Avatári

Otázka: Aké kritériá môžeme použiť na určenie Avatára?

Sri Chinmoy: Raz bol Vivekananda vo východnom Bengálsku. Tu k nemu prišlo veľa žiakov rozličných Majstrov a prosili ho, aby išiel a navštívil ich Majstra, ktorého oni považovali za Avatára. Hovorili: „Prosím, príď navštíviť môjho Gurua. Nepochybne on je Avatárom.” Onedlho iný povedal: „Môj Guru je Avatár. Viem to, prosím, príď ho navštíviť.” Tak povedal, že vo východnom Bengálsku rastú Avatári ako huby.

Nanešťastie, na západe svet nerozumie slovu „Avatár”. Možno to bude trvať niekoľko rokov alebo možno storočí, kým sa porozumie slovu „Avatár” — prepáčte, že som taký priamy. Niektoré slová sú také zmysluplné a významné a v duchovnom vedomí sú také zložité, že obyčajný človek ich nikdy nepochopí. Slovo „Avatár” je jedným z tých slov, možno najzložitejším slovom. Viete, ako sa hláskuje, ale aby si niekto uvedomil najvyššiu podstatu Avatára, musel by sa stať takmer duchovným svätcom.

Rozdiel medzi jogínom a Avatárom je taký, aký je rozdiel medzi dieťaťom a dospelým človekom. Musíme byť na veľmi, veľmi vysokej úrovni duchovného vedomia, aby sme aspoň trochu pochopili, čo je to Avatár. Sri Krišna bol Avatár, ale uznalo ho len päť osôb. Sri Rámakrišna bol Avatár, ale uznalo ho veľmi málo ľudí. Kristus bol Avatár, ale poznalo ho veľmi málo ľudí. Ale ani títo Avatári nie sú na rovnakej úrovni. Môžeš rozpoznať niekoho, kto je o palec alebo o niekoľko palcov vyššie ako ty. Môžeš spoznať mudrca, svätca alebo jogína. Ale jogín je nekonečne vyššie nad mudrcom alebo svätcom. Jogín znamená: Ten, kto je zjednotený s Najvyšším. Ale Avatár je priamym zostúpením Boha, inkarnovanou časťou Boha, ktorý neustále pôsobí v Najvyššom a súčasne i v najnižšom. Jogíni si udržujú istú vysokú úroveň a tu pôsobia. Keď z tejto úrovne zídu dole, aby pozdvihli ľudskosť, nemôžu dobre fungovať a niekedy sa tu zachytia; potom sú stratení. Udržujú si istú úroveň vedomia, a keď sa ostatní dokážu k nim priblížiť, môžu im pomôcť. V prípade Avatára, on môže zostať naraz v Najvyššom a v najnižšom, ale keď pôsobí na najnižšej úrovni, nie je ňou ovplyvnený.

Avatár je ľudská bytosť. Rozpráva, je a strúha žarty, ale keď vstupuje do svojho Najvyššieho, ide ďaleko za výšku tvojej vízie. Ak si niekedy mal čo i len záblesk vyšších svetov, do ktorých má Avatár voľný prístup, pocítiš, že celý tvoj život bude predmetom úplnej odovzdanosti pri nohách tvojho Majstra. Aj keby ťa Majster odkopol alebo vyhodil zo svojho Centra, zostaneš mu verný, pretože si od neho získal niečo, o čom vieš, že by si to nemohol získať od nikoho iného na zemi.

Keď je na zemi Avatár, zosobňuje vedomie všetkých ostatných Avatárov, ktorí prišli na svet. Keď bol Sri Rámakrišna na smrteľnej posteli a Vivekananda, jeho najdrahší žiak, o ňom pochyboval aj v poslednej chvíli, vtedy povedal: „Ten, kto je Ráma, ten, kto je Krišna, je v jednej forme Rámakrišna.” Na východe je ľahšie uveriť tomu, že Ráma je vo mne, Krišna je vo mne, Rámakrišna je vo mne, a ostatní Avatári sú vo mne. Na Západe, nanešťastie, poznáme jediného Avatára, Krista. Buď ho prijmeme alebo odmietneme. Ak ho prijmeme, potom podľa cirkvi, nesmie pre nás existovať žiadny iný duchovný Majster, ale ak ho odmietneme, potom možno upriamime pozornosť na nejakého iného duchovného Majstra!

Kristus, Budha, Sri Krišna a všetci veľkí duchovní Majstri prišli z rovnakého božského Zdroja. Ak povieme, že Kristus je jediný Spasiteľ, vzápätí jeden z Krišnových žiakov povie: „Nie, Krišna je jediný Spasiteľ.” Tu začína problém. Mali by sme cítiť, že Najvyšší je jediný Spasiteľ. Je to on, kto vstúpil do formy, ktorú nazývame Kristus. Vstúpil do formy Krišnu, do Rámakrišnu a tak ďalej. Týmto spôsobom ideme všetci k Najvyššiemu. Najvyšší je konečný. Tak ako my, Krišna, Budha a všetci Avatári vzišli z Neho a my všetci musíme ísť k Nemu.