Môžete povedať niečo o Večnosti a Večnom živote?

Sri Chinmoy: Pretože som duchovný človek, môžem vďaka svojej vlastnej vnútornej realizácii povedať, že duša neumiera. Vieme, že sme veční. Prišli sme od Boha, sme v Bohu, vrastáme do Boha a chystáme sa naplniť Boha. Život a smrť sú ako dve izby; prejsť od života k smrti je ako vojsť z jednej izby do druhej. Teraz som v obývačke. Tu sa s vami rozpravám, meditujem s vami, pozerám sa na vás. Tu sa musím objaviť vo fyzickom tele; musím pracovať, byť aktívny a prejaviť svoj život. Potom je ešte jedna izba, moja spálňa. Tam oddychujem; spím. Tam nemusím nikomu ukazovať svoju existenciu; tam som len sám pre seba.

Prichádzame z Nekonečného života, z Božského života. Tento Nekonečný život zostáva na zemi len krátky čas, povedzme päťdesiat alebo šesťdesiat rokov. V tom čase máme v sebe pozemsky spútaný život. Vo vnútri tohto pozemsky spútaného života je však nekonečný Život. Po nejakej dobe tento Život znovu prechádza päť, desať, pätnásť alebo dvadsať rokov chodbou smrti. Keď vchádzame do tejto chodby, duša opustí telo na krátky alebo dlhý odpočinok a vracia so do sveta duší. Ak bol ten človek duchovný, jeho duša tu znovu získa večný Život, božský Život, ktorý existoval pred zrodením, ktorý existuje medzi zrodením a smrťou, ktorý existuje v smrti a zároveň smrť presahuje.

Počas svojho pozemského života sa môžeme preniesť do ríše večného života pomocou svojej ašpirácie a meditácie, avšak len tým, že do nekonečného Života vstúpime. Nebudeme ho vlastniť; musíme doňho vedome vrásť. Keď vstúpime do života meditácie, musíme sa nakoniec stať jej neoddeliteľnou súčasťou. A keď sme schopní meditovať dvadsaťštyri hodín denne, neustále vdychujeme nekonečný Život. Vo svojom vnútornom vedomí sme sa stotožnili s dušou. Keď žijeme v duši, neexistuje nič také ako smrť. Existuje len neustály vývoj nášho vedomia, nášho ašpirujúceho života. Ale keď žijeme v tele, je tu smrť neustále. Akonáhle do našej mysle vstúpi strach, okamžite zomierame. Len čo prídu nejaké negatívne sily, zomierame. Koľkokrát za deň zomierame! Strach, pochybnosti a úzkosť neustále zabíjajú našu vnútornú existenciu.