Otázka: Niekedy, keď navštívim svojich rodičov, snažia sa naviesť ma, aby som zanechal tvoju cestu, inokedy sa zas zdajú veľmi sympatizujúci. Rozmýšľal som nad tým, že možno by bolo pre mňa lepšie prerušiť s mojimi rodičmi všetky styky. Čo si o tom myslíš?

Sri Chinmoy: Podstatné je, aby si videl kde stoja. Sú naozaj tvojimi priateľmi, alebo sú niečo medzi tvojimi priateľmi a nepriateľmi? Ak sú uprostred, vtedy je možné, že prejdú na druhú stranu a stanú sa tvojimi nepriateľmi, teraz len navonok čakajú na príležitosť.

Si v bezpečí iba vtedy, keď tvoji rodičia vedú duchovný život, i keď nemusia nasledovať našu cestu. Ak nie sú duchovní, nemôžu byť sympatizujúci. Ich duchovný život nemusí byť tvojím duchovným životom, vôbec nie. Nemusia prechádzať takýmto druhom prísnej disciplíny. Ale mali by povedzme chodiť do kostola. Ak sa ráno modlia a meditujú, to je ich duchovný život. Duchovný život neznamená, že majú ísť k duchovnému Majstrovi. Ak sa svojím vlastným spôsobom modlia a meditujú, vtedy si v bezpečí.

Možno cítiš, že s tebou sympatizujú, ale to môže byť len preto, že nechcú vytvárať disharmóniu v rodine. Ale možno pritom cítia: „Ak mu zajtra navrhneme, aby opustil toho indického darebáka, potom sa vráti k nám. Ale ak ho o to požiadame dnes, jednoducho nás bude bojkotovať.“ Je to klamlivý kompromis. To, čo ty nazývaš sympatiou, môže byť v skutočnosti len klamlivý kompromis. Ak sa však svojím vlastným spôsobom modlia a meditujú, potom nepoviem, že je to kompromis. Je to o veľa viac ako kompromis.

Ak teda rodičia nie sú nepriateľskí k tvojmu duchovnému životu, ak im môžeš nejak poslúžiť a oni z toho vedome čerpajú úžitok, potom ti radím, aby si styky s nimi neprerušil. Ak však nezískavajú vedome od teba pomoc, potom je to zbytočné.