Smrť Humayuna1

Jedného dňa sa veľký mogulský panovník Humayun víťazoslávne vrátil z boja. Jeho poddaní boli nesmierne šťastní a nadšení, že ich panovník vyhral.V celom kráľovstve smerovali z ulíc zástupy ľudí k palácu, aby ho pozdravili. Všetci jeho poddaní sa chceli dotknúť jeho nôh a velebiť ho.

Keď panovník prišiel do svojho paláca, povedal svojej armáde: „Vyhrali sme, ale to je všetko vďaka Milosti Alaha. Ináč by sme nevyhrali. Pôjdem do mešity ponúknuť Alahovi svoju vďačnosť.“

V mešite Humayun ponúkol Alahovi svoju dušeplnú modlitbu a vďačnosť svojho srdca: „Alah, vždy si bol ku mne láskavý. Dokonca moji vlastní bratia, nehovoriac o známych a príbuzných, ma podviedli a zradili veľa krát. Ale svojmu otcovi, keď ležal na smrteľnej posteli, som sľúbil, že k nim budem láskavý. Preto som im vždy odpustil. Ja sám som urobil vo svojom živote veľa vecí zle, ale Ty, ó Alah, si mi odpustil, tak ako ja som odpustil svojim bratom a príbuzným. Vždy si ma učil, že nie pomsta, ale odpustenie je odpoveďou . Aby sme boli uspokojení, odpustenie je jedinou odpoveďou. Alah, prijmi môj život vďačnosti a moje srdce vďačnosti za toto veľké víťazstvo.“

Keď Humayun ponúkol svoje modlitby vďačnosti, kľakol si so zopnutými rukami a znova sa začal modliť nanajvýš dušeplne. Zrazu sa zvalil na podlahu a všetci k nemu pribehli. Povedal: „Toto je moja posledná modlitba k Alahovi. Alah, čoskoro za tebou prídem. Môj otec zomrel, keď sa k Tebe modlil. Umieral som a on sa modlil, aby si si vzal jeho život namiesto môjho. Vypočul si jeho modlitbu. Zomrel namiesto mňa a ja som bol vyliečený.

Teraz zomieram počas modlitby. Môj otec zomrel počas toho, ako sa modlil za môj život. Zomieram, modliac sa za svoje kráľovstvo, svoj ľud a svojho syna. Viem, že existuje iba jedna cesta, ako získať víťazstvo, a to je prostredníctvom modlitby. Bez modlitby nie je žiaden úspech, žiadna sláva. Žiadna modlitba, žiadne uspokojenie! Alah, Alah, nech Tvoju Slávu velebia všetky ľudské srdcia po celom Tvojom stvorení!

Zanechávam svojho syna tu na zemi a odovzdávam ho do Tvojej opatery. Zachraňuj ho a ochraňuj ho. Daj mu slávu sveta. Moja posledná modlitba nie je modlitba veľkého panovníka Humayuna, ale modlitba dušeplného moslimského žobravého hľadajúceho, ktorý nepotrebuje nikoho iného, okrem Alaha, aby dosiahol večný mier a večné uspokojenie. Uspokojenie je to, čo som vždy potreboval a čo budem vždy potrebovať, navždy a navždy.

Alah, teraz si mi dal uspokojenie, nie víťazstvom na bojisku, ale tým, že si mi dovolil vyslovovať Tvoje súcitné meno. Tvoje meno je samým Mierom. Uspokojenie prebýva a vždy bude prebývať v mieri. Mier je uspokojením, uspokojením samotným.“


  1. GIM 37. 13. januára 1979