Otázka: Niekoľkokrát som počul žiakov — chlapcov hovoriť, že dievčatá to majú ľahšie, pretože sa môžu do teba čosi ako zamilovať, Guru. Je na takomto myslení niečo pravdy?

Sri Chinmoy: Je to len hlúpy spôsob myslenia. Fyzickou láskou, ľudskou láskou ma nik nie je schopný spútať. Vtedy som milióny míľ ďaleko. Dosiahnuť ma možno iba duchovnou láskou, odovzdanou láskou. Ak mi s duchovnou láskou dáte steblo trávy, ak mi duchovnou láskou dáte čistý úsmev, vtedy cítim, že ste mi dali celý vesmír.

Prečo musíte myslieť na lásku, oddanosť a odovzdanosť? Ak prídete ku mne a darujete mi dušeplný úsmev, dáte mi ten istý druh šťastia, ktorý som zažil v deň, keď som dosiahol svoju realizáciu. Ak ma dokážete urobiť šťastným tak, ako si to želám, pre mňa je to rovnako dobré ako moja realizácia Boha.

Každý musí sám cítiť, koľko dokáže pre poslanie pracovať neocenený a nepoznaný. Neocenený a nepoznaný! Ak toto dokážete, všetky vaše problémy, i problémy iných budú ihneď vyriešené. Koľko dní, koľko mesiacov, alebo povedzme aj koľko hodín dokážete pracovať bez toho, žeby som vás za to navonok ocenil: toto je test. Ostatní vás môžu alebo nemusia oceniť. Môžete si však byť istí tým, že i keď vás nikto neocení, i keď vám ja navonok nič neprejavím, moje vnútorné ocenenie prichádza ihneď. Ihneď, hovorím vám. Vy mi dávate milodary lásky: päť či desať dolárov, alebo čokoľvek. Vo chvíli, keď sa dotknem obálky, moja žehnajúca vďačnosť smeruje k vám. Vo chvíli, keď vás požiadam, aby ste niečo urobili, moja žehnajúca vďačnosť smeruje k vám. Nevidím ešte výsledky, neviem, či budete mať úspech alebo neúspech. Možno mi neprinesiete nič. I vtedy je však moja vďačnosť nesmierna.

Pretože som vás požiadal, aby ste niečo urobili, dal som vám i schopnosť to vykonať. Nikdy vás nepožiadam, aby ste šli a niečo pre mňa urobili bez toho, aby som vám dal na to schopnosť. Keďže som vám schopnosť dal, požiadal som vás, aby ste urobili to a to. Vo chvíli, keď vás o niečo žiadam, moja vnútorná vďačnosť prúdi k vám.

Takže ak ma chcete naozaj potešiť, najúčinnejší spôsob je pracovať nepoznaný. Vo chvíli, keď vás o niečo žiadam, máte i moje vnútorné uznanie, ocenenie. X polieva záhradu a potom odchádza. Kedy odchádza, kedy prichádza, to nevie nikto. Zriedka ho možno zbadám cez okno. Neklope na dvere. Takýto by mal byť postoj. Hovorím nielen o práci tu v Centre, ale i na iných miestach. Predpokladajme, že vás požiadam, aby ste pracovali na Manhattane lebo niekde inde. Svoju prácu si urobíte, ale potom budete čakať na ocenenie, alebo sa vypytovať ostatných, či Guru o tom počul. Alebo ma budete cez niekoho iného informovať, že ste prácu urobili. Aj keď túžite po ocenení, obdive a sláve, hanbíte sa ma spýtať priamo. Tak požiadate svojich blízkych priateľov, aby mi to nejakým spôsobom povedali. Vtedy sa usmejem a požehnám vás, ale musím povedať, že nedostávate tú istú známku. Môžete dostať i prakticky nulu. Takže ako odpoveď na tvoju otázku hovorím, že jedným z najlepších spôsobov, ako ma potešiť, je pracovať nepoznaný a neocenený.