Časť I

Žiakova sloboda

Chcel by som vám veľmi krátko povedať niečo o slobode. Je to veľmi krátke, ale mimoriadne dôležité.

„Sloboda“ je slovo a „odovzdanosť“ je ďalšie slovo. Možno poviete, že sloboda je jedna vec a odovzdanosť je niečo úplne iné. Ak sa však ponoríte hlbšie, uvidíte, že z duchovného hľadiska niet rozdielu medzi slobodou a odovzdanosťou. Vždy je to víťazstvo slobody, ktorému sa tešíme. Ty sa z neho tešíš, ja sa z neho teším, on sa z neho teší, ona sa z neho teší, z víťazstva slobody máme všetci radosť.

Predtým, než ste prijali duchovný život, boli ste sami sebe pánom. Vtedy ste si vo svojom živote užívali plnú slobodu — tak, ako vás inšpirovala vaša myseľ, pomáhala vám, alebo vás nabádala vidieť svetlo. Možno bol ten spôsob úplnou temnotou, ale vy ste boli svojím vlastným pánom. V deň, keď ste vstúpili do môjho člna, rozhodli ste sa používať svoju slobodu iným spôsobom. Nielen vaše srdce a duša, ale i vaša fyzická myseľ sa takto rozhodla. Navonok možno poviete, že ste vstúpili do môjho člna, vzdali ste sa svojej slobody a odovzdali ste sa Vôli Najvyššieho vo mne. Ale ak ste úprimní, potom si vnútorne uvedomujete, že ste sa svojej slobody vôbec nevzdali. Iba ste sa rozhodli používať svoju slobodu inak. V hlúpom, bežnom ľudskom zmysle slova možno cítite, že je to odovzdanosť. V hlbšom zmysle však vidíte, že sa aj naďalej tešíte zo slobody. Len ju teraz používate na to, že počúvate svojho Majstra.

Predtým, než ste začali nasledovať našu cestu, mali ste jeden druh slobody. Potom ste zmenili svoj názor. Povedali ste si: „Už mám dosť tejto hry, chcem zažiť iný druh slobody. Doteraz som používal svoju slobodu na to, aby som sa uspokojil a naplnil určitým spôsobom. Teraz chcem používať svoju slobodu na to, aby som potešil a naplnil Boha tak, ako to chce samotný Boh. Boží spôsob nepoznám, ale môj Majster ho pozná a povie mi o ňom.“ Takže celou svojou bytosťou ste povedali: „Nesebecky, oddane a bezvýhradne budem poslúchať svojho Majstra.“ V prvom prípade ste používali svoju slobodu svojím ľudským spôsobom. V druhom prípade ste používali tú istú slobodu. Tam ste si však povedali: „Nie, svoju slobodu nechcem používať svojím ľudským spôsobom. Nechcem byť pre seba, chcem byť pre neho. Keď on beží, i ja budem bežať. Keď spieva, i ja budem spievať. Keď tancuje, i ja budem tancovať. Urobím čokoľvek, čo robí on, alebo čokoľvek, o čo ma požiada. Nie preto, že on je nadriadený a ja podriadený. Nie preto, že ak ho nepočúvnem, vyhodí ma z Centra. Nie. Je to preto, lebo vo mne planie túžba využiť a naplniť moju slobodu takýmto spôsobom. Poslúchnem ho, pretože celá moja bytosť plače po tom, aby som ho poslúchol.“

Svojho Majstra máš počúvať nie preto, že si vstúpil do jeho člna, a ak ho nepočúvneš, potom ťa vyhodí. Nie, nie. Necíť to takto. Nie je to preto, že on vie trochu viac než ty, alebo preto, že on realizoval Boha a niečo ti dá, ak budeš počúvať. Zabudni na to a neočakávaj nič. Nie si žobrák, žeby si musel počúvať niekoho, aby si niečo dostal. Cíť len, že je to tvoje vlastné rozhodnutie, tvoja vlastná voľba, snažiť sa uspokojiť svojho Majstra tak, ako si to praje on. To, čo zažívaš, je tvoja vlastná sloboda. Tvoj duchovný život je zážitkom tvojej slobody.

Všetci tí, ktorí ste tu so mnou v tomto člne, cíťte prosím, že používate svoju vlastnú slobodu. Nie je to moja sloboda, ale vaša sloboda. Ak pôjdete hlboko dovnútra, pocítite pravdu toho, čo hovorím. Ste tu, pretože vaša vnútorná voľba vás prinútila viesť duchovný život. Ak to nechcete, potom môžete slobodne odísť. Ja som nešiel k vám domov a neprinútil som vás stať sa mojím žiakom, a tiež vás nenútim zostať. Kedykoľvek môžete Centrum opustiť. Kto vám v tom môže zabrániť? Bola to vaša vlastná slobodná voľba, ktorá vás priviedla do našej lode, ktorú my nazývame Loďou Najvyššieho. A na základe vašej vlastnej slobodnej voľby tu zostávate a snažíte sa uspokojiť Najvyššieho vo mne. Chcete ma potešiť, a preto ste aj schopní potešiť ma. Hocičo, o čo vás požiadam, dokážete urobiť, pretože ste sa tak rozhodli a Boh vám na to dal nezlomnú vôľu. Môžete jednoducho povedať: „Nebudem mať s ním nič spoločné. Pôjdem svojou vlastnou cestou. Pôjdem na sever a nezáleží mi na tom, čo robí niekto iný. Neuvidím juh, neuvidím východ ani západ.“ Ale môžete povedať i toto: „Nie, budem nasledovať svojho Majstra, pobežím za ním. Keď pôjde na juh, pôjdem na juh. Keď pôjde na sever, potom pôjdem na sever. Budem ho nasledovať tým smerom, ktorý zvolí.“ I takúto voľbu môžete urobiť. Ak ste sa rozhodli takto, potom nehovorte: „Ó, som mu odovzdaný.“ Nie, kto vás žiadal nasledovať ho? Bola to vaša vlastná voľba.

Takže už viac nehovorte o odovzdanosti. Také niečo ako odovzdanosť neexistuje. Existuje iba sloboda — sloboda vašej vlastnej vôle, sloboda vašej vlastnej vnútornej voľby. Len sa ponorte do svojho vnútra a zistíte, že to čo prežívate tu, je naplnením vašej vlastnej slobody. Kedysi ste boli smelí a svoj život ste určitým spôsobom naplnili. Teraz do vás vstúpila iná hrdinská myšlienka a vy chcete robiť niečo iné. Hovoríte: „Je to moja vôľa, robiť vždy to, o čo ma požiada. Nezáleží na tom, o čo ma požiada, ako hrdina to vykonám. Neurobím to preto, že som sa odovzdal jeho vôli, ale preto, že je to moja vôľa, moja túžba.“ Tak, ako si pred svojím vstupom do duchovného života chcel vyplniť svoje pozemské túžby, teraz máš inú túžbu, ktorú chceš naplniť. Môžeš ju nazvať duchovnou, alebo ju môžeš nazvať neduchovnou. Môžeš povedať hocičo. Ale berme ju ako túžbu. Samotnú ašpiráciu môžeme brať ako túžbu, ale iba v najvyššom duchovnom zmysle. V bežnom zmysle slova je túžba naplnením noci, zatiaľ čo ašpirácia je naplnením svetla. Ale táto duchovná túžba je samotným naplnením. A vy by ste mali stále cítiť, že napĺňate len svoju vlastnú vôľu.

Ak poviete, že sa bezvýhradne odovzdávate do vôle svojho Majstra, vzápätí po tom vaša myseľ povie: „Prečo by som to mal robiť? Čo on vie?“ Nie je to však len otázka toho, čo váš Majster vie, alebo nevie. To nie je vaša starosť. Vaša starosť je len naplniť vašu túžbu, vašu vlastnú vôľu. A je vašou túžbou, vaším želaním robiť to, o čo vás požiada váš Majster.

Takže milí moji, je to tak jasné. Objasnil som vám to. Nemyslite na odovzdanosť. Nemusíte sa odovzdať. Iba buďte smelí. Buďte k sebe úprimní: „Toto je moja voľba. Urobím to.“ V bežnom živote sa hovorí „stoj čo stoj“ alebo „za každú cenu“. Tu hovoríme: „S láskou svojho srdca, s vôľou svojej duše budem nasledovať túto cestu. Nikto ma neprinútil, nikto sa neskláňa k mojim nohám, nikto ma nepresviedča. Nie, robím to, pretože to je moja vnútorná túžba. Robím to, pretože je to moje želanie, moja vôľa. Tak ako som predtým, než som vstúpil do duchovného života, konal tak, ako som chcel ja, tu tiež robím niečo tak, ako to chcem ja.“

Vaša myseľ povie, že ma nasledujete ako pes, ale vaše srdce povie: „Idem, pretože chcem byť s ním. Chcem byť zjednotený s vôľou svojho Majstra.“ Zostaňte stále vo svojom srdci, potom budete cítiť so mnou jednotu.

Vždy teda cíťte, že napĺňate svoju vlastnú vôľu. Nie je to odovzdanosť otroka pánovi, nie je to odovzdanosť podriadeného nadriadenému. Je to len vaša vlastná vôľa niekoho nasledovať. A kto je tá osoba, ktorú ste sa rozhodli nasledovať? Nie je to nikto iný ako vaša vlastná realita. Ste to vy, kto sa rozhodol bežať za tým, kto je vašou vyššou realitou. Môžete ho nazývať svojím Majstrom, môžete ho nazývať Najvyšším, môžete ho nazvať ako chcete. Ale akokoľvek ho nazvete, ste to vy, kto ste sa rozhodli nasledovať ho. Voľba neprichádza zvonka, ale z vášho vnútra. Napĺňate svoje vlastné rozhodnutie. Nasledovať duchovný život je vaším vnútorným rozhodnutím. Je to vaša vlastná vôľa. Nikto vám nemôže prikázať, aby ste to robili — ani matka, ani otec, ani Majster, ani Boh, nikto. Ste to vy samotní, kto používa svoju vlastnú slobodu, svoju vlastnú vôľu.

Takže odteraz drahí moji, cíťte, že uspokojujete seba, nie mňa. Ak dokážete na základe rozhodnutia vašej duše týmto duchovným spôsobom uspokojiť seba, potom cíťte, že uspokojujete zároveň i mňa. Pokiaľ si dokážete udržať svoju nezlomnú vôľu, vôľu svojej duše, potom môžete zabudnúť na lásku, oddanosť, odovzdanosť a všetky tie veci. Len použite svoju slobodu týmto duchovným spôsobom a nebudete mať žiadne problémy.

— máj 1979

Časť II: Otázky zodpovedané počas neformálneho stretnutia

Otázka: Meditujú ľudia v Nebi a pohybuje sa ich vedomie nahor a nadol?

Sri Chinmoy: Duše tam môžu meditovať. Ich vedomie môže ísť nahor i nadol, ale nie na všetky úrovne.

Otázka: Ako dlho trvá veľkému Jogínovi alebo Avatárovi, kým realizuje Boha?

Sri Chinmoy: Zvyčajne musia ľudia, pokým realizujú Boha, prejsť cez stovky a stovky inkarnácií. Duchovní Majstri, ktorí majú určité poslanie, môžu realizovať Boha po tridsiatich, dvadsiatich, alebo i po desiatich inkarnáciách. Ja som šiel veľmi, veľmi rýchlo a urobil som to v priebehu desiatich inkarnácií. Je pravda, že každý raz realizuje Boha. Niektoré duše však prichádzajú s iným typom schopností. Môže sa vám zdať, že Najvyšší nadŕža týmto dušiam, ale nie je to tak. Je to Jeho vedomé Svetlo, ktoré On v nesmiernom, nekonečnom množstve vlieva do určitých duší. Takže prirodzene tieto duše budú napredovať rýchlejšie.

Realizáciu má každý. Vo vnútornom svete ste vy ľudia všetci realizovaní, iba ste na to zabudli. Naučili ste sa príliš veľa vonkajších vecí a vaše vonkajšie vedomosti zatienili vaše vnútorné vedomosti. Pokiaľ ide o realizáciu duše, každý ju má, ale realizácia celej bytosti — srdca, vitálu, mysle a tela — to je vec, ktorú vy nemáte, ale ja áno.

Vám sa teraz realizácia zdá byť mimoriadne ťažká, pretože ste nerealizovali Boha. Mne, pretože som realizoval Boha, sa zdá teraz ťažšie odhalenie, než realizácia. Poviete: „Ó, veď môžeš ísť a mať prednášku na Hunter College a to je tvoje odhalenie.“ Ale nie je to moje odhalenie. Moje odhalenie prichádza vtedy, keď zem prijme moje svetlo — toto sa nazýva skutočné odhalenie. Zem ho potrebuje a Najvyšší ho potrebuje pre zem. Avšak zem ho nechce. Ak Veliteľ povie: „Pomôž tomuto človeku,“ ja som pripravený pomôcť. Potom ma tento človek odbije a povie: „Nepotrebujem tvoju pomoc.“ Takže idem k Veliteľovi a On povie: „Nie, choď a dávaj.“ Znovu idem späť. Takto ako loptička chodím z jednej strany kurtu na druhú. Najvyšší povie: „Choď a dávaj,“ tak idem, ale zem to neprijíma. Vraciam sa späť.

Keď som realizoval Boha, musel som ísť za kozmických bohov a prekonať ich. Vtedy sa však do toho nemiešal nikto tretí. Išiel som hore k môjmu Milovanému Najvyššiemu a nikto iný sa do toho nemiešal. Teraz, keď sa zaoberám zemou, začínajú sa problémy. Zem nechce to, čo mám, ale Najvyšší mi hovorí: „Nie, či zem chce alebo nie, ty dávaj.“

Potom prichádza prejavenie, ktoré je oveľa ťažšie než odhalenie. Teraz zem hovorí: „Nie, vôbec neprijmem tvoje Svetlo.“ Zajtra zem povie: „Áno, prijímam.“ Potom ho zem prijme na päť minút, päť rokov, či desať rokov. Potom povie: „Si veľmi zlý. Neurobil si tú správnu vec.“ Zem ma odbije a prejavenie, trvalé prejavenie nenastane.

Prišli už toľkí duchovní Majstri, ale koľkí z nich zanechali po sebe trvalé prejavenie? Iba niektorí, len hŕstka z nich: Krišna, Budha a niektorí ďalší. Je pravda, že ostatní nedosahujú takú výšku. Avšak prišli so Svetlom. Veľa, veľa, veľa indických duchovných Majstrov realizovalo Boha a jednoducho sa stratili. Kde sú teraz? Viete? Viem ja? Tiež sa snažili o prejavenie, ale ich prejavenie nebolo trvalé. Tak veľa ľudí v duchovnej histórii Indie realizovalo Boha, ale chýbalo im odhalenie a prejavenie.

Otázka: Prejavia tieto realizované duše niekedy Boha?

Sri Chinmoy: To závisí od nich. Môžu sa slobodne rozhodnúť. Kým je niekto dieťaťom, rodičia a starší členovia rodiny mu radia to, čo je pre neho dobré. Potom, keď vyrastie, môže sa rozhodnúť sám. Možno povie: „Som spokojný. Nechcem pracovať pre Teba.“ Otec povie: „V poriadku. Pokým vieš, že ja som tvoj Otec a ty si môj syn, to stačí.“ Keď prijali Budhovu cestu, nebudú stáť o prejavenie. Ale ak prijali iné cesty, bude im na ňom záležať.

Otázka: Príde Kristus niekedy späť a skúsi to znovu? Toľko ľudí očakáva jeho druhý príchod.

Sri Chinmoy: Čaitanya šiel do istej dediny a povedal: „Áno, vrátim sa späť.“ Doteraz v tej dedine čakajú, čakajú. Každý deň použijú novú sviečku a nový kvet a zapaľujú vonné tyčinky, pretože Pán jedného dňa príde. Tak to tam pokračuje už stovky rokov.

Otázka: Keďže stelesňuješ ich vedomie, neznamená tvoja existencia no Zemi formu ich návratu?

Sri Chinmoy: Stelesňujem ich, to je absolútna pravda. Duchovní Majstri stelesňujú Majstrov, ktorí boli pred nimi. Stelesňujeme ich vedomie. Avšak ľudská osobnosť alebo božská osobnosť, ktorú mal Kristus — tá neprišla späť. Tú nestelesňujeme.

Otázka: Guru, nemalo by sa na celú predstavu druhého príchodu pozerať symbolicky a nie ako na skutočnú udalosť? Inými slovami, že druhý príchod je premena, ktorá sa musí udiať v jednotlivcovi.

Sri Chinmoy: Ak to berieš takto, je to absolútne pravdivé. Je treba radšej zaujať tento postoj, ako rozprávať o tom, že ľudská podoba, ľudské telo príde znova späť. Prečo by mal prísť späť ako Ježiš Kristus? Prečo by som mal každý deň nosiť tie isté šaty? Prečo by som si mal zachovávať tú istú osobnosť a individualitu? Najskôr prídete v jednej podobe, potom sa objavíte v inej podobe. Ale svoju vnútornú dušu, svoju vnútornú kapacitu si uchováte.

Otázka: Prišli niektorí iní veľkí duchovní Majstri naspäť v inej podobe?

Sri Chinmoy: Majstri veľmi vysokého stupňa sa nevracajú. Krišna sa nevrátil, Budha sa nevrátil. V Indii, kedykoľvek sa narodí dieťa, ľudia vravia: „Ó Budha sa vrátil, Krišna sa vrátil.“

Otázka: Budeme mať v budúcich inkarnáciách iných duchovných Majstrov, alebo nás budeš zhora viesť priamo ty?

Sri Chinmoy: Priamo viesť budem schopný mojich žiakov prvej triedy, druhej triedy aj tretej triedy. Dokonca i žiaci úrovne tretej triedy, pokiaľ sú skutočne verní mojej vnútornej existencii, budú schopní nechať sa mnou viesť. Žiaci nižšej ako tretej triedy budú určite potrebovať iného Majstra. Keď žiaci prvej triedy uvidia v budúcich inkarnáciách môj obraz, okamžite niečo pocítia. Získajú nesmiernu radosť a blaženosť. Žiak prvej triedy nebude nikdy stáť o iného Majstra a ja ho budem môcť viesť. Ale čo sa týka ostatných, som bezmocný.

Veľakrát sa deti neučia od svojich rodičov, aj keď sú rodičia vysoko mentálne vyspelí. Ony však majú radosť, keď sa môžu učiť od iných. V mojom prípade sa to tiež stane. Žiakov prvej a druhej triedy určite dostanem a budem schopný ich viesť zhora. Pokiaľ ide o žiakov tretej triedy mám trochu pochybnosti. Čo sa týka žiakov štvrtej triedy, piatej a šiestej triedy — ó Bože, želám si, aby ma dnes opustili. Nech ma opustia a idú k nejakému svámímu, to vyrieši všetky moje problémy.

Avšak dnes môže byť niekto žiakom piatej triedy a zajtra môže byť žiakom prvej triedy. A nie je tiež žiadne pevné a nemenné pravidlo, že žiak prvej triedy zostane v nej navždy. Žiak môže klesnúť a ocitnúť sa v tretej, štvrtej alebo piatej triede. Takže buďte bdelí v každej chvíli. Ak ste v prvej triede, snažte sa tam aj zostať. Ak nie, tak by ste sa mali čo najviac snažiť dostať sa na úroveň prvej triedy a ostať tam. Mnohí vyjdú hore a potom padnú. A zas mnohí iní sa ani nesnažia vyjsť nahor, prípadne to aj skúšajú, avšak ich úsilie nie je úprimné. Ak si však prvotriedni dokážu udržať svoju úroveň, potom nikdy, nikdy neodídu, nezáleží na tom, koľko inkarnácií budú mať. A tí, ktorí sú skutočne mojimi prvotriednymi žiakmi, nebudú na to, aby realizovali Boha, potrebovať dvadsať, tridsať, štyridsať alebo šesťdesiat inkarnácií. Ak príde nadol Majster mojej úrovne, vtedy sa dá za desať rokov postúpiť ďalej o desať inkarnácií. A to už sa skutočne i stalo. Ak by nás niektorí z mojich žiakov neboli stretli, boli by teraz vo svojich schopnostiach pozadu o tridsať či štyridsať inkarnácií.

Stretli ste svojich priateľov, ktorí ešte stále žijú bežným životom. Môžete vidieť rozdiel medzi ich životmi a vaším životom. Po štyridsiatich, päťdesiatich rokoch uvidíte, čo ste dosiahli vy a čo dosiahli oni. Keď sa pozriete na nich, uvidíte iba noc a keď na seba, uvidíte iba deň.

Takže veľmi dobrí žiaci nebudú musieť prejsť cez štyridsať či päťdesiat inkarnácií. Ľutujem, že to musím povedať, ale žiaci štvrtej alebo piatej triedy by mali ísť k iným duchovným Majstrom. Nedokážu ma uspokojiť ani keď som nažive, takže keď fyzicky odídem, budú schopní potešiť ma potom? Pokiaľ budú žiaci tretej, štvrtej alebo piatej triedy s inými Majstrami, budú sa musieť veľmi úprimne usilovať. Pretože inak len Boh vie, koľkými inkarnáciami budú musieť prejsť.

Otázka: Ako rozlišuješ žiakov prvej a druhej triedy?

Sri Chinmoy: Navonok som o nikom neprehlásil, či je v prvej alebo tretej triede. V určitých prípadoch som to povedal, v určitých nie, ani žiakom prvej triedy. A isteže som to nepovedal žiakom šiestej alebo siedmej triedy. Nechcem, aby ma napadli. Ale v tej chvíli, keď niekoho vidím, viem, do ktorej triedy patrí.

Ako to určím? Ty si študent. Neskúšam ťa navonok, ale vnútorne ťa skúšam každý deň. Každý deň to posudzujem, ale nie ako skutočný sudca. Len sledujem úroveň. Vidím, aký je tvoj vnútorný plač, ako dychtivo chceš robiť pokrok a odovzdať sa božskému vo mne. Dostávaš za to odo mňa známky. Každý deň vás známkujem. Povedal som, že duchovný Majster je ako domáci učiteľ. Je to pravda. Aj keď vás známkujem, nenechávam vás na skúškach prepadnúť. Navonok vám nič neoznamujem. Nežiadam vás, aby ste odišli z mojej školy. Ak v škole raz alebo dva razy prepadnete, vedenie školy vás požiada, aby ste odišli. Ale ja to nerobím. Vo väčšine prípadov si vás nechávam, až kým nezistím, že je to beznádejný prípad. Vnútorne však sledujem situáciu i to, kto je mojím žiakom prvej triedy, druhej triedy a tak ďalej.

Budem k vám otvorený. Vo vnútri prvej triedy existuje ešte vnútorný okruh. Tým, ktorí sú v mojom vnútornom kruhu, až do úrovne prvej triedy, utváram ich osud. Čo sa týka ostatných, snažím sa urobiť ich osud lepším, svetlejším, duchovnejším. Pre mojich prvotriednych žiakov a pre môj vnútorný okruh som i tvorcom osudu. Utváram ich osud. To neznamená, že požiadam niekoho, aby otvoril reštauráciu alebo obchod, nie. Na to, aby to niekto urobil, ešte nemusí byť žiakom prvej triedy. Aj žiak šiestej triedy môže manifestovať Najvyššieho vo vonkajšom svete. To, o čom hovorím, má oveľa hlbší význam.

Navonok možno niekomu poviem, aby získal univerzitný diplom alebo sa stal lekárom. Je to pre moje prejavenie na zemi a je to veľmi dôležité. Ale je aj iný druh utvárania osudu, ktorý sa deje vo vnútornom svete. Vo vnútornom svete tiež môžem niekoho požiadať, aby niečo pre mňa urobil. Poviem mu: „Toto treba urobiť, tamto treba urobiť.“ Na vonkajšej úrovni môžem niekomu povedať, aby pracoval v redakcii novín, alebo aby študoval medicínu, toto je utváranie vonkajšieho osudu. Z vonkajšieho osudu možno potom vstúpiť do osudu vnútorného. Sú aj takí žiaci, ktorí vo vonkajšom svete nemusia robiť nič hodné obdivu, ale vo vnútornom živote môžu byť veľmi vytrvalí. Majú veľké schopnosti niečo vo vnútornom živote vykonať, preto im pomáham. Tu tvorím ich vnútorný osud.

Môže to znieť veľmi komplikovane, ale nie je to také zložité. Žiaci prvej triedy cítia, že to nie je komplikované. Musím tiež povedať, že tí, ktorí ma tu v Jamaice celý čas vidia a pohybujú sa okolo mňa, nie sú všetci mojimi žiakmi prvej triedy či vnútorného okruhu. Nie! Je pravda, že niektorí z tých, ktorí sa pohybujú v blízkosti Centra sú mojimi prvotriednymi žiakmi. Ak však vidíte pätnásť či dvadsať ľudí, pohybujúcich sa celý čas okolo mňa, nemyslite si nikdy, že to značí, že sú všetci mojimi prvotriednymi žiakmi.

Hľadajúci musí cítiť a aj to pocíti, či je on alebo ona mojím žiakom prvej triedy, druhej triedy, a tak ďalej. Tento pocit by mal prísť počas meditácie, počas ozajstnej meditácie. Inak niekto zo žiarlivosti či neistoty povie: „Ó, pretože sa Guru dnes ráno na mňa neusmial, som žiakom štvrtej triedy. Nikdy nedokážem byť jeho prvotriednym žiakom.“ Iba počas veľmi dobrej, hlbokej meditácie sa budete schopní dozvedieť, či ste žiakom prvej, druhej, alebo niektorej inej triedy. Pretože inak, ak sa pozriem na niekoho iného, ihneď si pomyslíte, že žiakom prvej triedy nie ste. Vy ním však možno naozaj ste a ten, na koho som sa usmial, môže byť žiakom štvrtej triedy.

Z môjho úsmevu, alebo z vonkajších znakov nedokážete rozoznať kto je mojím žiakom prvej triedy, druhej či tretej triedy. Ale tí, ktorí ku mne skutočne patria, vedia že sú mojimi prvotriednymi žiakmi. Nie je to tým, že by som im to priamo povedal. To nerobievam. V zriedkavých prípadoch som to niektorým musel povedať, pretože boli z určitých dôvodov smutní a v depresii. Ale nikomu som to neoznamoval telefonicky, toto som nerobil a ani nebudem.

Pripomínam, že každý má možnosť byť mojím prvotriednym žiakom, nie silou — mocou, ale prostredníctvom odovzdanosti. Mojimi prvotriednymi žiakmi sa musíte stať cez odovzdanosť, nie cez vlastníctvo. Väčšinou sa nedokážete stať dobrými žiakmi z toho dôvodu, že sa snažíte získať ma cez svoj požadujúci vitál, namiesto cez odovzdanú dušu. Pokiaľ sa tak deje cez vašu odovzdanú dušu, potom ihneď sa môžete stať žiakom prvej triedy. Ak sa tak deje cez požadujúci vitál, budete klesať. Ak ste teraz žiakom tretej triedy, stanete sa žiakom triedy štvrtej, ak štvrtej triedy, stanete sa žiakom piatej.

Otázka: Zvyčajne pochybujem, či to, čo robím vo vonkajšom živote je správne. Čo by som s tým mal robiť?

Sri Chinmoy: Pýtaš sa, ako môžeš zistiť, či konáš správne. Ak nie si ovplyvnený výsledkom svojej činnosti, potom je oveľa ľahšie robiť to, čo je správne. Správna vec automaticky príde, keď cítiš, že nebudeš ovplyvnený výsledkom.

A keďže máš Majstra, môžeš sa jednoducho spýtať mňa. Ak sa ma raz na niečo spýtaš a ja ti poviem: „Urob to“, potom budeš vedieť, že je to správne. Aj keď by ti druhí ľudia nerozumeli a hovorili, že je to len strata času, rád by som ti povedal, že ak sa to odhodláš urobiť, úspech príde. Tvoj duchovný úspech príde zo samotnej tvojej poslušnosti.

Poznáš tisíce indických príbehov, v ktorých ľudia realizovali Boha len vďaka svojej poslušnosti. Majster povie: „Stoj tu,“ potom odíde a vráti sa o štyri či päť hodín. Žiak, nehybne tam stojaci, by si nemal myslieť: „Ó, som neužitočný. Majster ma nepoužíva na žiadny účel. Vie, že som nanič. A to je dôvod, prečo ma nežiada, aby som niekam išiel, alebo aby som bol s ostatnými žiakmi.“ Ak má žiak takýto pocit, potom je stratený. Ale ak cíti: „Majster ma požiadal, aby som tu stál, čiže to znamená, že je to tá najlepšia vec, ktorú môžem urobiť pre svoj pokrok,“ vtedy koná žiak správne. Mal by cítiť: Keď tu budem stáť tak dlho ako to chce Majster, potom budem schopný realizovať Pravdu nekonečne rýchlejšie. To je to najlepšie, čo môžem urobiť.“

Čo sa teba týka, máš ťažkosti pri komunikácii s ľuďmi. Ľudia ti nerozumejú. Snažíš sa im pomôcť, ale oni tvoju pomoc neprijímajú. Nerozumejú ti, kritizujú ťa a napádajú ťa. Ale ak ty budeš cítiť: „Túto prácu mi pridelil môj Guru. Budem ju robiť dovtedy, kým moju prácu nezmení,“ potom ten fakt, že si ma prijal za svojho, ťa zachráni, ochráni a osvieti.

Je ťažké jednať s ľuďmi vo vonkajšom svete, pretože každý deň sa nám akosi podarí zabudnúť na náš vnútorný sľub Majstrovi. Nás vnútorný sľub musíme každý deň obnovovať. Je len jeden sľub, rovnaký pre každého: „V tejto inkarnácii naplním Najvyššieho v mojom Majstrovi a vo mne.“ To je všetko. Každé ráno jeme novú potravu, podobne musíme každé ráno obnoviť svoj sľub. Obnoviť, obnoviť! Takže ak každý deň obnovíš svoj sľub, potom nezáleží na tom, s koľkými ľuďmi denne prídeš do styku, žiadne ťažkosti nebudeš mať. Ak splníš sľub, ktorý dala tvoja duša, potom automaticky príde poslušnosť, príde láska, príde oddanosť a príde odovzdanosť.

Naša filozofia začína láskou a pokračuje k oddanosti a odovzdanosti. Toto sú tri stupne toho istého rebríka. Vidím tu však niečo veľmi zvláštne. Ľudia hovoria, že milujú Najvyššieho vo mne. Povedzme, že ma v rámci svojich schopností milujú. Môže to byť ľudská láska, alebo duchovná láska, alebo čosi také. Avšak ďalší krok — oddanosť — urobiť nechcú. Musím povedať, že ak tam nie je oddanosť, potom pocit jednoty, najsladšej jednoty, nikdy nepríde. Oddanosť znamená zasvätenú jednotu, a táto vtedy neprichádza.

Niektorí ľudia zostávajú na prvom stupni. Milujú našu cestu a naše poslanie ľudským alebo duchovným spôsobom. Ale keď sa jedná o oddaný čin, oddanú jednotu, to im chýba. Tu sa ich pokrok zastavuje. Ak je tam láska a ak je táto láska absolútne duchovná, božská, potom ona prejde cez oddanosť a dotkne sa dverí odovzdanosti. Vtedy sa dvere automaticky otvoria a hľadajúci sa stáva skutočne dokonalým, absolútne dokonalým.

Pre niektorých ľudí je však naozaj ťažké začať dokonca aj láskou. V živote ich nikto nemiloval, a preto milovať je pre nich veľmi ťažké. V tom prípade musia začať s poslušnosťou, len poslušnosťou. Dieťa nemusí milovať svoju matku, ale vie, že ak nebude poslúchať, matka ho potrestá. Tak poslúcha. Po niekoľkých rokoch, keď to bude schopné samo posúdiť, pocíti:“ Moja matka konala správne. Hovorila mi to, čo bolo potrebné. Vtedy som nerozumel, ale teraz rozumiem, že moja matka ma žiadala robiť to, čo bolo správne.“ V duchovnom živote existujú i žiaci, ktorí si nevyvinuli k svojmu Majstrovi žiadny druh duchovnej lásky. Týmto ľuďom vnútorne hovorím, aby sa ma pokúsili slepo poslúchať. Slepo preto, pretože z ich strany tu nie je žiadna láska. Malo by to však byť aj radostne. Ak ti poviem, aby si neštudoval, tak neštuduj. Ak ťa požiadam, aby si študoval, tak študuj. Ak ti poviem, aby si niekde nechodil, tak nechoď. Ak takto dokážeš akceptovať to, o čo ťa žiadam ihneď a s radostným pocitom, potom si týmto stupňom prešiel a môžeš pokračovať do ďalšej triedy, ktorou je láska.

Z lásky postupuješ k oddanosti a odovzdanosti. Ak máš božskú lásku, potom postúp ďalej, k oddanej jednote. Od oddanej jednoty potom prichádzaš k odovzdanosti. Keď sa táto odovzdanosť stane bezvýhradnou, tvoje problémy budú vyriešené.

Otázka: Niekoľkokrát som počul žiakov — chlapcov hovoriť, že dievčatá to majú ľahšie, pretože sa môžu do teba čosi ako zamilovať, Guru. Je na takomto myslení niečo pravdy?

Sri Chinmoy: Je to len hlúpy spôsob myslenia. Fyzickou láskou, ľudskou láskou ma nik nie je schopný spútať. Vtedy som milióny míľ ďaleko. Dosiahnuť ma možno iba duchovnou láskou, odovzdanou láskou. Ak mi s duchovnou láskou dáte steblo trávy, ak mi duchovnou láskou dáte čistý úsmev, vtedy cítim, že ste mi dali celý vesmír.

Prečo musíte myslieť na lásku, oddanosť a odovzdanosť? Ak prídete ku mne a darujete mi dušeplný úsmev, dáte mi ten istý druh šťastia, ktorý som zažil v deň, keď som dosiahol svoju realizáciu. Ak ma dokážete urobiť šťastným tak, ako si to želám, pre mňa je to rovnako dobré ako moja realizácia Boha.

Každý musí sám cítiť, koľko dokáže pre poslanie pracovať neocenený a nepoznaný. Neocenený a nepoznaný! Ak toto dokážete, všetky vaše problémy, i problémy iných budú ihneď vyriešené. Koľko dní, koľko mesiacov, alebo povedzme aj koľko hodín dokážete pracovať bez toho, žeby som vás za to navonok ocenil: toto je test. Ostatní vás môžu alebo nemusia oceniť. Môžete si však byť istí tým, že i keď vás nikto neocení, i keď vám ja navonok nič neprejavím, moje vnútorné ocenenie prichádza ihneď. Ihneď, hovorím vám. Vy mi dávate milodary lásky: päť či desať dolárov, alebo čokoľvek. Vo chvíli, keď sa dotknem obálky, moja žehnajúca vďačnosť smeruje k vám. Vo chvíli, keď vás požiadam, aby ste niečo urobili, moja žehnajúca vďačnosť smeruje k vám. Nevidím ešte výsledky, neviem, či budete mať úspech alebo neúspech. Možno mi neprinesiete nič. I vtedy je však moja vďačnosť nesmierna.

Pretože som vás požiadal, aby ste niečo urobili, dal som vám i schopnosť to vykonať. Nikdy vás nepožiadam, aby ste šli a niečo pre mňa urobili bez toho, aby som vám dal na to schopnosť. Keďže som vám schopnosť dal, požiadal som vás, aby ste urobili to a to. Vo chvíli, keď vás o niečo žiadam, moja vnútorná vďačnosť prúdi k vám.

Takže ak ma chcete naozaj potešiť, najúčinnejší spôsob je pracovať nepoznaný. Vo chvíli, keď vás o niečo žiadam, máte i moje vnútorné uznanie, ocenenie. X polieva záhradu a potom odchádza. Kedy odchádza, kedy prichádza, to nevie nikto. Zriedka ho možno zbadám cez okno. Neklope na dvere. Takýto by mal byť postoj. Hovorím nielen o práci tu v Centre, ale i na iných miestach. Predpokladajme, že vás požiadam, aby ste pracovali na Manhattane lebo niekde inde. Svoju prácu si urobíte, ale potom budete čakať na ocenenie, alebo sa vypytovať ostatných, či Guru o tom počul. Alebo ma budete cez niekoho iného informovať, že ste prácu urobili. Aj keď túžite po ocenení, obdive a sláve, hanbíte sa ma spýtať priamo. Tak požiadate svojich blízkych priateľov, aby mi to nejakým spôsobom povedali. Vtedy sa usmejem a požehnám vás, ale musím povedať, že nedostávate tú istú známku. Môžete dostať i prakticky nulu. Takže ako odpoveď na tvoju otázku hovorím, že jedným z najlepších spôsobov, ako ma potešiť, je pracovať nepoznaný a neocenený.

Otázka: Niekedy, keď navštívim svojich rodičov, snažia sa naviesť ma, aby som zanechal tvoju cestu, inokedy sa zas zdajú veľmi sympatizujúci. Rozmýšľal som nad tým, že možno by bolo pre mňa lepšie prerušiť s mojimi rodičmi všetky styky. Čo si o tom myslíš?

Sri Chinmoy: Podstatné je, aby si videl kde stoja. Sú naozaj tvojimi priateľmi, alebo sú niečo medzi tvojimi priateľmi a nepriateľmi? Ak sú uprostred, vtedy je možné, že prejdú na druhú stranu a stanú sa tvojimi nepriateľmi, teraz len navonok čakajú na príležitosť.

Si v bezpečí iba vtedy, keď tvoji rodičia vedú duchovný život, i keď nemusia nasledovať našu cestu. Ak nie sú duchovní, nemôžu byť sympatizujúci. Ich duchovný život nemusí byť tvojím duchovným životom, vôbec nie. Nemusia prechádzať takýmto druhom prísnej disciplíny. Ale mali by povedzme chodiť do kostola. Ak sa ráno modlia a meditujú, to je ich duchovný život. Duchovný život neznamená, že majú ísť k duchovnému Majstrovi. Ak sa svojím vlastným spôsobom modlia a meditujú, vtedy si v bezpečí.

Možno cítiš, že s tebou sympatizujú, ale to môže byť len preto, že nechcú vytvárať disharmóniu v rodine. Ale možno pritom cítia: „Ak mu zajtra navrhneme, aby opustil toho indického darebáka, potom sa vráti k nám. Ale ak ho o to požiadame dnes, jednoducho nás bude bojkotovať.“ Je to klamlivý kompromis. To, čo ty nazývaš sympatiou, môže byť v skutočnosti len klamlivý kompromis. Ak sa však svojím vlastným spôsobom modlia a meditujú, potom nepoviem, že je to kompromis. Je to o veľa viac ako kompromis.

Ak teda rodičia nie sú nepriateľskí k tvojmu duchovnému životu, ak im môžeš nejak poslúžiť a oni z toho vedome čerpajú úžitok, potom ti radím, aby si styky s nimi neprerušil. Ak však nezískavajú vedome od teba pomoc, potom je to zbytočné.

Otázka: Je možné, aby Majster dal niekomu novú myseľ?

Sri Chinmoy: Áno, duchovne to môže urobiť. Ja sám som to urobil, ale nie v medicínskom zmysle transplantácie mozgu. Dať niekomu novú myseľ, srdce alebo vitál je možné. Duchovní Majstri to dokážu. Skutočne možno dať niekomu novú myseľ, úplne odlišnú od tej, ktorá sa formovala počas toľkých inkarnácií. Závisí to od úrovne Majstra a od toho, či je to vôľa Najvyššieho.

Mnohé z toho, čo som vykonal, je zaznamenané iba vo vnútorných dejinách. Mnohé z toho, čo som urobil, môžem navonok dokázať, ale nedokazujem. Veľa z toho, čím som sa chválil, som urobil dávno predtým než ste sa vy narodili, ale kde je dôkaz? Vy poviete: „Ukáž to teraz.“ Ja poviem: „Neukážem .“ Vy na to: „Nevieš to ukázať.“ Ja poviem: „V poriadku.“ Vy sa uspokojíte tým, že poviete, že to neviem urobiť a ja budem spokojný s tým, že nebudem dokazovať, že to urobiť viem. A takto to môže pokračovať. Avšak vo vnútornom svete je zaznamenané všetko, čo som urobil. Veci, ktoré nazvete absolútne neuskutočniteľnými, veci, o ktorých dokonca aj vedci povedia, že sú nemožné — tieto udalosti sú všetky zaznamenané a vy ich spoznáte po svojej smrti, keď uvidíte moje vnútorné knihy. Teraz vám môj Agni Press poskytuje len vonkajšie knihy. Keď budete čítať moje vnútorné knihy, vtedy uvidíte, koľko neuskutočniteľných vecí som urobil — absolútne neuskutočniteľných. Medicína tomu nikdy neuverí. Dokonca i keď niektorí z vás urobíte pokrok sto inkarnácií, poviete: „Nie, nie je to možné.“ Ale stalo sa to.

Keď duchovní Majstri niečo vykonajú a navonok to dokážu, často sa toto stáva skôr prekliatím, než požehnaním. Ľudstvo, ktoré sa ešte nedostalo na úroveň Majstrovho činu, sa pokúsi ho uchmatnúť a vlastniť ho. Ľudské bytosti nebudú schopné tento čin stráviť a dostanú tráviace ťažkosti. Toto je dôvodom, prečo skutoční duchovní Majstri to, čo robia, väčšinou neukazujú navonok. Musia to urobiť, pretože vo vnútornom svete je to nevyhnutné. Keď sa však jedná o predvádzanie navonok, vznikajú iba problémy.

Otázka: Keď hovoríš, že od žiakov berieš temné sily a hodíš ich do Vesmíru, kto ich získava?

Sri Chinmoy: Získava ich Univerzálne vedomie. Jedinou chybou je, že žiaci majú nekonečné zásoby. Dnes ráno nádobu na smeti vyprázdnime a za päť minút je plná rovnakej špiny. Každý deň ju s láskavým záujmom vyprázdňujem a každý deň sa napĺňa tými istými nebožskými silami — úplne rovnakými. Ak váš život zbavím temných síl a ony sa viac nevrátia, vtedy budete na pokraji transformácie.

Otázka: Prejdú tieto sily v Univerzálnom vedomí do inej formy života, alebo budú premenené?

Sri Chinmoy: Nie, nevezmú tam na seba ľudskú podobu a taktiež ani nebudú premenené. Len tam zostávajú. Univerzálne vedomie je veľmi rozľahlé, nekonečné, takže jednoducho môžu zostať tam. Jedného dňa bude potrebné premeniť aj veci v tomto Univerzálnom vedomí. Pretože nám záleží na dokonalosti celého vesmíru, bude ich tiež potrebné premeniť. Zatiaľ sa sústreďujeme len na transformáciu tých ľudí, ktorí vedome ašpirujú.

Otázka: Môžu sa tieto sily z Univerzálneho vedomia vrátiť a na niekoho znova vplývať?

Sri Chinmoy: Môžu prísť, ale nie odtiaľ. Ak niekto vedome prechováva zlé pohnútky, emócie, vitálne myšlienky a podobne, vtedy môžu prísť znova. Ja môžem tieto sily zahodiť, ale ak ich túžite získať späť, vrátia sa. A taktiež si ich môžete vytvoriť. Ľudia si ich neustále vytvárajú. Mnohí vedome túžia po jede. Jed znamená emocionálny život, nižší vitálny život. Vtedy sa môžu vrátiť.

Čo môžem robiť? Iba brať tieto sily zo žiakov a dávať ich inam. Ak matka zbadá, že dieťa sa hrá s nožom, vezme mu ho a položí ho do inej miestnosti mimo jeho dosahu. Ak však dieťa bude aj naďalej túžiť po noži, bude ho môcť získať. Keď cíti, že ho na niečo veľmi potrebuje, bude ho hľadať. Potom vstúpi do miestnosti, kde je nôž schovaný a vezme si ho späť. Ak zostane nôž u dieťaťa, raz sa s ním možno poreže. Takto podobne sa tieto sily pomerne často vracajú späť. Iba keď je Majster šťastný a spokojný so žiakom a žiak je nezlomný vo svojej vôli, vtedy Majster nedovolí týmto silám, aby sa vrátili. Vtedy budú obaja, Majster aj žiak, úspešní.

Otázka: Ak od nás neduchovné sily odstrániš, ale tieto sa vrátia, pretože po nich túžime, či sme k nim pripútaní, ako možno túto túžbu alebo pripútanosť odstrániť?

Sri Chinmoy: Ako to možno urobiť? Pomocou úprimnejšej ašpirácie. Vždy, keď si hovoríte: „Nerob to!“, tak to nerobte. A keď si poviete: „Urob to!“, tak to urobte, nezáleží na tom, aké ťažké to je. Predpokladajme, že je niekto slabý vo vitálnom svete, povedzme, že je emocionálne slabý. Preto musí viac pozornosti venovať vitálnej úrovni, než ktorejkoľvek inej úrovni. Ak je niekto veľmi neistý, mal by si povedať: „Nie, prečo by som mal mať tento pocit neistoty? Budem mať radšej pocit istoty.“ A ako si možno udržať pocit istoty? Pomocou milujúcej jednoty. Takže vždy sa snažte stáť na druhej strane, na pozitívnej strane.

Ak máte nejakú slabosť, snažte sa postaviť na druhú stranu. Ak máte žiarlivosť, snažte sa cítiť priateľstvo a jednotu. Len takto to možno robiť. Pozrite sa na druhú stranu, na pozitívnu stranu. Potom to dokážete.

Naším problémom je, že myslíme viac na iných, než na seba — nie na ich oddanosť, ale na ich úspechy. Vždy si myslíme, že dosiahli niečo veľkolepé. Nezáleží na tom, čo sme dosiahli my, i keď je to nekonečne lepšie, než dosiahnutia iných, i vtedy vidíme naše vlastné výsledky ako neužitočné, úplne neužitočné. Zdá sa nám, že výsledky druhých sú oveľa lepšie. Takto stále vidíme iných, myslíme na iných — na ich úspechy, na ich schopnosti. Ale mňa, keď sa s vami zaoberám, uspokojujú len vaše individuálne schopnosti. Nebudem spokojný s požičanými schopnosťami a nebudem spokojný, ak budete myslieť na schopnosti iných. Uspokojí ma iba to, čo dokážete vy sami.

Otázka: Ak sme si vedomí toho, že nás práve trápi náš vitál alebo myseľ, znamená to, že ešte stále ašpirujeme, alebo že sme sa vzdali?

Sri Chinmoy: Ste napadnutí. Neznamená to však, že ste sa vzdali. Môže priletieť mucha a sadnúť si na vašu hlavu, ale vy ju musíte odohnať. Pokiaľ bojujete, neznamená to, že by ste sa vzdali. To, že prichádzajú znovu a znovu a znovu neznačí, že ste sa vzdali. Len ste ešte nad nimi úplne nezvíťazili.

Otázka: Znamená to, že keď na niečo zabudneme, že sa tomu vzdáme?

Sri Chinmoy: Nie, ide iba o to, že tieto sily musia vidieť vašu absolútnu nechuť k nim. Musia cítiť, že to myslíte úprimne. Musia vidieť, že ich skutočne nechcete, že svoju rolu už odohrali. Pokiaľ majú čo i len malú nádej, že ich pozvete dnu, budú sa vracať. Keď sa vrátia, nevedomky získate pocit potešenia, potešenia, ktoré si neuvedomujete a toto potešenie si tie sily všimnú. Pokračujú potom v útokoch, neustálych útokoch. Keď ich zo seba vyháňate, je potrebné, aby cítili, že ich už naozaj nechcete. A keď tam už nebudú, je to dôkazom toho, že ste zvíťazili. Ľudia skutočne realizovali Boha. Ľudia realizovali Svetlo práve odstránením týchto zlých síl.

Časť III

Útoky na Majstra

Po zodpovedaní otázok v predchádzajúcej kapitole, Sri Chinmoy predniesol nasledujúce poznámky. Bol spolu s asi päťdesiatimi svojimi žiakmi v dome jedného z nich. Bolo to v decembri 1972.

Som dobrý človek. Musím sa chváliť. Musím sa tým pochváliť. Počas uplynulej hodiny, keď ste mi kládli otázky, prejavoval som vám svoju najväčšiu lásku — otcovskú lásku, priateľskú lásku, všetko možné. Avšak práve teraz je jedenásť žiakov so mnou vedome nespokojných. A verte mi, útočia na mňa veľmi. Môžem presne určiť, kto to je. Tento útok — kde ho teraz cítim? V tejto časti hlavy. Nie je to môj nekonečný súcit? Ak by som teraz povedal mená osôb, ktoré ma napadli, potom vy ostatní by ste ich do konca svojho života preklínali. S takou náklonosťou a láskou som sa s vami rozprával o žiakoch prvej, druhej, tretej triedy. Ale niektorí z vás cítite, že nie ste ani vo štvrtej, či piatej triede, a preto do vás vstúpil strašný hnev a teraz útočíte.

Ja viem, koľkí ste tu v prvej triede a koľkí v druhej alebo tretej triede. A keď ste v prvej či druhej triede, je to fér útočiť na mňa? Hovorím vám, jedenásti z vás na mňa zaútočili. Tu, v mojom fyzickom, cítim bolesť. Moje vnútorné bytosti ju teraz odstraňujú a zahadzujú do Univerzálneho vedomia. Vy ľudia ste nevidomí. Boh vám dal iba vonkajšie oči. Možno svojimi očami vidíte, že Guru nerobí nič. Ale moje vnútorné bytosti začali, berú to odo mňa preč. Neviete, akú bolesť teraz prežívam. Všetku vašu zlosť som prijal sem ukáže na záhlavie. Keď poviem pravdu, stanem sa vaším nepriateľom. Sú tu však i takí, ktorí sú žiakmi piatej alebo šiestej triedy a pritom ma nepreklínajú.

Niekedy, keď s vami meditujem, stáva sa to tiež. Ó, každý má zopnuté ruky, každý robí toto zopne ruky. Všetci vyzeráte tak, akoby ste dávali svoju oddanosť. Ale nie, namiesto toho, aby ste dávali vašu lásku a oddanosť, dávate iba svoju žiarlivosť a všetky požiadavky svojho vitálu. Hádžete ich. Ak ich do mňa hodíte s oddanosťou, vtedy ma nenapadnú. Ale ak ich hodíte s aroganciou, pýchou alebo agresivitou, vtedy ma nemilosrdne napadnú. Môžete mi dať všetky problémy svojho najnižšieho vitálu, môžete mi dať všetky svoje sexuálne problémy. Nevadí mi to, ale musíte dávať s oddanosťou. Potom vám môžem pomôcť. Ale ak mi ich dávate s agresiou, prídu a nemilosrdne na mňa zaútočia.

Hovorím vám, som nádoba na smeti. Áno, dávate mi všetky svoje absolútne najnižšie, najšpinavšie sily. Áno, dávate mi ich. Ak ich dáte s oddanosťou, vtedy ma nenapadnú. Inak zaútočia. Nie je to môj súcit? Práve teraz vzali moje vnútorné bytosti tieto sily preč. Necítim už absolútne žiadnu bolesť. Ale tento útok — každodenne sa to stáva vo všetkých Centrách. Niekedy sa nahnevám na niektorých žiakov a veľa, veľa plánov mi prichádza na myseľ: čo im povedať, čo urobiť. Som však vydaný na milosť svojmu súcitu a zostávam ticho.

Dnes vám hovorím, že keď v budúcnosti poviem niečo, čo vás nepoteší, prosím cíťte, že tu nie je nič, čo by vás nemalo tešiť. Aj keď cítite, že ste žiakom siedmej triedy, buďte za to vďační. Môžete si povedať: „Je to pravda, som žiakom siedmej triedy, ale aspoň som stále žiakom. Takže môžem robiť pokrok. Dnes som úplne dole pri kmeni stromu, avšak zajtra sa dokážem vyšplhať až na najvyšší konár. Práve preto, že som pri kmeni stromu, mám aspoň príležitosť sa naň šplhať. Sú milióny tých, ktorí nie sú ani v blízkosti stromu, sú od neho vzdialení tisíce míľ. Pre nich to teraz jednoducho nie je možné.“

Tak prosím, prosím! Ľudia, vy ma nemilosrdne napádate. Ráno útočíte, poobede útočíte, kedykoľvek sa nahneváte, tak útočíte. Odteraz, keď sa nahneváte, snažte sa dať mi všetok svoj hnev s oddanosťou. Je to dar. Kvet mi dávate s oddanosťou, lásku mi dávate s oddanosťou. Keď sa nahneváte, vtedy je vaším vlastníctvom hnev. Vaším bohatstvom, nebožským bohatstvom je váš hnev. Takže toto bohatstvo mi tiež dajte s oddanosťou. Vtedy na mňa nezaútočí. A vo chvíli, keď mi to dáte, získate radosť, pretože ste mi dali niečo, čo je vaším vlastníctvom. Ale ak mi to dáte inak, ak mi dáte svoj hnev, depresiu, či iné zlé sily arogantným alebo násilným spôsobom, vtedy sa iba snažíte zničiť ma. Ony ma zničiť nemôžu, iba spôsobujú bolesť v mojom srdci, pretože ja sa vám snažím pomôcť a vy sa ma snažíte zraniť. Takže prosím, prosím, neútočte na mňa. Som dobrý človek.

Vystúpenia žiakov

Toho istého večera neskôr požiadal Sri Chinmoy jedného zo svojich žiakov, aby niečo predviedol a zabavil ostatných. Keď žiak povedal, že nemá nič, s čím by vystúpil, Majster k tomu povedal:

Niekedy vás žiadam, aby ste predviedli nejaký program, vy však nechcete. Máte skrinku s pokladom, ale nepodelíte sa oň. Niektorí majú skrinku zamknutú, pretože v nej nič nie je. Ľudia si myslia, že je zamknutá preto, že je tam veľmi cenné bohatstvo. Ale nie, len čo ju otvoria, zistia, že je prázdna. Ale keď vás prosím, aby ste nám dali trochu zo svojho bohatstva, robím to preto, že skutočne niečo máte. Vtedy sa s tým naozaj môžete podeliť. Ak teda máte bohatstvo a my vás prosíme, aby ste oň podelili, mali by ste to urobiť. Inak môžeme oprávnene cítiť, že skrinka je prázdna. Musíte dokázať, že v skrinke niečo je. Tak prijmite tú výzvu.