Vďačnosť¹⁵

Sme vďační Bohu, pretože je s nami tu a teraz. Sme vďační Bohu, pretože vytvoril v našom vnútri skutočný hlad po Ňom. Sme vďační Bohu, pretože nám dal dlhý expresný vlak nádeje. Sme vďační Bohu, pretože nám opakovane povedal, že dodrží Svoj Sľub. Aký je Jeho Sľub? Jeho Sľub je, že nebude nikdy spokojný dovtedy, kým Ho každé Jeho stvorenie neuspokojí Jeho vlastným Spôsobom.

Ako môžeme potešiť Boha Jeho vlastným Spôsobom? Predovšetkým, teraz si nie sme vedomí toho, ako Boh koná. Môžeme cítiť, že niečím potešíme Boha, ale ako môžeme vedieť, či sú naše pocity správne? Jestvuje spôsob, ako môžeme poznať, či tešíme Boha Jeho vlastným Spôsobom. Musíme sa ponoriť hlboko dovnútra a zničiť alebo premeniť svet myšlienok a nahradiť ho silou vôle, nezdolnou silou vôle. Táto sila vôle pochádza z hĺbky našej duše, a nie z našej mysle.

Sme na zemi tu a teraz len preto, aby sme potešili Boha Jeho vlastným Spôsobom. Je to vskutku náročná úloha, ale radosť získavame len vtedy, keď zdolávame prekážky. Ak vo svojom živote nebudeme prekonávať žiadne prekážky, nedosiahneme trvalé uspokojenie. Ak sa nepokúsime urobiť všetko pre to, aby sme potešili Boha tu a teraz, potom nedosiahneme vôbec žiadne uspokojenie.

Dnešný cieľ je len začiatkom zajtrajšej novej cesty. Dosiahnutia duše a cieľ cesty sú neoddeliteľné. Keď plačeme s vďačnosťou, je to duša, ktorá koná v nás a cez nás vo svojom úsilí prekonať prekážky na svojej ceste pokroku k Božej Spokojnosti. A keď sa usmievame s vďačnosťou, je to cieľ cesty, ktorý sa zjednotil so štartovou čiarou ašpirácie a so všetko presahujúcim horizontom ašpirácie.