Boh
Skutočne, sme verným obrazom svojho Otca, Boha. Aká veľká škoda, že nemáme ani oči, aby sme videli, ani srdce, aby sme pocítili túto zrejmú skutočnosť.Myslíme si, že Boh k nám príde potom, keď nás očistí nekonečnou bolesťou. Boh možno vie, že ľudstvo ako celok Ho bude môcť realizovať až potom, keď do atmosféry vleje iné vedomie.
Nepríjemné údery môžu byť Božím plánom, ktorý vôbec nechápeme.
Boh nám hovorí, že sa s radosťou pred nás postaví, ale je tu niekoľko „ak“ a „ale“.
Ktoré sú to?
Úprimnosť, Pokora, Viera a Odovzdanie.
Čo sa nás snaží naučiť nevedomosť?
Dôrazne sa nás snaží naučiť, že Boh je len zdanlivým výplodom našich mentálnych predstáv.
Najskôr musíš vidieť Boha, potom budeš božský.
Ak chceš byť skutočne božský, rozprávanie musí ustúpiť stávaniu sa.
Pre človeka nie je ťažké hovoriť o Bohu nekonečne dlho. Ale ten úbohý človek musí byť v úžase, keď vidí čo i len záblesk Jeho Svetla.
Nemusíš ísť k Bohu. Boh Sám pobeží k tebe.
Kedy?
Vo chvíli, keď sa zriekneš sám seba.
Boh, ktorý nám dal život, nám zároveň dal aj posolstvo naplnenia.
Dokonca aj zážitky, ktoré si predstavujeme, majú svoju vlastnú silu. Obohacujú našu myseľ o myšlienku Božej Všadeprítomnosti.
Keď je našou voľbou Boh a nie skúsenosť, dostaneme oboje; skúsenosť aj Boha.
Ale keď je našou voľbou skúsenosť a nie Boh, získame skúsenosť, ale Boh sa našej spoločnosti pravdepodobne vyhne.
Boh je človek. Človek je Boh.
Toto je jediná predstava, ktorá môže starnúť spoločne s vesmírom.
