Otázka: Ako na nás duchovne vplýva, keď odovzdáme telo vede?
Sri Chinmoy: Nie je to ani vznešené, ani znevažujúce. Je to len individuálna voľba. Ako viete, niekedy sa telo spopolní, inokedy pochová. Keď duša opustí telo, je jej jedno, čo sa s telom stane. Keď vták odletí, zostane po ňom len klietka. Vtedy s klietkou môžeme robiť, čo chceme. Jeden človek získa uspokojenie, keď povie: „Po smrti chcem dať svoje telo nemocnici, aby lekárska veda mohla urobiť nejaké pokusy, ktoré budú v budúcnosti veľmi užitočné.“ Iný človek však povie: „Nech v mojich príbuzných a prostredníctvom nich pôsobí len Božia vôľa. Ak chcú, nech ma moji príbuzní pochovajú; ak ma chcú spopolniť, nech ma spopolnia.“ Takže to necháva úplne na želanie príbuzných. Alebo niekto môže povedať: „Nie, chcem, aby sa pokračovalo v tradícii. Chcem, aby bolo moje telo pochované alebo spopolnené normálnym spôsobom.“ Ale žiadny konkrétny spôsob sa Bohu nemusí nutne páčiť viac. Boh nám dal slobodu individuálneho rozhodnutia. Ak chceme kremáciu, Boh povie: „Výborne!“ Ak chceme pohreb, Boh povie: „Výborne!“ Ak chceme, aby naše telo bolo po odchode duše prevezené do nemocnice na pokusy, Boh na nás v žiadnom prípade nebude nahnevaný, ani s nami nebude nespokojný.
Sri Chinmoy, Svetlo nesebeckej služby, Agni Press, 1977