Majú túžby nejakú úlohu pri realizácii Boha?

Sri Chinmoy: Vo svojich každodenných skúsenostiach často cítime, že túžba je jedna vec a Boh je niečo iné. Hovoríme, že v duchovnom živote sú túžby zlé, pretože keď po niečom túžime, cítime, že to, po čom túžime, je samotný predmet našej túžby. Je pravda, že Boha môžeme realizovať len ašpiráciou, ale mali by sme si uvedomiť, že Boh prebýva tak v našej ašpirácii, ako aj v našich túžbach. Keď si uvedomíme, že túžby tiež majú svoju existenciu v Bohu, získame svoje prvé osvietenie.

Naša pozemská cesta sa začína túžbami a v obyčajnom živote bez nich nemôžeme žiť. Ale ak cítime, že nie sme pripravení na duchovný život len preto, že máme množstvo túžob, rád by som povedal, že na duchovný život nebudeme nikdy pripravení. Svoju duchovnú cestu musíme začať tu a teraz, aj keď kráčame po ceste túžob.

Vezmime si túžbu ako predmet a pokúsme sa v ňom cítiť Boží Dych. Pomaly a neomylne príde Boží Dych do popredia a premení našu túžbu na ašpiráciu. Keď budeme tento postup aplikovať aj na svoju ašpiráciu, zistíme, že naša ašpirácia a naša pozemská existencia sú neoddeliteľné.

Na Zemi sú dva druhy ľudí, ktorí nemajú túžby: tí, ktorí majú oslobodené duše a tí, ktorí majú tupé, nečinné, neživé duše. Oslobodené duše sa oslobodili od pripútanosti, obmedzení a nedokonalostí. Oslobodili sa od nevedomosti a zjednotili sa so svojimi dušami v transcendentálnom osvietení. Naproti tomu niektoré ľudské bytosti od života nič nechcú. Len si užívajú potešenia lenivosti a letargie, nesnažia sa o nič. Takto nikdy, nikdy, nedosiahnu osvietenie.

Veľkého duchovného hrdinu SwamiVivekanandu sa raz jeden mladý muž opýtal, ako by mal realizovať Boha. Vivekananda povedal: „Odteraz začni klamať.“ Mladý muž povedal: „Chceš, aby som klamal? Ako potom môžem realizovať Boha? Je to proti duchovným princípom.“ Ale Vivekananda odpovedal: „Ja to viem lepšie ako ty. Viem, na akej si úrovni. Nechceš sa pohnúť ani o kúsok, si neužitočný, si prakticky mŕtvy pre obyčajný život, nehovoriac už o duchovnom živote. Ak začneš klamať, ľudia ťa budú napádať a biť, a ty potom prejavíš svoju vlastnú osobnosť. Najskôr musíš rozvíjať svoju vlastnú individualitu a osobnosť. Potom príde deň, keď svoju individualitu a osobnosť odovzdáš božskej Múdrosti, nekonečnému Svetlu a Blaženosti. Najprv však musíš svoju cestu začať.“

Existuje aj ďalší príbeh, o mužovi, ktorý prišiel k Swámi Vivekanandovi a spýtal sa ho na realizáciu Boha. Vivekananda povedal: „Choď si zahrať futbal. Boha budeš môcť realizovať skôr, keď budeš hrať futbal, než keby si študoval Bhagavadgítu.“ Realizácia Boha vyžaduje silu. Táto sila nemusí byť silou zápasníka či boxera, ale je nevyhnutne potrebné mať určité množstvo sily pre normálny každodenný život.

Sú niektorí nevyrovnaní ľudia, ktorí cítia, že realizujú Boha, keď sa budú túlať po ulici ako vagabundi, alebo budú trápiť svoje telo a nechajú ho zoslabnúť. Túto fyzickú slabosť považujú za predzvesť realizácie Boha. Veľký Pán Budha vyskúšal cestu sebaumŕtvovania, ale prišiel k záveru, že stredná cesta bez extrémov je najlepšia. Musíme byť normálni, musíme byť silní vo svojom každodennom živote. Nie je pravda, že ašpirácia je jedna vec a naše fyzické telo je niečo iné. Nie. Ašpirácia nášho srdca a naše fyzické telo musia kráčať spolu, fyzická ašpirácia a duchovná ašpirácia môžu a musia bežať spolu.