Pomohlo by nám, keby sme vedeli, akým zvieraťom alebo akým človekom sme boli vo svojich minulých inkarnáciách?

Sri Chinmoy: Keď vstúpime do vnútorného života, rozvinieme si vnútorné vedomie a vnútorné schopnosti, spomenieme si na svoje minulé inkarnácie. Hlboko v meditácii môžeme ľahko pocítiť, že sme mali predchádzajúce životy. Ak vieme, že sme mali minulosť, ak vieme, že prítomnosť ešte nie je úplná a že my sami nikdy nemôžeme zostať neúplní, potom nás potreba prítomnosti zavedie do budúcnosti, kde dosiahneme svoju úplnosť. Ak máme Majstra, môžeme zároveň urýchliť svoj pokrok. Ak sme veľmi oddaní vnútornému životu a máme Gurua, môžeme počas jedného života urobiť pokrok ako za dvadsať inkarnácií.

Dajme tomu, že vieme, že sme boli vo svojej poslednej zvieracej inkarnácii jeleňom. Jedinou výhodou je, že môžeme pomyslieť na svoju rýchlosť a povedať: „V zvieracej inkarnácii som bežal veľmi rýchlo a vtedy som nemal takú vyspelú dušu, akú mám teraz. V tejto inkarnácii pobežím ešte rýchlejšie!“ Len čo si spomenieme, že sme v predchádzajúcej inkarnácii bežali rýchlo, cítime inšpiráciu bežať rýchlo aj v tejto inkarnácii. Ak poznáme svoju minulú inkarnáciu, môžeme to použiť pozitívne. Vtedy veľmi rýchlo vystúpi do popredia inšpirácia. Ak niekto vie, že bol hľadajúcim, získa trochu radosti a sebadôvery. „Svoju púť som začal v minulej inkarnácii, bola to však veľmi dlhá a namáhavá cesta. V tejto inkarnácii stále kráčam po tej istej ceste, ale tentokrát už nemusím ísť tak ďaleko. Je to ľahšie aj preto, že dostávam určitú pomoc. Mám schopnosti. Mám ochotu. Mám skúsenosti. S duchovným Majstrom, ktorý ma vedie, ľahko dosiahnem svoj cieľ."

Ale iba vo veľmi zriedkavých prípadoch použijeme vedomosti o svojich minulých inkarnáciách správne. Väčšinou nám to nedá vôbec žiadne povzbudenie. Ak vieme, že sme v minulej inkarnácii boli zlodejom alebo niekým nebožským, dodá nám to nejakú inšpiráciu alebo ašpiráciu? Nie! Okamžite si pomyslíme: „Ach, bol som zlodejom a v tejto inkarnácii sa snažím stať svätcom. To je nemožné! Je zbytočné, aby som sa v tomto živote snažil stať duchovným.“ Ak urobíme niekoľko vecí zle, dokonca aj v tejto inkarnácii nám trvá dlho, kým sa dostaneme zo zúfalstva. Myslíme si: „Som taký zlý. Urobil som toto. Urobil som tamto. Ako sa teraz očistím? Ako môžem realizovať Boha?“ Aj keď sme urobili niečo zlé pred štyrmi rokmi, stále nás to môže trápiť.

Na druhej strane predpokladajme, že v minulej inkarnácii sme boli niekým veľmi veľkým a v tejto inkarnácii vidíme, že sme bezvýznamní. Tak budeme nešťastní. Budeme preklínať Boha a budeme preklínať sami seba. Povieme: „Ak som bol taký veľký, ako to, že som v tejto inkarnácii taký neschopný? Akú nepredstaviteľnú vec som urobil, že som si zaslúžil tento osud? Boh je krutý, nezáleží mu na mne.“ My však Boha chápeme zle. Boh chce mať v prostredníctvom nás v tejto inkarnácii inú skúsenosť, a my si myslíme, že Boh je nemilosrdný.

Ašpirant chce vnútornú radosť, radosť, ktorá ho naplní a ktorá naplní Boha. Tú nikdy nezíska zo svojich minulých inkarnácií. Ak vstúpi do niektorej z minulých inkarnácií a uvidí, že bol prezidentom Spojených štátov, aj tak nezíska žiadne uspokojenie. Uvidí, že keď bol prezidentom, jeho život bol plný nešťastia, frustrácie a najrôznejších druhov utrpenia. Aby ašpirant získal skutočnú radosť, musí v duchovnom živote napredovať pomocou svojej vlastnej ašpirácie, vnútorného plaču, pomocou svojej vlastnej koncentrácie a meditácie.

Najlepšie je, keď na minulosť nemyslíme. Náš Cieľ nie je za nami; je pred nami. Smerujeme vpred, nie dozadu. Pokiaľ ide o duchovného človeka, vždy hovorím: „Minulosť je prach.“ Hovorím to preto, lebo minulosť nám nedala to, čo chceme. To, čo chceme, je realizácia Boha. Poznanie našich predchádzajúcich inkarnácií nám pri realizácii Boha nepomôže. Realizácia Boha závisí iba od nášho vnútorného plaču. Dôležitá nie je minulosť, ale prítomnosť. Musíme si povedať: „Nemám žiadnu minulosť. Začínam tu a teraz s Božou milosťou a vlastnou ašpiráciou. Teraz začnem bežať. Nie je dôležité, ako ďaleko som dobehol v minulosti. Budem rozmýšľať len o tom, ako ďaleko dobehnem v tomto živote."

Teraz musíme vnímať minulosť ako niečo úplne odlišné od prítomnosti a prítomnosť ako niečo úplne odlišné od budúcnosti. Len čo realizujeme Boha, minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa stanú jedným. Vytvoria kruh, ktorým je naše vlastné vnútro, celý náš život. Vtedy môžeme ľahko nahliadnuť do svojich predchádzajúcich inkarnácií a spoznať, čím sme boli.

Ak chcete poznať svoje minulé inkarnácie, Boh vám na to určite dá potrebnú schopnosť. Ale najdôležitejšie nie sú minulé inkarnácie ani budúce inkarnácie, ale to, čo chcete tu a teraz. Chcete Boha. Ak budete dušeplne meditovať, Boh vám túto výsadu určite dá. Budete Ho vlastniť, budete Ho považovať za svojho úplne vlastného.

Svojim žiakom chcem povedať ešte jednu vec. Dovoľte mi teraz, aby som sa trochu pochválil, a vy tiež môžete byť na to hrdí. Vo svojich minulých inkarnáciách ste viedli duchovný život. Keby ste nemali žiadnu prípravu, myslíte si, že by vás Boh priviedol ku mne? Nie! Bol by vás priviedol k nejakému Majstrovi, ktorý je o centimeter nižšie ako ja. Duchovní Majstri ako ja dostanú žiakov, ktorí sa v minulosti o niečo pokúsili alebo niečo urobili. Niektorí urobili viac, iní menej. Ale každý niečo urobil; inak by ste išli k nejakému inému duchovnému Majstrovi, a nie ku mne. Boh je ku mne láskavý a je láskavý aj k vám. Stredoškolskému učiteľovi Boh nedá žiakov materskej školy. Nechá škôlkarov pre tých, ktorí nemôžu učiť vyššie triedy. V zriedkavých prípadoch ku mne prišla jedna alebo dve duše len po niekoľkých ľudských inkarnáciách, ale tieto duše mali intenzívnu túžbu prekonať svoje súčasné vedomie.