Prvá časť — desať božských tajomstiev

Zázraky¹

Vo vonkajšom svete je zázrak čosi neobvyklé, čo fascinuje ľudské v nás. Vo vnútornom svete je zázrak bežným zážitkom skutočnosti. Každý zázrak vo vonkajšom svete vytvára úžasný zmätok v ľudskej mysli. Fascinuje myseľ, ale zároveň nás odvádza od duchovnej skutočnosti. Ale vo vnútornom svete je každý takzvaný zázrak len príhodou, nevyhnutnosťou, aby sa vonkajší život mohol prebudiť, zdokonaliť a naplniť bez toho, že by sme sa stali obeťou pochybností, strachu, sklamania a nečistoty. Nie je ani jediný deň, kedy by som nerobil stovky zázrakov vo vnútornom svete. Ale keď robím niečo priamo a okamžite vo vonkajšom svete, stáva sa to prekvapením, niečím fantastickým, čo môže vyvolať problémy. To je jedno tajomstvo.

Skutočnosť vnútorného sveta

Keď spievam, alebo hrám na hudobný nástroj, nezáleží na tom, ako zle hrám alebo spievam, nezáleží na tom, koľko chýb urobím, moja realizácia zostáva rovnaká. Keď hrám, niektorí žiaci sa vnútorne smejú a iní jednoducho zaspia. Ale mali by ste si uvedomiť, že kedykoľvek robím niečo vo vonkajšom svete, niekoľko ďalších vecí sa deje vo vnútornom svete. Vždy, keď robím niečo významné pre ľudstvo, kozmickí bohovia a duchovní Majstri najvyššieho rádu to prichádzajú oceniť. Ja som ich brat, som s nimi zjednotený. Keď niečo robím, prichádzajú, aby ma ovenčili.

Ale čo mám robiť s ľudskými bytosťami, ktoré žijú vo svete neistoty, nečistoty a žiarlivosti? Mám ich brať ako skutočnosť a vnútorný svet ako sen? Alebo ich mám považovať za sen a vnútorný svet za skutočnosť? Vnútorný svet je pre mňa oveľa skutočnejší. Keď sa na vás pozerám, vidím vo vás Najvyššieho, ale vidím aj ľudskú nedokonalosť. Vidím to skutočné vo vás a zároveň aj niečo iné, čo nie je skutočné. Vidím božské a ľudské. Vo vnútri každej ľudskej bytosti je ten istý Najvyšší, ale vo vonkajšom prejavení je to úplne inak.

Neistota a sebauspokojenie

Vždy hovorím, že neistota je veľmi zlá. Prečo by ste mali byť neistí? Jednota je jedinou skutočnosťou. Ten, kto si vytvoril jednotu s Bohom, nemá žiadnu neistotu. Ale pokiaľ si hľadajúci túto jednotu nevytvorí, musí byť veľmi opatrný. Vždy si musí pamätať, že sem prišiel preto, aby sa stal dokonalým nástrojom Boha. Ak sa nestane dokonalým nástrojom a nebude tešiť Boha Jeho vlastným Spôsobom, naplnenie Majstrovej misie zostane veľmi vzdialené. Každú hodinu a každý deň by si mal pomyslieť: „Chcem sa stať dokonalým nástrojom.” Aj keď si ho vo vonkajšom svete veľmi vážia, nemal by mať pocit sebauspokojenia. Ak bude spokojný, nebudete sa usilovať byť lepším a nebude robiť žiadny pokrok.

Boh v každej chvíli prekonáva Sám Seba. Našou úlohou v Božej kozmickej Hre je vedieť, že potrebujeme dokonalosť, a potom sa o dokonalosť usilovať — o najvyššiu dokonalosť, ktorá neustále prekonáva sama seba. Ak sa cítime neistí, pretože sme ešte nedosiahli svoj cieľ a ešte stále sme nedokonalí, tento druh neistoty nám pomáha. Sme nedokonalí a vieme to, ale v žiadnom prípade sa nesnažíme zvýšiť neistotu ostatných ľudí. Ak máme takýto druh neistoty, budeme sa snažiť každý deň robiť pokrok, až kým sa nestaneme dokonalými nástrojmi Boha. Takýto pocit neistoty nám pomáha. Keď sa cítime zle, pretože realizácia Boha je nám stále veľmi vzdialená, naším ďalším krokom bude úsilie robiť pokrok.

Niektorí žiaci sú so sebou spokojní, pretože odo mňa dostávajú vonkajšiu pozornosť. Ale dokonalosť od nich zostane na míle vzdialená, ak nebudú ustavične zvyšovať svoju túžbu po sebazdokonalení.

Boje vo vnútorných svetoch

Jedného dňa sme pozerali v televízii, ako Muhammad Ali boxuje. Jedna žiačka sa ma opýtala: „Ako sa môžeš pozerať na takýto zápas? Je to také brutálne!” Povedal som jej, že pred niekoľkými týždňami moji dvaja žiaci bojovali vo vnútorných svetoch, a ich zápas bol nekonečne brutálnejší. Ona sama s niekým bojovala vo vitálnych svetoch asi pred mesiacom.

Ak bojujete alebo boxujete vo vonkajšom svete, môžete si zlomiť nos alebo rameno, a potom musíte prestať. Ale ak bojujete vo vnútornom svete, najmä vo vitálnom svete, vaše vnútorné schopnosti sa môžu natrvalo poškodiť alebo úplne zničiť. Môžete stratiť vieru vo svoju vnútornú skutočnosť, v Boha a vo svojho Majstra. Keď viera prehrá s pochybnosťou, váš duchovný život sa skončil.

Keď vidím, ako žiaci bojujú alebo žiarlia vo vonkajšom svete, niekedy ich len ignorujem. V porovnaní s tým, čo sa môže stať vo vnútornom svete, je to nič. Svoju pozornosť smerujem do vnútorného sveta. Moja celá starosť je o ich vnútorný život. Ich hádavá vonkajšia prirodzenosť sa zmení vo chvíli, keď bude osvietený ich vnútorný život.

Vnútorná práca

Len preto, že jem alebo sa rozprávam, niektorí ľudia si môžu myslieť, že zabúdam na svoj duchovný život. Ale mali by ste si uvedomiť, že vo vnútornom svete môžem robiť veľa vecí naraz. Keď niekto riadi auto, robí mnoho vecí naraz. Pozerá sa dopredu, a tiež sa pozerá do spätného zrkadla a na obidve strany. Používa nohy a ruky na riadenie auta, a zároveň sa môže rozprávať alebo počúvať rádio. Bežný človek má dosť veľkú silu koncentrácie na to, aby robil mnoho vecí súčasne, ale iba na vonkajšej úrovni. Jogín dokáže robiť všetky tieto veci na vonkajšej úrovni a súčasne mnoho iných vecí na vnútornej úrovni. Vo vnútornom svete vystupujem veľmi vysoko, zatiaľ čo sa rozprávam alebo žartujem. Toto je ďalšie tajomstvo, ktoré vám chcem ponúknuť.

Kŕmenie duší žiakov

Verte mi alebo nie, každý deň kŕmim duše žiakov. Tak, ako je svätou povinnosťou matky každý deň nakŕmiť svoje deti, či už chcú jesť alebo nie, je mojou povinnosťou nakŕmiť moje božské deti, ktoré sú tu na Zemi, a tiež žiakov, ktorí už zomreli. Kŕmim aj mnohých, ktorí nie sú mojimi žiakmi, ale spoznali, kto som.

Niekedy vás navštevujem v jemnohmotnom tele, keď spíte. Ako zdravotná sestra prichádzam s najväčším súcitom, aby som zistil, či je všetko v poriadku a presvedčil sa, či vo vás nepracujú zlé sily. Keď vidím, že ste v poriadku, potichu odchádzam. Veľakrát ma vidíte, ale skôr než sa zobudíte, prídu iné sily a vy zabudnete, že som tam bol. Zážitok mojej prítomnosti môže trvať tri alebo štyri dni, ale keď nevedomosť ako oblak zahalí vašu myseľ, netrvá to ani päť minút.

Žiaci, ktorí opustili cestu

Niekoľkí žiaci opustili našu cestu. Niekoľkých som požiadal, aby odišli. Chcel by som povedať, že tí, ktorí nás opustili, odišli z jednej izby do druhej. Mám dve izby, ktoré mi patria. Ak by mali ostať v tejto izbe, rušili by ostatných, ktorí sú tu. Tak som ich požiadal, buď vnútorne alebo navonok, aby vstúpili do izby môjho univerzálneho srdca. Tá prvá izba je pre niekoľko vybraných, ktorí plačú po realizácii a sú pripravení dať realizácii najväčšiu dôležitosť. Tí, ktorí sú schopní bežať rýchlo, ktorí majú rovnakú úroveň, by mali ostať spolu. Tiger aj koza sú zvieratá, ale ako môžete dať spolu tigra a kozu?

Žiaci, ktorí odišli, alebo ktorých som požiadal, aby odišli, nezostávajú s niekoľkými vybranými v mojej rodine, ale zostávajú vo vnútri môjho univerzálneho srdca. Je niečo okrem univerzálneho srdca? Nie, nič. Tak ako môžeme povedať, že niekto odišiel z môjho srdca? Ale moje osobné srdce, ktoré skrýva aj Nekonečnosť a Nesmrteľnosť, je pripravené pomôcť tým, ktorí zostávajú v mojom člne. Je pripravené ponúknuť vám realizáciu, dokonalosť a uspokojenie čo najskôr, ako je len možné, zatiaľ čo ostatní budú musieť nejakú dobu počkať. Oni patria Večnosti. Ale vás volá Večnosť teraz. Pre vás už Hodina Boha udrela. Oni tiež dosiahnu cieľ, ale vy ste si uvedomili hodnotu času.

Večná novosť života

Niet konca našej realizácie. Niet konca našej manifestácie. Vždy je niečo nové, čo môžeme dosiahnuť, alebo čím sa môžeme stať. Tí, ktorí nežijú v srdci, sú ako pokazená platňa. Znovu a znovu hrajú tú istú melódiu nevedomosti. Ale ak sme hľadajúci, každý deň musíme urobiť nový rekord, zaspievať novú pieseň, objaviť novú melódiu. Tí, ktorí vedome ašpirujú v mojom člne, spievajú každý deň novú pieseň.

Zaobchádzanie so zlými silami

Niekedy žiakov napadnú zlé sily, pretože urobili niekoľko vecí nesprávne. Keď ich napadnú zlé sily, trpia. Potom ma požiadajú o rozhovor. Cítia, že ak sa s nimi porozprávam, ich utrpenie sa skončí. Ale ja vnútorne sledujem, prečo trpia. Viem, že ak im budem venovať vonkajšiu pozornosť, ich utrpenie sa ešte zhorší. Často som mal takú skúsenosť, že len čo zlé sily vidia vo vonkajšom svete lásku a súcit, zaútočia ešte silnejšie. Keď ma tieto sily vidia, ako na vonkajšej úrovni prichádzam s láskou, náklonnosťou a záujmom, zaútočia veľmi silno, pretože sú veľmi ohrozené. Je to ako posledný úder. Ich útok je taký silný, že sa s tým človek stotožní a odovzdá sa im. Potom sa stane nástrojom zlých síl, a jeho depresia a sklamanie sa zväčší. Stalo sa to mnohokrát. Keď ma človek v depresii požiada o rozhovor, nedám mu ho, pretože viem, aký to bude mať následok. Viem, že trpí, ale nesmiem nakŕmiť jeho ničivý aspekt. Preto sa často so žiakmi zaoberám len vo vnútornom svete — s najväčším súcitom, láskou a záujmom. Aj keď sa môže zdať, že vás vo vonkajšom svete ignorujem, mali by ste vedieť, že vo vnútornom svete vás neignorujem.

Keď vo vašom živote zavládne depresia a sklamanie, musíte mať trochu vnímavosti, ak chcete prijať moje svetlo. Moju liečbu budete schopní prijať vďaka svojej vnímavosti. Čo je vašou vnímavosťou? Vašou vnímavosťou je veselosť. Ak ste v depresii, nemáte žiadnu vnímavosť, preto sa navonok nedá nič robiť. Ak je pacient mŕtvy, čo môže lekár urobiť? Nezáleží na tom, koľko injekcií mu dá, pacient sa nevylieči. Len vtedy je nejaká nádej, ak mu zostalo aspoň trochu životnej energie. Ak pacient začne s trochou veselosti, čo je duchovná životná energia, potom váš Guru-lekár bude schopný túto veselosť okamžite nakŕmiť. Dokonca aj keď ste veľmi dlho trpeli, ak ku mne prídete s veselosťou, dokážem vaše utrpenie vyliečiť. Vaša veselosť je púčik, ktorý rozkvitne. Ale keď nie je púčik, ako môžete mať kvet? Ak ukážete vnútornú veselosť, vtedy som pripravený vám pomôcť, navonok aj vnútorne. Ale bez vašej veselosti zlyhám v tej chvíli, keď sa vám pokúsim na vonkajšej úrovni pomôcť, a vaša depresia sa nekonečne zhorší. Takže musíte mať veselosť, aby ste sa zachránili.

Na vonkajšej úrovni sa často snažím potešiť žiakov ich vlastným spôsobom, aby aj oni potešili mňa mojím vlastným spôsobom. Ak ich poteším desaťkrát ich vlastným spôsobom, cítim, že by ma mohli aspoň raz potešiť mojím vlastným spôsobom. Ale ľudským túžbam niet konca. Čím viac sa ich snažím potešiť, tým viac ma nútia, aby som ich tešil. Mám pocit, že by sa mali správať prinajmenšom ako gentlemani: ak ich poteším desaťkrát, oni by ma mohli potešiť aspoň raz. Ale oni namiesto toho chcú tešiť nevedomosť, a mňa nechcú potešiť ani raz. Keby ma naozaj tešili, mohli by sa otvoriť svetlu, súcitu a blaženosti. Ale oni miesto toho povedia: „Nerozprávaš sa so mnou. Netešíš ma. Mnoho vecí robíš nesprávne. Usmial si sa na niekoho iného, preto som žiarlivý. Urobíš niečo zle, spôsobíš mi utrpenie, a potom sa iba pozeráš. Iba tam sedíš, maľuješ, alebo hráš na flaute. Klameš nás a nechceš naplniť naše potreby.” Keď žiaci cítia toto, čo môžem robiť? Som bezmocný.

Naplnenie túžob

Neprišiel som na tento svet naplniť vaše túžby; prišiel som naplniť božiu Vôľu. Ak máte túžby, potom vy musíte byť zodpovední za ich naplnenie. Ale chcel by som vám povedať, že tí, ktorí sa vzdali vnútorného života, aby naplnili svoje túžby, našli iba sklamanie. Buď neboli schopní svoje túžby naplniť, alebo zistili, že naplnenie túžob im nedáva pravé uspokojenie. Takže buďme múdri, poďme inou cestou. Ja som vaším sprievodcom. Predtým ste počúvali myseľ a boli ste sklamaní. Ale pravou skutočnosťou je srdce. Hľadáte svetlo, ale ešte ste ho nedosiahli. Srdce vám povedalo, aby ste prijali moje vedenie. Ak chcete niečo urobiť a váš učiteľ vám povie, aby ste to nerobili, nemali by ste to robiť. Ak vám nedovolím niečo robiť, je to preto, že to nie je Božia Vôľa. Prišli ste za mnou so starodávnou chorobou: nevedomosťou. Dovoľte mi, aby som vás vyliečil. Nevedomosť vám vládla po celé tisícročia, pretože ste sa snažili tešiť svoje túžby. Teraz skúste tešiť svoju ašpiráciu. Hodina Boha určite udrie.

Tieto najvyššie tajomstvá sú mojím darom pre vás. Sú to skutočné vnútorné tajomstvá. Myslím, že vám prinesú úžitok vo vašom vnútornom živote. Ak si ich neuvedomujete, skúste si ich uvedomiť. Iné vnútorné tajomstvá ťažko získate. Možno budú tiež pravdivé, ale žiadnym spôsobom vám nepomôžu. Ak budú všetci žiaci počúvať tajomstvá, ktoré som vám práve povedal, dokážu bežať najrýchlejšie. Ináč sa môžu na ceste potknúť a spadnúť.

Druhá časť — rozprávanie

Každý okamih je príležitosť²

Každý okamih je príležitosť. Každý okamih počas meditácie je najväčšia príležitosť, nezáleží na tom, v akom vedomí ste boli počas celého dňa, a dokonca ani predtým, ako ste vošli do meditačnej miestnosti. Ak sa vám kvôli niečomu nemedituje dobre, vôbec vám nepomôže, keď za to budete obviňovať iného človeka, celý svet, či dokonca samého seba. V každom okamihu počas meditácie Najvyšší klope na dvere vášho srdca. Stojí pred dverami vášho srdca a klope, aby ste Mu otvorili. Ak ich budete mať zatvorené, jednoducho odíde.

Každý okamih vo vašom živote je dôležitý, ale každá sekunda počas meditácie je maximálne a absolútne dôležitá. Ak ste v depresii, ak ste frustrovaní, nahnevaní, neistí, žiarliví, ak máte nečistotu, nebožské myšlienky, nebožské predstavy či neašpirujúci život, počas meditácie musíte všetky tieto veci hodiť do oceánu Súcitu Najvyššieho. Ináč utrpíte tú najhoršiu prehru.

Keď ste prijali duchovný život, musíte byť veľmi múdri. Na svete je mnoho, mnoho ľudí, ktorí neprijali duchovný život. Nevedia a nikdy, nikdy sa nedozvedia, čo je to božská príležitosť, čo je to najvyššia príležitosť. Každý okamih meditácie je zlatou príležitosťou a zároveň aj vnútornou skúškou. Ak nezložíte túto vnútornú skúšku, potom nezáleží na tom, koľko rokov zostanete so svojím Majstrom, či koľkokrát prídete na tento svet, zostanete prakticky tou istou nerozvinutou, neosvietenou ľudskou bytosťou.

Ako hľadajúci by ste mali cítiť, že máte nesmierne šťastie, pretože ste v božskej lodi. A mali by ste sa cítiť nekonečne šťastnejší, že Najvyšší Kormidelník má pre vás nekonečný Záujem a Súcit. On nemá žiadnu povinnosť dávať, ale dáva bezpodmienečne zo Svojej nekonečnej Štedrosti. Ak neprijmete bezvýhradne to, čo vám bezpodmienečne dáva, nič vám nebude schopné pomôcť, zachrániť vás, osvietiť vás či previezť vás na druhý breh. Ak si kvôli starostiam, obavám, depresii, frustrácii, hnevu, strachu a všetkým negatívnym vlastnostiam zabudnete vážiť tú najcennejšiu vec na zemi aj v Nebi — Súcit Najvyššieho — zahodíte jedinečný božský dar.

V živote hľadajúceho nič nezostane stále okrem nekonečného Súcitu nášho Milovaného Najvyššieho. Ak dokážete prijať tento nekonečný Súcit, potom — keď opustíte telo, Nebeská brána bude pre vás otvorená dokorán. Ale ak tento Súcit nepoužijete správne, nebudete mať čo ukázať strážcovi Nebeskej brány. Väčšinou však nekonečný Súcit a nekonečný Záujem Najvyššieho buď nechápete alebo ignorujete; buď nemáte vnímavosť, aby ste ich cítili, alebo si ich neceníte.

To, čo si musíte vo svojom živote ceniť najviac, je Súcit Najvyššieho. Pokiaľ si nebudete ceniť Súcit Najvyššieho, nikdy vo vás nerozkvitne kvet vďačnosti. A ak si nerozviniete vďačnosť, zostanete stále v ríši zvierat. Takže v každom okamihu si vážte najvyšší Súcit Najvyššieho, ktorý neustále zostupuje zhora. Ak ho dokážete prijať a vážiť si ho, ak si ho dokážete ceniť v každej chvíli ako niečo, čo navždy zostane jedinečné vo vašom vnútornom a vonkajšom živote, budete vo svojom živote nanajvýš uspokojení.

Meno, sláva, pozemský blahobyt a pozemské úspechy sa vždy ukážu ako zbytočné, zbytočné, zbytočné, dokonca aj pre tých, ktorí nie sú úprimnými hľadajúcimi. Príde čas, keď aj bežný človek — ten, kto neprijal a nikdy skutočne neprijme duchovný život — povie bez zaváhania, že všetky pozemské úspechy sa skončia sklamaním. Bohatstvo a úspechy života túžob sa vždy skončia sklamaním. Iba jediná vec je schopná dať nám uspokojenie a vždy nám bude dávať uspokojenie, a to je jednota — vedomá, stála, úplná, bezvýhradná a bezpodmienečná jednota s Vôľou Najvyššieho.

Kto hovorí, že nepoznáte Vôľu Najvyššieho? Je niekto, kto nepozná Vôľu Najvyššieho? Nie! Ak zostanete v srdci, v každom okamihu budete vedieť, čo je Vôľa Najvyššieho. Ale ak zostanete v mysli, nikdy, nikdy nebudete schopní poznať Vôľu Najvyššieho. Možno budete mať veľkolepé myšlienky a vznešené predstavy, ale to nebude Vôľa Najvyššieho. Životné víťazstvá alebo prehry, prijatie či odmietnutie života nie sú v Oku Najvyššieho najvyššou skutočnosťou. Smeje sa nad naším prijatím či odmietnutím života, nad našimi víťazstvami a prehrami. Ale víťazne sa na nás usmieva, keď sa Jeho Vôľa stane našou vôľou. Nemusíme sa stať vo svete veľkými, aby sme svetu dokázali, že sme hodní byť Jeho nástrojmi. On sa nikdy nestará, aké je naše postavenie vo svete. Stará sa iba o jednu vec: o našu neustálu jednotu s Jeho Vôľou.

Myslíme si, že sme žobráci. Ale mali by sme si uvedomiť, že aj Najvyšší je žobrák. V každom okamihu Ho prosíme, aby nám dal milión vecí. Ale On nás neustále prosí, aby sme Mu dali iba jednu vec: našu dušeplne odovzdanú jednotu. To je Jeho jediné želanie. Možno poviete: „Prečo musí prosiť, keď má všetko a je všetkým?” Prosí, pretože cíti, že je to najjednoduchší, najbezpečnejší a najúčinnejší spôsob, ako priviesť ľudstvo bližšie k Sebe. Keby použil Svoju všemocnú Silu, aby nás priviedol bližšie k Sebe, jednoducho by nás rozbil na kusy. Ale keď nám môže dať pocítiť Svoj najsladší Súcit, nekonečnú záplavu Svojho Súcitu, a keď si dokážeme tento Súcit zapamätať, je to najbezpečnejší a najistejší spôsob, ako dosiahnuť naše odovzdanie.

V každom okamihu môžete byť najšťastnejším človekom tak v Nebi ako aj na zemi. Univerzálne a transcendentálne Vedomie Najvyššieho môžu byť vašimi stálymi, osvecujúcimi a napĺňajúcimi priateľmi, ak ich chcete mať ako svojich vlastných. Musíte urobiť iba jednu vec: dať to, čo máte a čím ste. To, čo máte, je ochota, a to, čím ste, je dychtivosť. Ochota a dychtivosť: vaša ochota patriť iba Jemu, neustále Jemu, a vaša dychtivosť, aby vás použil v každom okamihu Svojím vlastným Spôsobom. Ak dáte toto, nemusíte dať nič iné. Vtedy sa stanete Jeho jedinečným, večne neporovnateľným nástrojom.

Tretia časť — otázky a odpovede o manželstve

Otázka: Aký je duchovný význam manželstva?³

Sri Chinmoy: Duchovný význam manželstva je ukázať, že dvaja sa ľahko môžu stať jedným, že pocit oddelenosti je možné premeniť na spojenie a jednotu.

Otázka: Čo považujete za základ väčšiny manželstiev v súčasnosti?

Sri Chinmoy: Väčšina manželstiev sa zakladá buď na potrebe zmierniť pocit osamelosti, alebo na potrebe uspokojiť potreby nižšieho vitálu. Osamelosť musí opustiť to ľudské v nás, preto je partnerský vzťah v niektorých prípadoch veľmi dôležitý. A keď sa potreby nižšieho vitálu stanú veľmi silnými, ľudia cítia nevyhnutnú potrebu ich naplniť.

Otázka: Máte pocit, že je nutné, aby sa dvaja ľudia legálne zosobášili?

Sri Chinmoy: Pokiaľ chcú ľudia žiť v spoločnosti a pokiaľ má spoločnosť čo povedať k blahobytu sveta, legálne manželstvo má veľký význam.

Otázka: Prečo je svadobný obrad dôležitý a aký je jeho vnútorný význam?

Sri Chinmoy: Vonkajší význam svadobného obradu je podeliť sa o radosť s druhými — s najbližšou rodinou a priateľmi. Vnútorný význam je presvedčiť vonkajšiu myseľ, že tu na svete, kde vládne rozdelenie, môže zohrať svoju úlohu aj jednota.

Otázka: Prečo máte pocit, že manželstvo je možné zlúčiť s duchovným životom?

Sri Chinmoy: Manželstvo v nejakom konkrétnom prípade môže a nemusí byť zlučiteľné s duchovným životom. Každý jednotlivec sa musí rozhodnúť, či je manželstvo zlučiteľné s jeho či jej duchovným životom alebo nie. Vôbec nie je povinné, aby hľadajúci vstúpil do manželstva. Úplne to závisí od toho človeka. Keď povieme, že manželstvo je možné zlúčiť s duchovným životom, môže to byť v niektorých prípadoch veľmi vzdialené od pravdy. Je to konkrétny hľadajúci, kto sa musí rozhodnúť, či manželstvo a duchovný život môžu a majú ísť spolu v jeho či jej prípade.

V dobrom manželstve sa dve oči okamžite stávajú štyrmi očami, dve ruky sa stávajú štyrmi rukami. Všetko sa zdvojnásobí: sila, vedomie, skutočnosť, božskosť, všetko. V zlom manželstve sa všetko zoslabí. Objaví sa sklamanie a nakoniec veľmi nemilosrdne zohrá svoju úlohu zničenie. Neexistuje pravidlo, či niekto v duchovnom živote má vstúpiť do manželstva alebo nie. Úplne to záleží na rozhodnutí tej duše. Niektoré duše majú pocit, že v manželstve budú schopné robiť rýchlejší pokrok, zatiaľ čo iné duše cítia, že manželstvo bude prekážkou ich duchovného pokroku. Boh a jednotlivé duše sa musia rozhodnúť, nie ľudská myseľ.

Otázka: Akú úlohu má v duchovnom manželstve sex?

Sri Chinmoy: Dvaja hľadajúci, ktorí prijali duchovný život a ktorí chcú neustále robiť pokrok, musia pomaly a vytrvalo prečisťovať svoj nižší vitál. Je to pomalý, neustály, osvecujúci a presvedčivý proces. Postupne je možné premeniť fungovanie nižšieho vitálu na vnútornú a hlbšiu extázu.

Otázka: Máte pocit, že v manželstve je vernosť nevyhnutná, a ak áno, prečo?

Sri Chinmoy: Vernosť má v manželskom živote nesmierny význam. Ak nejaká bytosť v procese evolúcie prišla do ľudského kráľovstva, potom tento človek musí plniť požiadavky ľudského kráľovstva. Každá ríša má svoje vlastné pravidlá a predpisy. Kráľovstvo rastlín a kráľovstvo zvierat majú svoje vlastné pravidlá a predpisy. Podobne, aj ľudské kráľovstvo má svoje vlastné pravidlá a predpisy. Ak chce niekto zostať v ľudskom kráľovstve, potom je manželská vernosť z duchovného hľadiska nanajvýš dôležitá.

Otázka: Aké sú nevyhnutné predpoklady pre manželstvo, v ktorom sa obidvaja partneri duchovne rozvíjajú?

Sri Chinmoy: Vzájomná viera, vzájomná láska, vzájomná obetavosť a vzájomné sebadávanie sú potrebné pre úspešné duchovné manželstvo.

Otázka: Existuje nejaká duchovná disciplína, ktorá pomáha vytvoriť harmóniu v manželstve? Ak áno, akú disciplínu by ste odporúčali?

Sri Chinmoy: Áno, vždy by mala byť nejaká duchovná disciplína. Samotná duchovná disciplína umožní hľadajúcim mať vo svojom manželstve harmóniu. Čistota v myslení a v činoch, trpezlivosť tak vo vnútornom, ako aj vo vonkajšom živote, a stále žiť viacej v milujúcom srdci než v pochybujúcej mysli — to je duchovná disciplína, ktorá môže manželstvu pomôcť.

Otázka: Aký by mal byť postoj človeka s rodinou k práci vo svete?

Sri Chinmoy: Postoj človeka, ktorý sa stará o rodinu, by mal byť všetko milujúci, všetkému slúžiaci a všetko osvecujúci. Človek s rodinou by mal cítiť, že vonkajší svet je iba rozšírením jeho alebo jej vlastného sveta; nie je oddelený od jeho sveta. Človek s rodinou by mal cítiť, že nekonečný svet a svet, ktorý on sám stelesňuje či predstavuje, musia kráčať spolu. Mikrokozmos a makrokozmos, konečné a nekonečné musia ísť spolu.

Otázka: Kedy je rozvod najlepším riešením?

Sri Chinmoy: Keď zlyhá všetko ostatné. Keď zlyhá sila jednoty, keď zlyhá sila lásky, keď zlyhá sila kompromisu, keď zlyhá všetko, čo by mohlo udržať dva životy spolu, vtedy je najlepším riešením rozvod.

Otázka: Máte nejaké odporúčania, ako riešiť spory a nedorozumenia v duchovnom manželstve?

Sri Chinmoy: Iba neustála modlitba za mier mysle a za to, aby duša vyšla do popredia a zväčšila sa schopnosť srdca milovať všetko, môže vyriešiť všetky nedorozumenia a spory.

Otázka: Aký by mal byť postoj manžela k manželke a naopak?

Sri Chinmoy: Manžel aj manželka by mali cítiť, že manžel je Boží syn a manželka je Božia dcéra. Boh je zároveň Otcom aj Matkou. Zdrojom je Boh-Otec a Boh-Matka, a oni sú Božie deti. Mali by hrať svoje úlohy v Božej kozmickej hre oddane a dušeplne.

Otázka: Aký je správny postoj človeka s rodinou k peniazom a majetku?

Sri Chinmoy: Človek, ktorý sa stará o rodinu, musí brať peniaze ako materiálnu silu, ktorú má božsky použiť. Silu peňazí by sme nemali používať na to, aby sme vládli druhým, ale na to, aby sme pokryli svoje životné potreby. Túto silu musíme používať rozvážne, oddane a napĺňajúco. Peniaze majú značnú silu, ale závisí na každom človeku, či je to dobré alebo zlé. Môžeme ich použiť božsky alebo nebožsky. Ak použijeme peniaze správne, je to božský dar; ak ich použijeme nesprávne, je to skutočná kliatba.

Otázka: Kedy je rozvod škodlivý?

Sri Chinmoy: Rozvod je škodlivý, keď vnútorné bytosti chcú pokračovať a byť spolu, keď vnútorné bytosti majú pocit, že po určitom čase si manžel a manželka lepšie porozumejú a budú viesť viacej osvecujúci život. Vnútorné bytosti musia rozhodnúť, či má manželstvo pokračovať alebo nie. Ak hľadajúci nepočúvajú hlas svojich vnútorných bytostí, ak ich vonkajšia myseľ prinúti, aby sa rozviedli, vtedy bude rozvod škodlivý pre ich duchovný pokrok. Sú to vnútorné bytosti, ktoré by mali rozhodnúť o manželstve aj o rozvode.

Otázka: Sú rituály prospešné pre harmonický rodinný život?

Sri Chinmoy: Ak členovia rodiny veria v rituály, vtedy sú rituály určite prospešné. Ale iba to, že sú ľudia, ktorí veria v rituály, neznamená, že by všetky manželské páry mali dodržiavať rituály. Rituály sú v duchovnom živote prípravnou fázou, ako materská škôlka. Niektoré deti chodia do škôlky predtým, než idú do základnej školy. Niektoré deti do škôlky nechodia. Záleží na každom jednotlivom prípade.

Otázka: V čom vidíte hlavnú príčinu toho, že ľudia túžia po deťoch?

Sri Chinmoy: Väčšina ľudí túži po deťoch, pretože cíti potrebu rozšírenia. Na ľudskej úrovni chcú ukázať, že majú rodinu a pohodlný život. Úsmev ich dieťaťa im dáva nesmiernu radosť. Na vnútornej úrovni je to tá istá pieseň: rozšírenie. Jeden sa chce stať mnohými.

Otázka: V čom vidíte hlavnú príčinu toho, že ľudia netúžia po deťoch?

Sri Chinmoy: Ľudia nechcú mať deti, pretože nechcú mať viacej zodpovednosti. Majú pocit, že čím menej zodpovednosti budú mať, tým rýchlejšie budú môcť bežať k svojmu predurčenému cieľu.

Otázka: Aký je duchovný účel toho, keď má niekto deti?

Sri Chinmoy: To úplne závisí od hľadajúceho. Hľadajúci musí počúvať vnútorný hlas. Ak vnútorný hlas povie, že dvaja hľadajúci by mali mať deti, aby sa manifestácia Boha mohla odohrať vo viacerých členoch rodiny a cez nich, môže to byť jediný duchovný účel.

Otázka: Kedy by mal mať nejaký pár deti?

Sri Chinmoy: Keď si ten pár vytvoril pevný vzťah, keď sú plne zabezpečení a zrelí vo svojom duchovnom živote, ak keď je to Božia Vôľa, len vtedy by ten pár mal mať deti a nie skôr.

Otázka: Kedy by ľudia nemali mať deti?

Sri Chinmoy: Ľudia by nemali mať deti, keď nemajú dobrý vzťah, keď nie sú pevne zakotvení v duchovnom živote, a keď to nie je Vôľa Absolútneho Najvyššieho.

Otázka: Aký je najlepší postoj k výchove detí?

Sri Chinmoy: Najlepší postoj k výchove detí je vedenie, súcit, odpúšťanie a vedomá jednota.

Otázka: Čo je povinnosťou matky pri výchove detí?

Sri Chinmoy: Povinnosťou matky je naučiť deti, ako sa modliť, ako byť jednoduché, úprimné a milujúce. Týchto niekoľko vecí by matka mala považovať za svoju svätú povinnosť pri výchove detí.

Otázka: Akú zodpovednosť má otec pri výchove detí?

Sri Chinmoy: Otec je zodpovedný za to, aby deťom odovzdal svoje vedomosti a múdrosť a priniesol im posolstvo šíreho sveta. Malá rodina nie je všetko; existuje aj veľká rodina. Matka dáva všetku svoju lásku, dôvernosť a náklonnosť. Otec to robí tiež, ale okrem toho prináša svojim deťom aj posolstvo vonkajšieho sveta. Matka robí tú malú rodinu sladkou, sladšou, najsladšou a otec približuje deťom vonkajší svet. Ukazuje im, že je aj iný svet, ktorý musia začleniť do svojho malého sveta, alebo že ten malý svet musí byť neoddeliteľnou súčasťou veľkého sveta.

Otázka: Ako by mali rodičia spolupracovať pri výchove detí?

Sri Chinmoy: Ako som už spomenul, rodičia by si mali plniť svoje povinnosti. Čokoľvek musí urobiť otec, mal by to robiť radostne, dušeplne, oddane, neúnavne a bezpodmienečne. Čokoľvek musí urobiť matka, tiež by to mala robiť radostne, dušeplne, oddane, neúnavne a bezpodmienečne. To je jediný spôsob, ako deti správne vychovať.

Otázka: Aká je zodpovednosť rodičov za formálne vzdelanie detí?

Sri Chinmoy: Rodičia musia prevziať plnú zodpovednosť za formálne vzdelanie detí. Musia poslať deti do školy. Musia venovať pozornosť štúdiu, vonkajšiemu správaniu a vnútornému rastu svojich detí. Deti nesmieme nechať samé. Rodičia by mali v každom okamihu prejavovať značný záujem o dobro svojich detí. V ranom detstve musia rodičia hrať veľmi dôležitú úlohu. Deti sú ako malé stromčeky alebo rastlinky. Rodičia sa o ne musia správne starať a chrániť ich, až kým nenarastú na veľké a silné stromy.

Otázka: Čo môžete poradiť osamelým rodičom?

Sri Chinmoy: Moja jediná rada tým, ktorí sú sami, pretože sa rozviedli, je, že by pred deťmi nemali hovoriť zle o druhom rodičovi. Deti by sa nemali ovplyvňovať. Dovoľte im, aby počúvali, čo im hovorí srdce. Nech cítia, že obaja — aj ich otec aj matka — sú dobrí. Nech ich srdcia ako magnet priťahujú dobré vlastnosti otca a matky. Ani otec, ani matka by nemali vedome či nevedome ovplyvňovať deti proti druhému rodičovi.

Rodičia by mali byť veľmi opatrní, keď sa rozvedú. Mali by deťom venovať zvláštnu pozornosť, pretože keď sa rozpadne rodina, automaticky sa poškodí vedomie dieťaťa. A kto je zodpovedný? Rodičia sú na sto percent zodpovední. Preto by mali konať tak, aby situáciu napravili, ako len môžu. Môžu to napraviť len tak, že budú deťom dávať viac lásky, hojnosť lásky, a tým, že deťom ukážu, že rozdelenie ich rodičov v žiadnom prípade nepoškodí ich lásku k nim. To, čo je nesmierne dôležité, je láska. Musia ponúknuť svojim deťom nekonečnú lásku.

Otázka: Ovplyvňuje deti, keď majú len jedného rodiča, a ak áno, ako?

Sri Chinmoy: Keď majú deti len jedného rodiča, veľmi často ich to ovplyvňuje. Deti chcú mať otca aj matku. Iba vtedy majú pocit, že je rodina úplná. Ale na druhej strane, v stovkách prípadov sme videli, že jeden rodič je schopný dať deťom náklonnosť a lásku otca aj matky. Ak otec nežije, od matky sa očakáva, že dá deťom aj otcovskú lásku. Musí im ju dať. A keď nežije matka, otec musí prevziať aj jej úlohu. Ale ak rodič nedokáže hrať úlohu obidvoch, samozrejme to ovplyvňuje deti.

Štvrtá časť — otázky a odpovede

Otázka: Aký je dátum mojej realizácie Boha?⁴

Sri Chinmoy: Predovšetkým, ako vieš, že si nerealizovala Boha? Všetci tu realizovali Boha. Ale je niečo, čo sa nazýva vedomá realizácia Boha a niečo, čo sa nazýva nevedomá realizácia Boha. Nevedomú realizáciu Boha už máš, pretože si vedome prijala duchový život. Keď raz prijmeš duchovný život, nevedome realizuješ Boha. Teraz musíš realizovať Boha vedome. Musíš sa modliť a meditovať vedome, dušeplne a bezpodmienečne.

Existuje pozemský kalendár a Nebeský kalendár. V pozemskom kalendári dátum tvojej realizácie Boha ešte nie je napísaný, ale v Nebeskom kalendári je už ten dátum napísaný. Avšak jedna letmá sekunda v Nebeskom kalendári znamená stovky rokov v pozemskom kalendári. Jedna milióntina sekundy v Nebeskom kalendári znamená tu na zemi stovky rokov. Pretože si duchovná hľadajúca, povedzme, že sa zaoberáš Nebeským kalendárom. Pokiaľ ide o Nebeský čas, realizuješ Boha veľmi skoro. Pokiaľ ide o pozemský čas, možno budeš musieť ešte niekoľko rokov čakať.

Otázka: Prečo sa ráno nezobudím?

Sri Chinmoy: Máš dvoch priateľov, starého priateľa a nového priateľa. Tvojím novým priateľom je Sri Chinmoy Kumar Ghose. Tvojím starým priateľom je Nevedomosť. Zatiaľ nie si schopná povedať svojmu starému priateľovi: „Nevedomosť, nechcem mať s tebou nič do činenia. Náš vzťah sa skončil. Mám ťa dosť. Už nie som tvojou priateľkou.” Ak to dokážeš urobiť a ak povieš, že Sri Chinmoy Kumar Ghose je tvoj najlepší priateľ, tvoj večný priateľ, tvoj jediný priateľ, potom Nevedomosť začne žiarliť na Sri Chinmoya Kumara Ghose. Nevedomosť povie: „Komu na tom záleží, aby mal Chetana za svoju priateľku? Keďže sa teraz priatelí s niekým iným, kto ju potrebuje?”

Musíš kričať a vážne uraziť Nevedomosť, aby ťa neobťažovala. Pokiaľ dovolíš svojmu starému priateľovi, aby ťa obťažoval, nikdy nedokážeš zavčasu ráno vstať. Musíš si vybrať medzi svojím starým priateľom a svojím novým priateľom. Nemôžeš mať dvoch priateľov, ktorí stoja proti sebe. Vyber si medzi starým a novým. Ak chceš svojho nového priateľa, musíš mu byť verná. Ak chceš svojho starého priateľa, nemôžeš očakávať, že budeš vstávať zavčasu ráno na meditáciu. Takže si vyber.

Otázka: Čo by som mala robiť, aby som dokázala prijať čo najviac?

Sri Chinmoy: Každá vlastnosť má určitý spôsob, ako ju môžeme prijať. Ak povieš: „Čo by som mala robiť, aby som prijala čo najviac mieru?” poviem ti jednu vec. Ak sa ma spýtaš, čo by si mala robiť, aby si prijala svetlo alebo silu, alebo akúkoľvek božskú vlastnosť, poviem ti niečo iné, pretože všetky veci nemôžeme prijať rovnako. Ak chceš mať silné ramená, musíš robiť cviky na ramená. Musíš si určiť, ktoré miesto chceš najviac posilniť. Ktorú vlastnosť by si chcela prijať najviac?

Otázka: Ktorú vlastnosť potrebujem najviac?

Sri Chinmoy: Vlastnosťou, ktorú potrebuješ najviac a ktorú každý potrebuje najviac, je vďačnosť. Každý hľadajúci bez výnimky potrebuje jednu konkrétnu vec, a tou je vďačnosť. Ako si túto vlastnosť rozvinieš? Nie tým, že sa budeš pozerať do vzdialenej minulosti, aby si videla svoj kamenný život, rastlinný život a zvierací život. Dokonca aj v ľudskom živote, ktorý je celkom dobrý — čím si bola v minulosti? Uzlíkom túžob, uzlíkom žiarlivosti, uzlíkom neistoty a uzlíkom klamstiev. A čím si sa stala teraz? Si rovnakým himalájskym klamstvom? Vôbec nie. Teraz si v pravde, z pravdy a pre pravdu. Čo ti umožnilo cítiť, že si v pravde, z pravdy a pre pravdu, alebo pre najvyšší život? Odpoveďou je tvoj vnútorný plač. A kto ti dal tento vnútorný plač? Boh.

Čo dáš Bohu, keď ti dal toľko vnútorného plaču? Môžeš dať to, čo považuješ za najlepšie. To, čo Boh považuje za najlepšie pre teba, je Jeho Súcit. Vďaka Jeho Súcitu si prijala duchovný život. To, čo by si mala považovať za najlepšie, aby si Mu za to dala, je tvoja vďačnosť. Tvoja vďačnosť je tvoja úplne najlepšia vlastnosť, takže Mu daj svoju vďačnosť. Čím viac vďačnosti Mu dáš, tým viac budeš schopná od Neho prijať.

Otázka: Ako môžem prejaviť svoje duchovné meno?

Sri Chinmoy: Najprv si musíš svoje meno uvedomiť. Tvoje meno a moje meno majú rovnaký význam. Iba v mojom prípade, moja rodina pridala ,moy’, čo znamená ,plný’. Tvoje meno je Chetana, čo znamená ,vedomie’. Moje meno je Chit, čo tiež znamená ,vedomie’. ,Moy’ znamená ,plný’ a spolu je to Chinmoy.

Ja som splnil svoju úlohu tým, že som svoje meno realizoval a prejavil. Ako? Tým že som vnútorne, úprimne a neustále po celé roky plakal. Ak tiež budeš takto plakať, aj ty sa staneš plne vedomou. Dokiaľ nebudeš plne vedomá, je nemožné, aby si si uvedomila význam svojho mena.

Vedomie sa šíri do celého vesmíru. Koľkokrát za deň alebo za týždeň, či dokonca za mesiac si uvedomuješ význam tohto dôležitého mena? Niekedy prejdú mesiace, a ty si svoje meno neuvedomíš. Takto sa mnohí — takmer všetci žiaci — nesnažia pamätať si, a to už nehovorím o tom, že by si uvedomovali význam svojho duchovného mena, ktoré dostali. Zabúdajú, že to nie je iba meno.

Predtým si mala jedno meno a teraz máš iné. Ale nie je v tom žiadny rozdiel, pokiaľ si vedome nepamätáš význam svojho nového mena. Predtým si sa volala Loren. Ale medzi Loren a Chetana nie je žiadny rozdiel, pokiaľ vedome necítiš, že Chetana nie je iba ďalšie meno. Musíš považovať svoje duchovné meno za dôležité, ináč ti nepomôže.

Ak budeš považovať za dôležitú formu, jedného dňa budeš schopná považovať za absolútne dôležitú aj jej podstatu. Tvoje duchovné meno a tvoja duša sú ako chrám a svätyňa. Ak si nevážime chrám a nestaráme sa oň, svätyňa sa začne rozpadávať. Svätyňa je význam mena Chetana, čo je najdôležitejšia vlastnosť tvojej duše, a slovo Chetana je chrám. Ak nemyslíš na chrám, ako budeš myslieť na svätyňu vo vnútri toho chrámu? Takže keď povieš ,Chetanaʻ, alebo keď to povie niekto iný, okamžite mysli na chrám. Podstatou tohto dušeplného mena je svätyňa. Keby nebol chrám, svätyňu by zničili nepriateľské sily. Ale ak si budeš pamätať, že máš chrám, ktorým je ,Chetanaʻ, potom si budeš pamätať aj to, že vo vnútri je svätyňa, ktorá je podstatou alebo stelesnením toho slova. Takto forma a duch idú spolu.

Otázka: Ako môžem zabudnúť na vedomie svojho tela a vstúpiť do tvojho vedomia?

Sri Chinmoy: Modli sa a medituj. Modli sa, modli sa, modli sa a modli sa k Najvyššiemu. Medituj a medituj na Najvyššieho. Na fyzickej úrovni by si mala trochu schudnúť. Na vitálnej úrovni by si sa mala zbaviť neistoty. Na mentálnej úrovni by si sa mala zbaviť nečistoty. Potom prídeš do cieľa. Neexistuje iná cesta.

Fyzická úroveň znamená letargiu, ktorá sa často prejavuje vo forme nadváhy. Vitálna úroveň znamená neistotu. Mentálna úroveň znamená nečistotu. Ak to všetko dokážeš prekonať, tvoj cieľ nemôže zostať vzdialený.

Otázka: Čo mám urobiť, aby som ťa potešila najviac?

Sri Chinmoy: Čo máš urobiť, aby si ma potešila naviac? Poteš ma najviac. Teraz odpovedám ako zenový učiteľ. Zenoví učitelia by odpovedali na tvoju otázku takto, koánom. Spýtaš sa, ako ma môžeš potešiť najviac, a ja poviem: „Tým, že ma potešíš najviac.“ Ako ma môžeš potešiť najviac? Tým, že ma potešíš najviac.

Nie tým, že sa pokúsiš, ale tým, že to urobíš. To je odpoveď. Nemalo by tam byť žiadne ,akoʻ, žiadna otázka. Musíš len povedať: „Už to robím.“ Nehovor: „Chcem to urobiť“, alebo „Urobím to.“ Len to urob. Ak nemôžeš povedať: „Urobila som to,“ čo by bolo, bohužiaľ, trochu ďalej od pravdy, potom povedz: „Robím to.“

Otázka: Guru, zdá sa mi, že nerobím skoro nič. Nemeditujem toľko, koľko by som mala. Nič nerobím správne, a stále si ku mne taký dobrý.

Sri Chinmoy: Nie si ku mne, k mojej misii, ani k mojej manifestácii úmyselne nepriateľská. Je mojou svätou povinnosťou pomáhať tým, ktorí nie sú ku mne úmyselne nepriateľskí, pokiaľ zostávajú v mojej lodi. Na druhej strane, sú takí, ktorí sú úmyselne nepriateľskí, ale iba preto, že sú stále so mnou, cítim vnútornú povinnosť pomáhať aj im. Je to ako keď máte zvieratko, ktoré musíte kŕmiť a starať sa oň. To zviera vás môže kopnúť alebo pohrýzť, ale čo môžete robiť? Pokiaľ si to zviera necháte, musíte sa oň starať. Ak je to veľmi milé a poslušné zvieratko, majiteľovi nevadí, že sa oň stará, aj keď nerobí žiadnu prácu a nijako mu nepomáha. Majiteľovi to nevadí, pokiaľ sa to zviera nespráva ako deštruktívna sila.

V tvojom prípade tento problém vôbec nevzniká. Nie si deštruktívna, ani neposlušná. Pokiaľ ide o teba, je to len tvoje priateľstvo s nevedomosťou, čo ťa zdržiava. Keď sa to priateľstvo skončí, vstúpiš do svojej duše.

Sú tri typy žiakov. Jedni sa modlia k Najvyššiemu, aby ma potešili, alebo aby potešili Najvyššieho vo mne v každom okamihu Jeho vlastným spôsobom. Tí druhí sa modlia alebo meditujú, aby potešili Najvyššieho vo mne päťdesiat percent času a päťdesiat percent času očakávajú, že ich Najvyšší vo mne poteší ich vlastným spôsobom. Tretia kategória sa modlí k Najvyššiemu len za to, aby ich Najvyšší tešil sto percent času ich vlastným spôsobom.

Teraz si vyber, do ktorej kategórie chceš patriť. Skús, či dokážeš povedať: „Snažím sa svojím vlastným spôsobom byť v prvej kategórii, stať sa prvotriednou žiačkou Najvyššieho, tešiť Ho po celý čas Jeho vlastným Spôsobom. To je moja modlitba.“ Ak to nedokážeš povedať, tak sa to nauč. Každý by sa mal snažiť potešiť Najvyššieho Jeho vlastným Spôsobom. Potom sa všetci stanete prvotriednymi žiakmi.

Piata časť — otázky a odpovede

Otázka: Niekedy mám pocit, že robím veľký pokrok, a potom sa v noci niečo stane. Viem, že sa to deje počas môjho spánku. Cítim, akoby niečo bránilo môjmu pokroku, a keď sa zobudím, viem, že som niečo stratila. Je nejaký spôsob, ako sa môžem počas spánku chrániť?⁵

Sri Chinmoy: Stále vám hovorím, že predtým, ako idete spať, by ste mali niekoľko minút meditovať na svoju pupkovú čakru, ktorá ovláda vitálny svet, nebožské, nečisté sily. Ak budete vedome meditovať na pupkové centrum a pokúsite sa tam vytvoriť nejakú čistotu, a keď čistota vyjde do popredia alebo zostúpi zhora, tieto sily vás nedokážu premôcť či vyrušiť.

Ale ak cítiš, že si urobila pokrok, mala by si si uvedomiť, že tento pokrok sa nestratí počas noci. Sú obdobia, keď kvôli tomu, aby si urobila rýchlejší pokrok, možno musíš ísť jeden krok dozadu. Povedzme, že si dobrá v skoku do výšky, a že si urobila päť krokov dopredu. Si veľmi šťastná, pretože si urobila nejaký pokrok. Ale ak chceš z toho miesta skočiť, nepodarí sa ti to veľmi dobre. Ak najprv urobíš niekoľko krokov dozadu a rozbehneš sa, skočíš oveľa ďalej. Uvidíš, že ak pôjdeš niekoľko krokov dozadu a rozbehneš sa, vzdialenosť, ktorú dokážeš preskočiť, sa zväčší. Vypočítavá ľudská myseľ povie: „Pozri sa, išla tak veľmi dozadu.“ Myseľ neuvidí, ako ďaleko a ako rýchlo budeš teraz schopná ísť dopredu.

Takže keď máš skľučujúce, nepríjemné sny, alebo keď cítiš, že si išla počas spánku dozadu, mala by si si uvedomiť, že o niekoľko dní možno budeš mať veľmi významný, osvecujúci a napĺňajúci sen. Fyzická myseľ bude cítiť, že si išla dozadu, že si klesla. Ale duchovné srdce bude cítiť, že to možno bolo potrebné.

To všetko je na ľudskej úrovni — ísť niekoľko krokov dozadu, aby sme mali dobrý štart. Na duchovnej úrovni to neplatí. Na duchovnej úrovni idete dopredu odtiaľ, kde práve ste. Ale pretože funguje fyzická myseľ, hovorím ti, aby si použila fyzický spôsob. Pri duchovnom spôsobe myseľ vôbec nefunguje. Tam musíš ísť dopredu odtiaľ, kde si. Ak vidíš, že nemôžeš ísť o krok dopredu, spýtaj sa samej seba, čo ti v tom bráni. Potom by som povedal, že to, čo potrebuješ, je vedomé uvedomenie si toho, čo robíš, a toho, čo nerobíš. Ak si vedome uvedomuješ, čo počas dňa robíš, budeš schopná ísť rýchlejšie.

Niekedy sa ti môže snívať o niečom, čo si robila pred desiatimi rokmi. Jeden duchovný Majster vo svojej mladosti zjedol každý deň celé kura. Po štyridsiatke to prestal robiť. Ale aj keď mal šesťdesiat či sedemdesiat rokov, ten zážitok sa k nemu podvedome vracal vo sne. Takže sa neboj. Také veci sa stávajú. Ale ak máš nepríjemný zážitok alebo sen, okamžite by si sa mala spýtať samej seba: „Naozaj chcem tento zážitok?“ Ak je odpoveď nie, všetka jeho sila sa stratí. Ale ak to budeš považovať za dôležité a povieš: „Je to niečo nepríjemné a zničí to celý môj pokrok,“ vtedy ťa to určite ovplyvní.

Neboj sa žiadneho sna. Ak sa nejakého sna bojíš, ten sen k tebe privedie všetkých svojich nebožských priateľov. Ak sa dnes bojíš nejakého sna, ten nebožský sen pozve veľa ďalších nebožských snov, aby ťa spútali. Ale ak sa nebojíš, nebude ťa viac obťažovať. Vtedy ťa nebude môcť ovplyvniť.

Otázka: Ako môžeme vedieť, či robíme rýchly pokrok?

Sri Chinmoy: Je iba jeden spôsob, ako určiť svoj vlastný pokrok. Polož si túto dušeplnú otázku: „Potrebujem len Najvyššieho, alebo potrebujem aj niečo iné či niekoho iného?“ Ak povieš, že potrebuješ Najvyššieho deväťdesiatdeväť percent a niečo iné alebo niekoho iného jedno percento, nie je to skutočný pokrok. Ak dokážeš povedať: „Potrebujem Najvyššieho na sto percent,“ je to začiatok pokroku. Keď sa začne pravý pokrok, Najvyšší začne prinášať Mier, Svetlo a Blaženosť, aby ti pomohol kráčať po Ceste Večnosti.

Skutočný pokrok v duchovnom živote sa začne len vtedy, keď hľadajúci vidí, cíti a je presvedčený o pravde, že chce Najvyššieho na sto percent a nie na deväťdesiatdeväť percent. Predtým možno cítime, že robíme pokrok, keď vidíme, že máme menej túžob, menej neistoty a menej nečistoty, ako sme mali. Ale tento pokrok nie je vôbec žiadny pokrok. Pokiaľ žijeme na svete v ľudskej podobe, ak sme nerealizovali Boha, stále budeme mať v sebe temné sily. Ak sme predtým mali desaťtisíc túžob a teraz máme len jednu, možno cítime, že sme urobili pokrok. Ale prajem si povedať, že to nie je skutočný pokrok. Vo vnútri tej jednej túžby sú ukryté všetky ostatné tisícky túžob.

Ak zostane jedna kvapka túžby, možno si pomyslíš, že už nemáš ostatné nespočetné kvapky. Ale v tej jednej kvapke sú tisíce a milióny síl túžby. Tak kde je pokrok? Všetko, čo môžeš povedať, je, že predtým si mala niečo vo veľkom množstve, a teraz to máš v malom množstve, ale veľmi koncentrované. Tvoja jedna kvapka je taká mocná, že sa ľahko môže rozšíriť na veľmi veľké množstvo. Tá jedna kvapka, tá troška túžby môže byť taká mocná ako stovky túžob, pretože je koncentrovaná.

Pokrok, ktorý robíme v rámci svojich pozemských schopností, nie je vôbec žiadny pokrok. Pokrok môžeme robiť len vtedy, keď cítime, že naša existencia je na sto percent pre Najvyššieho. V ten deň sa začne náš duchovný pokrok. Vtedy nám Najvyšší dá Svoj Mier, Blaženosť a Svetlo a my vedome prijmeme jeho božské vlastnosti. Skutočný pokrok sa začne iba v ten deň, keď vedome pocítime, že chceme iba Boha a vo všetkom sme závislí iba na Bohu. Ak na Ňom budeme závislí v každej malej myšlienke a čine, v každej sekunde, len vtedy môžeme cítiť, že potrebujeme len Jeho.

Šiesta časť — otázky a odpovede

Otázka: Ako môžeme cítiť, že vnútorný svet je reálnejší než vonkajší svet?⁶

Sri Chinmoy: Telo, naša vonkajšia schránka, je vonkajší svet, a v tele je vnútorný svet. Čo máme vo vnútri tela? Srdce. V srdci je duša a v duši je Boh. Boh je všade, to je pravda. Ale v duši je realita Boha nekonečne viac prejavená, viac viditeľná, viac hmatateľná. A ten, kto stelesňuje realitu duše vedome, ustavične a bezpodmienečne, nepochybne odhaľuje a prejavuje Boha viac, než ktokoľvek iný.

Ako ľudské bytosti určite prikladáme väčší význam svojmu srdcu. Keď zlyhá srdce, vieme, že musíme opustiť tento svet a prejsť za oponu Večnosti. Hoci niekto neašpiruje, nemodlí sa a nemedituje, bude nešťastný, ak sa niečo stane jeho srdcu. Pretože srdce mu je drahšie než čokoľvek iné. Niekto možno žije v mysli, ale vo chvíli, keď niekto prehovorí k jeho srdcu, cíti, že táto jeho realita je dôležitejšia než jeho realita v niečom inom. Realita srdca je oveľa dôležitejšia než realita mysle, realita vitálu alebo fyzická realita.

Čokoľvek, čo je pre nás reálnejšie, je pre nás dôležitejšie a významnejšie. A na druhej strane, čokoľvek, čo je pre nás dôležitejšie, stáva sa pre nás viacej reálnym. Boh je najdôležitejší, pretože je najviac reálny; On je jediná skutočná Skutočnosť v celom Jeho vesmíre. Boh je pre nás najreálnejší a zároveň, Boh je pre nás najdôležitejší.

Ak nejakú vec považujeme za dôležitú, automaticky sa pre nás stáva reálnou. Vo chvíli, keď nejaká vec pre nás stratí dôležitosť, nemá žiadnu cenu. Ak si naozaj ceníme vnútorný život, potom sa vnútorný život musí stať reálnym.

Keď sa nemodlíme a nemeditujeme, vidíme okolo seba len fyzický svet. Cítime, že je absolútne reálny. Ale keď sa modlíme a meditujeme, vidíme a cítime, že existuje aj iný svet a že tento fyzický svet je len jeho prejavením. Ale na druhej strane by sme si mali uvedomiť, že my sami vytvárame ten druhý svet, presne tak, ako vytvárame fyzický svet. Fyzický svet je ako dom, ktorý staviame vlastnými rukami, svojimi vonkajšími schopnosťami. Podobne, vnútorný svet budujeme svojou silou vôle — nielen silou myšlienok, ale silou vôle. Keď niečo vytvárame vo vnútornom svete silou svojej vôle, a keď to, čo vytvárame je čisté, božské a nesmrteľné, vtedy cítime, že sme v bezpečí.

Ako môžeme cítiť, že vnútorný svet je viacej reálny? Ako som povedal, realita niečoho závisí na tom, aký význam alebo hodnotu tomu prikladáme. Realita závisí na potrebe. Ak sme hladní, jedlo sa okamžite stane jedinou realitou pred nami, okolo nás, v našom vnútri aj navonok. Čokoľvek, čo si vyžaduje našu pozornosť alebo sústredenie, musí byť reálne, či už je to materiálne jedlo alebo vnútorný mier, svetlo a blaženosť. Reálnosť nejakej veci úplne závisí na tom, aká je pre nás dôležitá. Ak niečo potrebujeme, potom sa tá vec musí stať reálnou.

Na druhej strane, ak vec, ktorú potrebujeme, nemá v sebe žiadnu realitu, potom v nás nebude žiadny vnútorný plač. Keby Boh nebol reálny, neplakali by sme po Ňom. Skutočnosť samotná má nesmiernu silu vytvoriť hlad v ostatných.

Je to ako keď skúsený bežec učí začiatočníkov, ako bežať k cieľu. V tejto chvíli je v cieli a volá ich, v ďalšej chvíli je na štartovacej čiare, či na trati vedľa nich. Podobne, Boh-Skutočnosť je štartovacou čiarou a Boh-Skutočnosť na konci. Ale nehovoríme „koniec“, pretože Boh Sám neustále robí pokrok — On je večne sa prekonávajúcim svetom Za. Takže dnes je našou najväčšou potrebou Boh-Štartovacia čiara, preto je štartovacia čiara pre nás úplne reálna. Zajtra bude naším cieľom Boh-Cieľ, a vtedy musí byť pre nás reálny cieľ.

Vnútorný svet je reálny, pretože vieme, že všetko, čo je vo vnútri, vyjde jedného dňa na povrch a rozkvitne. Semienko je pod zemou, v Matke Zemi. Ale jedného dňa vyklíči a vyrastie z neho rastlinka, stromček, a nakoniec veľký banyanový strom. Na začiatku je všetko vo vnútri. Z vnútra vychádzame von.

Duša je v srdci a srdce je v tele. Čím hlbšie pôjdeme, tým skôr uvidíme, že skutočná Realita je v nás, nie vonku. Ale na druhej strane, aby sme dokončili hru, nemôžeme zostať len vo vnútri vnútornej reality. Musíme vyjsť von do vonkajšej reality. Ináč tu bude iba obyvateľ, ale nebude mať kde bývať. Obyvateľ aj dom sú rovnako dôležití. Ak je tu obyvateľ, len vtedy pocítime potrebu mať dom. A na druhej strane, ak je tu dom, potom určite budeme potrebovať obyvateľa. Duša je obyvateľ a telo je dom.

Ako by sme si mali ceniť vnútorný život? Vnútorný život by sme si mali ceniť pomaly, iste, úprimne a oddane. Ak to budeme robiť takto, vnútorný život nám určite poskytne nekonečný mier, nekonečné svetlo a nekonečnú blaženosť. Vnútorný život je normálny život. Boh je vždy normálny. Okultná sila, duchovná sila a všetky ostatné sily sú normálne sily. Nie sú neprirodzené. Neprirodzenú silu sme si rozvinuli tak, že sa stretávame s nevedomosťou a klamstvom. Len vtedy sa správame sa ako nenormálne ľudské bytosti, keď sa nehlásime o svoje prirodzené právo. Bohužiaľ, vonkajší život sa stal nenormálnym, pretože sa stále snažíme alebo chceme získať okamžitý výsledok zo života ako takého. Nechceme sa ponoriť hlboko dovnútra, stále sme spokojní s kvapkou a nie s oceánom. Ale keď si ceníme to normálne v nás, keď sa znovu chceme stať normálnymi, automaticky si ceníme aj vnútorný život.

Otázka: Ako sa môžeme správať k svojim bratom a sestrám s duchovne otvorenejším srdcom?

Sri Chinmoy: Zjednodušme túto otázku. Ako môžeme prejaviť svoju náklonnosť, lásku a záujem a zjednotiť sa so svojimi duchovnými bratmi a sestrami? V tomto bode si musíme uvedomiť, že sme všetci študenti. Každý deň sa modlíme a meditujeme, učíme sa viac od Najvyššieho. On nás učí každý deň, každú hodinu, každú minútu ako sa stať láskavými, milujúcimi, osvecujúcimi a napĺňajúcimi.

Len čo sa od Najvyššieho niečo naučíme, naše vnútorné bytosti sa okamžite snažia podeliť o toto poznanie s ostatnými. Hovoríme „druhí“, pretože sme sa s nimi ešte nezjednotili. Keď sa modlíme a meditujeme, získavame niečo. Ak sa o túto vec podelíme s ostatnými, okamžite sa zväčší. Čím viac sa delíme o svoje pozemské vedomosti, tým viac získavame. A keď sa podelíme o Nebeské poznanie, ktorým je múdrosť a jednota, nekonečne sa zväčší. Jedným svetlom, jednou lampou môžeme zapáliť inú lampu. Jednou lampou môžeme zapáliť dva plamene alebo tri plamene. Takto sa môžeme zjednotiť so svojimi sestrami a bratmi.

Ďalším spôsobom je vyniesť z vnútra na povrch celé slnko poznania, celé slnko múdrosti. Potom automaticky uvidíme každého z našich duchovných bratov a sestier ako plameň v tom slnku. Na druhej strane, každý plameň stelesňuje ďalšie slnko. Slnko samotné stelesňuje nespočetné plamene, a zároveň v každom plameni svitá nové slnko.

Keď sa pozeráme na svojich bratov a sestry, musíme ich vidieť ako presný prototyp nášho vlastného života, našej vlastnej skutočnosti. Musíme cítiť, že sú tu dve telá, ale iba jeden Cieľ a jeden Zdroj. Musíme si v každom okamihu pripomínať Cieľ a Zdroj, odkiaľ sme prišli a kam sa jedného dňa vrátime. Ak si to dokážeme zapamätať, automaticky budeme láskavejší, citlivejší, viacej milujúci, osvecujúci a napĺňajúci.

Hráš na violu a hráš aj na iné nástroje. Čo urobíš, ak počas hry vidíš, že jedna struna dobre nefunguje? Opravíš ju. Nesústredíš sa iba na jednu strunu, ale na všetky struny. Ak ti jedna struna robí problémy, nemôžeš hrať dobre. Podobne, snaž sa cítiť, že každý z tvojich duchovných bratov a sestier je ako struna v tvojom srdci.

Viola, na ktorú hráš, je tvojou vonkajšou skutočnosťou. Ale existuje aj vnútorná skutočnosť, vnútorná viola, na ktorú hráš každý deň, každú hodinu, každú minútu. Strunami tohto nástroja sú úprimnosť, jednoduchosť, pokora, čistota a božskosť. Keď na seba myslíš, predstav si, že si týmto nástrojom a tvojimi strunami sú úprimnosť, pokora, čistota, božskosť a tak ďalej. Ak odíde úprimnosť, ak nefunguje úprimnosť, celý nástroj je nepoužiteľný. Ak nefunguje struna čistoty, tvoja vnútorná hudba bude zničená. Musíš mať všetky struny v dokonalom poriadku. Ak ich dokážeš mať v dokonalom poriadku, len vtedy budeš spokojný. Ak ich dokážeš udržať v dobrom stave, môžeš mať jednu rodinu, jedno vedomie, jednu skutočnosť a jeden cieľ.

Otázka: Ako môžeme nájsť radosť v prísnej disciplíne?

Sri Chinmoy: To, čo myseľ nazýva disciplínou, srdce nazýva procesom, ktorým niečo dosiahneme, alebo niečo získame. Duša to dokonca ani nenazýva procesom. Duša cíti, že to, čomu hovoríme disciplína, nielen stelesňuje blaženosť skutočnosti, ale je samotnou blaženosťou skutočnosti.

Kedykoľvek chceme niečo urobiť, myseľ to okamžite zastaví. Dokonca aj keď to myseľ sama chcela pred dvoma dňami či pred dvoma rokmi, teraz je pripravená tú istú vec zastaviť. To je naša prefíkaná myseľ. Aj keď včera niečo sama chcela, dnes zruší svoju vedomú ochotu. Chceme niečo svojím srdcom či vitálom, ale naša myseľ okamžite povie: „Nie, neber si to!“ Takže disciplína v našom bežnom živote nie je ničím iným ako trestom, a to práve kvôli neochote mysle.

Tu v Amerike netrpíte maláriou a dúfam, že už nikto nebude tou chorobou trpieť. V Indii som veľmi trpel maláriou! Raz sme s bratom ochoreli v ten istý deň. Neviete si predstaviť, ako to bolí. Všetky jemné aj hrubé nervy začnú tancovať. Taká bolesť! Jednoducho len kričíte a vrieskate. Možno ste predtým nikdy nerobili žiadnu akrobaciu ani zvláštne cvičenia, ale hneď, ako dostanete maláriu, stanete sa majstrom. Svojimi cvičeniami sa môžete vyrovnať najlepším akrobatom. Bolesť vás k tomu prinúti. Keby ste ma inokedy požiadali, aby som urobil také cvičenie, povedal by som, že je to nemožné. Ale keď som mal maláriu, mal som také bolesti, že som dokázal všetky akrobatické cvičenia.

Jediný liek na maláriu sa nazýva chinín. Je nesmierne, nesmierne horký. Žiadny iný liek nie je taký horký ako chinín. Ale chinín nás zachráni. Ak si nevezmeme liek, ako sa zbavíme horúčky? V tomto okamihu nám vládne nevedomosť. Nevedomosť je naším majstrom, ale my tohto majstra už nechceme. Potrebujeme niekoho silnejšieho, než je náš terajší majster, kto ho dokáže zvrhnúť. Chceme, aby naším majstrom bolo poznanie. Poznanie prichádza vo forme disciplíny, ktorá je ako chinín. Ak túto disciplínu prijmeme, len vtedy môžeme prekonať nevedomosť. Takže musíme dovoliť disciplíne, aby bola naším novým majstrom, naším novým vodcom, naším novým záchrancom. Dajme disciplíne najvyššiu pozíciu.

Keď teraz myslíme na disciplínu, máme pocit, že to nie je nič iné ako trest, ktorý stále dostávame. Namiesto toho by sme mali cítiť, že disciplína je náš pomocník, náš vodca, naša inšpirácia, naša ašpirácia, dokonca aj naša realizácia. To, čo dokáže premôcť a premôže nebožské sily v nás a okolo nás, je disciplína. Takže myslime na disciplínu ako na svojho nového majstra, ktorý nám pomáha naučiť sa niečo nové, významné, dušeplné a plodné, aby sme sa už nič nemuseli učiť od nášho starého majstra. Naším starým majstrom bola ľahostajnosť, temnota, nevedomosť a všetky negatívne sily. Teraz si musíme najviac ceniť svojho nového majstra, disciplínu. Disciplína stelesňuje svetlo a je viac než dychtivá nám svetlo ponúknuť. Ak to dokážeme cítiť, len vtedy sa nebudeme disciplíny báť. Predstavme si, čo nám môže dať z toho, čo teraz nemáme. Keď si to porovnáme, uvidíme, že plávame v mori nevedomosti a disciplína nám hovorí: „Úbohé dieťa, prečo tak trpíš? Mám nekonečné svetlo, radosť, mier a blaženosť. Poď sem, je to všetko pre teba.” Tak poďme tam, kde je samé svetlo a blaženosť. A kto nám dáva toto svetlo a blaženosť? Disciplína, náš vodca, náš záchranca.