Parvati a strom, ktorý plní želania

Pán Šiva a jeho manželka Parvati bývali na hore Kailash. Tam meditovali a tiež žehnali svojim oddaným. Viedli veľmi šťastný a plodný život.

Jedného dňa vyslovila Parvati pred svojím manželom Šivom zvláštnu prosbu, aby ju vzal do lesíka, ktorý sa nazýval Nandankanan.

„Určite ťa tam vezmem,“ sľúbil Šiva. A tak sa spolu vydali do toho lesíka. Všetky stromy v tom lesíku boli prekrásne. Parvati bola nesmierne očarená ich krásou. Spýtala sa svojho Pána: „Prosím, povedz mi, či je medzi týmito stromami nejaký strom, ktorý je zvláštnejší než ostatné. Keď sa pozerám na tieto stromy, vyzerajú všetky rovnako krásne. Ale povedz mi, prosím, či sa tu nachádza nejaký strom, ktorý je veľmi zvláštny alebo určitým spôsobom odlišný od ostatných.“

Keď hovorila tieto slová, stála Parvati pri kmeni jedného stromu. Šiva jej povedal: „Strom, o ktorý sa teraz opieraš, ponúka niečo veľmi zvláštne.“

„Čo je na ňom zvláštne?“ spýtala sa Parvati.

„Tento strom sa volá Kalpataru,“ povedal Šiva. ,Kalpa‘ znamená ,čokoľvek, po čom túžiš‘ a ,taru‘ znamená ,strom‘. „Čokoľvek, po čom túžiš, ti tento strom okamžite dá.“

„Môj Pane, hovoríš mi pravdu, alebo ma klameš?“ spýtala sa Parvati.

„Ak mi neveríš, požiadaj strom o niečo,“ odpovedal Šiva.

Parvati chvíľu meditovala a potom povedala: „Ó, strom, chcem od teba veľmi krásne dievča.“ Okamžite sa zo stromu vynorila nesmierne krásna dievčina. Parvati bola veľmi spokojná a šťastná. Dala dievčaťu meno Ašokašundari.

Ašokašundari povedala bohyni Parvati: „Priviedla si ma na tento svet. Prosím, povedz mi, čo mám robiť.“

Parvati sa na ňu láskyplne pozrela: „Teraz nemusíš robiť nič. Ale chcem, aby si sa o niekoľko rokov vydala za princa menom Nahuša. On sa ešte nenarodil. Ešte je v nebi. Ale inkarnuje sa, a potom, keď nadíde čas, budem chcieť, aby si sa zaňho vydala. Postarám sa o všetko.“

Ašokašundari bola veľmi šťastná, keď to počula. Pán Šiva a Parvati nechali Ašokašundari v krásnom lese Nandankanan a vrátili sa na horu Kailash.

Blízko Nandankananu žil démon Hunda. Považoval Nandankanan za hlavné mesto svojej krajiny. Jedného dňa, keď vstúpil do hlavného lesíka v Nandankanane, zbadal túto prekrásnu dievčinu a okamžite sa do nej zamiloval.

Démon pristúpil k Ašokašundari a povedal: „Musíš si ma vziať! Musíš si ma vziať!“

„Nie, nevezmem si ťa!“ povedala Ašokašundari. „Môj budúci manžel je Nahuša. Vezmem si len jeho a nikoho iného. Odíď odtiaľto!“

Nanešťastie démoni majú zvláštnu magickú silu. Môžu si vziať akúkoľvek podobu. Potom, ako ho Ašokašundari urazila, démon odišiel z lesíka. Po niekoľkých dňoch si zobral podobu veľmi krásnej ženy a znovu vstúpil do lesíka, v ktorom žila Ašokašundari. Táto krásna žena vyzerala veľmi smutne a skľúčene.

„Prečo si taká smutná?“ spýtala sa Ašokašundari. „Si veľmi krásna. Čo ťa trápi?“

„Áno, som krásna,“ povedala cudzia žena, „ale som veľmi nešťastná.“

„Čo je príčinou tvojho nešťastia?“ opýtala sa Ašokašundari láskavo.

Žena odpovedala žalostným hlasom: „Som vdova. Môj manžel bol veľmi dobrý človek, ale démon Hunda ho zabil. Teraz som taká osamelá. Nechcela by si prísť do mojej chalúpky a zostať niekoľko dní? Je to veľmi skromná chalúpka, ale udržujem ju v dokonalom poriadku.“

„Áno, pôjdem s tebou,“ povedala Ašokašundari.

„Prosím, buď mojím hosťom na dva alebo tri dni,“ povedala žena. „Budem veľmi šťastná.“

Ašokašundari išla s tou ženu a spolu odišli z lesa. Keď prišli k ženinej chalúpke, vdova sa okamžite zmenila na démona a ten chytil Ašokašundari. Ašokašundari sa tak rozzúrila, že démona prekliala: „Môj manžel Nahuša ťa určite zabije!“ Potom sa jej podarilo uniknúť z démonovho zovretia a utiecť preč.

Démon bol teraz prekliaty. Vedel, že ho zabijú a tiež vedel, že ten kto ho zabije, bude Nahuša. Začal Nahušu všade hľadať, aby ho mohol zabiť a zrušiť tak kliatbu.

Prirodzene, jeho hľadanie bolo márne, pretože v tom čase sa Nahuša ešte nenarodil.

V susednom kráľovstve žil veľmi dobrý a zbožný kráľ. Spolu so svojou manželkou sa modlili k Bohu po mnoho, mnoho rokov a nakoniec sa jeho manželke narodilo dieťa. Rozhodli sa, že mu dajú meno Nahuša.

Keď sa Hunda dozvedel, že Nahuša sa narodil, vstúpil do kráľovského paláca a dieťa uniesol. Nahuša mal vtedy len jeden rok. Démon ho priniesol domov a povedal svojmu kuchárovi, aby chlapca zabil a uvaril ho. Démon mu prikázal, aby z mäsa dieťaťa uvaril to najlahodnejšie jedlo. Myslel si totiž, že keď chlapca zje, potom ho v žiadnom prípade nebude Nahuša môcť zabiť, keď vyrastie.

„Určite ho zabijem,“ povedal kuchár. „Ty si môj pán.“

Kuchár si však malého chlapčeka tak obľúbil, že nemal srdce ho zabiť. Namiesto toho zobral dieťa do Vašišthovho ašrámu a tam ho nechal. Cestou späť zabil jeleňa, ktorého potom uvaril a naservíroval svojmu pánovi namiesto Nahušu.

Démon Hunda bol veľmi šťastný. „Ach,“ povedal, „teraz som si istý, že Nahuša je mŕtvy. Zjedol som ho.“

Nahuša vyrástol v ašráme svätca Vašišthu. Vašištha bol jeho duchovným učiteľom. Tiež ho naučil lukostreľbu a iné zručnosti. Zo svojej vnútornej vízie vedel, že Nahuša je princ a že si má podľa želania Parvati vziať za ženu Ašokašundari.

Prešlo niekoľko rokov a Nahuša sa naozaj oženil s Ašokašundari. Obaja boli spolu veľmi šťastní. Pretože Hunda veril, že Nahuša je mŕtvy, bolo pre Nahušu veľmi ľahké démona zabiť a naplniť tak prekliatie svojej manželky.

Tento príbeh sa smrťou démona nekončí. Démon mal nanešťastie syna, ktorý sa volal Bihunda. Keď bol Hunda zabitý, jeho syn bol nešťastný. Rozhodol sa, že zabije Nahušu, aby pomstil smrť svojho otca. Začal preto praktizovať prísnu tapasyu, čiže duchovnú disciplínu. Modlil sa a modlil ku kozmickým bohom, aby mu dali silu zabiť Nahušu raz a navždy.

Keď kozmickí bohovia videli, aký druh tapasye Bihunda vykonáva, zľakli sa, že sa jeho túžba naplní a zabije Nahušu. Poprosili Pána Višnu, aby im pomohol.

Pán Višnu si zobral podobu nesmierne krásnej ženy a zjavil sa pred Bihundom. Bihunda sa do nej na prvý pohľad zamiloval a požiadal ju, aby sa stala jeho manželkou. Krásna žena odpovedala: „Vydám sa za teba pod jednou podmienkou. Chcem, aby si mi priniesol jeden konkrétny kvet. Tento kvet sa volá kamoda. Musíš nazbierať desať miliónov týchto kvetov a uctievať nimi Pána Šivu. Ak po uctievaní Pána Šivu dokážeš z týchto kvetov urobiť girlandu a položiť ju k mojim nohám, potom sa za teba vydám a ty budeš schopný zabiť Nahušu. Žiadam ťa o to ako tvoja budúca manželka.“

Bihunda sa rozbehol hľadať zvláštny strom, na ktorom mali kvitnúť kvety kamoda. Chodil tu a tam a pýtal sa ľudí: „Viete, ako vyzerá kvet kamoda? Viete, kde by som mohol nájsť taký strom?“ Ale nikto nevedel, kde nájsť taký strom, ani ako vyzerajú jeho kvety. Zúfalý Bihunda navštívil Gurua všetkých démonov, Šukračaryu. Brihaspati je Guru kozmických bohov a na druhej strane, Šukračarya je učiteľ démonov. Bihunda povedal Šukračaryovi, čo sa stalo a spýtal sa ho, kde by mohol nájsť kvety kamoda.

Šukračarya povedal: „Tá žena ti to vôbec nevysvetlila. Kvety kamoda nerastú na strome. Tieto kvety vychádzajú z úst jednej ženy. Je taká očarujúca! Keď sa smeje, padajú jej z úst tieto kvety. Majú žltú farbu a sú veľmi voňavé. Ak budeš uctievať Pána Šivu týmito voňavými žltými kvetmi, určite ti dá schopnosť zabiť Nahušu. No ak sa tá žena nebude smiať, ale plakať, uvidíš, že jej z úst budú padať červené kvety bez vône. Buď opatrný! Týchto kvetov sa nesmieš dotknúť, inak sa v tvojom živote stane strašná pohroma alebo nešťastie. Musíš pozbierať len žlté kvety, ktoré padajú žene z úst, keď sa smeje.“

„Kde ju môžem nájsť?“ spýtal sa Bihunda dychtivo.

Šukračarya mu odpovedal: „Žije na brehu rieky Gangy. Večer ju uvidíš, ako sa prechádza na brehu rieky.“

Kozmickí bohovia sledovali všetko z Neba. Videli, čo sa deje a znova boli veľmi znepokojení. Požiadali Naradu, nebeského hudobníka, aby im prišiel na pomoc. Narada bol vždy na strane bohov. Povedali mu: „Ak Bihunda získa tých desať miliónov kvetov, potom bude určite schopný zabiť kráľa Nahušu. Musíš nám pomôcť!“

Narada súhlasil, že im pomôže. Išiel k Bihundovi a povedal mu: „Si taký úžasný! Ako to, že musíš ísť osobne za tou ženou, aby si získal kvety? Požiadam ju, aby ti ich poslala. Nemusíš tam ísť osobne. Požiadam ju, aby dala kvety do Gangy a voda ich prinesie k tvojmu palácu. Je pod tvoju dôstojnosť, aby si išiel prosiť o kvety. Môžem to pre teba urobiť. Pretože ju o to požiadam ja, určite to urobí.“

Bihundova pýcha vyšla do popredia. Povedal Naradovi: „Máš pravdu. Prečo by som mal ísť osobne? Počkám, kým mi ich voda prinesie.“

Narada išiel na breh rieky Gangy a našiel ženu, ktorá bola zdrojom kvetov kamoda. Keď ho veľmi úctivo pozdravila, povedal jej: „Teraz by som si prial, aby si plakala, aby z tvojich úst vyšli červené kvety bez vône. Chcem, aby si ich dala do rieky a nechala ich unášať vodou.“

Žena ochotne poslúchla Naradu a začala plakať. Z jej úst vyšli tisíce a tisíce červených kvetov a všetky dala do vody.

Rieka tiekla popri Bihundovom paláci a on tam čakal a čakal, kým sa objavia kvety. Keď zbadal, ako prichádzajú, bol taký nadšený, že si nevšimol ani ich farbu, ani to, že nemajú vôňu. Bol naplnený radosťou, keď videl, ako tisícky a tisícky kvetov plávajú po rieke. „Narada mal pravdu!“ kričal. „Kvety prišli ku mne tak, ako povedal.“

Bihunda bol taký rozochvený a nadšený, že zabudol na varovanie svojho Gurua. Nevenoval žiadnu pozornosť farbe kvetov a ani sa nepokúšal zistiť, či kvety voňajú. V jeho predstave boli kvety žlté a voňavé. Jeho radosť ho preniesla do iného sveta.

Pozbieral všetky kvety a začal nimi uctievať Pána Šivu. Parvati okamžite videla, že niekto na Zemi uctieva Pána Šivu kvetmi bez vône. Ani samotné kvety neboli vôbec krásne. „Toto nie sú kvety, ktoré má Pán Šiva rád. Ako môže byť niekto taký neúctivý k môjmu manželovi?“

Parvati zostúpila na Zem a svojím tretím okom zabila démona Bihundu. Nepotrebovala na to žiadnu inú zbraň.

Začali sme náš príbeh s Parvati. Bola to ona, kto požiadal strom Kalpataru, aby jej dal mladé dievča. Potom kliatba tohto dievčaťa spôsobila smrť démona Hundu a jeho syna Bihundu, ktorí nemilosrdne mučili nevinných ľudí.

Indra stráca svoje kráľovstvo

Indra je kráľ kozmických bohov. Jedného dňa do neho vstúpila pýcha. Hoci bol najvyšším v Nebi, začal zanedbávať Prakriti, Matku Zem. Prakriti bola taká nahnevaná, že Indru prekliala. Povedala mu: „Stratíš všetko, čo máš – svoj trón, svoje kráľovstvo, všetko. Dokonca aj tvoj Guru Brihaspati ťa prekľaje.“

Keď ho Prakriti prekliala, Indra bol veľmi smutný a skľúčený. Doslova sa utápal v zúfalstve. Kto mal vtedy za ním prísť, ak nie jeho vlastný Guru, Brihaspati, ktorý je učiteľom všetkým kozmických bohov? Pretože bol Indra taký skľúčený, nepreukázal svojmu Guruovi žiadnu úctu, dokonca ani nevstal. Brihaspati sa rozčúlil. Povedal: „Ako je možné, že zo všetkých kozmických bohov mi práve ty nepreukážeš žiaden rešpekt? Nevieš, kto pred tebou stojí? Je to tvoj vlastný Guru! Preklínam ťa! Stratíš svoje kráľovstvo, stratíš svoj trón, stratíš svoj majetok. Stratíš všetko, čo máš. Staneš sa žobrákom.“

Kliatba Prakriti a kliatba Brihaspatiho sa naplnili. Indra sa stal úplným žobrákom. Potom sa Brihaspati nad ním zľutoval a trochu svoju kliatbu upravil. Povedal mu: „Keď uplynie 60 000 rokov, vrátim ti tvoje kráľovstvo.“ A tak sa Indra modlil a meditoval 60 000 rokov a získal svoje kráľovstvo späť. Nanešťastie však zistil, že jeho kráľovstvo už nie je také krásne, ako bolo predtým. Jeho palác potreboval prestavbu a tiež bolo potrebné vybudovať veľa ďalších miest. Indra bol naplnený smútkom, pretože jeho kráľovstvo nemalo svoju predchádzajúcu dokonalosť. Zavolal si preto božského architekta, Višwakarmu, aby urobil, čo je potrebné.

Višwakarma pracoval mnoho mesiacov. Mesiace sa menili na roky, ale Indra stále nebol spokojný. Neustále kritizoval Višwakarmovu prácu. Každý deň musel znášať Indrove pokarhania a urážky. A navyše, Višwakarma nemal čas na svoju ďalšiu dôležitú prácu, preto bol nešťastný.

Jedného dňa išiel Višwakarma za Višnuom a povedal: „Ó, Višnu, zachráň ma, prosím, zachráň ma! Indra ma poveril prestavbou svojho kráľovstva. Veľmi tvrdo som pracoval, aby som ho potešil, ale on nie je s mojou prácou spokojný. Len ma karhá a uráža.“

„Uvidím, čo môžem urobiť,“ odpovedal Višnu.

Višnu si vzal podobu veľmi pekného mladého chlapca a prišiel k Indrovi. „Je toto tvoje kráľovstvo?“ spýtal sa.

„Rozhodne je to moje kráľovstvo!“ povedal Indra. „Kto iný má také kráľovstvo? Toto je moje stvorenie. Obdivuješ ho, lebo je také krásne.“

Mladý chlapec pokračoval: „Žiadny iný Indra nemá také krásne kráľovstvo ani taký veľkolepý palác. Pomáhal ti niekto?“

„Áno,“ povedal Indra. „Trochu mi pomohol Višwakarma, ale to nestojí za reč.“

„Žiadny iný Višwakarma nemôže pomôcť pri prestavovaní, žiadny iný,“ povedal chlapec záhadne.

„Čo tým myslíš?“ zvolal Indra. „Povedal si, ,žiadny iný Indra‘ a ,žiadny iný Višwakarma‘. Znamená to, že existujú aj ďalší Indrovia a ďalší Višwakarmovia?“ „Áno, áno, existujú ďalší,“ vyhlásil chlapec. Indra sa rozčúlil. Keď pomyslel na to, že jestvuje viac než jeden Indra, stratil o svoje kráľovstvo všetok záujem. Neprekážalo mu ani najmenej, že existujú aj ďalší Višwakarmovia. Ale tolerovať viacej Indrov, to bolo pre Indru príliš veľa.

„Už viac nechcem toto kráľovstvo,“ povedal smutným hlasom. „Čo budem teraz robiť?“

Višnu si znovu vzal svoju vlastnú podobu kozmického boha. Povedal Indrovi: „Choď a okúp sa v rieke, budeš očistený. Keď sa očistíš, uvidíš, že tvoje kráľovstvo, tvoj palác a celý tvoj majetok sú rovnako krásne, ako boli predtým, než ťa Prakriti prekliala.“

A tak Indra získal svoje kráľovstvo späť a bol úplne spokojný.

Pokrivený na ôsmich miestach

Toto je príbeh o Krišnovi a Radhe. Bola noc zaliata mesačným svitom a Pán Krišna hral na svojej flaute veľmi očarujúco. Radha a všetky ostatné gopie počúvali. Obdivovali hudbu vychádzajúcu z Krišnovej flauty a opájali sa jeho nebeskou krásou. Boli v siedmom Nebi blaženosti.

Po nejakom čase Krišna prestal hrať a povedal: „Preniesol som vás všetky do sveta čistej blaženosti. Teraz, keď ste naplnené šťastím, idem sa prejsť do lesa.“ Krišna videl, že ho Radha chce sprevádzať. Povedal jej: „Môžeš sa pridať.“ Ostatné gopie sa k nim neodvážili pridať. Cítili k Radhe najväčšiu úctu.

Krišna a Radha sa teda prechádzali a prechádzali, až kým nedošli na jedno miesto v lese. Krišna sa otočil k Radhe a povedal: „Radha, mám chuť rozprávať nejaké príbehy. Chcela by si si vypočuť moje príbehy?“

„Pravdaže, môj Pane!“ zvolala Radha. „Prosím, porozprávaj mi tie príbehy. Túžim si ich vypočuť.“

Krišna povedal: „Budem rozprávať, čo mi príde na myseľ.“ Krišna bol pripravený porozprávať Radhe príbehy, keď sa zrazu objavil zvláštne vyzerajúci muž. Jeho telo bolo pokrivené na ôsmich rôznych miestach. Jeho nohy boli pokrivené, jeho ruky boli pokrivené, všetko bolo neprirodzené. Tento muž bol známy ako Aštabakra – ,ašta‘ znamená ,osem‘ a ,Aštabakra‘ znamená ,pokrivený na ôsmich miestach‘.

Len čo Radha zbadala túto úbohú ľudskú bytosť, začala sa z nejakého dôvodu smiať a smiať.

„Ako sa môžeš na tomto úbohom mužovi smiať?“ spýtal sa Krišna.

„Jeho telo je pokrivené na ôsmich rôznych miestach! Nemôžem sa zdržať smiechu pri takom neobvyklom pohľade,“ odpovedala Radha.

Krišna ju pokarhal: „Smiať sa na druhých nie je láskavé. Nemala by si sa tak správať.“ Ale Radha sa len smiala a smiala. Aštabakra si myslel, že Radha bude k nemu cítiť iba súcit, pretože bola Krišnova najdrahšia žiačka. Jednoducho nevedel pochopiť, prečo sa Radha na ňom tak bezcitne smeje. Stál pred ňou s nesmiernou oddanosťou a láskou, ale jej smiech ho hlboko zraňoval.

Krišna povedal Radhe: „Ak ti porozprávam o Aštabakrovi, prestaneš sa na ňom smiať?“ „Samozrejme, môj Pane,“ znela odpoveď Radhy.

„Potom sa prestaň smiať a vypočuj si tento nešťastný príbeh.“ Keď Krišna začal rozprávať, Aštabakra sa im poklonil a potichu odišiel.

Toto je príbeh, ktorý Krišna rozprával. Aštabakra bol vysoko postavený Brahman. Bol ženatý a so svojou ženou už prežil dosť veľa rokov. Potom, len sám Boh vie z akého dôvodu, sa mu jeho žena sprotivila. Zložil takúto prísahu: „Odteraz sa už nikdy, nikdy nebudem stretávať so žiadnou ženou! Všetky ženy sú veľmi zlé. Tu je absolútny dôkaz. Moja žena je dôkazom, že ženy sú neznesiteľné. Nebudem mať vôbec žiadne spojenie, žiaden vzťah so žiadnou ženou v celom Božom stvorení. Na ženy sa už ani nepozriem.“

Toto bol vážny sľub, ktorý Brahman zložil po nešťastnom zážitku so svojou ženou. Vtedy jeho telo nebolo vôbec pokrivené. Vyzeral veľmi silný a urastený.

Ó, Bože! Jednej nymfe z paláca Pána Indru sa tento Brahman zapáčil a zaľúbila sa do neho. Táto nymfa alebo apsara sa volala Rambha. Bola nesmierne krásna. Prišla za Brahmanom a povedala mu: „Zaľúbila som sa do teba. Chcem si ťa vziať.“

Brahman sa nahneval. Povedal: „Prijal som sľub, že už sa nikdy viac neožením. Moja prvá žena mi stačila. Bola prvá a posledná!“

Rambha ho začala prosiť. Povedala: „Musíš si ma vziať, pretože som ti vyznala lásku.“

„Nikdy!“ trval na svojom Brahman. „V tomto živote už nebudem mať so žiadnou ženou nič spoločné.“

Keď Rambha videla, že Brahman nezmení svoj názor, bola veľmi nahnevaná a urazená. „Rozprávaš veľmi hrubo! Ako sa odvažuješ takto so mnou hovoriť! Som tanečníčka v paláci samotného Pána Indru. Preklínam ťa za to, že si odmietol moju lásku. Tvoje telo bude pokrivené na ôsmich rôznych miestach. Budeš taký škaredý, že sa už žiadna žena nebude na teba chcieť ani pozrieť.“

Keď Rambha Brahmana prekliala, odišla preč. Úbohý Brahman! Jeho telo sa okamžite pokrivilo a zdeformovalo. Každá jeho končatina bola ohnutá iným smerom. Len veľmi ťažko sa dokázal pohybovať.

Zúfalý Brahman povedal: „Aký má zmysel žiť takýto život? Rambha ma prekliala a toto sa stalo. Prečo by som mal ďalej zostávať na zemi? Zničím toto svoje telo.“

Odrazu sa pred ním objavil Pán Višnu a povedal: „Nie je dobré, aby si sa zabil. Len sa modli a modli a modli. Po určitom čase za tebou znovu prídem a budeš vyliečený. Potom budeš na Zemi šťastný so svojím fyzickým telom ako predtým. Hovoríš, že sa už nechceš pozerať na ženy. To nie je problém! Budeš môcť dodržať svoj sľub. Teraz sa začni modliť, onedlho sa pred tebou zjavím.“ Brahman poslúchol Pána Višnu a začal sa veľmi úprimne modliť.

„Kedy príde Pán Višnu a vylieči tohto Brahmana?“ spýtala sa Radha, keď sa Krišna dostal v príbehu na toto miesto.

Krišna sa sladko usmial. „Višnu už prišiel,“ povedal a začal kráčať domov. Krišna bol emanáciou Pána Višnu. Boli a sú jedným a tým istým. Takto Krišna vyliečil Aštabakru.

Ako dostal Šiva meno Rudra

Raz sa Brahma a Višnu rozprávali, rozprávali a rozprávali a ich rozhovor nemal konca. Vo všetkom sú nekoneční! Keď sú potichu, nepovedia jediné slovo tisícky rokov, a potom keď začnú znovu rozprávať, môžu rozprávať tisíce rokov bez prestávky.

Pri takejto príležitosti, keď si užívali jeden zo svojich nekonečných rozhovorov, sa zrazu pred nimi zjavil Šiva. Z nejakého dôvodu má Šiva občas veľmi hrubé spôsoby. V ten deň bolo na ňom všetko hrubé. Šiva nie je kultivovaný ako ostatní kozmickí bohovia. Okolo krku má lebky, zdobí sa hadmi, má rád duchov a jeho obľúbeným miestom je cintorín. Ani jeho vystupovanie nie je uhladené. Povedzme, že nie je veľmi spoločenský.

Keď Šiva prišiel za Brahmom a Višnuom, bolo to v takejto neprístojnej podobe. Višnu ho spoznal, ale Brahma nie. Popravde, Brahma sa na tohto votrelca rozhneval. „Ako sa opovažuješ prísť a postaviť sa pred nás!“ vykríkol. „Sme kozmickí bohovia! Nemáš pred nami žiaden rešpekt!“

„Nespoznávaš Pána Šivu?“ povedal Višnu.

„To nie je Šiva!“ trval na svojom Brahma.

V tom okamihu Višnu otvoril Brahmovi tretie oko. „Ó, môj Bože,“ povedal Brahma. „Je to Šiva.“

Povedal mu: „Prosím, odpusť mi, odpusť mi!“

„V poriadku, odpúšťam ti,“ súhlasil Šiva. Keď ho Brahma urážal, Šiva bol najskôr rozhnevaný . Chcel si otvoriť tretie oko a okamžite Brahmu zničiť. Ale keď ho Brahma požiadal o odpustenie, Šiva vyniesol do popredia svoj aspekt súcitu. Odpustil Brahmovi bezpodmienečne.

Ale Brahma ešte nebol celkom spokojný. Povedal Šivovi: „Musíš dokázať, že si mi odpustil.“

„Aký dôkaz chceš?“ spýtal sa Šiva.

„Musíš sa narodiť do mojej rodiny,“ vyhlásil Brahma. „Musíš sa narodiť ako môj syn.“

„Dobre, dobre,“ povedal Šiva. „Inkarnujem sa do tvojej rodiny. Budem tvojím synom.“

Keď sa dohodli, že sa narodí na zemi ako Brahmov syn, Šiva od Brahmu a Višnua odišiel.

Pretože sa Višnu a Brahma veľmi dlho rozprávali, obaja boli teraz celkom vyčerpaní. Višnu povedal: „Na chvíľu si odpočiniem.“ Brahma sa pridal: „Aj ja si odpočiniem na krátku chvíľu.“

Len čo si Višnu ľahol, okamžite zaspal a začal chrápať. Bol úplne v inom svete. Brahma si ľahol hneď vedľa neho. Ležali takmer bok po boku. Brahma bol stále čiastočne bdelý. Keď Višnu zaspal, stalo sa niečo zvláštne. Z jedného ucha mu vyšla maličká bytosť a chcela zjesť nejaký med.

O niekoľko minút neskôr sa Višnu prebudil. Medzitým ale vyšla z jeho druhého ucha ďalšia bytosť pripomínajúca hmyz. Prirodzenou vlastnosťou hmyzu je štípať, preto chcela poštípať Brahmu. Tieto dve maličké bytosti boli nepriateľské bytosti alebo démoni. Volali sa Madhu a Koitava. Madhu znamená ,med‘ a Koitava znamená ,hmyz‘ od slova kit. Naša indická mytológia je zaplavená týmito dvoma menami.

Madhu a Koitava zistili, že osoba, ktorá bola najbližšie pri nich, je Brahma, a tak ho obaja chceli zabiť. Boli stelesnením zla. Hoci jeden bol ako hmyz a druhý bol tiež veľmi maličký, démoni si môžu vziať akúkoľvek podobu, akú si prajú. Takže Madhu a Koitava sa zrazu stali obrovskými a mocnými. Boli strašne škaredí a neznesiteľne tuční.

Keď nadobudli takúto veľkú a hrozivú podobu, Madhu a Koitava prekvapili Brahmu a začali s ním bojovať. Kričal: „Čo to robíte?“ Bojoval, ale nedokázal ich zabiť a oni ho tiež nedokázali zabiť. Potom sa na scéne objavil Višnu. Rozhneval sa.

„Vy dvaja ste vyšli z môjho tela a takto sa správate?“ hromžil. Potom obidvoch démonov zničil.

Brahma bol veľmi šťastný, keď videl, že Madhu a Koitava ležia mŕtvi. Začal meditovať. Potom odrazu povedal: „Šiva sľúbil, že prijme inkarnáciu v mojej rodine. Povedal, že bude mojím synom. Pozrime sa, ako klame! Šiva nikdy nedodrží svoje sľuby – nikdy, nikdy, nikdy!“ Brahma chvíľu premýšľal a potom pokračoval: „Musím sa k Šivovi modliť a pripomenúť mu jeho sľub. Sľúbil, že ku mne príde ako môj syn.“

A tak sa Brahma k Šivovi modlil päťtisíc rokov, ale Šiva sa vôbec nezjavil. Jedného dňa začal Brahma roniť horké slzy, pretože Šiva nedodržal svoj sľub. Brahma povedal: „Nemôžem ďalej pokračovať zbytočne. Šiva neprichádza, ani keď vidí moje slzy. Plačem ako malé dieťa, ale on je hluchý k mojim modlitbám. Rozhodol som sa, že spácham samovraždu. Šiva je klamár. Nepríde. Takže najlepšie bude, ak sa zničím.“

Po vyslovení týchto slov, Brahma spáchal samovraždu. Len čo to urobil, vyšiel z jeho úst Šiva. Keď vychádzal von, Šiva plakal a plakal a zároveň Brahma ožil. Brahma bol veľmi šťastný, že vidí svojho syna. Keď zbadal Šivove slzy, bol veľmi znepokojený.

„Prečo plačeš, moje dieťa, prečo plačeš?“ opýtal sa ho.

Šiva povedal, že plače, lebo prijatím ľudskej inkarnácie vstupuje do nevedomosti sveta. Z tohto dôvodu mu Brahma dal meno ,Rudra‘, čo znamená ,ten, ktorý žalostne plače‘. Existuje ešte ďalší význam tohto mena a tým je ,ten, ktorý ničí‘. Po nejakom čase Šiva prejavil aj tento aspekt, keď použil silu svojho tretieho oka.

To je príbeh, ako dostal Šiva meno Rudra.

Veľa Šivových mien

Existuje ďalšia verzia predchádzajúceho príbehu. Mnoho príbehov v Puranách má rôzne verzie. Niektoré si dokonca protirečia. Môžete si vybrať, ktorá verzia sa vám páči.

Brahma meditoval, pretože chcel mať syna. Po tisícoch rokov meditácie uvidel znenazdania na svojom lone dieťa. Bol naplnený šťastím, ale dieťa okamžite začalo plakať. Jeho telo sa triaslo od vzlykov. Brahma sa spýtal dieťaťa: „Povedz mi, syn môj, prečo plačeš?“

Chlapček si vzdychol: „Potrebujem meno.“

„Potrebuješ meno?“ opakoval jeho otec. Brahma mu dal okamžite meno Rudra, ktorého význam je ,ten, ktorý neustále plače‘.

O niekoľko minút neskôr začalo dieťa plakať znova. „Prečo plačeš?“ spýtal sa ho otec.

„Potrebujem ďalšie meno,“ povedalo dieťa.

Brahma súhlasil a dal mu meno Pinaki. Ale dieťa začalo znova roniť slzy. Tentokrát mu dal Brahma meno Bibhola. Potom dostal meno Trišuladhari, ktoré znamená ,ten, ktorý drží trojzubec‘. Spolu dostalo dieťa od Brahmu osem mien.

Napokon povedalo svojmu otcovi: „Teraz, keď si mi dal tak veľa mien, čo s nimi urobím? Ktoré z nich mám používať?“

Dieťa samé prosilo Brahmu, aby mu dal mená a teraz sa pýtalo, čo má s nimi urobiť!

Brahma povedal Rudrovi: „Všetky tieto mená, ktoré ti dávam, majú veľmi špeciálny význam. Každé z nich stelesňuje jednu tvoju božskú vlastnosť. Chcem, aby si ich na Zemi prejavil.“

Napokon Rudra prejavil všetky božské vlastnosti, ktoré mu Brahma dal v podobe týchto rôznych mien.

Krišnov syn unesie princeznú z rodu Kuruov

Tento príbeh je o irónii osudu. Keď Duryodhanova dcéra Lakšmana vyrástla, chcela si vybrať manžela. V tej dobe, keď princezná dosiahla vek na vydaj, bolo zvykom, že jej otec usporiadal zvláštnu ceremóniu zvanú swayamvara. Pozvali všetkých princov zo susedných kráľovstiev a princezná ovenčila girlandou toho princa, ktorého si chcela vziať.

A tak Duryodhana usporiadal swayamvaru pre svoju najdrahšiu dcéru. Prišlo mnoho princov z panovníckych rodín iných kráľovstiev. Každý princ očakával, že si ho princezná vyberie za svojho manžela.

Ceremónie sa zúčastnil aj Krišnov syn, Samba. Ale namiesto toho, aby počkal, či mu princezná položí okolo krku girlandu, násilím ju uniesol pred zrakmi všetkých prítomných. Ostatní princovia vrátane členov princezninej vlastnej rodiny boli pobúrení, že sa Samba odvážil urobiť takú vec. Bolo nemysliteľné, aby sa takto zachoval Krišnov vlastný syn. Všetci Sambu prenasledovali vo svojich vozoch a nakoniec ho chytili. Samba bol zadržaný a uväznený v kráľovstve Kuruovcov. Kvôli svojmu unáhlenému činu bol vystavený veľkému poníženiu.

Medzitým, keďže väčšina princov bola ešte stále na ceremónii prítomná, princovia požiadali Duryodhanovu dcéru, aby si vybrala niekoho iného. Úbohá princezná bola už taká smutná a skľúčená, že bolo pre ňu nemožnou úlohou, aby si vybrala niekoho iného v súčasnom rozpoložení mysle. Okrem toho, v hĺbke svojho srdca mala Sambu rada.

Keď videli jej neutešenú situáciu, niektorí ľudia navrhovali, aby sa swayamvara odložila na ďalší deň. „Toto nie je vhodný čas,“ hovorili. „Princezná je práve teraz rozrušená. Nech sa zotaví zo svojho utrpenia predtým, než si vyberie manžela.“

Takže princovia odišli domov sklamaní a Samba zostal vo väzení. Správy o jeho uväznení sa rýchlo dostali k jeho otcovi, Krišnovi, ktorý z toho zostal smutný a nahnevaný. „Môj syn sa mi takto odvďačuje!“ vykríkol. „Vie, že Kuruovci sú naši najhorší nepriatelia. Nepôjdem ho zachraňovať.“

Avšak Krišnov brat, Balarama, mal tohto svojho synovca veľmi rád. Povedal Krišnovi: „Nedovolím, aby bol môj synovec Samba uväznený v kráľovstve Kuruovcov. Pôjdem a privediem ho späť.“

Krišna odpovedal „Urob, čo chceš. Veľmi sa hanbím za správanie svojho syna. Ale ty choď a urob čokoľvek, čo chceš.“

Balarama odišiel do kráľovstva Kuruovcov a povedal Duryodhanovi: „Prišiel som zobrať svojho synovca domov.“

Duryodhana a jeho bratia si začali Balaramu doberať. „Tvoj synovec je taký zlý!“ hovorili. „Prečo sa chceš ku nemu hlásiť?“

Balarama odpovedal: „Nech urobil čokoľvek, mám ho stále rád. Teraz ho, prosím, prepustite.“

Ale Duryodhana nedovolil, aby Sambu prepustili z väzenia. Balarama sa nahneval. Jeho hlavnou zbraňou bol pluh. Začal sa svojím pluhom oháňať a rúcať múry väzenia. Všetci vojaci, ktorí sa ho pokúsili zadržať, zomreli.

Keď Kuruovci videli, aký je Balarama mocný, zľakli sa a rýchlo Sambu prepustili. Potom Balarama povedal: „Požadujem aj to dievča, Duryodhanovu dcéru. Keďže som vás všetkých porazil, chcem, aby sa Lakšmana vydala za môjho synovca.“

Kuruovci sa opäť začali Balaramovi posmievať. „Nedala girlandu okolo krku tvojho synovca,“ tvrdili. „Ako môžeš chcieť, aby sa za neho vydala?“

Balarama odvetil: „Nie, ja viem, že ho ľúbi.“

Duryodhana vedel, že Balarama by dokázal zničiť všetkých Kuruovcov, preto sa bál. Povedal si: „Najlepšie bude, ak sa svojej dcéry zbavím. Inak, keby by som si ju chcel nechať, Balarama by mohol všetkých zabiť. Pre jednu dcéru by bolo zničené celé kráľovstvo.“ Zo strachu preto dovolil, aby Lakšmana odišla s Balaramom a Sambom. Ani sa jej nič nespýtal predtým, ako urobil toto rozhodnutie. Len jej povedal: „Teraz choď.“ Ako veno jej dal tisíce koní a vozov spolu so stovkami nádherných slonov.

Balarama sa vrátil do Dwaraky, Krišnovho kráľovstva, spolu so Sambom a Duryodhanovou dcérou, a tiež s veľkým bohatstvom od Kuruovcov. Krišna bol znovu veľmi šťastný.

Len si to predstavte! Zo všetkých princezien, si Krišnov syn musel vybrať a uniesť dcéru Krišnovho nepriateľa, Duryodhanu. Samozrejme, že Duryodhana chlapca uväznil a dal ho do žalára. Avšak Balarama mal svojho synovca tak rád, že sám išiel bojovať za Sambovu slobodu. Keď sa Kuruovci vzdali, dali Balaramovi nielen Sambu, ale aj Duryodhanovu dcéru spolu s nesmiernym bohatstvom.

Krišna, Ardžuna aj Duryodhana patrili k triede bojovníkov. Boli to kšatrijovia. V tých časoch si kšatrijovia mohli uniesť nevestu, ale vo všeobecnosti sa to robilo so spoločným súhlasom obidvoch strán. Keď Ardžuna uniesol Krišnovu sestru, Subhadru, bolo to s Krišnovým plným súhlasom, pretože Krišna vedel, že sa obidvaja majú radi. Ale keď Balarama zistil, že Ardžuna uniesol jeho sestru, chcel ho prenasledovať na svojom voze a zabiť ho. Krišna musel Balaramu utešiť a povedať mu, že Ardžuna je najlepší z bojovníkov a nie je žiadna hanba mať ho za člena svojej rodiny.

Tento zvyk unášania manželky začal Višma. Uniesol tri sestry pre svojho synovca Vičitraviryu, starého otca Panduovcov. Tieto sestry sa volali Amba, Ambalika a Ambika. Pretože ich uniesol proti ich vôli, Višma bol prekliaty a od toho dňa ho prenasledovalo nešťastie.

Brahmova pýcha

Tento príbeh je o pýche Brahmu, nášho Stvoriteľa. Jedného dňa Brahma meditoval. Vo svojej meditácii išiel vyššie než najvyššie, hlbšie než najhlbšie. Bol v extáze. Brahma si povedal: „Ako si prajem, aby som mohol tráviť všetok svoj čas v tejto vznešenej meditácii!“

Odrazu sa pred ním objavila tá najkrajšia nymfa, apsara. Volala sa Mohini. Povedala Brahmovi: „Chcem sa za teba vydať.“

Brahma sa rozčúlil. „Bol som v takej extáze, v takej blaženosti a ty si sem musela prísť a okúzliť ma! Nikdy! Nepribližuj sa ku mne. Nechaj ma na pokoji!“ Mohini bola hlboko dotknutá. „Nechám ťa na pokoji, ale najskôr ťa prekľajem. Odteraz ťa nikto nebude uctievať, nikto! Ostatní kozmickí bohovia budú uctievaní a zbožňovaní, ale ty nebudeš nikdy uctievaný žiadnou ľudskou bytosťou!“

Kliatba Mohini sa naplnila a Brahmu už nikto viacej neuctieval. Bol nešťastný a tak šiel po radu k Višnuovi. Kým čakal vo Višnuovom paláci, uvidel niekoho, kto bol rovnaký ako on, ibaže tá druhá bytosť mala desať hláv. Potom uvidel ďalšiu bytosť ako bol on, ale so stovkou hláv, a tretiu osobu s tisíckou hláv. Všetky vyzerali presne ako on, lenže on mal len štyri hlavy.

Keď vstúpil do miestnosti Višnu, Brahma sa ho spýtal, kto sú tie druhé osoby. Višnu odpovedal: „To sú všetko Brahmovia, tak ako ty. Ty nie si jediný Brahma! Mal by si vedieť, že existuje mnoho vesmírov a každý vesmír má jedného Brahmu, jedného Stvoriteľa. Sú stovky vesmírov a stovky Brahmov. Vyzerajú rovnako ako ty, ale ty máš iba štyri hlavy, zatiaľ čo oni majú viac, omnoho viac hláv.“

Úbohý Brahma! Prišiel k Višnuovi pre útechu, ale Višnu zničil jeho pýchu. Potom Brahma povedal Višnuovi, ako ho prekliala Mohini, a s veľkou pokorou sa spýtal Višnua, ako by mohol tú kliatbu zrušiť.

Višnu povedal: „Ak ma budeš počúvať, môžeš sa kliatby Mohini zbaviť. Musíš meditovať 60 000 rokov a potom sa musíš ísť okúpať do posvätnej rieky Gangy. Len tak sa od kliatby oslobodíš.“

V indickej mytológii sa vždy hovorí, že kliatba trvá 60 000 rokov, a že musíme meditovať 60 000 rokov, aby sme sa jej zbavili. A tak úbohý Brahma musel meditovať veľmi, veľmi dlhý čas.

Krišna sa modlí, aby mal syna

Pán Krišna nesmierne túžil mať syna. Preto sa vybral po radu k istému mudrcovi. Keď tento mudrc uvidel Pána Krišnu, bol celý bez seba od radosti. Všetci kričali: „Krišna prišiel!“ a potom všetci začali Krišnu uctievať.

Mudrc sa Krišnu spýtal: „Prosím, povedz mi, čo môžem pre teba urobiť. Je niečo, čo by si chcel, aby som urobil?“

Krišna odpovedal: „Chcem len jednu veľmi obyčajnú vec. Chcem mať syna. Prosím, povedz mi, ako môžem mať syna.“

„V tejto záležitosti ti môže pomôcť iba Pán Šiva,“ odpovedal mudrc. „Musíš sa modliť k Pánovi Šivovi. Najskôr musíš nazbierať tisíc kvetov. S týmito kvetmi musíš uctievať Pána Šivu veľa rokov. Keď bude tebou Pán Šiva spokojný, budeš mať syna.“

Krišna opustil príbytok mudrca a odišiel do ústrania. Celé telo si potrel popolom a obliekol sa do kôry stromu. Celé roky sa modlil, aby uvidel Pána Šivu a mohol ho požiadať o dar.

Svojím tretím okom Parvati videla, že Krišna sa modlí a modlí celkom sám uprostred lesa. Povedala svojmu manželovi: „Môj Pane, čo to robíš? Prečo vôbec neodpovedáš? Pán Krišna ťa uctieva, len teba, už toľko rokov.“

„Čo chceš, aby som urobil?“ spýtal sa Šiva. „Len choď a postav sa pred neho,“ prosila Parvati. „Vlastne, poďme spoločne.“

Šiva aj Parvati sa objavili pred Krišnom. Šiva mu povedal: „Čo to robíš? Prečo by si sa mal ty, zo všetkých ľudí, modliť ku mne? Si Narayana, si Višnu, si avatár tejto éry, prestupuješ všetko. Tak prečo sa modlíš ku mne?“

Krišna odpovedal: „Pán Šiva, viem, že ty si jediný, kto môže naplniť moju túžbu.“

„Existuje nejaká túžba, ktorú si sám nevieš splniť?“ spýtal sa Šiva.

„Povedali mi, že len ty môžeš splniť túto moju konkrétnu túžbu. Preto som prišiel za tebou,“ odpovedal Krišna.

„Aká je tvoja túžba?“ spýtal sa Šiva.

„Chcel by som mať presne takého syna, ako si ty,“ povedal Krišna Šivovi. „Musí byť presne ako ty, inak ho nechcem.“

Šiva aj Parvati sa usmiali a Šiva dal okamžite Krišnovi tento dar. Krišna sa vrátil domov a po určitom čase jeho žena Džambavati porodila syna. Dali mu meno Samba.

Čo to znamená, mať presne takého syna, ako je Šiva? Na jednej strane je Šiva neustále ponorený v tranze. Ale na druhej strane je Šivovou úlohou ničenie. Zo zničenia prichádza premena. Tento chlapec, Samba, urobil počas svojho života mnoho neznesiteľných vecí. Nakoniec spôsobil úplný zánik celej Krišnovej rodiny. Takže môžete povedať, že Krišna vedel, že je potrebná premena, ale premene predchádza zničenie. To je dôvod, prečo sa modlil, aby mal takého syna, ako je Šiva.

Parvati sa túži vydať za Šivu

Jedného dňa, keď mala Parvati len osem rokov, zobral ju jej otec Himavan pozrieť Pána Šivu. Parvati bola od už narodenia stále veľmi duchovná. Vždy chcela spoznať Boha, preto bola vo vytržení, že uvidí Pána Šivu. Ale Pán Šiva bol v meditačnom vedomí a nevenoval malému dievčatku žiadnu pozornosť.

Po tomto prvom stretnutí začala Parvati chodiť za Šivom každý deň. Ponúkala mu čerstvé kvety, dúfajúc, že jedného dňa otvorí svoje oči a prehovorí k nej. Vo svojej mysli si vytvorila predstavu, že toto je muž, za ktorého sa chce vydať.

Dni sa zmenili na roky a Parvati sa stala krásnou mladou ženou. No Šiva stále zostával ponorený vo svojom večnom tranze. Ako mohol niekto vyrušiť Šivov tranz? Keď raz vstúpi do tranzu, teší sa z najvyššej a najhlbšej blaženosti. Prečo by ho mal teda prerušiť?

Jedného dňa sa Parvati zverila svojmu otcovi: „Naozaj sa chcem vydať za Pána Šivu. On však medituje a medituje. Ako si prajem, aby som mohla meditovať ako on.“ Himavan bol veľmi smutný, pretože Šiva nevenoval jeho krásnej dcére, ktorá bola veľmi duchovná po každej stránke, žiadnu pozornosť. Rozhodol sa, že skúsi na Šivu trik. Začal vzývať boha lásky, aby prerušil Šivovu meditáciu. Tento boh sa volal Madana. Madana mal luk a šípy, ktoré boli vytvorené z kvetov. Týmito šípmi zasahoval svoje obete, ktoré boli potom zaplavené emocionálnou láskou.

Na Himavanovu žiadosť zacielil Madana svoje šípy na Pána Šivu a tie padli ako kvety k Šivovým nohám. Odrazu Šiva otvoril svoje tretie oko a uvidel boha lásky, ako stojí s lukom v rukách. Šiva okamžite spálil tohto úbohého boha na popol, pretože ho vyrušil v meditácii.

Parvati stála po celý čas nablízku s prekrásnou girlandou v rukách, ale Pán Šiva jej nevenoval žiadnu pozornosť. Akoby ani neexistovala. Jednoducho znova zatvoril oči a ponoril sa do tranzu.

Rodičia Parvati sledovali celú situáciu a boli na Pána Šivu veľmi nahnevaní. Cítili, že ich najdrahšiu dcéru urazil. „Nemôžeš sa za neho vydať, Parvati,“ povedali. „Tento Šiva ťa uráža už tak veľa rokov. Už s ním nesmieš strácať čas.“

Ale Parvati nechcela ustúpiť. „Zostanem tu,“ vyhlásila. „Odteraz budem jesť len listy, vlhké listy.“ S ťažkým srdcom sa jej rodičia vrátili domov bez dcéry.

Parvati zostala niekoľko rokov blízko Šivu. Živila sa len vlhkými listami. Potom začala jesť len suché listy. Po niekoľkých rokoch prestala jesť listy úplne. Keď prestala jesť listy, dostala meno Aparna, a jeho význam je ,tá, ktorá neje ani listy‘. Parvati sa v tom čase stala bohyňou Aparnou pre svoju extrémnu tapasyu čiže prísnu disciplínu.

Ako ubiehal čas, Parvati postúpila ďalej vo svojej tapasyi. Prestala piť vodu. Nežila z ničoho iného než zo vzduchu. Himavan videl, ako jeho dcéra veľmi slabne. Vedel, že je to len otázka času, kým zomrie. Išiel preto k Pánovi Šivovi a povedal mu: „Nevidíš, čo spôsobuješ mojej dcére? Celý svoj život chcela len jedinú vec, a to je vydať sa za teba. Ale ty si sa nikdy na ňu ani nepozrel. Ak si rozhodnutý, že si ju nechceš vziať, aspoň sa na ňu pozri. Inak určite zomrie.“

Šiva blahosklonne súhlasil, že sa na Parvati pozrie, ale pre seba si povedal: „Predtým než si ju vezmem, ešte raz ju vyskúšam.“ Úbohá Parvati podstúpila toľko skúšok, ale Šiva chcel ďalej skúšať jej lásku a oddanosť. Vzal si podobu obyčajného človeka a pristúpil ku nej. „Si také krásne dievča,“ povedal. „Prečo tu márniš svoj čas? Počul som, že sa chceš vydať za Šivu, ale čo je to za človeka? Neustále trávi svoj čas na cintoríne v spoločnosti duchov, svojich priateľov. Okolo krku má girlandu z lebiek. Ako si môžeš vziať niekoho takého strašného ako je Šiva? Zabudni na neho! Vydaj sa za normálneho muža, ako som ja.“

Parvatine oči vzplanuli. „To, čo hovoríš, nie je pravda. Choď odtiaľto preč a nechaj ma osamote! Viem, kto je Šiva. Nehádž na mňa svoje pochybnosti a podozrenia. Nikdy si ťa nevezmem, nikdy! Vydám sa len za svojho Pána Šivu. Ak ma nenecháš ihneď na pokoji, prekľajem ťa!“

V tom okamihu Šiva znovu nadobudol svoju pravú podobu. Parvati bola veľmi dojatá a zaplavená ohromnou radosťou, keď ho videla stáť pred sebou. Povedal jej: „Splním ti akékoľvek prianie, ktoré máš.“

„Ešte stále nevieš, aké je moje prianie?“ spýtala sa Parvati. „Chcem sa len za teba vydať.“ „Prianie ti splním,“ povedal Šiva.

Keď sa Parvati a Šiva vzali, Parvati sa dozvedela, že vo svojej predchádzajúcej inkarnácii bola jeho manželkou. Vtedy sa volala Sati a vstúpila do obetného ohňa, pretože jej otec, Dakša, Šivu urazil.

Ale to je už iný príbeh.

Brahma dokáže všetko zhltnúť

Raz vstúpila do Brahmu pýcha. Povedal: „Pretože som samý oheň, dokážem všetko zhltnúť. Teraz všetko prehltnem a dokážem, že som najväčší zo všetkých kozmických bohov. Kto sa mi opováži postaviť? Dokážem jesť oheň! Som samý oheň! Som Brahma!“

Keď Višnu videl, ako narástla Brahmova pýcha, vzal si podobu malého chlapca, ktorý mal štyri či päť rokov. Tento malý chlapec prišiel k Brahmovi a v ruke držal suché tŕstie.

Malý chlapec povedal: „Pán Brahma, si najväčší zo všetkých bohov. Tu je suché tŕstie. Uvidíme, či ho dokážeš spáliť alebo pohltiť.“

Brahma okamžite zahalil malého chlapca do plameňov. Plamene chceli zničiť nielen tŕstie ale aj malého chlapca. Ale hoci plamene horeli intenzívne, nedokázali zničiť malého chlapca a dokonca sa nedotkli ani suchého tŕstia v jeho ruke.

„Ako je to možné?“ zvolal Brahma. „Dokážem spáliť všetko a každého, ale obyčajné suché tŕstie a jeden malý chlapec sú nad moje schopnosti. Nerozumiem tomu.“

Potom Višnu prijal svoju pravú podobu a povedal Brahmovi: „Je to kvôli tvojej pýche. Chcel som zničiť tvoju pýchu tým, že ti ukážem, že nedokážeš nič urobiť s tŕstím. Teraz by si sa už nemal vychvaľovať. Musíš zostať ticho.“

Takto Višnu pokoril Brahmu.