Otázka: Zvyčajne pochybujem, či to, čo robím vo vonkajšom živote je správne. Čo by som s tým mal robiť?

Sri Chinmoy: Pýtaš sa, ako môžeš zistiť, či konáš správne. Ak nie si ovplyvnený výsledkom svojej činnosti, potom je oveľa ľahšie robiť to, čo je správne. Správna vec automaticky príde, keď cítiš, že nebudeš ovplyvnený výsledkom.

A keďže máš Majstra, môžeš sa jednoducho spýtať mňa. Ak sa ma raz na niečo spýtaš a ja ti poviem: „Urob to“, potom budeš vedieť, že je to správne. Aj keď by ti druhí ľudia nerozumeli a hovorili, že je to len strata času, rád by som ti povedal, že ak sa to odhodláš urobiť, úspech príde. Tvoj duchovný úspech príde zo samotnej tvojej poslušnosti.

Poznáš tisíce indických príbehov, v ktorých ľudia realizovali Boha len vďaka svojej poslušnosti. Majster povie: „Stoj tu,“ potom odíde a vráti sa o štyri či päť hodín. Žiak, nehybne tam stojaci, by si nemal myslieť: „Ó, som neužitočný. Majster ma nepoužíva na žiadny účel. Vie, že som nanič. A to je dôvod, prečo ma nežiada, aby som niekam išiel, alebo aby som bol s ostatnými žiakmi.“ Ak má žiak takýto pocit, potom je stratený. Ale ak cíti: „Majster ma požiadal, aby som tu stál, čiže to znamená, že je to tá najlepšia vec, ktorú môžem urobiť pre svoj pokrok,“ vtedy koná žiak správne. Mal by cítiť: Keď tu budem stáť tak dlho ako to chce Majster, potom budem schopný realizovať Pravdu nekonečne rýchlejšie. To je to najlepšie, čo môžem urobiť.“

Čo sa teba týka, máš ťažkosti pri komunikácii s ľuďmi. Ľudia ti nerozumejú. Snažíš sa im pomôcť, ale oni tvoju pomoc neprijímajú. Nerozumejú ti, kritizujú ťa a napádajú ťa. Ale ak ty budeš cítiť: „Túto prácu mi pridelil môj Guru. Budem ju robiť dovtedy, kým moju prácu nezmení,“ potom ten fakt, že si ma prijal za svojho, ťa zachráni, ochráni a osvieti.

Je ťažké jednať s ľuďmi vo vonkajšom svete, pretože každý deň sa nám akosi podarí zabudnúť na náš vnútorný sľub Majstrovi. Nás vnútorný sľub musíme každý deň obnovovať. Je len jeden sľub, rovnaký pre každého: „V tejto inkarnácii naplním Najvyššieho v mojom Majstrovi a vo mne.“ To je všetko. Každé ráno jeme novú potravu, podobne musíme každé ráno obnoviť svoj sľub. Obnoviť, obnoviť! Takže ak každý deň obnovíš svoj sľub, potom nezáleží na tom, s koľkými ľuďmi denne prídeš do styku, žiadne ťažkosti nebudeš mať. Ak splníš sľub, ktorý dala tvoja duša, potom automaticky príde poslušnosť, príde láska, príde oddanosť a príde odovzdanosť.

Naša filozofia začína láskou a pokračuje k oddanosti a odovzdanosti. Toto sú tri stupne toho istého rebríka. Vidím tu však niečo veľmi zvláštne. Ľudia hovoria, že milujú Najvyššieho vo mne. Povedzme, že ma v rámci svojich schopností milujú. Môže to byť ľudská láska, alebo duchovná láska, alebo čosi také. Avšak ďalší krok — oddanosť — urobiť nechcú. Musím povedať, že ak tam nie je oddanosť, potom pocit jednoty, najsladšej jednoty, nikdy nepríde. Oddanosť znamená zasvätenú jednotu, a táto vtedy neprichádza.

Niektorí ľudia zostávajú na prvom stupni. Milujú našu cestu a naše poslanie ľudským alebo duchovným spôsobom. Ale keď sa jedná o oddaný čin, oddanú jednotu, to im chýba. Tu sa ich pokrok zastavuje. Ak je tam láska a ak je táto láska absolútne duchovná, božská, potom ona prejde cez oddanosť a dotkne sa dverí odovzdanosti. Vtedy sa dvere automaticky otvoria a hľadajúci sa stáva skutočne dokonalým, absolútne dokonalým.

Pre niektorých ľudí je však naozaj ťažké začať dokonca aj láskou. V živote ich nikto nemiloval, a preto milovať je pre nich veľmi ťažké. V tom prípade musia začať s poslušnosťou, len poslušnosťou. Dieťa nemusí milovať svoju matku, ale vie, že ak nebude poslúchať, matka ho potrestá. Tak poslúcha. Po niekoľkých rokoch, keď to bude schopné samo posúdiť, pocíti:“ Moja matka konala správne. Hovorila mi to, čo bolo potrebné. Vtedy som nerozumel, ale teraz rozumiem, že moja matka ma žiadala robiť to, čo bolo správne.“ V duchovnom živote existujú i žiaci, ktorí si nevyvinuli k svojmu Majstrovi žiadny druh duchovnej lásky. Týmto ľuďom vnútorne hovorím, aby sa ma pokúsili slepo poslúchať. Slepo preto, pretože z ich strany tu nie je žiadna láska. Malo by to však byť aj radostne. Ak ti poviem, aby si neštudoval, tak neštuduj. Ak ťa požiadam, aby si študoval, tak študuj. Ak ti poviem, aby si niekde nechodil, tak nechoď. Ak takto dokážeš akceptovať to, o čo ťa žiadam ihneď a s radostným pocitom, potom si týmto stupňom prešiel a môžeš pokračovať do ďalšej triedy, ktorou je láska.

Z lásky postupuješ k oddanosti a odovzdanosti. Ak máš božskú lásku, potom postúp ďalej, k oddanej jednote. Od oddanej jednoty potom prichádzaš k odovzdanosti. Keď sa táto odovzdanosť stane bezvýhradnou, tvoje problémy budú vyriešené.