Bhakti Joga

Požiadajte človeka, aby hovoril o Bohu, a on bude hovoriť donekonečna. Požiadajte bhaktu, aby hovoril o Bohu, a povie iba dve veci: „Boh je samá láska, Boh je samá sladkosť. Bhakta ide ešte o krok ďalej. Hovorí: „Môžem sa pokúsiť žiť bez chleba, ale nikdy nemôžem žiť bez Milosti môjho Pána.“

Modlitba bhaktu je veľmi jednoduchá: „Ó môj Pane Bože, vstúp do môjho života so svojím Okom Ochrany a so svojím Srdcom Súcitu.“ Táto modlitba je najrýchlejší spôsob, ako zaklopať na Dvere Boha, a tiež najjednoduchší spôsob, ako vidieť Boha tieto dvere otvoriť.

Karma jogín a džňána jogín môžu chvíľu trpieť pochybnosťami o existencii Boha. Bhakta však nepozná utrpenie tohto druhu. Existencia Boha je pre neho axiomatickou pravdou. Viac než to – je to spontánny pocit v jeho srdci. Ale bohužiaľ, aj on musí podstúpiť istý druh utrpenia. Je to utrpenie odlúčenia od svojho Milovaného. So slzami oddanosti srdca plače po najsladšom spojení s Bohom, ktoré si chce znovu vytvoriť.

Logická myseľ oddaného Bhaktu nepriťahuje. Tvrdé fakty života ho nedokážu zaujať, nieto ešte pohltiť. Chce neustále žiť v ríši opojenej Bohom.

Oddaný človek cíti, že keď on k Bohu kráča, Boh k nemu beží. Oddaný človek cíti, že keď on myslí na Boha sekundu, Boh za ním plače hodinu. Oddaný človek cíti, že keď ide k Bohu s kvapkou lásky, aby uhasil Boží ustavičný smäd, Boh ho obklopí morom Svojej ambróziovej Lásky.

Vzťah medzi oddaným človekom a Bohom môžeme len pocítiť, nikdy nie opísať. Úbohý Boh si myslí, že žiadny človek sa Ho nikdy nebude môcť zmocniť, pretože je neoceniteľný a vzácny. Beda, zabudol, že svojmu bhaktovi už udelil oddanosť. Na Jeho najväčšie prekvapenie, na Jeho najhlbšiu radosť, odovzdaná láska toho, kto Ho uctieva, je schopná sa Ho zmocniť.

Sú ľudia, ktorí bhaktu zosmiešňujú. Hovoria, že Boh bhaktu je len osobný Boh, nekonečný Boh s podobou, glorifikovaná ľudská bytosť. Hovorím im: „Prečo by to bhakta nemal tak cítiť?“ Bhakta úprimne cíti, že on je drobná kvapka a Boh je nekonečný Oceán. Cíti, že jeho telo je nekonečne malou časťou Boha, nesmierneho Celku. Oddaný človek myslí na Boha a modlí sa k Bohu podľa svojej vlastnej predstavy. A má absolútnu pravdu. Len vstúpte do vedomia mačky a uvidíte, že jej predstava všemohúcej Bytosti má podobu mačky – len v gigantickej podobe. Stačí vstúpiť do vedomia kvetu a uvidíte, že predstava kvetu o niečom nekonečne krajšom má podobu kvetu.

Bhakta robí to isté. Vie, že je ľudskou bytosťou a cíti, že jeho Boh by mal byť ľudský v každom slova zmysle. Cíti, že jediný rozdiel je v tom, že on sám je obmedzenou ľudskou bytosťou, a Boh je neobmedzenou ľudskou Bytosťou.

Pre oddaného človeka je Boh blažený a zároveň milosrdný. Vďaka radosti v srdci cíti, že Boh je blažený, a kvôli bolesti v srdci cíti, že Boh je milosrdný.

Vták spieva. Človek spieva. Aj Boh spieva. Svoje najsladšie piesne Nekonečnosti, Večnosti a Nesmrteľnosti spieva prostredníctvom srdca svojho bhaktu.