Synova oddanosť1

Jedného dňa jeden starý muž prešiel dlhú vzdialenosť, aby skontroloval ryžu, ktorú pestoval na svojich ryžových poliach. Keď sa vrátil domov, bol hrozne unavený. Jeho syn, ktorý bol veľmi, veľmi duchovný, začal oddane masírovať nohy svojho otca, zatiaľ čo jeho otec oddychoval. Jeho otec oddychoval so zavretými očami, oceňujúc oddanosť svojho syna a dobrú masáž. Asi po pol hodine otec zaspal.

Zrazu syn zbadal priamo pred sebou stáť Pána Krišnu, ako sa s ocenením a obdivom pozerá na jeho oddanosť. Na niekoľko sekúnd držal syn svoje ruky zopnuté a potom pokračoval v masírovaní nôh svojho otca.

Povedal Krišnovi: „Ó Pane, som veľmi šťastný, že si sa prišiel na mňa pozrieť. Modlím sa k Tebe každý deň veľmi dušeplne, ale teraz si ku mne prišiel práve v čase, keď masírujem nohy svojho otca. Pozri, tam je stolička. Prosím, mohol by si ju priniesť a posadiť sa? V túto chvíľu ti ju nemôžem priniesť.“

Krišna povedal: „Nie, sedel som už dlho. Už viac nemôžem sedieť. A ty masíruješ nohy svojho otca, tak nie si schopný ku mne prísť.“ Syn povedal: „Krišna, tvoju prítomnosť vidím vo svojom otcovi. Keďže som ho už začal masírovať, mohol by si mi odpustiť?“

„Je tu niečo, čo by som ti mal odpustiť?“ opýtal sa Krišna. „Nič ma viac neteší, ako keď vidím niekoho, že si robí svoju povinnosť. Získal si osvietenie. Vo svojom otcovi vidíš moju prítomnosť, a tak nemusíš ísť ku mne.“

Zatiaľ čo prebiehal tento rozhovor, otec sa zobudil. „Čo robiš?“ opýtal sa svojho syna. „S kým si sa to rozprával?“

„Hovoril som s Pánom Krišnom“, odpovedal syn.

„Pán Krišna! Kde je?“ opýtal sa otec.

Syn povedal: „Objavil sa tam. Ale nešiel som k nemu, pretože som ťa masíroval.“

Otec povedal: „Ty blázon! Plakal som, aby som videl Pána Krišnu a ty si s ním dokonca hovoril, bez toho, aby si mu ponúkol nejaké miesto na sedenie.“

Syn vysvetľoval: „Požiadal som ho o to, ale povedal, že nie je unavený a oceňoval moju oddanosť k tebe.“

„Čo to mám len za syna?“ lamentoval otec. „Som iba smrteľník, obyčajná ľudská bytosť. Samotný Pán prišiel, ale ty si k nemu ani nešiel. Ó Pán Krišna, odpusť môjmu synovi a odpusť aj mne, že mám takého hlupáka v rodine.“

Syn povedal: „Hovor, čo len chceš. Ale vedz, že v tebe vždy cítim prítomnosť môjho Pána Krišnu. A keď som k nemu nešiel, nevadilo mu to. Naopak, bol na mňa veľmi hrdý, pretože som si robil svoju povinnosť. Krišna povedal, že ho nič neteší viac, ako keď vidí, že si niekto robí svoju povinnosť.“

Otec povedal: „Ak to, čo hovoríš, je úplnou pravdou, tak potom som naozaj požehnaný, že mám tak milého, múdreho, dušeplného a oddaného syna, ktorý k nám dokáže privolať Krišnu. Ale zostanem navždy slepý. Zdá sa, že ho nikdy neuvidím. Dokonca i keby moje oči neboli zatvorené, možno by som ho nevidel ani so svojimi prostými, ľudskými očami. Ty si bol schopný vidieť Pána Krišnu, pretože otvoril tvoje tretie oko, oko, ktoré vidí. Som tak pyšný, že aspoň môj syn ho videl. Ako si len želám, aby som naisto vedel, že je toto všetko pravda.“

V tej chvíli sa tam zjavil Krišna a povedal: „Je to všetko pravda, samá pravda. Je to vďaka vernosti tvojho syna a jeho jednobodovej oddanosti k tebe, že ma dnes vidíš. Tvoj syn ma videl v tebe a to je najvyššou realizáciou. A teraz, ty, otec, snaž sa ma tiež vidieť vo svojom synovi. Potom budeš tiež požehnaný najvyššou realizáciou, že som vo všetkom, so všetkým a pre všetko. Som stvorenie, som Stvoriteľ; som životom stvorenia a som Svetlom Stvoriteľa. Znovu, som tým, kto je samým svetlom, samým životom, samým súcitom, samým uspokojením a samou dokonalosťou. Viď to a cíť to vo všetkom, a potom sa snaž vrásť do tejto realizácie.“

Obaja, otec aj syn, padli na zem ku Krišnovým nohám a povedali: „Krišna; ó Pán nekonečnosti, prišiel si ku nám so svojou konečnou podobou, a tak sa ťa môžeme dotknúť, cítiť ťa a stať sa takým ako si ty. Nekonečná je tvoja veľkosť, večná je tvoja láskavosť.“


GIM 21. 8. januára 1979