Krišnov syn unesie princeznú z rodu Kuruov
Tento príbeh je o irónii osudu. Keď Duryodhanova dcéra Lakšmana vyrástla, chcela si vybrať manžela. V tej dobe, keď princezná dosiahla vek na vydaj, bolo zvykom, že jej otec usporiadal zvláštnu ceremóniu zvanú swayamvara. Pozvali všetkých princov zo susedných kráľovstiev a princezná ovenčila girlandou toho princa, ktorého si chcela vziať.A tak Duryodhana usporiadal swayamvaru pre svoju najdrahšiu dcéru. Prišlo mnoho princov z panovníckych rodín iných kráľovstiev. Každý princ očakával, že si ho princezná vyberie za svojho manžela.
Ceremónie sa zúčastnil aj Krišnov syn, Samba. Ale namiesto toho, aby počkal, či mu princezná položí okolo krku girlandu, násilím ju uniesol pred zrakmi všetkých prítomných. Ostatní princovia vrátane členov princezninej vlastnej rodiny boli pobúrení, že sa Samba odvážil urobiť takú vec. Bolo nemysliteľné, aby sa takto zachoval Krišnov vlastný syn. Všetci Sambu prenasledovali vo svojich vozoch a nakoniec ho chytili. Samba bol zadržaný a uväznený v kráľovstve Kuruovcov. Kvôli svojmu unáhlenému činu bol vystavený veľkému poníženiu.
Medzitým, keďže väčšina princov bola ešte stále na ceremónii prítomná, princovia požiadali Duryodhanovu dcéru, aby si vybrala niekoho iného. Úbohá princezná bola už taká smutná a skľúčená, že bolo pre ňu nemožnou úlohou, aby si vybrala niekoho iného v súčasnom rozpoložení mysle. Okrem toho, v hĺbke svojho srdca mala Sambu rada.
Keď videli jej neutešenú situáciu, niektorí ľudia navrhovali, aby sa swayamvara odložila na ďalší deň. „Toto nie je vhodný čas,“ hovorili. „Princezná je práve teraz rozrušená. Nech sa zotaví zo svojho utrpenia predtým, než si vyberie manžela.“
Takže princovia odišli domov sklamaní a Samba zostal vo väzení. Správy o jeho uväznení sa rýchlo dostali k jeho otcovi, Krišnovi, ktorý z toho zostal smutný a nahnevaný. „Môj syn sa mi takto odvďačuje!“ vykríkol. „Vie, že Kuruovci sú naši najhorší nepriatelia. Nepôjdem ho zachraňovať.“
Avšak Krišnov brat, Balarama, mal tohto svojho synovca veľmi rád. Povedal Krišnovi: „Nedovolím, aby bol môj synovec Samba uväznený v kráľovstve Kuruovcov. Pôjdem a privediem ho späť.“
Krišna odpovedal „Urob, čo chceš. Veľmi sa hanbím za správanie svojho syna. Ale ty choď a urob čokoľvek, čo chceš.“
Balarama odišiel do kráľovstva Kuruovcov a povedal Duryodhanovi: „Prišiel som zobrať svojho synovca domov.“
Duryodhana a jeho bratia si začali Balaramu doberať. „Tvoj synovec je taký zlý!“ hovorili. „Prečo sa chceš ku nemu hlásiť?“
Balarama odpovedal: „Nech urobil čokoľvek, mám ho stále rád. Teraz ho, prosím, prepustite.“
Ale Duryodhana nedovolil, aby Sambu prepustili z väzenia. Balarama sa nahneval. Jeho hlavnou zbraňou bol pluh. Začal sa svojím pluhom oháňať a rúcať múry väzenia. Všetci vojaci, ktorí sa ho pokúsili zadržať, zomreli.
Keď Kuruovci videli, aký je Balarama mocný, zľakli sa a rýchlo Sambu prepustili. Potom Balarama povedal: „Požadujem aj to dievča, Duryodhanovu dcéru. Keďže som vás všetkých porazil, chcem, aby sa Lakšmana vydala za môjho synovca.“
Kuruovci sa opäť začali Balaramovi posmievať. „Nedala girlandu okolo krku tvojho synovca,“ tvrdili. „Ako môžeš chcieť, aby sa za neho vydala?“
Balarama odvetil: „Nie, ja viem, že ho ľúbi.“
Duryodhana vedel, že Balarama by dokázal zničiť všetkých Kuruovcov, preto sa bál. Povedal si: „Najlepšie bude, ak sa svojej dcéry zbavím. Inak, keby by som si ju chcel nechať, Balarama by mohol všetkých zabiť. Pre jednu dcéru by bolo zničené celé kráľovstvo.“ Zo strachu preto dovolil, aby Lakšmana odišla s Balaramom a Sambom. Ani sa jej nič nespýtal predtým, ako urobil toto rozhodnutie. Len jej povedal: „Teraz choď.“ Ako veno jej dal tisíce koní a vozov spolu so stovkami nádherných slonov.
Balarama sa vrátil do Dwaraky, Krišnovho kráľovstva, spolu so Sambom a Duryodhanovou dcérou, a tiež s veľkým bohatstvom od Kuruovcov. Krišna bol znovu veľmi šťastný.
Len si to predstavte! Zo všetkých princezien, si Krišnov syn musel vybrať a uniesť dcéru Krišnovho nepriateľa, Duryodhanu. Samozrejme, že Duryodhana chlapca uväznil a dal ho do žalára. Avšak Balarama mal svojho synovca tak rád, že sám išiel bojovať za Sambovu slobodu. Keď sa Kuruovci vzdali, dali Balaramovi nielen Sambu, ale aj Duryodhanovu dcéru spolu s nesmiernym bohatstvom.
Krišna, Ardžuna aj Duryodhana patrili k triede bojovníkov. Boli to kšatrijovia. V tých časoch si kšatrijovia mohli uniesť nevestu, ale vo všeobecnosti sa to robilo so spoločným súhlasom obidvoch strán. Keď Ardžuna uniesol Krišnovu sestru, Subhadru, bolo to s Krišnovým plným súhlasom, pretože Krišna vedel, že sa obidvaja majú radi. Ale keď Balarama zistil, že Ardžuna uniesol jeho sestru, chcel ho prenasledovať na svojom voze a zabiť ho. Krišna musel Balaramu utešiť a povedať mu, že Ardžuna je najlepší z bojovníkov a nie je žiadna hanba mať ho za člena svojej rodiny.
Tento zvyk unášania manželky začal Višma. Uniesol tri sestry pre svojho synovca Vičitraviryu, starého otca Panduovcov. Tieto sestry sa volali Amba, Ambalika a Ambika. Pretože ich uniesol proti ich vôli, Višma bol prekliaty a od toho dňa ho prenasledovalo nešťastie.
