídu navštíviť a sú v tvojej fyzickej prítomnosti?

Sri Chinmoy: Predovšetkým, žiaci, ktorí prichádzajú zďaleka, aby videli duchovného Majstra, konajú s božskou múdrosťou. Majster je vo fyzickom aj žiak je vo fyzickom. Naše fyzické vedomie musí byť väčšinu času presviedčané o tom, čo sa deje. Vo vnútornom svete zažívame mier, svetlo a blaženosť, ale keď otvoríme svoje ľudské oči, svoje pozemské oči, nič nevidíme. Potom sme nešťastní. Ale ak môžeme prežiť rovnakú pravdu — rovnaký mier, svetlo a blaženosť — svojimi vonkajšími zmyslami, získame nekonečnú radosť. Duchovné a fyzické musia hrať spolu, kdekoľvek to je možné. Ak je žiak ďaleko, mal by si dať záležať na tom, aby navštívil Majstra čo najčastejšie, pretože fyzická prítomnosť Majstra pomáha presvedčiť žiakovu fyzickú myseľ. Inak sa fyzické búri. Potom sa stáva žalostným príkladom toho, že zíde z očí, zíde z mysle. Ak má žiak vytvorenú svoju neoddeliteľnú jednotu s Majstrom, len vtedy je to úplne iné. Ale ak okolnosti dovoľujú žiakovi, aby prišiel k Majstrovi, potom by mal vždy prísť.

Potreba je tu veľmi jednoduchá. Toho, kto vlastní nekonečné svetlo, mier a blaženosť, musíme vidieť fyzickými očami, ak je to len možné. Ak oceňujeme v múzeu maľby umelca, máme obrovskú radosť, keď ho potom vidíme. Ak vidíme básnika, ktorého básne veľmi oceňujeme a obdivujeme, získame dodatočnú radosť. Schopnosť a vlastník tejto schopnosti, tvorca a výtvor, obidvoje nám poskytuje radosť. Sme nesmierne šťastní, keď pozorujeme Božie stvorenie: stromy, rieky, oblohu, hory, celú krásu prírody. Ale aký je cieľ nášho obdivu? Vo vytvorenom chceme vidieť Boha Tvorcu, Vlastníka a Zdroj krásy, ktorú vidíme okolo seba. Takže žiak by mal prísť navštíviť Majstra, ak v ňom cíti všetky božské vlastnosti. Keď sa modlí a medituje, vnútorne prežíva tieto schopnosti a vlastnosti Majstra. Ale keď vidí Majstra na fyzickej úrovni, tvárou v tvár, prežíva tieto kvality aj navonok.

Opäť, neznamená to, že dvadsaťštyri hodín denne musí byť pred Majstrom. Na fyzickej úrovni niektorí žiaci žijú blízko mňa, kým ostatní žijú ďaleko. Tí, ktorí žijú blízko, nepochybne majú ďalšiu možnosť, aby robili pokrok. Ak sa jednotlivec môže stať blízkym Majstrovi vnútorne aj navonok, potom robí najrýchlejší pokrok. Ale ľudia, ktorí žijú ďaleko, majú istým spôsobom šťastie, pretože neprechádzajú niektorými utrpeniami, ktoré znášajú žiaci, žijúci bližšie. Ak sa usmejem na niektorého žiaka a nie na teba, ihneď sa môžeš stať obeťou žiarlivosti. Práve teraz, dokonca aj keď sa pozerám na tvoju vlastnú ženu, ak nemáš pocit jednoty, ihneď si pomyslíš: „Guru dal mojej manželke široký úsmev, ale na mňa sa neusmial.” Vtedy sa stávaš žiarlivým. Ak by si bol s ňou jednotný, potom pravdaže by si cítil, že aj ty si dostal odo mňa úsmev. Ak si duchovne rozvinutý, tvoja jednota ti dá úplné uspokojenie. Ale keď si v Austrálii, potom nemôžeš vidieť, či sa usmievam na niekoho iného. Takže byť vo fyzickej prítomnosti Majstra môže byť aj nevýhoda.

Ďalšou výhodou alebo úžitkom nebytia s Majstrom je, že vnútorne vedieš duchovný život a pokúšaš sa nadviazať s Majstrom vnútorné spojenie. Keď ho potom uvidíš na fyzickej úrovni, vtedy budeš mať zlatú príležitosť presvedčiť svoju fyzickú myseľ o tom, čo vnútorne už tak silno cítiš.

Kristus a jeho žiaci

Otázka: Veríš ty a tvoji Žiaci v Božieho Syna ako veria kresťania?

Sri Chinmoy: Samozrejme, veríme v Ježiša.

Otázka: Dôvodom, prečo sa ťa to pýtam je, že Židia hovoria, že Spasiteľ sa ešte nenarodil.

Sri Chinmoy: Ale ja som hinduista a verím v Ježiša Krista tak, ako verím v Pána Krišnu.

Otázka: Akou formou veríš v Ježiša Krista?

Sri Chinmoy: Ako v Syna Božieho, posla Pravdy, božskej Pravdy,

Otázka: Ja verím, že je tu len jeden Spasiteľ, a to je Ježiš Kristus. Teda, ako sa ty hodíš do tohto obrazu?

Sri Chinmoy: V poriadku, tvoj Spasiteľ je veľmi veľký človek. Pretože je veľkým človekom, je prirodzené, že má svojich sluhov. Povedzme, že ja som jeho sluhom. Ty nevieš, kde tento veľký človek žije, ani ako ho dosiahnuť, ale ja áno. Hoci som možno len jeho sluhom, viem, kde Majster žije, kde sedí a čo robí, a môžem ťa k nemu zobrať. Ty ho nemôžeš uvidieť bez mojej pomoci alebo pomoci iného jeho sluhu.

Myslíš, že ti stačí zaklopať na dvere, a Majster sám príde a otvorí ti dvere? Nie, Majster neotvorí dvere, kým nebudeš mať veľmi, veľmi silné vnútorné spojenie s ním. Ale ja prídem k dverám. Pozriem na teba a ak nebudem spokojný s tvojou úprimnosťou a ašpiráciou, potom budem vedieť, že on nebude mať záujem sa s tebou stretnúť. Ale ak potešíš sluhu, pôjdem a poviem pánovi, že niekto veľmi milý si želá uvidieť ho.

Pretože budem s tebou tak spokojný, on prirodzene povie:

„V poriadku, ukáž mi toho človeka, o ktorom mi hovoríš.” Teda ťa k nemu privediem a moja úloha sa končí.

Ale čo ak ťa veľký pán ako Kristus potom pokarhá? Keď ťa k nemu privediem, môže ti povedať: „Ty blázon! Pred dvetisíc rokmi som mal jedno meno a jednu formu. Myslíš, že budem pokračovať s rovnakým menom a rovnakou formou naveky? Pred dvetisíc rokmi som prišiel v jednom tele, v jednom vedomí. Myslíš, že sa nemôžem zmeniť? Opakovane meníš svoje telo, každých pár rokov meníš svoj byt. Musíš sa meniť. Nemám aj ja právo na zmenu? Dvetisíc rokov budem pokračovať s rovnakou formou, rovnakým telom, rovnakým menom, rovnakým odevom, rovnakým vedomím? Mal by som sa a musím sa meniť. Meniť sa znamená pokrok. Zmenil som svoje telo, zmenil som svoje meno. Tvoja duša vie, že táto osoba, ktorá sa nazýva mojím sluhom, ma reprezentuje na zemi. Meno môže byť iné, forma môže byť iná, vedomie môže byť iné, ale Zdroj je ten istý a kapacita je tá istá. On predstavuje moju pravú skutočnosť na zemi. Tak prečo by si si to mal sťažovať a snažiť sa ma dosiahnuť v Nebi, keď ľahko môžeš dosiahnuť môjho brata, ktorý je na zemi, a v ňom nájsť mňa?”

Otázka: Aký je tvoj osobný názor na Ježiša Krista? Veríš, že niečo dosiahol?

Sri Chinmoy: Samozrejme. Môj osobný názor na Ježiša Krista je, že je Božím Synom. Ak cítiš, že nič nedosiahol, nanešťastie s tebou nemôžem súhlasiť. Silou mojej realizácie viem, že bol skutočným Božím Synom a skutočným Spasiteľom sveta. Realizoval Boha a bol plne osvietený. Mal srdce plné súcitu, jeho srdce bolo zaplavené súcitom. Bol, je a zostane navždy Spasiteľom ľudstva.

Ale ak niekto povie, že bol Spasiteľom, jediným Spasiteľom, a že Krišna, Budha a ostatní nie sú Spasiteľmi, potom nanešťastie nemôžem súhlasiť, pretože poznám tých ostatných veľkých Majstrov tak dobre, ako poznám Krista.

Ak hovoríme, že Kristus je jediným vybraným Božím Synom, potom Boha ohraničujeme. Títo iní Majstri existovali. Všetci sú Božími vybranými deťmi najvyššieho rádu. Sú bratmi a Boh, Najvyšší je ich Otcom. Ako sa títo Majstri stali vyvolenými? Sú vyvolení, pretože obetovali svoje túžby, prijali iba život ašpirácie — božskej ašpirácie a vnútorného plaču.

To, čo Ježiš Kristus dosiahol, je neobyčajné. To nemôže poprieť žiadny hľadajúci Pravdy. V momente, keď úprimný hľadajúci vstúpi do domény duchovnosti, ktorá je pravou skutočnosťou, ihneď uvidí aký veľký, aký vznešený, ako vysoko, ďaleko za let predstavivosti, je Trón Ježiša Krista. Toto hovorím silou mojej vlastnej skúsenosti a realizácie.

Otázka: Bol Kristus Avatárom?

Sri Chinmoy: Avatár znamená priamy predstaviteľ Boha — Boha v ľudskej forme. Je to vec osobného názoru, či bol Kristus Avatár.

Môžem niečo povedať len silou mojej vlastnej realizácie, a silou tvojej vlastnej realizácie môžeš ty povedať niečo iné. Silou mojej realizácie si želám povedať, že on bol, je a vždy zostane Avatárom. Ak to ostatní chcú vyvrátiť, pokojne tak môžu urobiť. Toto je len moje osobné uvedomenie si.

Avatár je niekto, kto je priamym predstaviteľom Najvyššieho Absolútna, kto stelesňuje Božiu Víziu a Realitu súčasne. Kristus naraz stelesňoval Víziu a manifestoval Skutočnosť. Nie iba stelesňoval, ale stále stelesňuje a večne bude stelesňovať Božiu Víziu a Skutočnosť spolu s Krišnom, Budhom, Rámakrišnom a ostatnými. Všetci prišli z rovnakého koreňa , len s rôznymi menami. Teraz hovoríme „Krišna”, lebo máme radi formu Krišnu. Neskôr možno budeme mať radi formu Budhu, tak ho budeme volať Budha. Inokedy ho môžeme volať Kristus. Ale sú večne jedným: Kristus, Budha, Krišna, Rámakrišna a iní Avatári.

Otázka: Chcel by som vedieť, aký je rozdiel medzi kozmickým vedomím a vedomím Krista.

Sri Chinmoy: Kristovo vedomie a kozmické vedomie idú spolu. Kozmické vedomie je ako dom. Pretože je to dom, niekto by tam mal žiť. Kto tam žije? Kristovo vedomie. A potom si opäť hráči v Božskej Hre vymenia úlohy. Kristovo vedomie je sieňou, pretože ten, kto realizoval Najvyššie, stal sa neoddeliteľnou časťou Najvyššieho, a kozmické vedomie sa stalo obyvateľom siene.

Kristovo vedomie a kozmické vedomie sú jedným. Niekedy je Kristus vo vnútri domu, žije v kozmickom vedomí. Inokedy opak je pravdou. Kristus stelesňuje kozmické vedomie. Raz je domom a inokedy je obyvateľom domu.

Silou svojho najvyššieho vedomia, silou svojej neoddeliteľnej jednoty so svojím večným Otcom, Kristus povedal: „Ja a môj Otec sme jedným.” Ako to, že to mohol povedať? Stále hovoríme, že Boh je naším Otcom, ale pre väčšinu z nás je to len nejasná predstava. Počuli sme to od rodičov, alebo čítali v knihách. Ale v prípade Krista je to skutočnosť, žijúca skutočnosť.

Otázka: Prečo Kristus nedal žiadnemu zo svojich žiakov realizáciu?

Sri Chinmoy: Keby bol jeden z jeho žiakov pripravený, Kristus by bol prvou osobou, ktorá by mu dala realizáciu, pretože potom by mohol prevziať časť Kristovej zodpovednosti. Na fyzickej úrovni, keď niečo máš, možno to nedáš iným, pretože nechceš, aby mali rovnakú slávu. Si neistý. Ale na duchovnej úrovni to nie je tak. Na duchovnej úrovni, ak ja niečo dostanem, dávam to veľmi ochotne. Viem, že ak dám, osoba, ktorá prijíma, bude môcť pracovať pre Najvyššieho veľmi efektívne. Jediný problém je v tom, že v duchovnom svete nie je možné dávať, ak niekto nie je pripravený prijímať.

Najhoršia možná kliatba je stať sa Guruom. Utrpenie, cez ktoré skutočný Guru prechádza tým, že sa zjednocuje so svojimi žiakmi, je skutočným mučením. Teóriou Rámakrišnu bolo vždy zostať hľadajúcim, dieťaťom. Raz keď sa staneš Guruom, musíš sa naučiť stále piť jed a nič iné. Samozrejme, vo svojom vnútornom živote môžete piť nektár, ale vo vonkajšom živote musíte piť jed. Kristus by bol prvý, kto by dal realizáciu svojim žiakom, ale kto bol pripravený prijať ju? Jeden žiak ho zradil, druhý zaprel, tretí o ňom pochyboval. Všetky možné veci mu žiaci robili. Niektorí z nich nemali príležitosť. Inak by tiež boli robili nebožské veci. Taký je osud všetkých duchovných Majstrov.

Otázka: Predsa len, nedal nič zvláštne Petrovi?

Sri Chinmoy: Mal zvláštny záujem o Petra. Urobil ho hlavou cirkvi, pretože musel mať vodcu. Tak vodca dostal možno trochu viac. Ale keď išlo o skutočnú realizáciu nemohol ju dať. Nemohol ju dať, pretože jeho žiaci neboli dostatočne vnímaví.

Otázka: Bol Judáš taký zlý, alebo bol len hlúpy? Niekedy, keď o ňom čítam, je mi ľúto, že je takto obvinený.

Sri Chinmoy: Sú dva spôsoby nahliadania na túto udalosť. Jeden spôsob je povedať, že Judáš bol veľmi zlý, že všetko bola jeho chyba, že pre Judášovu zlú povahu bol Ježiš ukrižovaný. Druhý spôsob je povedať, že Judáš bol len nástrojom Božej Vôle. Takto povedané, keby Boh nebol chcel, aby Jeho Syna Ježiša ukrižovali, potom by sa Ježiša neboli dotkli. Chcel, aby bol Ježiš ukrižovaný, preto použil Judáša ako svoj nástroj, aby to vykonal.

Z najvyššieho bodu pohľadu, niekedy je obeť na fyzickej úrovni potrebná kvôli evolúcii ľudstva. Tvoj syn ťa možno neposlúchne, keď mu povieš, aby robil správne veci. Ale ak ochorieš, potom ťa bude poslúchať. Kristovou najvyššou obeťou Boh urýchlil pokrok ľudstva. Keby bolo ľudstvo Krista poslúchalo, nebolo by potrebné ukrižovať ho.

Znovu, musíme vedieť, že aj temné sily zohrali svoju úlohu. Na jednej strane to, že bol Kristus ukrižovaný, bola pre svet veľká strata. Keby mohol žiť o niekoľko rokov dlhšie, mohol by prejaviť viac Božieho Svetla a to by bolo veľmi užitočné pre duchovný vývoj sveta. Ale z pohľadu Božieho Večného Času, všetko bolo časťou Kozmickej Hry. Takže je to veľmi komplikovaná záležitosť a každý ju musí vidieť zo svojej úrovne vývoja.

Otázka: Veľký katolícky mystik Meister Eckhardt povedal: „Ja a môj Otec sme v mojich činoch jedným.“ Potom sa mu katolícka cirkev vyhrážala upálením. Pre cirkev to bolo rúhanie. Keď niekto dosiahne Sebarealizáciu, do akej miery má ľudská bytosť naozaj právo povedať: „Ja a môj Otec sme jedným?”

Sri Chinmoy: To čo nazývame Sebarealizáciou, má rôzne úrovne. Sú ľudia, ktorí realizovali Boha na vitálnej úrovni. Iní Ho realizovali na fyzickej, mentálnej alebo na intuitívnej úrovni. Niektorí Ho realizovali na supramentálnej úrovni, ktorá je za nadmysľou, a ďaleko za mentálnou úrovňou. Ale najväčší Jogíni realizovali Boha na všetkých úrovniach, od najvyšších po najnižšie roviny vedomia. Vždy konajú z Božského Vedomia, z Vedomia Boha. Pretože konajú v Božskom vedomí a sú absolútne zjednotení s Božou Kozmickou Hrou, majú všetky práva povedať, že sú jedným s Bohom. Je prirodzeným právom každej duše, aby sa úplne zjednotila s Bohom.

Kristus mal absolútnu pravdu, keď povedal: „Ja a môj otec sme jedným.” Sri Rámakrišna, ktorý bol uctievačom Matky Kálí, sa vo svojich neskorších rokoch stotožnil s Kálí do takej miery, že jeho manželka, Sarada Devi, sa na neho obracala ako na Kálí a jeho žiaci tiež hovorili, že on a Kálí boli jedným. Keď začínal s meditáciou, Rámakrišna sa horlivo modlieval ku Kálí. Ale keď jeho realizácia bola úplná na všetkých úrovniach, vedome sa úplne zjednotil s Kálí. Jeho žiaci a jeho žena videli a cítili, že nebol ľudskou bytosťou, ale samotnou Bohyňou Kálí. Kálí je Bohyňa, Najvyššia Bohyňa. Takže, keď niekto realizuje Boha na všetkých úrovniach vedomia a je schopný konať z Božieho Najvyššieho vedomia, potom môže ľahko povedať, že on a Boh sú jedným. Ale len silou vlastného absolútne vedomého stotožnenia sa s Bohom, Božským, Najvyšším, môže niekto prehlásiť, že on a Boh sú jedným.

Otázka: Ktorá vlastnosť prevládala u Krista?

Sri Chinmoy: Práve teraz pre ľudskú bytosť je nemožné priniesť na povrch všetky svoje božské vlastnosti, neovláda ich. Ale v prípade veľkých duchovných Majstrov, všetky kvality sú tam a kedykoľvek ich môžu vyniesť na povrch. Ak chcú ukázať súcit, ukážu súcit. Ak chcú ukázať svetlo, mier a blaženosť, majú aj tieto vlastnosti na dosah.

Takže nemôžme menovať jednu prevládajúcu vlastnosť. Hľadajúci musí cítiť, ktorá vlastnosť, ktorý aspekt ho inšpiruje najviac. Ak má hľadajúci rád aspekt súcitu, potom sa bude modliť k Ježišovi, aby mu ukázal svoj Súcit. Ak hľadajúci potrebuje pokoru, povedzme, že sa bude modliť k Ježišovi, aby mu dal pokoru. Ale nemôžeme povedať, že toto sú jeho prevládajúce vlastnosti. Ako duchovný Majster, Kristus stelesňoval všetky božské vlastnosti: pokoru, čistotu, súcit a tak ďalej. Ale znovu, silou svojej jednoty so svojím Otcom stelesňoval aj Božiu autoritu. Ak by ho ľudia chceli kritizovať, môžu povedať, že bol pyšný. Takto obyčajní ľudia chápu jeho božskú autoritu. Ale Kristova autorita nebola autokratická. Ani zďaleka. Autorita prišla silou jeho jednoty s absolútne Najvyšším.

Otázka: Čo znamená veta z Biblie: „Požehnaní sú tí, ktorí nevideli a uverili”?

Sri Chinmoy: To, čo povedal Kristus, je nesmierne dôležité. Ľudia, ktorí veria len tomu, čo vidia na vlastné oči, jedia len polovicu ovocia. Ak chceš podrobne skúmať Pravdu, aby si videl, či má chvost alebo nos, potom ju stratíš. Pravda je vecou stotožnenia sa. Takto sa Kristus vyjadril o viere a pochybnosti. Požehnaní sú tí, ktorí veria aj bez neustáleho vyžadovania dôkazu.

Otázka: Čo sa stalo s Kristom v čase jeho života, ktorý nie je v Biblii vysvetlený?

Sri Chinmoy: Kristus odišiel do Indie a učil sa od Majstrov Indie, ale neprijal žiadneho Gurua. Jeho Guru bol Ján Krstiteľ. Bol ním pokrstený a zasvätený. V čase, keď zomrel jeho otec, bol v Kašmíre. Vrátil sa do Palestíny. Ešte aj teraz je v Indii niekoľko talizmanov, ktoré používal.

Otázka: Hovorí sa, že v tejto dobe sa znovu zjaví Boží Avatár Krista. Máš nejaké poznatky zo svojho nadvedomia, ktoré by nás mohli v tejto veci osvietiť?

Sri Chinmoy: Je to otázka vnútornej viery. Skutočný Kristus sa každý deň rodí v našom vedomí. Skutočným Kristom je Kristus, ktorý je nesmrteľný a nie Kristus, ktorý žil tridsaťtri rokov. Nie ľudský Kristus, ale Božský Kristus. Ľudský Kristus, syn tesára, žil na zemi tridsaťtri rokov, ale božský Kristus, ktorý realizoval Boha, ktorý sa zjednotil s Bohom, ktorý predstavoval Boha a stále predstavuje Boha na zemi, stále žije a súčasne sa každý deň rodí v ľudských srdciach.

Otázka: Je nejaký rozdiel medzi Ježišovým učením a učením Jogy?

Sri Chinmoy: Napokon, nie je tu žiadny rozdiel. Kristus realizoval Boha a ponúkol Boha ľudstvu. V Joge je tiež konečným cieľom realizovať Boha a ponúknuť ho ľudstvu.

V Joge máme štyri cesty. Prvé tri voláme hlavné a je tu jedna, ktorá je vetvou, a je tiež veľmi mocná. Tri hlavné cesty sú: cesta Karma Jogy alebo nesebeckého konania, cesta Bhakti Jogy alebo lásky, oddanosti a odovzdanosti, a cesta Jnana Jogy alebo múdrosti. V Jnana Joge je významná vetva, ktorú voláme Raja Joga, Joga mysticizmu. Všetky tieto štyri cesty vedú k určenému cieľu.

Pretože Kristovo učenie bolo založené na láske a súcite, mohlo by spadať do kategórie Bhakti Jogy. Ale znovu, musíme vedieť, že láska sama je múdrosťou. Povedať, že láska je jedna vec a múdrosť niečo iné, je nesprávne. Ten, kto miluje Boha, má najväčšiu múdrosť. Láska a múdrosť nesmú byť oddelené. Ak niekoho milujem, neustále mu slúžim. Skutočnou činnosťou môjho života, ozajstným účelom môjho života je slúžiť osobe, ktorú milujem. Takže láska je služba a láska je múdrosť. Ale keď chceme odlíšiť cesty, hovoríme, táto je láska, táto je múdrosť, táto je služba a tak ďalej.

Tak, aby sme sa vrátili k tvojej otázke, nie je tu konečný rozdiel v učení. Ale aj v rovnakom predmete, každý učiteľ má odlišný spôsob interpretácie alebo zdôrazňovania pravdy. Ak dvaja učitelia učia rovnaký predmet, budú ho interpretovať dvoma odlišnými spôsobmi. Ale v čase skúšania bude len jediná skúška. Konečným učením Ježiša Krista a konečným učením našej Jogy je vedomá jednota s Bohom. Kristus povedal: „Ja a môj Otec sme jedným.” My Indovia hovoríme: „Ja som Brahman.” Brahman je absolútna všetko presahujúca Skutočnosť a Pravda.

Kristus predviedol štyridsaťštyri zázrakov a mával veľmi plodné a oduševnelé kázania. Ale stal sa srdcom, hlavou a životným dychom ľudstva nie kvôli svojim zázrakom, ale pretože vyslovil jednu vec: „Otče, nech sa stane Tvoja vôľa.“ Svet ho prijal, uchováva, cení si ho a uctieva ho kvôli jeho božskému vyjadreniu: „Otče, nech sa stane Tvoja vôľa.”

Duchovní Majstri sa snažia prispôsobiť okolnostiam, prebúdzajúcemu sa vedomiu každého jednotlivca. Pre niektorých je jednoduchšie sledovať cestu lásky, zatiaľ čo pre iných cestu múdrosti. Rovnako pre ďalších je ľahšie sledovať cestu nesebeckého konania. Ale Cieľ, večný Cieľ, zostáva rovnaký. Tí, ktorí nasledujú tradičné indické cesty Jogy a tí, ktorí nasledujú kresťanstvo, cestu Ježiša Krista, napokon prídu k rovnakému Cieľu. Cieľ je vždy jeden, ale ciest môže byť mnoho.

Sri Rámakrišna a Swami Vivekananda

Otázka: Kto bol Rámakrišna?

Sri Chinmoy: Rámakrišna je dieťaťom Matky Kálí, dieťaťom Božskej Matky, ktorá je súcitom a láskou. Najprv prišiel k Matke Kálí, kozmickej Matke, potom sa stal Matkou samotnou.

Otázka: Oslobodená duša má svetlo do určitého rozsahu. Ak príde na svet, aby potešila Najvyššieho, stále je tu možnosť pádu?

Sri Chinmoy: Samozrejme, samozrejme.

Otázka: Takže ak cíti, že by chcel naplniť Najvyššieho príchodom na svet, prejavovaním, potom je tu nebezpečenstvo, že stratí svoje svetlo?

Sri Chinmoy: Samozrejme, že tu je. Sri Rámakrišna priniesol ďalšiu dušu rovnako silnú ako Vivekananda, presne na rovnakej úrovni, ale nikdy tú osobu na zemi nevidel. Taký veľký duchovný Majster priniesol dve oslobodené duše — Vivekanandu a iného. Ale ten druhý padol. Nevedomosť ho prikryla, a nikdy neprišiel k svojmu Majstrovi. Nevedomosť zahalila túto oslobodenú dušu do takého rozsahu, že ho Rámakrišna nemohol nájsť.

Otázka: Chceš od svojich žiakov, aby riskovali možnosť takéhoto zážitku?

Sri Chinmoy: Predovšetkým, mám medzi svojimi žiakmi nejaké oslobodené duše? Chcem od svojich žiakov, aby tu meditovali a potom išli božsky pracovať. Ašpirovať a prejavovať. Oboje ide dokopy. Zatiaľ čo prejavuješ, ašpiruješ, prejavovanie samotné je formou ašpirácie. Nemôžete oddeľovať prejavovanie od ašpirácie. Keď čokoľvek manifestuješ, ašpiruješ pre ďalšiu vedomosť, na ďalšie svetlo, na ďalšiu múdrosť.

Otázka: Ak chcel Rámakrišna priniesť dole dušu, prečo tú druhú nemohol priniesť bližšie k sebe, aby bola pod jeho vplyvom?

Sri Chinmoy: Sri Rámakrišna nezostal na zemi dlho. Mal vymedzený čas. Keby zostal na zemi ďalších osem rokov, mohol by rozvinúť niekoho ďalšieho do kalibru Vivekanandu, ak by chcel. Ale poznal hranicu svojho času. Aj tí, ktorí k nemu prišli, prišli ku koncu jeho života. Ťažko s ním mohli meditovať šesť či sedem rokov predtým, ako odišiel. Dokonca aj jeho najbližší žiaci, ktorí boli v jeho úzkom kruhu, s ním boli len krátky čas.

Otázka: Keď tá stratená duša prvý raz prišla dolu, nemohol ju priniesť bližšie k sebe, aby bola v jeho okruhu?

Sri Chinmoy: Ale on sám keď prišiel, ešte musel realizovať Boha. Ešte musel otočiť niekoľko stránok. Ja som realizoval v predošlých inkarnáciách. Aj ja som musel pracovať mnoho rokov, aby som poopravil knihu, najmä počas prvých troch-štyroch rokov. Trvalo mi to dvadsať rokov, kým som úplne prešiel tou zvláštnou knihou realizácie Boha. Rámakrišna bol vo svojej poslednej inkarnácii oslobodenou dušou. Ale zabralo mu mnoho rokov, kým realizoval Matku Kálí. Nerealizoval Kálí len znenazdajky. Ale keď raz realizoval Boha, veľmi ľahko znovu realizoval Boha v ďalších dvoch formách: moslimskej a kresťanskej.

Ale keď ide o získanie niekoho na manifestáciu na zemi, je to naozaj zložité. Získať niekoho ako bol Vivekananda je veľmi ťažké. Keby Vivekananda nebol prišiel na Západ, kto by manifestoval Rámakrišnu? Nikto! Realizácia sama je taká ťažká, ale Rámakrišna to dokázal. Bol telom, ale na manifestáciu potrebujeme aj ramená a nohy. Je to ako strom, iba kmeň nestačí. Vetvy sú tiež potrebné. Ak tu nie sú vetvy, nikto to nenazve stromom.

Otázka: Prečo Rámakrišna tie dve výnimočné duše, ktoré priniesol, nedal do rodín, kde by mohol na nich dohliadať?

Sri Chinmoy: Mal istotu, že ich nájde. Rámakrišna bol taký prísny v prijímaní žiakov. Najprv sa okultne díval, potom im čítal dlaň a čelo, a potom pozeral do ich očí. Prijímal žiakov len po ich preskúšaní mnohými spôsobmi. Neuspokojoval sa len s videním ich duší. Karhám svojich žiakov, keď sa tešia z nevedomosti, ale neurážam ich na verejnosti. Rámakrišna ľudí urážal pred všetkými.

Otázka: Nemohla božská Milosť tie dve duše aspoň uviesť do kontaktu?

Sri Chinmoy: Božská Milosť môže všetko. Ale súčasne aj nevedomosť je mocná. Božská Milosť je všemohúca, ale ak má niekto vedome rád nevedomosť, potom Milosť nikoho nenúti. Fajčenie je veľmi zlé. Predpokladajme, že niekto chce vedome fajčiť niekoľko dní. Hovorí, že po takom a takom dátume sa vzdá fajčenia. Ale nevie, čo sa počas tej doby môže prihodiť. Ten deň môže byť zajtra alebo o dvadsať rokov neskôr. Počas tých dvadsiatich rokov sa môžu stratiť všetky jeho božské schopnosti. V Indii je mnoho ľudí, ktorí hovoria, že práve teraz sa pre nich duchovnosť nehodí. Hovoria: „Najprv sa tešme zo sveta. Potom, keď prežijeme dlhý život, budeme meditovať.” Ale dlho predtým, ako budú pripravení meditovať, možno zomrú. Takto nás spútava nevedomosť. Potom božská Milosť len povie: „V poriadku, keď sa tak veľmi stará o nevedomosť, nechajme ho tešiť sa z nej.”

Otázka: Ako katolík by som chcel vedieť, ako vysvetľuješ, že smrť nie je definitívnym koncom nášho života?

Sri Chinmoy: Vidíš v zmŕtvychvstaní Krista, že smrť nie je koncom. V Indii takisto mnoho duchovných Majstrov dokazovalo svojim drahým, že smrť nie je koncom. Objavovali sa im v jasnom jemnohmotnom tele. Dám ti len jeden príklad. V Indii žil veľký duchovný Majster, volal sa Sri Rámakrišna. Keď opustil svoje telo, jeho žena sa stala vdovou. V Indii, keď manžel zomrie, manželka si musí zložiť všetky náramky a šperky. Keď to robila manželka Sri Rámakrišnu, objavil sa pred ňou jej manžel veľmi jasne a povedal: „Čo to robíš? Nemala by si si skladať tie ozdoby a šperky. Naopak, odteraz by si mala nosiť všetky zlaté náramky a šperky. Teraz som sa stal nesmrteľným. Preto by si mala nosiť niečo nádhernejšie, významnejšie a plodné.” Je mnoho, mnoho takýchto prípadov, len možno nie sú zaznamenané.

Otázka: Raz si nám hovoril o človeku, ktorý nerealizoval Boha v poslednej chvíli, pretože mu jeho Guru nepomohol premôcť pochybnosti. Keby bol jeho Guru dostatočne mocný, mohol by Guru tomu človeku v tom bode pomôcť?

Sri Chinmoy: Guru bol dostatočne mocný: V tom čase žil, ale na nešťastie sa ten človek pohádal so svojím Guru. Guru bol na neho nahnevaný, tak mu nepomohol. Ale mohol to urobiť. Keby sa ten hľadajúci nebol pohádal s Guru, určite by bol realizoval Boha.

Sri Rámakrišna dal Vivekanandovi všetko, ale keď Majster opustil telo, Vivekananda chcel ísť mnohokrát k Pahari Babovi po ďalšie zasvätenie. Rámakrišna, veľký Avatár, ho zasvätil a dal mu všetko, a potom chcel ísť Vivekananda k Pahari Babovi po ďalšie zasvätenie. Takto pochybnosť môže napadnúť dokonca aj takého vynikajúceho hľadajúceho ako Vivekananda. Po smrti Sri Rámakrišnu šiel Vivekananda pätnásť alebo šestnásťkrát k Pahari Babovi, keď sa zaoberal myšlienkou získať od neho zasvätenie. Napokon sa mu zjavil Sri Rámakrišna s tvárou plnou smútku a povedal: „Nechoď, nechoď.”

Žiaci Vivekanandu povedia, že mal veľké srdce a chcel pracovať pre ľudstvo, ale potreboval lepšie zdravie. A preto chcel ísť k okultistovi ako bol Pahari Baba. Ale ozajstní hľadajúci jednoducho povedia, že ak Rámakrišna od neho chcel, aby pracoval na zemi pre zemské vedomie, nebol by ho Rámakrišna vyliečil z choroby? Vyliečiť taký druh choroby nie je nič pre takú duchovnú postavu ako Rámakrišna, ak to chce. Vivekanandov čas nadišiel, zohral svoju úlohu.

Krišna bol veľkým Avatárom. Ale zasiahol ho poľovníkov šíp a zabil ho. Ale v bitke pri Kurukšetre, s koľkými zbraňami sa Kuruovci snažili zabiť Krišnu. Zabíjal každého so svojou Sudaršanou, zlatým diskom. Mal silu uniknúť smrti, ak chcel. Ale Krišna vedel, že len hrá hru. Keď sa jeho úloha skončila, dovolil poľovníkovmu šípu, aby ho zabil.

Vivekananda bol tiež duchovným hrdinom. Dokončil svoju úlohu, ale jeho vitál chcel zostať na zemi. Tak odišiel k Pahari Babovi, aj keď Sarada Devi ešte žila. Dokonca aj Vivekananda trpel obrovskými pochybnosťami. V poslednej chvíli, keď Sri Rámakrišna opúšťal telo, Vivekananda o ňom stále pochyboval. Vtedy musel Rámakrišna povedať: „Ten, kto je Ráma, ten kto je Krišna, je v jednej forme Rámakrišna.” V tej chvíli a rovnako mnohokrát pred tým, dal Rámakrišna Vivekanandovi mnoho vyšších zážitkov. Dostal od Rámakrišnu všetko. Keď Vivekanandova oddanosť prišla do popredia, hovoril, že zo zrnka piesku by mohol Rámakrišna urobiť tisíc Vivekanandov. Keby si bol udržal takýto druh viery, nikdy by neodišiel k Pahari Babovi, ktorý bol nekonečne nižšie ako Sri Rámakrišna. Ale toto je to, čo môže urobiť pochybnosť. Pochybnosť môže zasiahnuť aj hrdinu ako Vivekananda. Pochybnosť má moc zmeniť leva na domácu mačku.

Otázka: Všímaš si výsledky práce, ktorú Vivekananda vykonal v Amerike?

Sri Chinmoy: Veľké duše, oslobodené duše, realizované duše a spasitelia prichádzajú na tento svet kvôli premene sveta, ale prakticky je to nadarmo. Prídu sem, ale len ťažko môžu čokoľvek dosiahnuť. Bol to Vivekananda, kto priniesol indickú duchovnosť na západ. Pretrvávala, ale trvala by dlhšie, keby na západ neprišlo toľko učiteľov Hatha Jogy. Na jednej strane môžete povedať, že ľudia na západe neboli dosť duchovní, aby s niečím začali, a preto bolo správne, že začali s Hatha Jogou, čo je ako škôlka. Je obrovský rozdiel medzi cvičeniami Hatha Jogy a obyčajnými fyzickými cvičeniami, a je veľkou výhodou robiť Hatha Jogu. Ale na druhej strane, ak by začali s jogou koncentrácie a meditácie hneď od začiatku ako Indovia, urobili by oveľa rýchlejší pokrok. V Indii je mnoho ašrámov, kde vôbec necvičia Hatha Jogu. Hatha Jogu tam nepovažujú za dôležitú. Rovnakým spôsobom mohli začať so skutočnou meditáciou v Amerike.

Ale po Vivekanandovi sem prišlo mnoho svámiov a začali učiť Hatha Jogu. Ignorovali meditáciu a vnútorný život, takže ľudia na Západe spájali Jogu len s fyzickými cvičeniami. Vivekanandove hnutie Védanty odporovalo Hatha Joge. Znovu, aj v Amerike boli niekoľkí, ktorí mali záujem o hlbšiu duchovnosť. Potom sa učitelia Hatha Jogy, ktorí možno nikdy nemeditovali, robili múdri. Pripojili meditáciu k svojmu vlastnému učeniu, aby si mohli udržať aspoň nejakých žiakov.

Ale čo sa týka meditácie, rád by som povedal, že mnoho mojich žiakov medituje dlhší čas a úprimnejšie ako niektorí z tých svámiov meditovali v Indii. Možno tam boli tridsať, štyridsať alebo aj päťdesiat rokov, ale z tých štyridsiatich či päťdesiatich rokov možno vážne nemeditovali ani mesiac. Niektorí z tých učiteľov vôbec nemali duchovného Majstra, kým ostatní boli s nejakou duchovnou osobou veľmi krátky čas. Potom prišli na západ a spoliehali sa na svojho Majstra. Hovorili: „Mám toho a toho ako svojho Majstra”. Ale niektorí z tých takzvaných žiakov dokonca ani neboli v ašráme svojho Majstra. Alebo možno boli v ašráme deň alebo mesiac. Kým Majstri žili, možno tí svámiovia boli ich najhoršími žiakmi. Majstri dokonca možno ani nevedeli, že títo žiaci boli s nimi. Ale potom sa títo takzvaní žiaci stali samoštylizovanými „vybranými nástrojmi” svojich Majstrov na západe.

Budha

Otázka: Vídavam ťa oblečeného v žltej a to, do určitej miery, znamená učenie Gautama Budhu. Povedal, že duša sa vráti v bezprostrednej inkarnácii.

Sri Chinmoy: Nie, Gautama Budha sa nestaral o reinkarnáciu. V jeho filozofii raz, keď vstúpiš do Nirvány, cyklus znovuzrodení je ukončený. Pán Budha sa nestaral o reinkarnáciu. Jednoducho povedal, že keď raz vstúpiš do Nirvány, tvoja úloha je ukončená. Ale iní duchovní Majstri chcú znovu prísť na svet, aby slúžili ľudstvu.

Otázka: Aký je tvoj názor na reinkarnáciu?

Sri Chinmoy: Reinkarnácia je potrebná pre obyčajné ľudské bytosti, ale nie pre duše, ktoré realizovali Boha. Ale ak je to vôľa Najvyššieho, aby som si vzal ďalšiu inkarnáciu, potom musím zísť dole. Inak, duša, ktorá realizovala Boha môže navždy zostať v najvyššej blaženosti. Ale najvyšším druhom Blaženosti je aj toto: slúžiť Najvyššiemu a ľudstvu. Budha sa nestaral o tento druh služby. Odporúčal svojim nasledovníkom zostať v Nirváne. Sú už stovky duší, ktoré vstúpili do Nirvány a ktoré už nezídu dole. Cítia, že svet im dal dostatok zlých skúseností. Sú s nimi viac ako spokojné a už sa nechcú vrátiť späť. Takže tí, ktorí sledujú prísnu cestu Pána Budhu a dosiahnu svoj najvyšší Cieľ, nie sú pre reinkarnáciu. Neprídu späť na svet a neprijmú od sveta viac utrpenia.

Budha chcel zostať vždy v dokonalej Blaženosti. Nestaral sa o pretvorenie fyzickej prirodzenosti. Cítil, že keď raz môžeš utiecť z cyklu ľudského utrpenia, mal by si zostať v Blaženosti. Ale filozofia hinduizmu hovorí, že by si mal pracovať, aby si pretvoril utrpenie ľudstva. Budha mal srdce väčšie ako vesmír. Plakal po konci ľudského utrpenia, ale jeho múdrosť ho odviedla na inú cestu. Ak sleduješ tú cestu, nevrátiš sa na svet, keď si raz dosiahol vyslobodenie.

Je aj iná Nirvána, ktorá je vyššia ako Nirvána, ktorú uskutočnil Budha. Vo svojich neskorších rokoch raz Budha povedal, že nechce mať najvyššiu Nirvánu, pokým všetky ľudské bytosti nebudú oslobodené. Ale potom vstúpil do svojej vlastnej Nirvány a na zem sa už nevrátil.

Podľa veľkých indických duchovných Majstrov, bol Budha najdokonalejším človekom, akého Matka Zem mala. Rámakrišna a Vivekananda a mnohí ďalší hovorili, že Budha bol najdokonalejším človekom na zemi.

Otázka: Akú úlohu hrá v Budhovej filozofii duša?

Sri Chinmoy: Budha nepoužíval výraz „duša”, ale hovoril, že jestvuje vnútorná bytosť, vnútorná existencia. Hovoril, že to naša vnútorná existencia je nakoniec vyslobodená z pút nevedomosti. My všetci sme v nevedomosti, ale je tu vnútorná jemná existencia, ktorú on nikdy nenazval „dušou”. Používal výraz „Vnútorná bytosť” alebo „vnútorná existencia”, ktorá nemôže byť zasiahnutá chorobou, rozpadom alebo smrťou. To bol jeho názov.

Iní Majstri

Otázka: Bola Rasalila Pána Krišnu alebo hra nektárovej lásky s gopiami čírou predstavou?

Sri Chinmoy: Nie. Odovzdaná realizácia Nekonečnej Lásky sa volá Rasalila. Táto hra je spásou ľudskosti a Súcitom Božskosti.

Otázka: Pomohol Krišnov život s gopiami nejako duchovne im?

Sri Chinmoy: Pomohol im ohromne. Boli bežnými ľudskými bytosťami a dostali od neho božskú radosť a božskú inšpiráciu. Stali sa oveľa lepšími ako obyčajné ženy.

Otázka: Mohol by si nám povedať o dušiach Rámanudžu, Shankaru a Madhavu? Realizovali Boha?

Sri Chinmoy: Všetci boli intelektuálnymi obrami. Súčasne mali veľkú ašpiráciu. Niektorí ľudia zastávajú názor, že Shankara bol inkarnáciou Pána Šivu. Pán Šiva je veľkou duchovnou Bytosťou, je jedným z bohov našej hinduistickej Trojice. Ale v zmysle realizácie Shankara nemôže byť v rovnakom postavení ako skutočný duchovný Majster alebo Jogín. Podľa niektorých duchovných obrov nebol dušou, ktorá realizovala Boha.

A Rámanuja a Madhava boli ďaleko za ním. Ale všetci rozprávali o filozofii Védanty a vlastne založili tri rôzne cesty. Konečne, tieto tri cesty majú iba jeden cieľ. Keď vstúpime na každú cestu , cítime, že na konci svojej púte dosahujú rovnaký cieľ. Shankara žil v ôsmom storočí nášho letopočtu. Dnes je v Indii Shankara považovaný za svätca, duchovného obra, ale nie je to úplne správne. Realizované duše sú v inej kategórii. A Madhava a Rámanudža boli ďaleko od realizácie v pravom slova zmysle.

Otázka: Povedal by si nám niečo o Sri Aurobindovi?

Sri Chinmoy: Ak chcete vedieť niečo o Sri Aurobindovi, radil by som vám čítať jeho knihy, najmä The Life Divine. Božský život je o jeho vlastnom živote, jeho vlastnej realizácii, jeho vlastnej manifestácii. Jeho žiaci tiež napísali o ňom mnoho kníh, ale knihy, ktoré on sám napísal sú nekonečne lepšie ako všetky knihy napísané jeho žiakmi dohromady. Ak prečítaš The Life Divine, spoznáš posolstvo, unikátne posolstvo , ktoré Sri Aurobindo vniesol do zemského vedomia. The Life Divine je jeho najvyššou realizáciou a božskou manifestáciou. Táto kniha hovorí všetko. Je mnoho pravých duchovných Majstrov, ktorí nenapísali nič. V jeho prípade, má svet ohromné šťastie, že on ponúkol svoje nekonečné vnútorné svetlo múdrosti cez svoje spisy. Človek nemusí chcieť prečítať všetky jeho knihy, len jedna kniha stačí. Ak budeš čítať The Life Divine, pocítiš, čím on je a čo môže ponúknuť. Ale znovu, to čím on je, je nekonečne vyššie ako jeho kniha, ako všetky knihy dohromady. Ale čokoľvek svet môže prijať z jeho prác, ponúka cez túto knihu .Takže ak chcete vedieť viac o Sri Aurobindovi, radím vám prečítať si jeho najvyššiu jedinečnú knihu.

Otázka: Kto bol prvým človekom, ktorý realizoval Boha?

Sri Chinmoy: Nie je to zaznamenané. Podľa indickej tradície to bol Rámachandra. Ale meno prvého človeka, ktorý skutočne realizoval Boha, vo svetovej histórii nie je zaznamenané. Takže nemôžem povedať, pretože potom by tu boli hrozné spory.

Otázka: Bol niekedy Šiva vo fyzickom?

Sri Chinmoy: Nie, Pán Šiva nebol vo fyzickom ako Sri Krišna. Zostal v jemnom fyzickom a prebýval v Himalájach. Kristus bol vo fyzickom, Budha bol vo fyzickom, ale Pán Šiva bol v jemnom fyzickom. V jemnom fyzickom bol Šiva skutočne skutočným.

Otázka: Aká bola Rámanujova filozofia?

Sri Chinmoy: Rámanuja hovorí, že sa môžeme zjednotiť s Bohom, ale súčasne tu bude nepatrný rozdiel. Boh bude stále trochu nad nami, aby sme Ho museli uctievať. Nikto z nás nikdy nebude rovnaký ako Boh. Hoci sa môžeme zjednotiť s Vedomím Boha. Na poli uskutočnenia a prejavenia, navždy zostaneme oddanými.

Sluha už nadviazal vnútorné spojenie s Majstrom. Sluha vie, aká je Majstrova vôľa a má k Majstrovi voľný prístup. Ale sluha je stále sluha, a Majster je Majster. Jeho filozofia hovorí, že ak Boh zostáva o palec vyššie ako oddaný, potom oddaný získa vrcholnú radosť. Tí, ktorí nasledujú cestu oddanosti, vždy chcú byť iba o kúsok vzdialení od Najvyššieho, aby to mohli okúsiť. Ale na ceste poznania a múdrosti ašpiranti chcú splynúť s najvyššou Pravdou. Nechcú len ochutnať, chcú sa stať úplne jedným. Rámanuja išiel cestou oddanosti. Aj Rámakrišna tak urobil. Chceli okúsiť Najvyššiu Blaženosť a byť úplne uspokojení.