87. Zlatá flauta

More mieru, radosti a svetla
Nedosiahnuteľné, to viem.
Búrkou zmietaná plačúca noc
Vo mne zúri a znie.

Volám nahlas, ale všetko márne;
Som bezmocný, neláskavá je zem!
Ktorá veľká duša dokáže zdieľať moju bolesť?
Šípy smrti len nachádzam.

Som plť v mori Času;
Veslá mi zobral prúd.
Ako môžem dúfať, že prídem do krajiny,
Kde je večný Boží deň?

No hľa!
Počujem Tvoju zlatú Flautu;
Jej tóny prinášajú Vrchol dolu.
Teraz som v bezpečí, ó, Absolútny!
Odišla smrť, preč je rozhnevaná noc.

Sri Chinmoy, Moja flauta, (knižne nevydané), 2015