Otázka: Aký je rozdiel medzi vedomím, ktoré dosiahol Budha a tým, ktoré dosiahol Kristus?
Sri Chinmoy: Odpusť, že to hovorím, ale vôbec ti nepomôže, keď budeš vedieť, čo Ježiš Kristus dosiahol alebo nedosiahol. Záleží na tom, či sa ty snažíš rásť ku skutočnému obrazu Krista. Len to ti pomôže. Vedieť, čo dosiahol Kristus, čo dosiahol Budha, bude pre teba nepoužiteľné. Pomôže ti len, ak sa budeš snažiť rásť do vedomia Krista alebo vedomia Budhu. Znovu, príde čas, keď budeš musieť ísť dokonca aj za to. Musíš cítiť, že Boh zobral určitú dušu a priniesol ju na svet s vonkajšou formou. Jednu nazval Kristus a druhú Budha. Boh chcel od tých zvláštnych duší, aby zohrali úlohu Budhu a Krista. Chce, aby si ty zohral úlohu niekoho iného.Boh chce hrať v každom a cez každého jedinečným spôsobom. Povedzme, že tieto veľké duše zohrali úlohu božských levov. Teraz Boh chce, aby si jednal ako drobný hmyz. Tým, že pôsobili ako levy, naplnili svoje úlohy veľmi uspokojivo. V tvojom prípade, ak Boh chce, aby si bol hmyzom, potom keď zohráš úlohu hmyzu najuspokojivejšie, Boh bude veľmi potešený. Neopýta sa ťa: „Prečo si nezohral úlohu leva?” Požiadal ťa, aby si zohral úlohu hmyzu a neočakáva od teba nič iné. Každá duša musí hrať svoju vlastnú úlohu. Kristus, Budha, Krišna — zohrali svoje úlohy úspešne práve preto, že boli vedomými Božími nástrojmi. Vnútorne na zemi stále hrajú svoje úlohy. My hľadajúci musíme hrať svoje vlastné úlohy. Ak nebudeme hrať svoje úlohy, Boh zostane nenaplnený a neprejavený.
V Indii niektorí duchovní Majstri hovoria svojim žiakom: „Nepoužívajte termíny Nekonečnosť, Nesmrteľnosť, Večnosť. Len myslite na to, kde ste.” Hovorím vám to isté. Neobťažuj sa s vedomím Krista alebo vedomím Budhu. Zaoberaj sa svojím vlastným vedomím. Ašpiruješ? Ak áno, potom je Boh s tebou veľmi spokojný. Nesnažím sa nijako odstrašiť teba ani nikoho iného. Ale zo zvedavosti chceš vedieť niekoľko vecí a tieto veci ti nakoniec možno stoja v ceste. Práve teraz, ak budeš uvažovať nad cieľom, ktorý oni dosiahli, budeš úplne stratený.
V Indii sa mnoho ľudí zbláznilo preto, že celý čas mysleli na Budhovu realizáciu, Krišnovu realizáciu alebo Rámakrišnovu realizáciu namiesto toho, aby začali skutočnú cestu meditovaním. Tým, že neustále mysleli na Krišnovu realizáciu alebo Budhovu realizáciu, presvedčili sami seba, že dosiahli vedomie Krišnu alebo Budhovo vedomie. Keď si mysleli, že dosiahli toto vedomie, zošaleli. V Bengálsku bolo mnoho tých, ktorí mali fyzickú silu, vitálnu silu, mentálnu silu, takže celý čas mysleli na Vivekanandu, až kým pocítili, že sú druhým Vivekanandom. Potom, keď boli skúšaní alebo preverovaní, keď sa ukázali svetu, zistili, že sú najbezvýznamnejšími tvormi.
V duchovnom živote je vždy lepšie robiť pokrok krok za krokom. Keby si šiel vysoko, veľmi vysoko, vtedy by si mohol vidieť Budhovo vedomie a Kristovo vedomie. Ale práve teraz je zbytočné, aby si uvažoval o týchto veciach. Iba by ťa to zmiatlo.
Maratónsky beh je dlhší ako dvadsaťšesť míľ. Ak si bežec vo chvíli, keď štartér vystrelí, pomyslí, že až po dvadsiatich šiestich míľach dosiahne cieľ, bude úplne znechutený. „Musím bežať dvadsaťšesť míľ!” pomyslí si, a potom sa jednoducho vzdá. Nie, kým beží, musí myslieť, že má za sebou štvrť míle, pol míle, míľu a tak ďalej. Ak uvažuje, že cieľ musí dosiahnuť naraz, vo chvíli, keď začne, bude skľúčený. Povie, že je to nemožné. Ak žiak materskej školy uvažuje o univerzitnom diplome, zatiaľ čo sa učí abecedu, potom je to nemožné. Ak si myslí, že musí získať univerzitný diplom čo najskôr, potom jednoducho zošalie. Ale ak cíti, že teraz je v materskej škole, zajtra bude v základnej škole, potom na strednej škole a tak ďalej, potom bude mať stálu inšpiráciu.
