Majstrova rada pri výbere cesty

Bol raz jeden duchovný Majster, ktorý chcel každému svojmu duchovnému dieťaťu venovať osobitnú pozornosť, záujem, požehnanie a vedenie napriek tomu, že mal stovky a stovky žiakov. Viedol mnoho stretnutí týždenne, niekedy aj dve v jeden deň, aby každé mohlo zostať malé a dôverné bez ohľadu na to, koľko nových hľadajúcich vítal do svojej duchovnej rodiny.

Jeden alebo dva dni v týždni Majster dovolil návštevníkom, aby prišli a zúčastnili sa na stretnutiach, a niektorí z nich sa neskôr rozhodli nasledovať jeho cestu. Jedného dňa prišli za Majstrom po stretnutí štyria návštevníci – traja chlapci a jedno dievča. Jeden z chlapcov sa Majstrovi poklonil a povedal: „Majster, prijmeš ma za svojho žiaka? Chodím sem každý týždeň už mesiac a nakoniec som sa rozhodol, že toto je moja cesta.“

Majster sa spýtal hľadajúceho na jeho meno a niekoľko vecí o jeho vonkajšom živote a potom sa v tichu sústredil na jeho dušu. Nakoniec povedal: „Určite ťa prijmem za svojho žiaka. Z celého srdca ťa prijímam. Prosím, prichádzaj na naše stretnutia pravidelne a oddane. Jasne vidím, že toto je tvoja cesta.“

Nový žiak bol nesmierne šťastný a vďačný, že ho Majster prijal.

Potom jeden z ďalších dvoch chlapcov povedal: „Majster, aj ja som sem chodil posledný mesiac, ale práve som zistil, že môžeme prísť len štyrikrát alebo päťkrát, kým sa rozhodneme, či sa staneme žiakmi. Cítim, že toto môže byť moja cesta, ale nechcem sa stať žiakom hneď, pretože by som nechcel mať vnútorné konflikty alebo byť nerozhodný vo svojom záväzku. Chcem si byť úplne istý.“

Majster odpovedal: „Hlboko obdivujem tvoju úprimnosť. Žiaľ, toto pravidlo tu v ašráme máme, ale si veľmi vítaný na stretnutiach, ktoré sa konajú v stredu večer mimo ašrámu. Mnohí ľudia prichádzajú na tieto stretnutia osem alebo deväť mesiacov, či dokonca rok, ale zatiaľ sa k ničomu nezaviazali a my sme ich k tomu nenútili. Samozrejme, som ten istý človek, ten istý duchovný Majster, či už som vo svojom ašráme, alebo mimo neho, takže stále budeš mať rovnakú možnosť rozhodnúť sa, či som tvoj Majster.“

„Majster, som rád, že sa budem môcť zúčastňovať vašich stredajších stretnutí, a určite budem aj naďalej chodiť meditovať s vami. Ale prečo máte na začiatku toto prísne pravidlo? Prepáč, že sa pýtam, ale prečo by mal mať vnútorný život človeka tieto vonkajšie obmedzenia?“

Majster vysvetlil: „Syn môj, ak máme takéto pravidlá a predpisy, môžeme sa ako skupina lepšie zladiť. Každá organizácia potrebuje pravidlá a predpisy, aby mohla hladko fungovať. Je ľahšie zaviesť disciplínu do života žiakov v duchovnom spoločenstve, ak existujú nejaké pravidlá.

Je tu aj duchovný dôvod, syn môj. Jasne vidím, že ak si chceš vybrať cestu, štyri návštevy u jedného Majstra sú viac než dosť na to, aby si sa rozhodol, či je jeho cesta pre teba tá pravá alebo nie. Ak mám byť tvojím Majstrom, po toľkých stretnutiach určite vo mne niečo cítiš. Nehovorím, že len preto, že som duchovný Majster, musíš vo mne niečo cítiť. Ale ak mám byť tvojím Majstrom, určite vo mne pocítiš niečo, čo ťa povzbudí a inšpiruje, aby si sa stal mojím žiakom. Ale ak hovoríš, že v tvojom prípade to trvá dlhšie, pretože chceš byť veľmi opatrný a obozretný, aby si neurobil chybu, potom by som ťa chcel ešte raz pozvať, aby si chodil na tie druhé stretnutia tak dlho, ako chceš. Dopraj si čas. Ak po približne šiestich mesiacoch budeš cítiť, že toto nie je cesta pre teba, môžeš skúsiť iné cesty.

Povedzme, že som tvoj starší duchovný brat. Keďže som v duchovnom živote o niečo pokročilejší ako ty, mojou úlohou je priviesť ťa k nášmu spoločnému Otcovi, ale ja sám nie som Cieľ. Ak je tu niekto iný, kto je tiež o niečo duchovne pokročilejší ako ty, potom je prirodzené, že aj on ťa bude schopný priviesť k Otcovi. My, duchovní Majstri, sme ako poslíčkovia; my len privádzame hľadajúcich k Otcovi. Budeš mať rovnakú príležitosť realizovať Boha, či už prijmeš túto alebo inú cestu. Ak chceš viac času, tak to, prosím, urob, ale nebuď smutný ani znepokojený. Na tomto stretnutí a všetkých mojich stretnutiach – vlastne všade – sú dvere môjho srdca otvorené dokorán.“

Druhý hľadajúci sa Majstrovi poklonil. „Majster, som hlboko dojatý veľkodušnosťou tvojho srdca a tvojou hlbokou múdrosťou. Určite budem aj naďalej prichádzať na vaše stretnutia. Ďakujem ti.“

Teraz k Majstrovi pristúpil tretí chlapec. „Majster, vidím, že môj život je plný zmätku. Ako môžem posúdiť svoju vlastnú úprimnosť? Majster, prosím, daj mi nejakú radu.“

Majster povedal: „Zdá sa mi, že máš dve otázky, nie jednu. Jedna sa týka tvojho zmätku, druhá tvojej úprimnosti. Prečo si zmätený? Čo ti dáva pocit, že si zmätený? Prijatie našej cesty je jedna vec, ale zmätok vo vlastnom živote, vo vlastnej mysli, je úplne iná vec. Spýtaj sa sám seba, či budeš šťastný, ak našu cestu neprijmeš. Ak máš pocit, že budeš šťastný, a ak hovoríš, že nie si zmätený, pokiaľ ide o odmietnutie alebo prijatie našej cesty, potom je tvoj zmätok úplne oddelený od toho, či by si mal prijať duchovný život alebo nie. Záleží na tebe, či nás prijmeš alebo odmietneš. Táto cesta je jeden spôsob, ako vidieť pravdu. Tvoja úprimnosť ti povie, či je pre teba.“

„Ale Majster,“ prerušil ho žiak, „ako môžem posúdiť svoju úprimnosť?“

Majster odpovedal: „Svoju úprimnosť môžeš ľahko posúdiť sám. Tvoja úprimnosť závisí iba na otvorenosti alebo veľkodušnosti tvojho srdca. Na to, aby si bol úprimný, sa nemusíš stať duchovným človekom. Mysli na seba ako na dve osoby. Predstav si svoj vitál, myseľ a fyzické ako niekoho, kto sa topí v mori nevedomosti, a predstav si svoje srdce a dušu ako inú osobu, ktorá pláva cez more nevedomosti. Oddeľ svoju myseľ, vitál a telo od svojho srdca a duše. Cíť, že hoci sa tvoja myseľ, vitál a telo topia, tvoje srdce a duša majú schopnosť zachrániť ich. Čo by si mal teraz urobiť? Ak sa oddelíš od toho, kto sa topí, ak zostaneš so srdcom a dušou, okamžite príde rozsiahlosť srdca a vízia budúcnosti duše, aby zachránili topiaceho sa človeka v tebe. Musíš sa však rozhodnúť, či si alebo nie si ochotný nasledovať cestu srdca a duše, aby si zachránil telo, vitál a myseľ. Ak cítiš, že telo ti dáva správne posolstvo, vitál ti dáva správne posolstvo, myseľ ti dáva správne posolstvo, potom nebudeš cítiť skutočnú potrebu duchovného života. Ale ak cítiš, že sa napríklad tvoja myseľ topí, potom by si sa mal obrátiť na srdce, pretože srdce dokáže mysli ponúknuť osvietenie. Keď vstúpiš do duchovného života, tvoja intelektuálna myseľ bude len nešťastnou prekážkou. Myseľ ako taká nie je zlá, ale musí byť osvietená svetlom srdca. A svetlo srdca pochádza zo samotnej duše.“

Tretí hľadajúci povedal: „Majster, budem sa riadiť tvojou radou a som si istý, že môj problém so zmätkom a s úprimnosťou sa čoskoro vyrieši. Pokúsim sa stotožniť so svojím srdcom a dušou.“

Posledná návštevníčka, dievča, povedalo Majstrovi: „Hoci meditujem a vediem vnútorný život už mnoho rokov, toto je prvýkrát, čo sa pokúšam nájsť si Majstra. Cítim, že ma k tebe niečo veľmi priťahuje, ale nie je ešte príliš skoro na to, aby som sa rozhodla?“

Majster povedal: „Dcéra moja, vstúp do svojho srdca a duše, a potom, ak cítiš, že toto je cesta pre teba, určite by si sem mala prísť. Ak cítiš, že toto nie je tvoja cesta, potom choď niekde inde. Ale toto je moja jediná prosba k tebe a všetkým, ktorí neprijali žiadneho duchovného učiteľa: nájdite si Majstra čo najskôr. Práve preto, že si úprimná, ťa žiadam, aby si to neodkladala. Možno povieš, že musíš čakať na Božiu hodinu, ale Ja hovorím, že tá hodina už udrela. Preto si sem prišla a uvažuješ o tom, že pôjdeš aj na iné miesta. Niektorí ľudia sú veľmi prieberčiví. Aj keď v prvom obchode, do ktorého idú, uvidia predmet, ktorý sa im páči, myslia si, že v inom obchode možno dostanú niečo lepšie. Idú do dvadsiatich ďalších obchodov v nádeji, že nájdu konkrétnu vec, a po dlhom hľadaní sa často nakoniec opäť vrátia do prvého obchodu.

Ale ak sú ľudia múdri, ak sú naozaj hladní a nájdu ovocie, ktoré ich uspokojí v prvom obchode, potom ho zjedia tam a neobťažujú sa chodením z obchodu do obchodu. Samozrejme, ak im tam ponúkané jedlo nechutí, majú plné právo ísť na iné miesto. Ale niektorí ľudia používajú to, čo nazývajú ľudskou múdrosťou, ktorá nemá z duchovného hľadiska žiadny význam. Je pre nich prirodzené povedať: ,Poďme sa pozrieť na iné veci.' Problém však spočíva v tom, že čas je veľmi vzácny. Ak musím chodiť po mnohých obchodoch a všetko prezerať, zatiaľ čo strácam čas, môže prísť niekto iný a kúpiť ovocie, ktoré som pôvodne chcel. Okrem toho majiteľ obchodu nemá dvere otvorené dvadsaťštyri hodín denne. Ak si dlho prezerám jeho obchod bez toho, aby som si kúpil vec, ktorú potrebujem, môže sa rozhodnúť, že je čas, aby svoj obchod zavrel, a požiadať ma, aby som sa išiel pozrieť inam. Vtedy to budem ja, kto zostane nespokojný a nenaplnený.

Takže ak pôjdeš hlboko dovnútra a tvoje srdce a duša ti povedia, že toto nie je tvoja cesta, buď veľmi odvážna a hľadaj nejakého iného Majstra. Ale ak cítiš, že toto je tvoja cesta, nedovoľ mysli, aby vyšla do popredia a priniesla svoje pochybnosti.

Možno si myslíš, že myseľ je úprimne opatrná, keď spochybňuje srdce, ale myseľ iba ukazuje svoju neistotu. Myseľ je bezmocne neistá, a preto stále vytvára zmätok. Ver len svojmu srdcu a duši. Ak ti duša prostredníctvom srdca odovzdá správu, že toto je tvoja cesta, prijmi ju a drž sa jej.

Chcem tým povedať, že najlepšie je, keď sme stále ostražití a nestrácame čas. Musíme študovať tri predmety. Prvým predmetom je realizácia Boha, druhým je odhalenie Boha a tretím je prejavenie Boha. Ešte sme len začali študovať prvý predmet, ale musíme dokončiť všetky tri. Každý predmet trvá veľmi dlho. Boh vie, koľko storočí, koľko inkarnácií bude každý z nich trvať. Takže čím skôr začneme, tým lepšie pre nás.“

Štvrtá hľadajúca sa poklonila a povedala: „Majster, nebudem strácať ani sekundu. Pôjdem hlboko do svojho vnútra a nájdem svoju cestu. Majster, ty si náš pravý duchovný brat, ktorého jediným záujmom je náš pokrok. Sme hlboko dojatí tvojím bezpodmienečným vedením. Urobíme to, čo si nám povedal.“ Štyria hľadajúci sa Majstrovi vďačne poklonili a odišli domov.