Mohli by ste nám povedať niečo o výroku „Kráľovstvo nebeské je vo vnútri vás“?
Najprv by som rád povedal, že je to veda, ktorá veľmi prispela k rozšírenému názoru, že Nebo je nejaké miesto mimo nás. Veda svojou silou ovplyvnila vedomé či podvedomé úrovne ľudského myslenia. V dvadsiatom prvom storočí predstava o Nebi, rozhodne aspoň na Západe, vedie ľudstvo v chápaní Neba zlým smerom.
Kráľovstvo nebeské je niečo, čo môžeme cítiť, a nie niečo, čo môžeme dokázať. Veda môže dokázať mnoho vecí. Kráľovstvo Nebeské je však otázkou nášho vlastného vnútorného dosiahnutia. Ak sme si v sebe uvedomili Kráľovstvo nebeské, ostatní sa na nás pozrú a pocítia, že máme niečo celkom neobyčajné, nadpozemské a nebeské. Práve preto, že v sebe vidíme, cítime a máme Kráľovstvo nebeské, budú nás vidieť a vnímať ako úplne premenenú neobyčajnú bytosť.
Je samozrejmé, že k tomuto Kráľovstvu nebeskému nás vedie naša ašpirácia, náš rastúci vnútorný plač. Kráľovstvo nebeské je úroveň plná Mieru a Blaženosti. Môžeme ho cítiť, keď prebývame hlboko v sebe a prekonáme svoje egocentrické individuálne vedomie. Čím vyššie sa dostaneme zo svojho obmedzeného vedomia, čím rýchlejšie vstúpime do svojho najhlbšieho, nekonečného vedomia, tým bližšie budeme vidieť, cítiť a mať Kráľovstvo nebeské vo svojom vnútri.
Kráľovstvo nebeské je, bezpochyby, viac než len úroveň, ako ostatné úrovne. Je to úroveň božského Vedomia. Je to stav realizácie. Stelesňuje Sat-Čit-Ánanda. Sat je božská Existencia, Čit je božské Vedomie, Ánanda je božská Blaženosť. Keď ideme hlboko do vnútra, cítime tieto tri spoločne, a keď získame vnútornú víziu a vnímame ich naraz, žijeme skutočne v Kráľovstve nebeskom. Inak sa Existencia nachádza na jednom mieste, Vedomie je niekde inde a Blaženosť im nie je nikde na blízku. Pokiaľ vidíme a cítime Existenciu-Vedomie-Blaženosť na rovnakej úrovni, kde jedno dopĺňa a napĺňa ostatné, môžeme povedať, že žijeme v Kráľovstve nebeskom. Áno, Kráľovstvo nebeské je v nás. Nielenže ho môžeme cítiť, ale bez najmenších pochybností sa ním môžeme stať.
