Otázka: Ako môžeme nájsť radosť v prísnej disciplíne?
Sri Chinmoy: To, čo myseľ nazýva disciplínou, srdce nazýva procesom, ktorým niečo dosiahneme, alebo niečo získame. Duša to dokonca ani nenazýva procesom. Duša cíti, že to, čomu hovoríme disciplína, nielen stelesňuje blaženosť skutočnosti, ale je samotnou blaženosťou skutočnosti.Kedykoľvek chceme niečo urobiť, myseľ to okamžite zastaví. Dokonca aj keď to myseľ sama chcela pred dvoma dňami či pred dvoma rokmi, teraz je pripravená tú istú vec zastaviť. To je naša prefíkaná myseľ. Aj keď včera niečo sama chcela, dnes zruší svoju vedomú ochotu. Chceme niečo svojím srdcom či vitálom, ale naša myseľ okamžite povie: „Nie, neber si to!“ Takže disciplína v našom bežnom živote nie je ničím iným ako trestom, a to práve kvôli neochote mysle.
Tu v Amerike netrpíte maláriou a dúfam, že už nikto nebude tou chorobou trpieť. V Indii som veľmi trpel maláriou! Raz sme s bratom ochoreli v ten istý deň. Neviete si predstaviť, ako to bolí. Všetky jemné aj hrubé nervy začnú tancovať. Taká bolesť! Jednoducho len kričíte a vrieskate. Možno ste predtým nikdy nerobili žiadnu akrobaciu ani zvláštne cvičenia, ale hneď, ako dostanete maláriu, stanete sa majstrom. Svojimi cvičeniami sa môžete vyrovnať najlepším akrobatom. Bolesť vás k tomu prinúti. Keby ste ma inokedy požiadali, aby som urobil také cvičenie, povedal by som, že je to nemožné. Ale keď som mal maláriu, mal som také bolesti, že som dokázal všetky akrobatické cvičenia.
Jediný liek na maláriu sa nazýva chinín. Je nesmierne, nesmierne horký. Žiadny iný liek nie je taký horký ako chinín. Ale chinín nás zachráni. Ak si nevezmeme liek, ako sa zbavíme horúčky? V tomto okamihu nám vládne nevedomosť. Nevedomosť je naším majstrom, ale my tohto majstra už nechceme. Potrebujeme niekoho silnejšieho, než je náš terajší majster, kto ho dokáže zvrhnúť. Chceme, aby naším majstrom bolo poznanie. Poznanie prichádza vo forme disciplíny, ktorá je ako chinín. Ak túto disciplínu prijmeme, len vtedy môžeme prekonať nevedomosť. Takže musíme dovoliť disciplíne, aby bola naším novým majstrom, naším novým vodcom, naším novým záchrancom. Dajme disciplíne najvyššiu pozíciu.
Keď teraz myslíme na disciplínu, máme pocit, že to nie je nič iné ako trest, ktorý stále dostávame. Namiesto toho by sme mali cítiť, že disciplína je náš pomocník, náš vodca, naša inšpirácia, naša ašpirácia, dokonca aj naša realizácia. To, čo dokáže premôcť a premôže nebožské sily v nás a okolo nás, je disciplína. Takže myslime na disciplínu ako na svojho nového majstra, ktorý nám pomáha naučiť sa niečo nové, významné, dušeplné a plodné, aby sme sa už nič nemuseli učiť od nášho starého majstra. Naším starým majstrom bola ľahostajnosť, temnota, nevedomosť a všetky negatívne sily. Teraz si musíme najviac ceniť svojho nového majstra, disciplínu. Disciplína stelesňuje svetlo a je viac než dychtivá nám svetlo ponúknuť. Ak to dokážeme cítiť, len vtedy sa nebudeme disciplíny báť. Predstavme si, čo nám môže dať z toho, čo teraz nemáme. Keď si to porovnáme, uvidíme, že plávame v mori nevedomosti a disciplína nám hovorí: „Úbohé dieťa, prečo tak trpíš? Mám nekonečné svetlo, radosť, mier a blaženosť. Poď sem, je to všetko pre teba.” Tak poďme tam, kde je samé svetlo a blaženosť. A kto nám dáva toto svetlo a blaženosť? Disciplína, náš vodca, náš záchranca.
