Láska dieťaťa k Bohu

Zvyčajne tento príbeh rozprávam deťom, ale pretože sme všetci božími deťmi, je vhodný pre každučkého z nás. Počuli ste mnoho príbehov o láske, ktorú môžu mať deti k Bohu. Ale tento príbeh je výnimočne významný najmä pre tých, ktorí prijali duchovný život v útlom veku. Z tohto príbehu sa dozviete, ako láska malého dievčatka rástla a rástla, rovnako ako ona dospievala.

Som si istý, že niektorí z vás počuli meno Mirabai. Mirabai bola oddanou vysokého, vyššieho, najvyššieho rádu. Medzi svätcami Indie nemá rovného. Zložila mnoho, mnoho badžanov, ktoré sú piesňami plnými modlitieb k Bohu. Každá pieseň, ktorú Mirabai napísala, vyjadrovala jej inšpiráciu, ašpiráciu a bezsenné sebadávanie.

Mirabai pochádzala z kráľovskej rodiny v krajine Radžastan. Jej otec sa volal Ratna Singh. Často býval preč z domu, pretože bojoval proti Mogulským cisárom. Bol veľmi odvážnym bojovníkom. Jedného dňa jej rodičov navštívil sadhu. Zostal v ich paláci ako zvláštny hosť. Sadhu bol veľmi potešený urodzenosťou jej otca a jeho vlastnosťami svätca. A tak pri odchode obdaroval Ratnu Singha veľmi krásnou bábikou či soškou Pána Krišnu. Pán Krišna je stelesnením Boha.

V tom čase mala Mirabai len tri roky. Umierala túžbou po bábike, ktorú dostal otec, ale nechcel jej ju dať. Môžete si myslieť, že jej otec bol skúpy. Ale mal dva zvláštne dôvody, prečo si nechával tú bábiku. Prvým dôvodom bolo, že bábika mala veľmi zvláštne požehnanie, lebo bola od sadhua alebo svätého muža. Ratna Singh chcel uchovať toto požehnanie, nie však násilným spôsobom, ale aby mohlo byť správne asimilované. Ďalším dôvodom, ktorý mal na to, aby nedal bábiku Mirabai bolo, že tušil, že strávi celý čas hrou s bábikou.

Keď Mira videla, že bábiku nedostane, prestala jesť. Čo mohol potom chudák otec robiť? Pretože odmietala jesť, nakoniec jej bábiku dal. Od toho času sa Mira stále hrala s bábikou. Rozprávala sa s bábikou a spievala jej. Mala ju veľmi rada.

Keď mala päť rokov, popred ich palác prechádzal svadobný sprievod. Mira sa spýtala matky: „Čo sa to deje?“ Matka odpovedala: „To je svadba. Tí dvaja sa idú zobrať.“

Zo zvedavosti sa Mirabai spýtala matky: „A ja sa za koho vydám?“

Z nejakého dôvodu jej matka odpovedala: „Ty si už vydatá, dcérka moja.“ „Kto je môj manžel?“, vykríkla Mirabai. „Táto bábika, Pán Krišna, je tvoj milovaný manžel.“ povedala matka. Mira bola veľmi šťastná, že Krišna je jej manžel.

Ako čas plynul, Mirine modlitby rástli a stali sa oduševnelejšími. Každý deň, hodiny a hodiny sa rozprávala s bábikou a spievala a tancovala pred ňou. Konala, akoby tá bábika bola ozajstnou ľudskou bytosťou . Pre ňu tá bábika bola skutočnou bytosťou. Bola v nej žijúca prítomnosť Pána Krišnu.

Jej starý otec a ostatní členovia rodiny boli zmätení. Čo mali robiť s tým dievčatkom? Rozhodli sa, že čím skôr ju vydajú, tým lepšie. Ako jej láska k manželovi narastie, možno jej oddanosť k bábike sa zmenší. A k tomu jej pribudne mnoho domácich povinností.

V tom čase mala Mira len osem rokov. Ale v tých časoch bolo pre rodičov celkom prijateľné pripraviť svadbu svojich detí, kým boli veľmi mladé.

Takže Miru vydali za princa Bhoja Raju. Bol najstarším synom Rana Sangu z Chittoru. Vládca Chittoru bol považovaný za vodcu hinduistických kráľovských domov, a tak toto manželstvo vyzdvihlo Miru do veľmi vysokej spoločenskej pozície.

Mirin manžel bol veľmi veľkým bojovníkom. Počas dňa si Mira plnila svoje povinnosti a oddane poslúchala matku svojho manžela. Večer potom vzala bábiku do chrámu. Tam sa s ňou rozprávala a spievala a tancovala.

Nanešťastie jej svokre sa to vôbec nepáčilo. Povedala Mire: „Nemôžeš byť takto neskoro hore! Si iba malé dievča. Musíš zostať doma a ísť spať!“

Ale Mira na tom trvala: „Chcem ísť do chrámu a modliť sa každú noc.“

Jej svokra znovu namietala: „Ty sa modlíš ku Krišnovi, ale Krišna nie je naším rodinným božstvom. Naším božstvom je Gauri, aspekt Durgy a Durga je družkou Pána Šivu. Takže v našej rodine sa ďalej nemôžeš modliť ku Krišnovi.“

Mira vôbec nerešpektovala svoju svokru. Povedala: „Nie, neposlúchnem vás. Môj Milovaný je Pán Krišna. K nemu sa musím modliť.“

Bola to veľmi vážna hádka. Ale odvtedy svokra bola ticho a dovolila Mire pokračovať v jej duchovných aktivitách.

Mira bola teraz veľmi šťastná. Počas dňa pracovala a večer išla do chrámu meditovať, spievať a tancovať so svojím Pánom Krišnom.

Uctievala Krišnu ako Gopala Giridharu — mladého chlapca — pastiera kráv, ktorý hrával na svojej flaute na brehoch rieky Jamuna v Brindabane. Brindaban bol Krišnovým domovom v jeho detstve. Aby ochránil svojich oddaných od záplavy, vyzdvihol horu do výšky, aby sa pod ňou mohli skryť. Toto je význam prívlastku ‘Giridhara‘. Keď Mira uctievala bábiku, Pán Krišna sa zjavoval pred ňou v tejto forme a hrával sa s ňou.

A stalo sa, že sestra jej manžela začala veľmi na Miru žiarliť. Počula, ako jej matka raz hovorila, že Mira je veľmi duchovná a stále sa rozpráva s Bohom. Táto švagriná chcela Miru potrestať. Tak začala rozširovať klebety, že Mira má niekoľko milencov. Hovorila ľuďom, že Mira si ich v noci vodí do chrámu. Mira počula tie dvorné klebety, ale vôbec si ich nevšímala. Mala vtedy asi dvanásť, či trinásť rokov.

Jedného dňa táto neznesiteľná švagriná povedala Mirinmu manželovi: „Si slepý? Tvoja manželka má toľko chlapcov. Ľahko to môžem dokázať. Len choď a uvidíš, čo sa v noci bude diať v chráme.“

Mirin manžel sa nahneval a v tú noc čakal vonku pred chrámom. Keď počul, ako sa Mira s niekým rozpráva, vylomil dvere a s odhaleným mečom sa ponáhľal dovnútra. Mira sa rozprávala s Pánom Krišnom. Zjavil sa jej vo svojej nebeskej forme. Ale hneď, ako prišiel manžel, zmizol. Mirin manžel videl len svoju manželku s jej malou bábikou, žiadna iná ľudská bytosť tam nebola. Smial sa a povedal: „Moja sestra mi nepovedala nič iné ako lži!“ Keď odišiel, Mira volala a volala za Pánom Krišnom: „Kam si odišiel, kam si odišiel?“

Dokonca aj po tejto epizóde, švagriná ďalej šírila zlomyseľné klebety o Mire. Pre Miru to bolo príliš, ale čo mohla robiť? Aspoň mohla každú noc chodiť do chrámu a uctievať svojho Milovaného Pána svojím vlastným spôsobom.

Dovtedy zložila mnoho modlitbyplných a oduševnelých piesní — bhajanov. Ľudia začali spievať jej bhajany na ulici. Takto každý v kráľovstve spoznal meno Mirabai. Všetci boli na ňu veľmi hrdí.

V tom čase, Akbar bol následníkom svojho otca ako Mogul cisár. Hoci bol moslimom, mal rád hinduistickú kultúru. Na svojom dvore si držal mnoho talentovaných a výnimočných ľudí z rôznych náboženstiev. Akbar vždy obdivoval dobré vlastnosti ostatných. Postupom času sa dopočul o Mirabai a chcel ju navštíviť.

Najprv sa zdalo nemožné splniť toto želanie. Rodina Mirabai a Mogul cisár boli vždy tí najväčší nepriatelia. Keby navštívil Mirabai riskoval by svoj život a aj Mirabai by vystavil veľkému nebezpečenstvu. Ale Akbar bol odhodlaný ísť. Povedal: „Nepôjdem ako panovník so svojou armádou. Pôjdem v prestrojení.“

A tak on a jeho dvorný hudobník, Tansen, sa obliekli do jednoduchých šiat ako potulní sanjasinovia. V tom prezlečení prišli do chrámu, kde bola Mirabai. V chráme spievali a tancovali oddaní. Celkom uprostred bola Mirabai, spievajúc najoduševnelejšie.

Akbar a Tansen boli hlboko dotknutí hlasom a modlitbami Mirabai. Akbar, aby preukázal svoju vďačnosť, položil diamantový náhrdelník k nohám malej sošky Pána Krišnu Mirabai. Ľudia, ktorí tam boli, zostali v úžase nad gestom žobravého mnícha. Boli zvedaví, či to náhodou nebol niekto veľmi bohatý prezlečený za mnícha. Akbar a Tansen potom odišli.

O niekoľko dní už bolo známe, že to bol sám cisár, kto prišiel. Manžel Mirabai sa rozzúril a povedal jej: „Spáchala si najhorší možný hriech. Si hinduistická princezná, ale dovolila si moslimovi, aby uvidel tvoju tvár. Nemôžem sa na teba viac dívať. Musíš ísť k rieke a utopiť sa.“

Úbohá Mirabai! Bola zúfalá, že sa to tak zvrtlo. Nebola zodpovedná za to, čo sa stalo. Ale aj tak bola pripravená ísť k rieke a spáchať samovraždu. Kráčala k rieke sprevádzaná niekoľkými svojimi nasledovníkmi a oddanými. Už chcela vstúpiť do rieky, keď sa zjavil Pán Krišna a schmatol ju. Povedal svojej najdrahšej oddanej: „Nie, nechcem, aby si spáchala samovraždu. Neurobila si nič zlé. Prosím, odíď odtiaľto a choď do Brindabanu. Tam ma uvidíš.“

A tak Mira opustila svojho manžela a s niekoľkými nasledovníkmi odišla do Brindabanu. Tam mohla celý čas tráviť uctievaním Krišnu a spievaním bhajanov o Krišnovi. Jej bhajany boli jednoduchšie než najjednoduchšie. Niekedy pozostávali len zo štyroch, či piatich slov. Niekedy pozostávali len z jej mena a mena Pána Krišnu: „Mira Gopala Giridhara.“ Takto spievala a spievala svojím oddaným spôsobom. Všetci ju tam mali veľmi radi, boli na ňu hrdí a boli jej vďační.

A zatiaľ manžel Mirabai začal byť nešťastný. Uvedomil si aká čistá a zbožná bola jeho manželka. Jej meno rýchlo zdomácnelo. Už viac nechcel počúvať rady svojich príbuzných. Tak išiel do Brindabanu a priviedol Mirabai späť do paláca. Tam sa o ňu dobre staral a dovolil jej pokračovať v uctievaní v chráme. Ale ostatní príbuzní sa k nej správali veľmi zle.

Keď mala Mirabai len dvadsaťtri rokov, Bhoja Raj zomrel. Potom trón prevzal jeho príbuzný, ktorý sa k Mirabai správal veľmi nebožsky. Keď videl ako každý obdivuje jej duchovné kvality, bolo to pre neho príliš. Plameň závisti v ňom horel a chcel ju zabiť. Vedel, že skoro ráno sa modlí hodiny a hodiny k Pánovi Krišnovi a zdobí oltár nádhernými kvetmi. Tak jej jedného dňa poslal košík kvetov ako dar. Do kvetov ukryl smrteľne jedovatého hada. Veľmi dobre vedel, že ju uhryzne vo chvíli, keď sa dotkne kvetov.

Ale stalo sa niečo zázračné. Keď Mirabai položila ruku na kvety, had sa premenil na kvet. Tak sa jej nič nestalo. Kráľ nemohol uveriť, že tento pokus zlyhal.

O niekoľko dní neskôr jej poslal pohár mlieka hovoriac, že je ňou veľmi potešený a šťastný. Ale pohár takzvaného čistého mlieka obsahoval veľmi silný jed.

Pán Krišna prišiel k Mirabai a varoval ju, že v tom mlieku je jed. Napokon jej povedal, aby ho aj tak vypila. Pán povedal, že ju ochráni. Potom ako skončila svoje modlitby, vypila obsah pohára. Ale Krišna premenil jed na nektár. Netreba ani hovoriť, že sa jej nič nestalo.

Kráľ vyskúšal mnoho iných metód, ktorými trápil Mirabai, ale Pán Krišna ju vždy zachránil. Nakoniec Mirabai sa pýtala niekoľkých duchovných majstrov, čo má robiť. Všetci jej poradili, aby odišla z paláca. Tak po mnohých rokoch utrpenia sa Mirabai pešo vrátila do Brindabanu. V tom čase mala už mnoho, mnoho nasledovníkov a celá India znela jej bhajanmi. Najmä milovníci Krišnu boli na ňu hrdí a veľmi jej boli vďační, pretože jej hlavnou témou bolo: „Krišna mi je všetkým, Gopal mi je všetkým!“

Jedného dňa, po mnohých rokoch, Mirabai bola v chráme a spievala. Bolo okolo nej mnoho oddaných a aj oni spievali. Pán Krišna bol taký potešený Mirabai, že sa pred ňou objavil vo svojej jemnej ľudskej forme. Táto podoba je skutočná pre toho, kto má otvorené tretie oko. Mirabai videla svojho Pána, ale ostatní nemali taký jemný vnútorný zrak a nemohli ho vidieť. Avšak, videli niečo v nej.

Pán Krišna otvoril Svoju srdečnú čakru. Mirabai potom vstúpila do jeho srdca a zmizla. Takto opustila svet. V tej chvíli bola vo vysokom extatickom vedomí. A so svojím fyzickým telom sa rozpustila v Jeho božskej forme a zmizla. Takto končí príbeh.