Parvati sa túži vydať za Šivu
Jedného dňa, keď mala Parvati len osem rokov, zobral ju jej otec Himavan pozrieť Pána Šivu. Parvati bola od už narodenia stále veľmi duchovná. Vždy chcela spoznať Boha, preto bola vo vytržení, že uvidí Pána Šivu. Ale Pán Šiva bol v meditačnom vedomí a nevenoval malému dievčatku žiadnu pozornosť.Po tomto prvom stretnutí začala Parvati chodiť za Šivom každý deň. Ponúkala mu čerstvé kvety, dúfajúc, že jedného dňa otvorí svoje oči a prehovorí k nej. Vo svojej mysli si vytvorila predstavu, že toto je muž, za ktorého sa chce vydať.
Dni sa zmenili na roky a Parvati sa stala krásnou mladou ženou. No Šiva stále zostával ponorený vo svojom večnom tranze. Ako mohol niekto vyrušiť Šivov tranz? Keď raz vstúpi do tranzu, teší sa z najvyššej a najhlbšej blaženosti. Prečo by ho mal teda prerušiť?
Jedného dňa sa Parvati zverila svojmu otcovi: „Naozaj sa chcem vydať za Pána Šivu. On však medituje a medituje. Ako si prajem, aby som mohla meditovať ako on.“ Himavan bol veľmi smutný, pretože Šiva nevenoval jeho krásnej dcére, ktorá bola veľmi duchovná po každej stránke, žiadnu pozornosť. Rozhodol sa, že skúsi na Šivu trik. Začal vzývať boha lásky, aby prerušil Šivovu meditáciu. Tento boh sa volal Madana. Madana mal luk a šípy, ktoré boli vytvorené z kvetov. Týmito šípmi zasahoval svoje obete, ktoré boli potom zaplavené emocionálnou láskou.
Na Himavanovu žiadosť zacielil Madana svoje šípy na Pána Šivu a tie padli ako kvety k Šivovým nohám. Odrazu Šiva otvoril svoje tretie oko a uvidel boha lásky, ako stojí s lukom v rukách. Šiva okamžite spálil tohto úbohého boha na popol, pretože ho vyrušil v meditácii.
Parvati stála po celý čas nablízku s prekrásnou girlandou v rukách, ale Pán Šiva jej nevenoval žiadnu pozornosť. Akoby ani neexistovala. Jednoducho znova zatvoril oči a ponoril sa do tranzu.
Rodičia Parvati sledovali celú situáciu a boli na Pána Šivu veľmi nahnevaní. Cítili, že ich najdrahšiu dcéru urazil. „Nemôžeš sa za neho vydať, Parvati,“ povedali. „Tento Šiva ťa uráža už tak veľa rokov. Už s ním nesmieš strácať čas.“
Ale Parvati nechcela ustúpiť. „Zostanem tu,“ vyhlásila. „Odteraz budem jesť len listy, vlhké listy.“ S ťažkým srdcom sa jej rodičia vrátili domov bez dcéry.
Parvati zostala niekoľko rokov blízko Šivu. Živila sa len vlhkými listami. Potom začala jesť len suché listy. Po niekoľkých rokoch prestala jesť listy úplne. Keď prestala jesť listy, dostala meno Aparna, a jeho význam je ,tá, ktorá neje ani listy‘. Parvati sa v tom čase stala bohyňou Aparnou pre svoju extrémnu tapasyu čiže prísnu disciplínu.
Ako ubiehal čas, Parvati postúpila ďalej vo svojej tapasyi. Prestala piť vodu. Nežila z ničoho iného než zo vzduchu. Himavan videl, ako jeho dcéra veľmi slabne. Vedel, že je to len otázka času, kým zomrie. Išiel preto k Pánovi Šivovi a povedal mu: „Nevidíš, čo spôsobuješ mojej dcére? Celý svoj život chcela len jedinú vec, a to je vydať sa za teba. Ale ty si sa nikdy na ňu ani nepozrel. Ak si rozhodnutý, že si ju nechceš vziať, aspoň sa na ňu pozri. Inak určite zomrie.“
Šiva blahosklonne súhlasil, že sa na Parvati pozrie, ale pre seba si povedal: „Predtým než si ju vezmem, ešte raz ju vyskúšam.“ Úbohá Parvati podstúpila toľko skúšok, ale Šiva chcel ďalej skúšať jej lásku a oddanosť. Vzal si podobu obyčajného človeka a pristúpil ku nej. „Si také krásne dievča,“ povedal. „Prečo tu márniš svoj čas? Počul som, že sa chceš vydať za Šivu, ale čo je to za človeka? Neustále trávi svoj čas na cintoríne v spoločnosti duchov, svojich priateľov. Okolo krku má girlandu z lebiek. Ako si môžeš vziať niekoho takého strašného ako je Šiva? Zabudni na neho! Vydaj sa za normálneho muža, ako som ja.“
Parvatine oči vzplanuli. „To, čo hovoríš, nie je pravda. Choď odtiaľto preč a nechaj ma osamote! Viem, kto je Šiva. Nehádž na mňa svoje pochybnosti a podozrenia. Nikdy si ťa nevezmem, nikdy! Vydám sa len za svojho Pána Šivu. Ak ma nenecháš ihneď na pokoji, prekľajem ťa!“
V tom okamihu Šiva znovu nadobudol svoju pravú podobu. Parvati bola veľmi dojatá a zaplavená ohromnou radosťou, keď ho videla stáť pred sebou. Povedal jej: „Splním ti akékoľvek prianie, ktoré máš.“
„Ešte stále nevieš, aké je moje prianie?“ spýtala sa Parvati. „Chcem sa len za teba vydať.“ „Prianie ti splním,“ povedal Šiva.
Keď sa Parvati a Šiva vzali, Parvati sa dozvedela, že vo svojej predchádzajúcej inkarnácii bola jeho manželkou. Vtedy sa volala Sati a vstúpila do obetného ohňa, pretože jej otec, Dakša, Šivu urazil.
Ale to je už iný príbeh.
