V pokroku je prítomný Višnu1

Raz sa Narada, veľký Višnuov oddaný, nahneval na svojho Pána. Povedal si: „Kto by sa staral o Višnua? Ak je skutočne v mojom srdci, prečo by som ho mal uctievať? Nestačí, že je v mojom srdci? A ak nie je v mojom srdci, ak sa na zemi vôbec nenachádza, alebo ak vôbec neexistuje, prečo by som ho mal uctievať? V žiadnom prípade ho nepotrebujem. Či už je v mojom srdci alebo v tomto stvorení, alebo ak nie je nikde, či vôbec neexistuje, nepotrebujem ho.“

Narada mal tento postoj zopár dní, ale po celý ten čas sa cítil nešťastne. Niečo vo vnútri ho mučilo. Na jednej strane bol veľmi pyšný a hrdý, keď zistil, že môže žiť bez Višnua. Ale na druhej strane, jeho ašpirujúce srdce plakalo a umieralo, aby cítilo Višnuovu prítomnosť a Jeho Svetlo.

Nakoniec išiel za Pánom Šivom po radu. Pán Šiva mu povedal: „Ty blázon, ako by si mohol žiť bez Višnua?“

Narada odpovedal: „Ja viem, že nemôžem. Preto som prišiel za tebou. Kedysi bol Višnu pre mňa všetkým. Ale teraz sa už o mňa nestará, preto som sa aj ja prestal starať o neho. Ale veľmi ho potrebujem. Beda, už necítim jeho prítomnosť vo svojom srdci. Už ho nevidím vo svojom vedomí ani vo svojom ašpirujúcom srdci.“

Šiva mu povedal: „Naozaj ťa ľutujem. Teraz si musíš vytvoriť oddanosť. V duchovnom živote nie je nič dôležitejšie a zmysluplnejšie ako oddanosť. Ak si vytvoríš a rozšíriš svoju oddanosť, potom budeš určite cítiť vo svojom srdci Višnuovu prítomnosť, tak ako si ju cítil predtým.“

„Ako si môžem vytvoriť oddanosť?“ spýtal sa Narada.

Šiva odpovedal: „Stretávaj sa s ľuďmi, ktorí v živote zlyhali. Stretávaj sa s ľuďmi, ktorí sú naplnení smútkom. Stretávaj sa s ľuďmi, ktorí cítia, že nedokážu ani len sekundu žiť bez Višnua. Stretávaj sa s ľuďmi, ktorí cítia, že bez Boha sú bezmocní, ale s Bohom sú všetkým a majú všetko.“

Narada povedal: „Beda, boli časy, keď za mnou ľudia prichádzali, aby si zväčšili svoju oddanosť, pretože som bol taký oddanú svojmu Pánovi Višnu. Toto je môj osud? Musím chodiť za inými ľuďmi, stretávať sa s nimi, aby som si vypestoval oddanosť. Aká irónia!“

Pán Šiva povedal: „Aby si urobil pokrok, musíš vedome a neustále ašpirovať. V tvojom prípade, bol si spokojný s tým, čo si mal. Nestaral si sa o ďalší pokrok. Hovorím ti, že ak v duchovnom živote nerobíš neustály pokrok, potom ťa nevedomosť určite stiahne. Neexistuje odpočinok. V každej chvíli ideš buď dopredu alebo dozadu. Ak sa vedome a neustále modlíš a medituješ, potom budeš vždy robiť pokrok a vtedy budeš určite cítiť prítomnosť Višnua. Preto rob pokrok každý deň, každú hodinu, každú minútu. Potom určite v sebe pocítiš prítomnosť Višnua a svoju prítomnosť vo Višnuovi. Nebudeš ho iba cítiť, ale uvidíš ho ako svojho Pána Súcitu, Pána Osvietenia a Pána Naplnenia.“

Narada povedal : „Áno, môj Pane, urobím to.“

Šiva dodal: „ A tiež to dokážeš!“


  1. GIM 23. 9. januára 1979