Osvietenie

Jediné, čo na tomto svete je hodné toho, aby nám patrilo, je osvietenie. Aby sme dosiahli osvietenie, potrebujeme úprimnosť a pokoru. Žiaľ, v tomto svete je úprimnosť už dávnejšie mŕtva a pokora sa ešte nenarodila. Pokúsme sa oživiť našu úprimnosť a silou našej ašpirácie skúsme urýchliť zrodenie pokory. Len potom budeme schopní zrealizovať Boha.

Osvietenie nie je nič vzdialené. Je veľmi blízko, priamo v nás. V každom okamihu môžeme do osvietenia vedome rásť prostredníctvom svojho vnútorného pokroku. Vnútorný pokrok dosahujeme neustálym obetovaním. Obetovaním čoho? Obetovaním zlých myšlienok a nesprávneho chápania Pravdy. Obetovanie a odriekanie idú ruka v ruke. Čoho sa zriekneme? Fyzického tela, rodiny, priateľov, príbuzných, svojej krajiny, sveta? Nie! Musíme sa zrieknuť svojej vlastnej nevedomosti, svojich nesprávnych predstáv o Bohu a Pravde. A tiež musíme Bohu obetovať výsledok každého činu. Keď obetujeme výsledky svojich činov Vnútornému kormidelníkovi, božská vízia už viac nezostane vzdialeným plačom.

V našom každodennom živote často hovorievame o otroctve a slobode. Realizácia Boha nám však hovorí, že také niečo ako otroctvo alebo sloboda neexistuje. V skutočnosti existuje len vedomie — vedomie na viacerých úrovniach, vedomie manifestujúce sa navonok rôznymi spôsobmi. V oblasti prejavenia, manifestácie, je niekoľko stupňov vedomia. Prečo sa modlíme? Modlíme sa, pretože nás naša modlitba privádza bližšie k niečomu čistému, krásnemu, inšpirujúcemu a napĺňajúcemu. Najvyšším osvietením je Realizácia Boha. Nestačí, aby toto osvietenie bolo len v duši, musí byť aj na úrovni srdca, mysle, vitálu a tela. Realizácia Boha je vedomé, úplné a dokonalé zjednotenie s Bohom.

Chceme milovať svet; svet chce milovať nás. Chceme naplniť svet; svet chce naplniť nás. Medzi nami a svetom však nie je žiadne spojenie. Cítime, že naša existencia a existencia sveta sú dve úplne odlišné veci. Myslíme si, že svet je od nás oddelený. Ale v tomto robíme poľutovaniahodnú chybu. Čo je tým správnym spojením medzi nami a svetom? Boh. Ak sa najprv priblížime k Bohu a uvidíme Boha vo svete, potom nezáleží na tom, koľko miliónov chýb urobíme, svet nielenže bude k našim chybám zhovievavý, ale bude nás aj dušeplne milovať. Podobne, keď uvidíme chyby, slabosti a nedokonalosti sveta, budeme schopní svetu odpustiť a potom mu dať inšpiráciu, energiu a osvietenie práve preto, že v ňom cítime existenciu Boha.

Ak nevidíme vo všetkých svojich činnostiach Boha, v našom každodennom živote zavládne sklamanie. Nezáleží na tom, ako úprimne sa snažíme potešiť svet a ako úprimne sa svet snaží potešiť nás, medzi svojím chápaním a chápaním sveta budeme nachádzať sklamanie. Zdrojom sklamania je nevedomosť. Nevedomosť je matkou zničujúceho, zraňujúceho a ťaživého sklamania. Ak sa ponoríme hlbšie do nevedomosti, zistíme, že je to len hra nevedomosti. Sklamanie môžeme zo svojho života úplne odstrániť iba vtedy, keď vstúpime do Zdroja všetkého bytia. Keď vstúpime do Zdroja svojej vlastnej existencie a existencie sveta, priblížime sa ku Skutočnosti. Táto Skutočnosť je našou stálou Blaženosťou a Blaženosť je Dychom Boha.

Tento svet nie je ani môj, ani tvoj, ani kohosi iného. Patrí Bohu a len Bohu. Preto musíme byť skutočne múdri. Najprv musíme ísť ku Vlastníkovi a nie k vlastníctvu. Vlastníctvo je bezmocné, nedokáže samé nič urobiť. Iba Vlastník môže urobiť s vlastníctvom to, čo chce On. Preto sa najskôr musíme zjednotiť s Bohom a potom sa automaticky zjednotíme s tým, Čo Boh má. Keď sa zjednotíme s Bohom a s Jeho vlastníctvom, určite a neomylne pocítime, že svet je náš a my patríme svetu.

Nevedomosť a osvietenie sú ako noc a deň. Najprv musíme vstúpiť do osvietenia a potom priniesť svetlo do nevedomosti — noci. Ak sa pokúšame osvetliť nevedomosť iným spôsobom, potom transformácia nevedomosti bude zložitá, pomalá a neistá. Vstúpiť do ríše nevedomosti a snažiť sa hľadať svetlo v temnote znamená, že sme si zvolili negatívnu cestu, cestu temnoty. Najlepší, pozitívny spôsob ako nájsť svetlo, je nasledovať cestu svetla, väčšieho svetla, záplavy svetla, nekonečného Svetla. Keď pôjdeme po ceste svetla, potom v nás určite svitne osvietenie.

Pozrime sa nahor a prinesme odtiaľ Svetlo nadol. Akonáhle sa pozeráme hore, Božia Milosť zostupuje k nám. Je prirodzenou vlastnosťou Božej Milosti, že zostupuje na každého jednotlivca na Zemi. Keď chceme ísť hore k Bohu s nevedomosťou, je to ako šplhať sa hore na kopec s ťažkým batohom na chrbte — ťažká úloha. Namiesto toho môžeme zostať na úpätí kopca a volať na Božiu Milosť, ktorá je pripravená a ochotná zísť z výšin dole k nám. Bohu je nekonečne ľahšie zísť dole do našej nevedomosti, než by bolo pre nás vyniesť našu nevedomosť k Bohu.

Osvietenie je vedomé poznanie duše. Osvietenie je vedomá vízia Skutočnosti, ktorá sa chystá prejaviť. Osvietenie je možnosť premenená na skutočnosť. Osvietenie je ako božská kúzelná palička Boha. Obyčajný kúzelník na tomto svete používa svoju paličku na to, aby premenil jednu vec na druhú. Keď Boh na svete používa osvietenie, konečné vedomie zeme okamžite vstupuje do Nekonečného a stáva sa Nekonečným.

V osvietení si ľudstvo po prvýkrát uvedomuje Božiu všemocnú Silu, nesmierny Súcit, nekonečné Svetlo a dokonalú Dokonalosť. Je to naše osvietenie, ktoré nám dá pocítiť, čím Boh v skutočnosti je. Pred osvietením je Boh teoretický, po osvietení sa Boh stane reálnym. Takže osvietenie je božská čarovná sila, vďaka ktorej vidíme Skutočnosť, ktorá bola kedysi predstavou. Keď sa v ľudskej bytosti zrodí osvietenie, Boh už nie je viac len sľubom, ale skutočným dosiahnutím.

Osvietenie je v mysli a v srdci. Keď je myseľ osvietená, stávame sa Božou voľbou. Keď je srdce osvietené, stávame sa Božím hlasom. Tu vo fyzickom svete sa myseľ značne rozvinula. Pretože si človek rozvinul intelektuálnu myseľ, stal sa nadradený zvieratám, keďže úroveň mysle je vyššia než fyzická či vitálna úroveň. Človek si rozvinul schopnosti mysle, ale nerozvinul si schopnosti srdca. Keď si rozvinieme schopnosti srdca, uvidíme, že sú oveľa väčšie, než sme si predstavovali. Keď si vo svojom srdci rozvinieme jedinečný pocit, že sme z Božej najvyššej Vízie a pre Božie dokonalé Prejavenie, vtedy príde osvietenie.

— Sri Chinmoy