Čokoľvek chceš, Boh ti dá

Tento príbeh je o tom, že Boh nám dá čo len chceme. Ak chceme materiálne veci, Boh nám ich dá. Ak chceme duchovné veci, Boh nám ich dá. V tomto príbehu Pán Sri Krišna predstavuje Boha v ľudskej podobe.

Keď bol Krišna malý, mal veľmi blízkeho priateľa, ktorý sa volal Sudhama. Sudhama bol veľmi dobrý a veľmi chudobný. Spolu s Krišnom a s niekoľkými ďalšími žiakmi študovali pod duchovným vedením Gurua menom Sandipani.

Pre Pána Krišnu znamenala táto duchovná postava len učiteľa materskej školy. Keď si malé dieťa, chodíš do materskej školy. Učiteľ materskej školy vie možno učiť iba škôlkárske predmety. Potom stráviš roky v knižnici a staneš sa oceánom múdrosti. Dosiahneš titul a doktorát. Ale tvoj učiteľ z materskej škôlky zostane len učiteľom materskej škôlky. A tak Pán Krišna nakoniec zďaleka presiahol svojho učiteľa, tých dvoch sa vôbec nedalo porovnať.

Keď si Sudhama uvedomil, kto je jeho priateľ a spolužiak stal sa horlivým oddaným Pána Krišnu. Trávil svoje dni spievaním duchovných piesní na ulici, najmä badžanov. Skladal ich svojím vlastným spôsobom a všetky boli venované Pánovi Krišnovi.

Napokon sa Pán Krišna stal kráľom Dwaraky, ale Sudhama zostal veľmi chudobný. Jeho život úplne závisel na štedrosti ostatných. Z peňazí, ktoré dostal najprv niečo venoval Pánovi Krišnovi, Bohu. Potom nakúpil jedlo pre svoje deti. Ak zvýšili nejaké peniaze, kúpil jedlo svojej žene a sebe.

Keď deti vyrástli, bolo veľmi ťažké vysporiadať sa s rodinnými výdavkami na živobytie. Jedného dňa mu jeho žena Kalyani povedala: „Vieš, že s Krišnom ste boli veľmi blízky priatelia. Nemyslíš, že by si ho mohol požiadať o nejaké materiálne bohatstvo?“

Manžel odpovedal: „Keď niekoho žiadaš o peniaze alebo akékoľvek materiálne imanie, priateľstvo zmizne.“

Žena povedala: „Nie, nie, nie! Vaše priateľstvo sa neskončí.“

Nakoniec muž súhlasil. Povedal: „Pôjdem teda za ním, aby som videl ako sa má. Dúfam, že si ma ešte pamätá, teraz, keď je kráľom Dwaraky. Aj keby si na mňa nepamätal, vnútorne viem, že je Kráľom sveta. Pôjdem si po jeho náklonnosť, lásku a požehnanie.“

Manželka bola veľmi šťastná a natešená, že jej manžel odišiel navštíviť Pána Krišnu. Cítila, že Krišnovi ani nebude musieť povedať o ich chudobe. Hneď ako uvidí jej muža, bude o ňom všetko vedieť a dá mu materiálne bohatstvo. Potom zbohatnú zo dňa na deň.

Keď Sudhama odchádzal do paláca Pána Krišnu, jeho žena pamätala na to, aby mu dala trochu dusenej ryže, čo sama pripravila. Bol to darček pre jeho najdrahšieho priateľa Pána Krišnu.

Keď Krišna z diaľky zbadal svojho starého priateľa, doslova sa k nemu rozbehol a objal ho. Veľmi láskavo ho privítal: „Sudhama, priateľ môjho detstva, prišiel si! Kde by som mohol nájsť takého priateľa ako si ty?“

Manželka Krišnu Rukmini pohostila Sudhamu ako vzácneho hosťa. Potom si títo priatelia užili siestu. Po sieste sa Krišna spýtal: „Mimochodom, si ženatý?“

Sudhama odpovedal: „Áno, som ženatý a mám aj deti.“

„Ako sa má manželka? Je k tebe dobrá?“ pýtal sa Krišna.

„Je mi veľmi, veľmi oddaná“, odpovedal Sudhama.

Krišna povedal: „Ak máš manželku, určite si mi od nej niečo priniesol. Nenechala by ťa ísť na návštevu k priateľovi s prázdnymi rukami.“

Jeho priateľ povedal: „Áno, ale hanbím sa ti to dať, pretože si kráľ.“

Krišna povedal: „Nie, musíš mi to dať. Musím od teba dostať to, čo mi posiela tvoja manželka.“

Sudhama dal s veľkým strachom Krišnovi malú porciu dusenej ryže od svojej ženy. Krišna sa veľmi potešil. Povedal: „Je to vynikajúce!“ A jedol až do sýtosti.

Potom sa ho Krišna spýtal: „Máš pre mňa nejaké správy?“

„Ó, nie, nemám žiadne správy.“ Odpovedal Sudhama. „Všetko je v poriadku. Prišiel som sem, len aby som ťa videl a prijal tvoju lásku a požehnanie. Neprišiel som sem pre nič materiálne.“

Krišna sa spýtal: „Ty nič nepotrebuješ?“

„Nie.“ odpovedal jeho priateľ.

„A čo tvoje deti?“ spýtal sa kráľ.

„Ó, nie.“ povedal Sudhama. „Nič nepotrebujú. Boh je všade. On sa o nich postará, takže nič nepotrebujem. Dal si mi toľko súcitu, náklonnosti a lásky plnej požehnania. Nepotrebujem nič viac.“

Priateľ teda odišiel domov veľmi šťastný a potešený, že ho Krišna zaplavil svojím požehnaním a náklonnosťou. Ale keď prišiel do ich dediny, zistil, že jeho chalúpka sa zmenila na veľký nádherný dom. Vyzeral ako palác, s mnohými služobníkmi. Jeho žena Kalyani bola tiež zmenená. Oblečená bola ako kráľovná a bola veľmi šťastná.

Sudhama sa opýtal: „Ako sa toto všetko stalo?“

„Ty nevieš?“ spýtala sa ho žena. „Keď si odišiel navštíviť Krišnu, zrazu sa naša chalúpka premenila na palác.“

Sudhama začal roniť slzy vďačnosti hovoriac: „Pán Krišna, ty splníš každého túžby. Moja žena potrebovala hmotné bohatstvo, vyplnil si jej túžbu. Ja som potreboval duchovné bohatstvo — tvoju náklonnosť, lásku a požehnanie. Vyplnil si aj moju túžbu.“