87. Zlatá flauta

```

More mieru, radosti a svetla

Nedosiahnuteľné, to viem.

Búrkou zmietaná plačúca noc

Vo mne zúri a znie.

Volám nahlas, ale všetko márne;

Som bezmocný, neláskavá je zem!

Ktorá veľká duša dokáže zdieľať moju bolesť?

Šípy smrti len nachádzam.

Som plť v mori Času;

Veslá mi zobral prúd.

Ako môžem dúfať, že prídem do krajiny,

Kde je večný Boží deň?

No hľa!

Počujem Tvoju zlatú Flautu;

Jej tóny prinášajú Vrchol dolu.

Teraz som v bezpečí, ó, Absolútny!

Odišla smrť, preč je rozhnevaná noc.

```

From:Sri Chinmoy,Moja flauta, (knižne nevydané), 2015
Sourced from https://sk.srichinmoylibrary.com/mf