Parvati a strom, ktorý plní želania

Pán Šiva a jeho manželka Parvati bývali na hore Kailash. Tam meditovali a tiež žehnali svojim oddaným. Viedli veľmi šťastný a plodný život.

Jedného dňa vyslovila Parvati pred svojím manželom Šivom zvláštnu prosbu, aby ju vzal do lesíka, ktorý sa nazýval Nandankanan.

„Určite ťa tam vezmem,“ sľúbil Šiva. A tak sa spolu vydali do toho lesíka. Všetky stromy v tom lesíku boli prekrásne. Parvati bola nesmierne očarená ich krásou. Spýtala sa svojho Pána: „Prosím, povedz mi, či je medzi týmito stromami nejaký strom, ktorý je zvláštnejší než ostatné. Keď sa pozerám na tieto stromy, vyzerajú všetky rovnako krásne. Ale povedz mi, prosím, či sa tu nachádza nejaký strom, ktorý je veľmi zvláštny alebo určitým spôsobom odlišný od ostatných.“

Keď hovorila tieto slová, stála Parvati pri kmeni jedného stromu. Šiva jej povedal: „Strom, o ktorý sa teraz opieraš, ponúka niečo veľmi zvláštne.“

„Čo je na ňom zvláštne?“ spýtala sa Parvati.

„Tento strom sa volá Kalpataru,“ povedal Šiva. ,Kalpa‘ znamená ,čokoľvek, po čom túžiš‘ a ,taru‘ znamená ,strom‘. „Čokoľvek, po čom túžiš, ti tento strom okamžite dá.“

„Môj Pane, hovoríš mi pravdu, alebo ma klameš?“ spýtala sa Parvati.

„Ak mi neveríš, požiadaj strom o niečo,“ odpovedal Šiva.

Parvati chvíľu meditovala a potom povedala: „Ó, strom, chcem od teba veľmi krásne dievča.“ Okamžite sa zo stromu vynorila nesmierne krásna dievčina. Parvati bola veľmi spokojná a šťastná. Dala dievčaťu meno Ašokašundari.

Ašokašundari povedala bohyni Parvati: „Priviedla si ma na tento svet. Prosím, povedz mi, čo mám robiť.“

Parvati sa na ňu láskyplne pozrela: „Teraz nemusíš robiť nič. Ale chcem, aby si sa o niekoľko rokov vydala za princa menom Nahuša. On sa ešte nenarodil. Ešte je v nebi. Ale inkarnuje sa, a potom, keď nadíde čas, budem chcieť, aby si sa zaňho vydala. Postarám sa o všetko.“

Ašokašundari bola veľmi šťastná, keď to počula. Pán Šiva a Parvati nechali Ašokašundari v krásnom lese Nandankanan a vrátili sa na horu Kailash.

Blízko Nandankananu žil démon Hunda. Považoval Nandankanan za hlavné mesto svojej krajiny. Jedného dňa, keď vstúpil do hlavného lesíka v Nandankanane, zbadal túto prekrásnu dievčinu a okamžite sa do nej zamiloval.

Démon pristúpil k Ašokašundari a povedal: „Musíš si ma vziať! Musíš si ma vziať!“

„Nie, nevezmem si ťa!“ povedala Ašokašundari. „Môj budúci manžel je Nahuša. Vezmem si len jeho a nikoho iného. Odíď odtiaľto!“

Nanešťastie démoni majú zvláštnu magickú silu. Môžu si vziať akúkoľvek podobu. Potom, ako ho Ašokašundari urazila, démon odišiel z lesíka. Po niekoľkých dňoch si zobral podobu veľmi krásnej ženy a znovu vstúpil do lesíka, v ktorom žila Ašokašundari. Táto krásna žena vyzerala veľmi smutne a skľúčene.

„Prečo si taká smutná?“ spýtala sa Ašokašundari. „Si veľmi krásna. Čo ťa trápi?“

„Áno, som krásna,“ povedala cudzia žena, „ale som veľmi nešťastná.“

„Čo je príčinou tvojho nešťastia?“ opýtala sa Ašokašundari láskavo.

Žena odpovedala žalostným hlasom: „Som vdova. Môj manžel bol veľmi dobrý človek, ale démon Hunda ho zabil. Teraz som taká osamelá. Nechcela by si prísť do mojej chalúpky a zostať niekoľko dní? Je to veľmi skromná chalúpka, ale udržujem ju v dokonalom poriadku.“

„Áno, pôjdem s tebou,“ povedala Ašokašundari.

„Prosím, buď mojím hosťom na dva alebo tri dni,“ povedala žena. „Budem veľmi šťastná.“

Ašokašundari išla s tou ženu a spolu odišli z lesa. Keď prišli k ženinej chalúpke, vdova sa okamžite zmenila na démona a ten chytil Ašokašundari. Ašokašundari sa tak rozzúrila, že démona prekliala: „Môj manžel Nahuša ťa určite zabije!“ Potom sa jej podarilo uniknúť z démonovho zovretia a utiecť preč.

Démon bol teraz prekliaty. Vedel, že ho zabijú a tiež vedel, že ten kto ho zabije, bude Nahuša. Začal Nahušu všade hľadať, aby ho mohol zabiť a zrušiť tak kliatbu.

Prirodzene, jeho hľadanie bolo márne, pretože v tom čase sa Nahuša ešte nenarodil.

V susednom kráľovstve žil veľmi dobrý a zbožný kráľ. Spolu so svojou manželkou sa modlili k Bohu po mnoho, mnoho rokov a nakoniec sa jeho manželke narodilo dieťa. Rozhodli sa, že mu dajú meno Nahuša.

Keď sa Hunda dozvedel, že Nahuša sa narodil, vstúpil do kráľovského paláca a dieťa uniesol. Nahuša mal vtedy len jeden rok. Démon ho priniesol domov a povedal svojmu kuchárovi, aby chlapca zabil a uvaril ho. Démon mu prikázal, aby z mäsa dieťaťa uvaril to najlahodnejšie jedlo. Myslel si totiž, že keď chlapca zje, potom ho v žiadnom prípade nebude Nahuša môcť zabiť, keď vyrastie.

„Určite ho zabijem,“ povedal kuchár. „Ty si môj pán.“

Kuchár si však malého chlapčeka tak obľúbil, že nemal srdce ho zabiť. Namiesto toho zobral dieťa do Vašišthovho ašrámu a tam ho nechal. Cestou späť zabil jeleňa, ktorého potom uvaril a naservíroval svojmu pánovi namiesto Nahušu.

Démon Hunda bol veľmi šťastný. „Ach,“ povedal, „teraz som si istý, že Nahuša je mŕtvy. Zjedol som ho.“

Nahuša vyrástol v ašráme svätca Vašišthu. Vašištha bol jeho duchovným učiteľom. Tiež ho naučil lukostreľbu a iné zručnosti. Zo svojej vnútornej vízie vedel, že Nahuša je princ a že si má podľa želania Parvati vziať za ženu Ašokašundari.

Prešlo niekoľko rokov a Nahuša sa naozaj oženil s Ašokašundari. Obaja boli spolu veľmi šťastní. Pretože Hunda veril, že Nahuša je mŕtvy, bolo pre Nahušu veľmi ľahké démona zabiť a naplniť tak prekliatie svojej manželky.

Tento príbeh sa smrťou démona nekončí. Démon mal nanešťastie syna, ktorý sa volal Bihunda. Keď bol Hunda zabitý, jeho syn bol nešťastný. Rozhodol sa, že zabije Nahušu, aby pomstil smrť svojho otca. Začal preto praktizovať prísnu tapasyu, čiže duchovnú disciplínu. Modlil sa a modlil ku kozmickým bohom, aby mu dali silu zabiť Nahušu raz a navždy.

Keď kozmickí bohovia videli, aký druh tapasye Bihunda vykonáva, zľakli sa, že sa jeho túžba naplní a zabije Nahušu. Poprosili Pána Višnu, aby im pomohol.

Pán Višnu si zobral podobu nesmierne krásnej ženy a zjavil sa pred Bihundom. Bihunda sa do nej na prvý pohľad zamiloval a požiadal ju, aby sa stala jeho manželkou. Krásna žena odpovedala: „Vydám sa za teba pod jednou podmienkou. Chcem, aby si mi priniesol jeden konkrétny kvet. Tento kvet sa volá kamoda. Musíš nazbierať desať miliónov týchto kvetov a uctievať nimi Pána Šivu. Ak po uctievaní Pána Šivu dokážeš z týchto kvetov urobiť girlandu a položiť ju k mojim nohám, potom sa za teba vydám a ty budeš schopný zabiť Nahušu. Žiadam ťa o to ako tvoja budúca manželka.“

Bihunda sa rozbehol hľadať zvláštny strom, na ktorom mali kvitnúť kvety kamoda. Chodil tu a tam a pýtal sa ľudí: „Viete, ako vyzerá kvet kamoda? Viete, kde by som mohol nájsť taký strom?“ Ale nikto nevedel, kde nájsť taký strom, ani ako vyzerajú jeho kvety. Zúfalý Bihunda navštívil Gurua všetkých démonov, Šukračaryu. Brihaspati je Guru kozmických bohov a na druhej strane, Šukračarya je učiteľ démonov. Bihunda povedal Šukračaryovi, čo sa stalo a spýtal sa ho, kde by mohol nájsť kvety kamoda.

Šukračarya povedal: „Tá žena ti to vôbec nevysvetlila. Kvety kamoda nerastú na strome. Tieto kvety vychádzajú z úst jednej ženy. Je taká očarujúca! Keď sa smeje, padajú jej z úst tieto kvety. Majú žltú farbu a sú veľmi voňavé. Ak budeš uctievať Pána Šivu týmito voňavými žltými kvetmi, určite ti dá schopnosť zabiť Nahušu. No ak sa tá žena nebude smiať, ale plakať, uvidíš, že jej z úst budú padať červené kvety bez vône. Buď opatrný! Týchto kvetov sa nesmieš dotknúť, inak sa v tvojom živote stane strašná pohroma alebo nešťastie. Musíš pozbierať len žlté kvety, ktoré padajú žene z úst, keď sa smeje.“

„Kde ju môžem nájsť?“ spýtal sa Bihunda dychtivo.

Šukračarya mu odpovedal: „Žije na brehu rieky Gangy. Večer ju uvidíš, ako sa prechádza na brehu rieky.“

Kozmickí bohovia sledovali všetko z Neba. Videli, čo sa deje a znova boli veľmi znepokojení. Požiadali Naradu, nebeského hudobníka, aby im prišiel na pomoc. Narada bol vždy na strane bohov. Povedali mu: „Ak Bihunda získa tých desať miliónov kvetov, potom bude určite schopný zabiť kráľa Nahušu. Musíš nám pomôcť!“

Narada súhlasil, že im pomôže. Išiel k Bihundovi a povedal mu: „Si taký úžasný! Ako to, že musíš ísť osobne za tou ženou, aby si získal kvety? Požiadam ju, aby ti ich poslala. Nemusíš tam ísť osobne. Požiadam ju, aby dala kvety do Gangy a voda ich prinesie k tvojmu palácu. Je pod tvoju dôstojnosť, aby si išiel prosiť o kvety. Môžem to pre teba urobiť. Pretože ju o to požiadam ja, určite to urobí.“

Bihundova pýcha vyšla do popredia. Povedal Naradovi: „Máš pravdu. Prečo by som mal ísť osobne? Počkám, kým mi ich voda prinesie.“

Narada išiel na breh rieky Gangy a našiel ženu, ktorá bola zdrojom kvetov kamoda. Keď ho veľmi úctivo pozdravila, povedal jej: „Teraz by som si prial, aby si plakala, aby z tvojich úst vyšli červené kvety bez vône. Chcem, aby si ich dala do rieky a nechala ich unášať vodou.“

Žena ochotne poslúchla Naradu a začala plakať. Z jej úst vyšli tisíce a tisíce červených kvetov a všetky dala do vody.

Rieka tiekla popri Bihundovom paláci a on tam čakal a čakal, kým sa objavia kvety. Keď zbadal, ako prichádzajú, bol taký nadšený, že si nevšimol ani ich farbu, ani to, že nemajú vôňu. Bol naplnený radosťou, keď videl, ako tisícky a tisícky kvetov plávajú po rieke. „Narada mal pravdu!“ kričal. „Kvety prišli ku mne tak, ako povedal.“

Bihunda bol taký rozochvený a nadšený, že zabudol na varovanie svojho Gurua. Nevenoval žiadnu pozornosť farbe kvetov a ani sa nepokúšal zistiť, či kvety voňajú. V jeho predstave boli kvety žlté a voňavé. Jeho radosť ho preniesla do iného sveta.

Pozbieral všetky kvety a začal nimi uctievať Pána Šivu. Parvati okamžite videla, že niekto na Zemi uctieva Pána Šivu kvetmi bez vône. Ani samotné kvety neboli vôbec krásne. „Toto nie sú kvety, ktoré má Pán Šiva rád. Ako môže byť niekto taký neúctivý k môjmu manželovi?“

Parvati zostúpila na Zem a svojím tretím okom zabila démona Bihundu. Nepotrebovala na to žiadnu inú zbraň.

Začali sme náš príbeh s Parvati. Bola to ona, kto požiadal strom Kalpataru, aby jej dal mladé dievča. Potom kliatba tohto dievčaťa spôsobila smrť démona Hundu a jeho syna Bihundu, ktorí nemilosrdne mučili nevinných ľudí.