Ale po Vivekanandovi sem prišlo mnoho svámiov a začali učiť Hatha Jogu. Ignorovali meditáciu a vnútorný život, takže ľudia na Západe spájali Jogu len s fyzickými cvičeniami. Vivekanandove hnutie Védanty odporovalo Hatha Joge. Znovu, aj v Amerike boli niekoľkí, ktorí mali záujem o hlbšiu duchovnosť. Potom sa učitelia Hatha Jogy, ktorí možno nikdy nemeditovali, robili múdri. Pripojili meditáciu k svojmu vlastnému učeniu, aby si mohli udržať aspoň nejakých žiakov.
Ale čo sa týka meditácie, rád by som povedal, že mnoho mojich žiakov medituje dlhší čas a úprimnejšie ako niektorí z tých svámiov meditovali v Indii. Možno tam boli tridsať, štyridsať alebo aj päťdesiat rokov, ale z tých štyridsiatich či päťdesiatich rokov možno vážne nemeditovali ani mesiac. Niektorí z tých učiteľov vôbec nemali duchovného Majstra, kým ostatní boli s nejakou duchovnou osobou veľmi krátky čas. Potom prišli na západ a spoliehali sa na svojho Majstra. Hovorili: „Mám toho a toho ako svojho Majstra”. Ale niektorí z tých takzvaných žiakov dokonca ani neboli v ašráme svojho Majstra. Alebo možno boli v ašráme deň alebo mesiac. Kým Majstri žili, možno tí svámiovia boli ich najhoršími žiakmi. Majstri dokonca možno ani nevedeli, že títo žiaci boli s nimi. Ale potom sa títo takzvaní žiaci stali samoštylizovanými „vybranými nástrojmi” svojich Majstrov na západe.From:Sri Chinmoy,Avatári a Majstri, Sri Chinmoy Centrum, 1999
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/am