Everest ašpirácie, časť 3

Návrat na bsah

SKÚŠKA1

„Môj Milovaný Pane Najvyšší, povedz mi len jednu vec pre uspokojenie mojej zvedavosti. Hovoríš, že sa ma nesnažíš skúšať, ale mne sa zdá, že sa niekedy o to snažíš. Cítim to správne? Snažíš sa ma skúšať?“

„Moje dieťa, aby som bol k tebe naozaj úprimný, neskúšam ťa. Skúšanie nie je spôsob, ako niekoho učiť. Skúšanie len vytvára v študentovi strach, nepatričný strach, bez ohľadu na to, aký je študent brilantný. Študent sa obáva, že zlyhá, bude zahanbený a svet sa potom bude na neho pozerať s pohŕdaním.

To, čo ty považuješ za Moje skúšanie, ja nazývam Svojou hrou osvietenia. Neskúšam ťa, aby som ťa nechal uspieť alebo prepadnúť. Chcem s tebou hrať len hru osvietenia, aby si nepodceňoval ani nepreceňoval svoje schopnosti. Keď podceňuješ svoje schopnosti, nevedome sa tešíš falošnej skromnosti, a keď preceňuješ svoje schopnosti, priatelíš sa s prehnaným sklamaním a nevedomosťou. Podceňovanie aj preceňovanie svojich schopností je rovnako zlé.

Keď vo svojom živote ašpirácie a zasvätenia hráš hru osvietenia, musíš cítiť, že je nevyhnutné, aby si vyniesol do popredia svoj vnútorný plač a tiež svoju letargiu a nevedomosť. Musíš odovzdať nielen božskú časť svojej existencie, ale aj nebožskú časť.

Takže to, čo vidíš ako Moje skúšanie, nie je skúšaním v pravom zmysle slova. Je to dar pre tvoju vlastnú dokonalosť. V tvojom súčasnom stave vedomia si tvoja myseľ rafinovane nahromadila nevedomosť a svetlo, faloš a pravdu vo vedomí tvojho tela a tvojho vitálu. Prajem si, aby si Mi ponúkol všetko, čo máš, a všetko, čím si. To, čo musíš urobiť, je celkové sebaponúknutie. Procesom očistenia a sebaponúkania všetkého, čo máš, získaš odo Mňa osvietenie. To, čo musíš ponúknuť, je tvoje krásne srdce. Je to krása tvojej vlastnej vnútornej aj vonkajšej existencie, ktorú ponúkaš. Musíš Mi ponúknuť oboje: aj nižšiu krásu, ktorú nazývaš nevedomosťou, aj vyššiu krásu. Ja ti za to ponúknem tvoje vlastné osvietenie.

To je hra, ktorú s tebou hrám. Je to naša hra osvietenia a nikdy, nikdy, nikdy skúšanie – ani zďaleka nie! Je to spoločné osvietenie.“


  1. EA 51. 17. júla 1977, 8:40 — Jamaica High School Track, Jamaica, New York.

DARY1

„Môj Milovaný Najvyšší, mám pre Teba niekoľko darov. Mojím prvým darom je môj dušeplný plač. Mojím druhým darom je môj plodný úsmev. Mojím tretím a špeciálnym darom je moje srdce jednoty. Mojím štvrtým a veľmi špeciálnym darom je môj plameň vďačnosti.“

„Moje dieťa, som ti veľmi vďačný a tiež mám pre teba dar. Toto je Môj dar: potrebujem ťa nekonečne viac, než si dokážeš predstaviť. S tebou som začal cestu Svojej Vízie; s tebou dosiahnem Cieľ Uspokojenia Mojej Skutočnosti.“


  1. EA 52. 17. júla 1977, 15:00 — na ceste z Jamaica, New York do Washington, D.C..

KTO JE VÍŤAZ?1

Kto je víťaz? Nie ten, kto vyhrá, ale ten, kto si vytvoril radostnú jednotu s výsledkom, ktorý je skúsenosťou v podobe neúspechu alebo úspechu, cestou dopredu alebo cestou dozadu.

Kto je víťaz? Nie ten, kto vyhrá preteky, ale ten, kto miluje bezsenný a bezdychý beh s Bohom, Najvyšším Bežcom.

Kto je víťaz? Nie ten, koho slávu ospevujeme, ale ten, kto v nekonečnej miere stelesňuje Svetlo Božieho Súcitu.

Kto je víťaz? Nie ten, kto získal ohromnú slávu a meno a nahromadil veľký majetok, ale ten, kto túži len po jedinej veci: po Uspokojení Boha Jeho vlastným Spôsobom.


  1. EA 53. 17. júla 1977, 15:05 — na ceste z Jamaica, New York do Washington, D.C..

DVA VLAKY1

Dva vlaky: vlak túžby a vlak ašpirácie. Vlak túžby začína v stanici hladu ničoty a končí v stanici hladomoru sklamania. Vlak ašpirácie začína v stanici smädu po dušeplnosti a končí v stanici hostiny osvietenia.

Ak si cestujúcim vo vlaku túžby, možno vôbec nevieš, čo je pre teba dobré a čo zlé. Vstúpiš do vlaku túžby len preto, aby si trpel. Ak si cestujúcim vo vlaku ašpirácie, nemusíš vedieť, čo je pre teba dobré a čo zlé, pretože Boh Sám vyberá za teba. Takže keď vstúpiš do vlaku ašpirácie, vo vnútornom svete aj vo vonkajšom svete budeš len bohatnúť a bohatnúť. Vnútorným bohatstvom je bezdychý plač tvojho srdca. Vonkajším bohatstvom je bezsenný úsmev tvojho života.


  1. EA 54. 17. júla 1977, 15:10 — na ceste z Jamaica, New York do Washington, D.C..

KTO TO KLOPE?1

„Kto to klope? Satan? Neobťažuj ma. Dnes musím urobiť veľa dôležitých vecí.“

„Kto to klope? Človek? Prosím, príď niekedy inokedy. Som teraz bohužiaľ dosť zaneprázdnený.“

„Kto to klope? Boh? Prečo ma uvádzaš do rozpakov, Pane? Potrebuješ odo mňa povolenie, aby si vstúpil do izby môjho srdca?“

„Syn Môj, možno nie si celkom pripravený, aby si Ma prijal. Klopem len preto, aby som ťa informoval, že znovu prídem navštíviť izbu tvojej vďačnosti, oltár tvojho odovzdania a dokonalosť tvojho sebaponúkania. Môj synu, dopraj si času, koľko chceš. Vôbec sa neponáhľam. Ale určite prídem, aby som ťa poctil Svojou požehnanou Návštevou.“


  1. EA 55. 17. júla 1977, 15:15 — na ceste z Jamaica, New York do Washington, D.C..

TAJOMSTVO BOHA A TAJOMSTVO ČLOVEKA1

Tajomstvom Boha je Ticho bez počiatku. Tajomstvom človeka je zvuk bez konca.

Tajomstvom Boha je dávať to, čo má: Súcit. Tajomstvom človeka je privlastňovať si od druhých to, čo nemá: materiálne bohatstvo, pozemskú moc a ďalšie obyčajné veci.

Tajomstvom Boha je tvoriť nové Svetlo Vízie a božsky sa z neho tešiť. Tajomstvom človeka je ničiť všetko, čo vidí; ničiť každého, koho pozná.

Tajomstvom Boha je neustále odpúšťať a zabúdať. Tajomstvom človeka je nikdy neodpúšťať, nikdy nezabúdať.

Tajomstvom Boha je dušeplne plakať predtým, než sa spokojne usmeje. Tajomstvom človeka je plakať predtým, ako zomrie, a plakať počas toho, ako zomiera, aby dosiahol Božie Nebo a bol privítaný Samotným Bohom. Boh nevie, či sa má nad tým usmievať alebo plakať. Preto sa smeje


  1. EA 57. 17. júla 1977, 15:25 — na ceste z Jamaica, New York do Washington, D.C..

NIEČO CHÝBA1

Niečo chýba. Čo to je? Kvapka vďačnosti človeka. Niečo sa našlo. Čo to je? Povýšenecká pýcha človeka. Kto ju potrebuje? Nikto! Dokonca ani všetko pohlcujúca smrť.

Niečo chýba. Čo to je? Slúžiace ruky človeka. Niečo sa našlo. Čo to je? Pocit zbytočnosti človeka. Kto ho potrebuje? Nikto! Dokonca ani ten najväčší blázon na zemi.

Niečo chýba. Čo to je? Strom zodpovednosti človeka. Niečo sa našlo. Čo to je? Kompromis spokojnosti človeka. Kto ho potrebuje? Nikto! Dokonca ani svätec, ktorý je samé odpustenie. Svätec je ochotný odpustiť nevedomosti, ale nikdy nebude robiť kompromis s ilúziou nevedomosti.


  1. EA 58. 17. júla 1977, 21:10 — American University, Washington D.C..

ČERVENÉ SVETLO1

Červené svetlo ma zastavuje, keď sa ponáhľam. To isté červené svetlo upokojuje môj život, keď sa neponáhľam.

Chcem sa tešiť zo životného dychu času. Červené svetlo mi hovorí, že život nie je vždy rovná cesta. Varuje ma pre moje vlastné dobro. V žiadnom prípade sa mi nesnaží brániť, aby som prejavil svoju život zachraňujúcu rýchlosť ani svoju život zachraňujúcu skutočnosť.

Červené svetlo je mojím pravým priateľom v prestrojení. V duchovnom živote je červené svetlo mojím svedomím. Moje svedomie mi nikdy nebráni, aby som urobil správnu vec: len chce, aby som nerobil nebožské veci. Je vždy dychtivé, aby ma varovalo, nech neurobím nesprávnu vec a inšpirovalo ma, aby som urobil správnu vec.

Keď neposlúcham červené svetlo, vstupujem do hrozivého nebezpečenstva, do samotných pazúrov smrti. Podobne, keď nepočúvam jemné, sladké a usmievajúce sa príkazy môjho svedomia, môžem sa vo svojom živote ašpirácie dostať do úplnej katastrofy. Moje svedomie ma neodrádza, aby som robil správnu vec, ani mi v tom nebráni, ale žiada ma, aby som bol opatrný, aby ma hladný tiger ľudského zvieracieho života nezničil.

Vďaka svojmu svedomiu som ľudskou bytosťou. Ak sa budem držať dušeplných príkazov svojho svedomia, uvidím vo svojom živote len tvár spokojnosti. Táto spokojnosť je samotným začiatkom mojej rozkvitajúcej viery. Keď som spokojný, plne rozkvitám. Keď plne rozkvitám, cítim, že som nielen nástrojom, ale že som nástrojom svojho Milovaného Najvyššieho.

Vždy ťa budem milovať a zbožňovať, červené svetlo! Si vskutku záchrancom môjho vonkajšieho života. Ó, moje svedomie, milujem ťa a zbožňujem ťa, pretože si vskutku záchrancom môjho vnútorného života. Vďaka tebe nevečeriam s nocou nevedomosti. Bezpečne idem k Svetlu Večnosti, ku Kráse Nekonečnosti a k Láske Nesmrteľnosti.


  1. EA 61. 18. júla 1977, 8:15 — Jamaica High School track, Jamaica, New York.

VČERA BOL ČAS1

Včera bol čas, aby som mal súcit s trpiacim ľudstvom. Dnes je čas, aby som prejavil úprimný záujem o zmätené ľudstvo. Zajtra príde čas, aby som ponúkol svoju milujúcu službu túžiacemu ľudstvu. Ale teraz, teraz je čas na to, aby som prejavil svoje srdce jednoty s hladným ľudstvom.

Súcit, záujem, služba, srdce jednoty: toto sú skutoční členovia mojej najvnútornejšej rodiny. Rád by som sa o týchto členov svojej najvnútornejšej rodiny podelil so zvyškom sveta, s Božím stvorením a s Bohom-stvorením.


  1. EA 62. 18. júla 1977, 12:30 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

BYŤ BOŽSKY VEĽKÝ1

Byť božsky veľký znamená slúžiť. Byť nanajvýš dobrý znamená milovať. Byť večne dokonalý znamená bezsenne vnútorne plakať. Byť spokojný Božím vlastným Spôsobom znamená stať sa vedome a trvale srdcom zaplaveným vďačnosťou.

Ľudské vo mne sníva o veľkosti. Božské vo mne túži po dobrote. Ašpirujúci a stúpajúci Boh vo mne dychtí po dokonalosti. Milujúci a prejavujúci sa Boh vo mne plače po spokojnosti.

Prajem si, aby som sa stal nanajvýš blízkym a celoživotným priateľom veľkosti, dobroty, dokonalosti a spokojnosti, pretože cez nich sa bude môj Milovaný Najvyšší usmievať Svojím večným Úsmevom a tancovať Svoj nesmrteľný Tanec vo mne a pre mňa. Nech naše priateľstvo teší nielen ľudské a božské vo vnútri nás, ale nech teší a napĺňa aj nášho Milovaného Najvyššieho hlboko vo vnútri nás.


  1. EA 63. 18. júla 1977, 12:35 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

AK CHCEŠ BYŤ VEĽKÝ1

Ak chceš byť veľký, potom sa neustále uč všetko – všetko vo všetkom a všetko zo všetkého.

Ak chceš byť dobrý, potom sa neustále odúčaj veci, ktoré si sa naučil vo svete túžob a neustále sa uč všetko vo svete ašpirácie.

Ak chceš byť len vo svete realizácie a nie vo svete túžob ani vo svete ašpirácie, potom sa nemusíš nič učiť a nemusíš sa nič odnaučiť. Musíš sa len stať tým, čím sa chceš stať. Ako sa môžeš stať tým, čím sa chceš stať? Môžeš to urobiť len vtedy, keď budeš cítiť, že ty sám sa nemôžeš urobiť tým, čím sa chceš stať. Žiadna ľudská sila to nedokáže. Len Milosťou, ktorá prichádza zhora, dokážeš urobiť, čo chceš, a stať sa tým, čím sa chceš stať.

Ako získaš túto Milosť? Získaš ju tým, že budeš roniť milujúce slzy vďačnosti k Najvyššiemu v každom okamihu za to, čo pre teba urobil zo Svojej nekonečnej Štedrosti a tiež za to, čo pre teba zo Svojej nekonečnej Štedrosti neurobil. Boh ti zo Svojej nekonečnej Štedrosti dal veľa vecí, aby to božské v tebe mohlo byť šťastné. Avšak veľa vecí ti Boh pre tvoje vlastné dobro nedal. Za to, čo ti Boh dal, i za to, čo ti nedal, si musíš vytvoriť pocit neustálej vďačnosti. Vo vnútri tejto vďačnosti Ho určite uvidíš, pocítiš a zjednotíš sa s Ním v Jeho integrálnom Živote Božskosti.


  1. EA 64. 18. júla 1977, 12:40 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

SME VĎAČNÍ BOHU1

Sme vďační Bohu, pretože je s nami tu a teraz. Sme vďační Bohu, pretože vytvoril v našom vnútri skutočný hlad po Ňom. Sme vďační Bohu, pretože nám dal dlhý expresný vlak nádeje. Sme vďační Bohu, pretože nám opakovane povedal, že dodrží Svoj Sľub. Aký je Jeho Sľub? Jeho Sľub je, že nebude nikdy spokojný dovtedy, kým Ho každé Jeho stvorenie neuspokojí Jeho vlastným Spôsobom.

Ako môžeme potešiť Boha Jeho vlastným Spôsobom? Predovšetkým, teraz si nie sme vedomí toho, ako Boh koná. Môžeme cítiť, že niečím potešíme Boha, ale ako môžeme vedieť, či sú naše pocity správne? Jestvuje spôsob, ako môžeme poznať, či tešíme Boha Jeho vlastným Spôsobom. Musíme sa ponoriť hlboko dovnútra a zničiť alebo premeniť svet myšlienok a nahradiť ho silou vôle, nezdolnou silou vôle. Táto sila vôle pochádza z hĺbky našej duše, a nie z našej mysle.

Sme na zemi tu a teraz len preto, aby sme potešili Boha Jeho vlastným Spôsobom. Je to vskutku náročná úloha, ale radosť získavame len vtedy, keď zdolávame prekážky. Ak vo svojom živote nebudeme prekonávať žiadne prekážky, nedosiahneme trvalé uspokojenie. Ak sa nepokúsime urobiť všetko pre to, aby sme potešili Boha tu a teraz, potom nedosiahneme vôbec žiadne uspokojenie.

Dnešný cieľ je len začiatkom zajtrajšej novej cesty. Dosiahnutia duše a cieľ cesty sú neoddeliteľné. Keď plačeme s vďačnosťou, je to duša, ktorá koná v nás a cez nás vo svojom úsilí prekonať prekážky na svojej ceste pokroku k Božej Spokojnosti. A keď sa usmievame s vďačnosťou, je to cieľ cesty, ktorý sa zjednotil so štartovou čiarou ašpirácie a so všetko presahujúcim horizontom ašpirácie.


  1. EA 65. 18. júla 1977, 12:45 — Sri Chinmoy Centre, Jamaica, New York.

TRI NESMRTEĽNÉ VECI1

V ľudskom svete sú tri veci, ktoré trvajú večne. Je to strach, úzkosť a pochybujúca a podozrievavá myseľ. Tieto tri ľudské obmedzenia musia byť napokon prekonané, ak chce ašpirant vstúpiť do božského sveta.

V božskom svete sú tri veci, ktoré budú bezpochyby trvať večne. Je to viera, odvaha a láska. Ak má ašpirant tieto tri veci, potom nepotrebuje nič iné.

Strach, starosti a pochybnosti sú nesmrteľné v negatívnom, deštruktívnom zmysle, zatiaľ čo viera, odvaha a láska reprezentujú alebo stelesňujú nesmrteľnosť v pozitívnom zmysle. Ľudské v nás jedného dňa prekoná samé seba a prijme božské v nás so všetkou jeho vierou, odvahou a láskou.


  1. EA 66. 18. júlay 1977, 19:00 — na ceste do Connecticut Sri Chinmoy Centre.

NÁŠ MILOVANÝ NAJVYŠŠÍ JE PRIPRAVENÝ1

Náš Milovaný Najvyšší je vždy pripravený nás viesť, ale sme to my, kto si musí vypestovať túžbu nasledovať Ho.

Náš Milovaný Najvyšší je vždy dychtivý, viac než dychtivý nechať nás pocítiť, že On nás stále miluje, ale sme to my, kto si musí vypestovať ochotu Mu uveriť.

Náš Milovaný Najvyšší je vždy pripravený pomôcť nám v boji proti noci nevedomosti, ale sme to my, kto musí cítiť skutočnú potrebu života vo svetle múdrosti, a nie v noci nevedomosti. Ak naozaj budeme chcieť svetlo múdrosti, len potom prijmeme Jeho Službu.

Náš Milovaný Najvyšší je vždy pripravený a viac než dychtivý plakať pre nás, aby sme dosiahli najvyššiu Výšku Skutočnosti, ale očakáva od nás za to aspoň malý dušeplný úsmev. Ak Mu neponúkneme malý dušeplný úsmev, nebude schopný vytvoriť v nás nádobu vnímavosti. Ak v sebe nebudeme mať túto nádobu, potom keď bude pre nás plakať, nebudeme schopní vidieť ani cítiť Jeho Plač. Naša nádoba vnímavosti umožní Jeho Plaču, aby sa znovu a znovu ozýval v najvnútornejších zákutiach nášho srdca.

Toto je to, po čom túži náš Milovaný Najvyšší, aby mohol plakať a plakať zo Svojich vlastných stále sa prekonávajúcich Výšok len pre našu spásu, oslobodenie, realizáciu a dokonalosť – pre nás, len pre nás.


  1. EA 67. 18. júlay 1977, 19:05 — na ceste do Connecticut Sri Chinmoy Centre.

ŽOBRÁK SÚCITU A HRDINA SPRAVODLIVOSTI1

Boží Súcit mi hovorí, že bez Boha nemôžem nič urobiť. Božia Spravodlivosť mi hovorí, že On mi dal schopnosť potrebnú na to, aby som sa stal tým, čím sa úprimne a dušeplne chcem stať. Božia Spravodlivosť mi dá nielen to, čo chcem božsky mať, ale tiež mi dá schopnosť stať sa takým dokonalým ako je Boh Sám.

Hrdina vo vnútri nás plače po Božej Spravodlivosti. Žobrák vo vnútri nás plače po Božom Súcite. Hrdina v nás vie veľmi dobre, že keď Boh použije Svoju Spravodlivosť, on bude schopný bežať rýchlejšie než najrýchlejšie a stane sa múdrejším než najmúdrejším. Boh ho zaplaví Svojou lepšou než najlepšou Výškou Záujmu a Blaženosťou Lásky. Ale ak nie sme hrdinami, Boh nás neustále zaplavuje Svojím Súcitom, aby nás urobil veľkými, dobrými a božskými.

Žobrák v nás je tiež stelesnením lenivosti. Žobre, ale len chvíľu, a potom sa úplne vzdá. Nemá potrebné odhodlanie, aby žobral ustavične. Žobrák v nás chce Súcit od Boha bezpodmienečne. Boh môže dať žobrákovi v nás Svoj bezpodmienečný Záujem a Lásku, ale keď ich dostaneme, môže sa stať, že si ich nebudeme ceniť, pretože sme ich dostali bezpodmienečne. Keď Boh niečo robí bezpodmienečne a človek neurobí nič pre to, aby si to zaslúžil, potom si to necení. Preto Boh vždy očakáva, že niečo urobíme – že sa budeme snažiť, budeme plakať – aby sme si cenili Jeho dary. Boh nám môže dať čokoľvek, čo chceme, čo potrebujeme, ale budeme to my, kto nebude spokojný a kto nebude potešený, pokiaľ neprispejeme svojou troškou k Božiemu Kozmickému Plánu.

Boh si vrúcne praje, aby sa žobrák vo vnútri nás jedného dňa vzdal žobrania a začal si vyberať ako božský hrdina, najvyšší hrdina, ktorý vie, čo chce, a ponúka svoje telo, myseľ, srdce a dušu ako horiacu obeť, aby to získal. Nesmieme zostať navždy žobrákmi. Je našou svätou povinnosťou vyrásť v božských hrdinov a žiť životom najvyššieho hrdinstva. Čo je najvyšším hrdinstvom? Najvyšším hrdinstvom je dávať samých seba nepretržite a bezpodmienečne tak, aby mohol Boh naplniť Samého Seba v nás a cez nás Svojím vlastným Spôsobom. Keď sa naplní Svojím vlastným Spôsobom, znamená to, že oslobodzuje, napĺňa a robí nesmrteľným Svoju rozšírenú a zväčšenú Kozmickú Skutočnosť.


  1. EA 68. 18. júlay 1977, 19:10 — na ceste do Connecticut Sri Chinmoy Centre.

ŽIŤ VO SVETE TÚŽOB1

Žiť vo svete túžob znamená žiť v očakávaní. Ako dlho môžeme žiť v očakávaní, v ktorom zvrchovane vládnu úzkosť, žiarlivosť, obavy, napätie, strach a pochybnosti? Vo svete túžob sa v najväčšej tajnosti navzájom zabíjajú jed jednotlivca a jed sveta. Jednotlivec svojím jedom zabíja svet a svet zabíja jednotlivca svojím jedom. Tento jed vzniká zo žiarlivosti, pochybností a podozrievania.

Žiť v očakávaní znamená zabúdať na svoj Zdroj, ktorý je tiež Zdrojom Svetla a Blaženosti. Žiť v očakávaní znamená vedome sa priateliť s negatívnym, deštruktívnym svetom, so svetom pokušenia, kde bujnejú obavy, úzkosť, strach a pochybnosti.

Jediným spôsobom, ako prestať žiť v očakávaní, je cítiť, že sme Božím stvorením. Stvoriteľ nemôže nikdy zanedbávať Svoje stvorenie. Ako obyčajné ľudské bytosti by sme nezničili ani malý obrázok, ktorý sme vytvorili. Ako by teda mohol Boh Stvoriteľ, ktorého stvorenie nie je ničím iným ako obrazom Jeho vlastnej Existencie Skutočnosti, zničiť svet? Každý jednotlivec musí cítiť, že bolo potrebou Najvyššieho, aby ho stvoril, a že je potrebou Najvyššieho, aby ho udržoval a že je potrebou Najvyššieho, aby ho aj naplnil božským spôsobom.

Namiesto žitia v očakávaní môžeš žiť v samotnom srdci božskej Pýchy Pána, ak dokážeš cítiť, že je tvojou povinnosťou, tvojou jedinou povinnosťou zabudnúť na svoje osobné potreby a zjednotiť sa s božskou Potrebou tvojho Milovaného Najvyššieho. Tvoje vlastné potreby sú spútané túžbou, a keď sú naplnené, objaví sa v nich zničenie. Ak chceš nájsť svoju pravú spokojnosť, potom ju nájdi na správnom mieste: vo vnútri Výšky Božieho Súcitu. To je jediné miesto, kde objavíš svoje právo na spokojnosť.

Nasleduješ cestu duchovnosti. Tvoje srdce je samou ašpiráciou. V živote ašpirácie sa pripravuješ na život úplného odovzdania. S rovnakou radosťou, láskou, dôverou a istotou odovzdáš nielen svoj život ašpirácie a svoj život zasvätenia, ale tiež svoj život túžby, svoj život nevedomosti. Až potom nebude nutné, aby si sa skrýval pred Bohom alebo sa pokúšal skryť pred Ním svoje myšlienky. Ty a celá tvoja existencia musia vždy prebývať v Najvyššom. To je jediný spôsob, ako sa stať úplne dokonalým a neoddeliteľne jedným so Svetlom Vízie Večnosti a Blaženosťou Prejavenia Nekonečnosti.


  1. EA 69. 18. júlay 1977, 19:15 — na ceste do Connecticut Sri Chinmoy Centre.

CHCEL SOM POVEDAŤ BOHU1

Chcel som povedať Bohu, že Ho úprimne milujem. Mal som to už na jazyku. Beda, prišiel Satan. Len čo som zbadal Satana, úplne som zabudol povedať Bohu to, čo som chcel.

Chcel som povedať Bohu, že Ho neustále potrebujem. Mal som to už na jazyku. Beda, ach beda, práve v tej chvíli prišiel Satan a zničil moju inšpiráciu. Samotná prítomnosť Satana zničila všetku moju radosť a ja som úplne zabudol povedať Bohu to, čo som chcel.

Chcel som povedať Bohu, že sa bezpodmienečne stanem Jeho nanajvýš oddaným nástrojom. Mal som to naplánované. Už som to mal na jazyku. Beda, prišiel Satan a bez dôvodu sa na mňa zamračil. Jeho zamračený pohľad mi vzal všetku inšpiráciu, všetku radosť. Vzápätí som sa cítil biedne a tešil som sa zo svojho nešťastia do takej miery, že som celkom zabudol povedať môjmu Milovanému Najvyššiemu, čo som chcel.

Chcel som povedať svojej priateľke nevedomosti, že už s ňou nebudem viacej hovoriť. Celé som si to naplánoval. Už som to mal na jazyku. A kto prišiel posilniť môj sľub? Môj Milovaný Najvyšší.

Chcel som povedať nevedomosti, že odteraz bude mojou cesta svetla a mojím bude cieľ blaženosti, a že navždy musím opustiť nevedomosť. Už som to mal na jazyku. Ach, kto prišiel posilniť môj sľub? Môj odveký, navždy pretrvávajúci a zároveň vždy prekvapivo nový priateľ, môj Milovaný Najvyšší.


  1. EA 71. 18 July 1977, 19:25 — na ceste do Connecticut Sri Chinmoy Centre.

I lived only twice1

Žil som len dvakrát: raz v kráľovstve hrdúsiacich sa a požierajúcich sa zvierat, a raz v kráľovstve pochybujúcich a podozrievavých ľudských bytostí.

Teraz žijem len dvakrát: raz vo svete váhania a raz vo svete nevedomosti.

Budem žiť len dvakrát: raz v úsmeve svojho vďačného srdca a raz v srdci Božieho Svetla Spokojnosti.

Aby som rástol a získaval stále viac skúseností, aby som sa stal duchovne zrelým, budem žiť len dvakrát: raz vo vnútri rastliny ašpirácie a raz vo vnútri stromu realizácie a plodu realizácie.

Odteraz budem venovať zvláštnu pozornosť tomu, aby som žil vo svete svojej ašpirácie. V ňom uvidím, že môj Milovaný Pán plače a stúpa hore, aby odhalil nový svet svetla, nový svet prísľubu.


  1. EA 72. 18 July 1977, 18 July 1977, 19:30 — na ceste do Connecticut Sri Chinmoy Centre.

DNES BUDEM SPIEVAŤ1

Dnes budem spievať. Budem spievať pieseň Božej Krásy vo svojom vnútornom svete. Budem spievať pieseň Božej Povinnosti vo svojom vonkajšom svete.

Dnes nebudem spievať pieseň, ktorú poznám tak dobre, pieseň frustrácie, ale budem spievať novú pieseň, pieseň osvietenia.

Dnes budem spievať len o prebúdzajúcej a prejavujúcej sa božskosti môjho Milovaného Najvyššieho. Nikdy, nikdy nebudem spievať pieseň vyzdvihovania seba samého.

Dnes budem spievať pieseň dokonalosti v ašpirujúcom konečnom živote.

Dnes budem spievať pieseň Najvyššieho, môjho Najvyššieho Kormidelníka, vo vnútri plaču konečného.

Dnes budem spievať, pretože to je jediný spôsob, ako môžem urýchliť cestu svojho života a pomaly, neustále a neomylne približovať svoj cieľ k mojej skutočnej existencii.

Dnes budem spievať pieseň, ktorú som sa práve naučil od svojho Milovaného Najvyššieho, a touto piesňou je pieseň neustáleho sebaponúkania. Čo je to sebaponúkanie? Sebaponúkanie je objavenie našej skutočnosti objímajúcej Boha.


  1. EA 73. 18 July 1977, 18 July 1977, 19:35 — na ceste do Connecticut Sri Chinmoy Centre.

ZMYSEL ŽIVOTA1

Zmyslom zvieracieho života je hľadanie individuality a oddelenosti. Zmyslom ľudského života je hľadanie jednoty namiesto pocitu oddelenosti. Zmyslom božského života je hľadanie dokonalosti – dokonalosti vo vnútornom svete, dokonalosti vo vonkajšom svete a dokonalosti v celom Božom stvorení. Zmyslom Života Najvyššieho je hľadanie spokojnosti, spokojnosti, ktorá sýti skutočnosť tela Jeho stvorenia a skutočnosť duše Jeho neustále sa prekonávajúcej Vízie.

Zvierací život je vždy zraňujúci. Ľudský život je vždy pochybovačný. Božský život je vždy dušeplný. Život Najvyššieho je vždy plodný.

Zvierací život mi hovorí, že ak budem bojovať, získam všetko. Ľudský život mi hovorí, že ak sa stanem chytrým, získam všetko. Božský život mi hovorí, že ak budem dávať všetko, stanem sa všetkým, čím sa chcem stať, a navyše poteším Boha Jeho vlastným Spôsobom. Život Najvyššieho mi hovorí, že šírením jednoty sa nielen stanem všetkým, ale tiež budem schopný ponúknuť tento svoj dar stávania sa všetkým ako dobrodenie ašpirujúcemu ľudstvu.


  1. EA 74. 18 July 1977, 19:40 — na ceste do Connecticut Sri Chinmoy Centre.

Preklady tejto stránky: Italian , Czech , French , Spanish
Táto séria kníh môže byť citovaná pomocou kľúča ea-3