Časť I - Joga a meditácia

Otázka: Čo je to joga?¹

Sri Chinmoy: Joga znamená vedomé spojenie človeka s Bohom. Momentálne máme nejasný pocit, že Boh je v nás. Ale keď praktizujeme jogu, Boh sa stane praktickou skutočnosťou.

Otázka: Znamená joga viac než jednotu s Bohom? Znamená to, že musíme konať určitým spôsobom?

Sri Chinmoy: Joga neznamená, že musíme byť voči svetu ľahostajní alebo nevšímaví. Nie! Naopak, ten, kto praktizuje jogu, bude k ostatným mimoriadne láskavý, spoločenský a zdvorilý.

Otázka: Niektorí ľudia hovoria, že praktizujú jogu, ale často sú k ostatným hrubí. Prečo je to tak?

Sri Chinmoy: Prečo sú k ostatným hrubí, to nedokážem povedať, ale nerobia správnu vec. Joga znamená vedomé spojenie s Bohom. To znamená, že musíme vidieť a cítiť prítomnosť Boha v druhých. Ak teda vidíme a cítime prítomnosť Boha v druhých, ako k nim môžeme byť hrubí?

Otázka: Guru, ako meditujete?

Sri Chinmoy: Sú dva spôsoby ako meditovať. Jeden spôsob je utíšiť svoju myseľ. Ak nedovolíme, aby do mysle vstúpila akákoľvek myšlienka, môžeme prijať Božiu prítomnosť. Keď k nám Boh príde, budeme schopní ho privítať. Druhý spôsob je vzývať Božiu prítomnosť vo svojom srdci a cítiť, že v nás neexistuje nič okrem srdca, čistého srdca. Srdce je jediná časť v nás, ktorá môže privítať a prijať Boha, ktorý je samá Krása a samá Radosť.

Otázka: Musíte pri meditácii sedieť v určitej polohe alebo zavrieť oči?

Sri Chinmoy: Nie, nemusíme sedieť v špeciálnej polohe. Nie je to potrebné. Len musíme mať vzpriamenú chrbticu. Musíme sedieť vo vzpriamenej polohe, aby sme mohli správne dýchať. Ale nemusíme sedieť s prekríženými nohami, aby sme praktizovali jogu. Joga si nevyžaduje tento druh prísnej disciplíny. Len musíme mať chrbticu úplne vzpriamenú, aby sme mohli ovládať dýchanie.

Otázka: Môže sa každý naučiť meditovať?

Sri Chinmoy: Každý sa môže naučiť meditovať. Keďže Boh je v nás, určite nám dá niekoho, kto nás naučí, ako na Neho meditovať. Meditácia je ako úloha. Ak človek študuje, potom sa prirodzene úlohu naučí.

Otázka: Ako je najlepšie začať, keď chceme študovať jogu a meditáciu?

Sri Chinmoy: Najlepšie je čítať duchovné knihy a stretávať sa iba s duchovnými ľuďmi. Potom môžete využiť pomoc duchovného Majstra. Ak máte duchovného Majstra, povie vám, čo máte robiť. Ale ak ho nemáte, potom je lepšie začať s duchovnými knihami.

Otázka: Ak niekto čítal o joge a meditoval sám, mal by si hľadať Gurua?

Sri Chinmoy: Áno, mal by hľadať Gurua, pretože Guru je ten, kto môže urýchliť jeho duchovné poznanie, duchovnú múdrosť a duchovnú cestu. Ak niekto študuje knihy, pomôže mu to. Ale samotné štúdium nebude stačiť na to, aby mu poskytlo realizáciu. Na druhej strane, ak niekto číta duchovné knihy a má Učiteľa, čítanie mu dodá inšpiráciu a ašpiráciu.

Otázka: Čo vyžaduje Guru od svojich žiakov a čo by mali žiaci očakávať od svojho Gurua?

Sri Chinmoy: Každý Guru vyžaduje od svojich žiakov úprimnosť, čistotu a pravidelnosť. Ak žiak nemá úprimnosť, čistotu a pravidelnosť, nemôže urobiť veľký pokrok. Ašpiráciu žiak už má, inak by s Guruom nezostal.

Každý Majster si kladie svoje vlastné požiadavky. Ale pojem „požiadavky“ je úplne nesprávny. Guru len hovorí svojim žiakom, čo je pre nich najlepšie. V duchovnom živote neexistuje nič také ako požiadavka; Guru sa len snaží, aby si jeho žiaci uvedomili, čo majú robiť.

Question: Ako Guru pomáha svojim študentom v ich každodennom živote?

Sri Chinmoy: V každodennom živote môže Guru pomáhať svojim žiakom tým, že im dáva božské rady alebo návrhy. Guru je ten, kto má múdrosť vo vnútornom svete. Práve z vnútorného sveta získava posolstvá o tom, čo by mali žiaci robiť vo vonkajšom živote. Vonkajší život nemá bez vnútorného života žiadny význam, žiadnu skutočnosť. Vnútorný život je zdroj. Väčšina z nás nedostáva posolstvá z vnútorného života. Čokoľvek nám povie myseľ, snažíme sa to vykonať. Guru teda robí to, že vstúpi do duše hľadajúceho a potom mu povie, čo chce jeho vlastná duša, aby robil. Guru pracuje potajomky, ako zlodej. Vstúpi do žiakovho srdca a vynesie do popredia posolstvá alebo vnútorné bohatstvo, ktoré sa tam nachádza, a potom ho žiakovi ponúkne.

Otázka: Realizácia Boha znie ako veľmi ťažký cieľ. Prečo sa ho ľudia snažia dosiahnuť?

Sri Chinmoy: V tomto svete sa ľudia snažia niečo dosiahnuť, pretože cítia, že keď to dosiahnu, získajú uspokojenie. Pre mňa je veľmi jednoduché vypiť pohár vody. Ale ak vypijem pohár vody, nikto ma nebude oceňovať, nikto ma nebude obdivovať. V duchovnom živote nepotrebujem uznanie ani obdiv. Ale ja sám sa neuspokojím len s pitím vody. Ak budem robiť niečo zmysluplnejšie a významnejšie, len vtedy budem spokojný. Realizácia Boha je veľmi ťažká úloha. Ale keď realizujeme Boha, len vtedy budeme úplne spokojní. Boha chceme realizovať pre naše trvalé uspokojenie, pre naše večné uspokojenie.

Otázka: Sú všetci Guruovia rovnakí, alebo sú dobrí a zlí, ako bežní ľudia?

Sri Chinmoy: To je veľmi ťažká otázka. Guruovia hovoria, že realizovali niečo, čo ostatní nerealizovali. Niektorí Guruovia realizovali Pravdu; iní možno Pravdu nerealizovali. Ak nerealizovali Pravdu, potom sú to prirodzene zlí Guruovia. Keby všetci Guruovia realizovali Boha, potom by som mohol povedať, že sú všetci dobrí. Ale žiaľ, niektorí Guruovia Boha nerealizovali, tak ako môžeme od nich očakávať dobré veci, božské veci?

Ak niekto neštudoval medicínu a chce ju praktizovať, ak má niekoho operovať, prirodzene toho človeka nevylieči. Naopak, pravdepodobne pacienta zabije. Tak isto, sú niektorí Guruovia, ktorí nie sú duchovní, ale praktizujú takzvanú duchovnosť a ponúkajú svojim žiakom a svetu rady. Prirodzene, nemôžu byť takí dobrí ani božskí ako tí, ktorí skutočne realizovali Boha a boli poverení Bohom, aby slúžili ľudstvu.

Otázka: Guru, ako môže niekto zistiť, či nasleduje dobrého alebo zlého Gurua?

Sri Chinmoy: Ľahko môže zistiť, či nasleduje dobrého alebo zlého Gurua. Predpokladajme, že Guru povie: „Ak mi dáš dvadsaťtisíc dolárov, potom ti umožním realizovať Boha, alebo ti aspoň dám veľmi vysoký zážitok.“ Tento študent by mal toho učiteľa okamžite opustiť.

Na druhej strane, môže povedať: „Zostaň so mnou jeden alebo dva roky a potom ti budem môcť dať realizáciu Boha v taký a taký deň.“ Ak sa stane, že hľadajúci je mimoriadne pokročilý a príde k duchovnému Majstrovi len niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov predtým, ako nastane čas jeho realizácie, potom prirodzene, Majster môže urobiť takéto vyhlásenie. Inak je to úplne absurdné.

Otázka: Aká je v skutočnosti ľudská duša?

Sri Chinmoy: Ľudská duša je časťou božskosti. Dá sa povedať, že duša predstavuje Boha, všemohúceho Otca v nás. Podľa indickej filozofie duša nie je ani mužská, ani ženská. Avšak dušu môžete vidieť vo fyzickej forme, v jemnej fyzickej podobe. Je nádherná, nekonečne krajšia ako ktorákoľvek ľudská bytosť. Dušu nie je možné definovať; ale ak praktizujete jogu, ak sa modlíte a meditujete, potom môžete cítiť prítomnosť duše a nakoniec dušu vidieť na vlastné oči.

Otázka: Môže skutočný duchovný Majster pomôcť duši žiaka?

Sri Chinmoy: Určite! Skutočný duchovný Majster musí mať schopnosť pomáhať dušiam svojich žiakov. V podstate, ak je skutočným Majstrom, tak každý deň, buď ráno, alebo večer musí nakŕmiť duše svojich žiakov. Ak máte deti, prvá vec, ktorú skoro ráno urobíte, je nakŕmiť svoje deti. Je to vaša svätá povinnosť. Keď duchovný Majster prijme žiakov, stávajú sa jeho duchovnými deťmi. Duchovné deti majú skutočný hlad, ktorý je hladom duše. Takže duchovný Majster musí nasýtiť duše svojich žiakov každý deň.

Otázka: Môžu žiaci cítiť toto sýtenie?

Sri Chinmoy: Žiaci to cítia, ak sú v súlade so svojím Majstrom. Inak si to nebudú uvedomovať. Majster na nich medituje a oni možno spia. Ale keď budú oni meditovať, budú schopní to cítiť. Ich meditácia nemusí byť v rovnakom čase ako meditácia Majstra. Predpokladajme, že Majster na vás medituje o druhej hodine ráno, keď vy tvrdo spíte. Ale keď budete meditovať o šiestej hodine, to, čo vám Majster dal, bude stále zachované vo vašom vnútri. A vtedy to určite pocítite.

Otázka: Existuje život po smrti?

Sri Chinmoy: Život po smrti je nevyhnutný. Keby bol na zemi iba jeden život, nemohli by sme dosiahnuť veci, ktoré musíme dosiahnuť. Boh, ktorý je samé Uspokojenie, nám nedovolí, aby sme zostali neuspokojení. Vždy bude chcieť, aby sme boli úplne spokojní. V jednej inkarnácii nemôžeme naplniť svoju ašpiráciu; nemôžeme dosiahnuť to Najvyššie. Takže tu máme život a potom prechádzame tunelom, ktorému hovoríme smrť. Tam si trochu oddýchneme, a potom sa opäť vrátime. Keby neexistovala reinkarnácia, žiadna duša by nebola schopná prejaviť najvyššiu Pravdu. V jednej inkarnácii to nie je možné.

Otázka: Guru, prečo si nepamätáme žiadny zo svojich minulých životov?

Sri Chinmoy: Pamätáme si vôbec, čo sme jedli dnes ráno? Keby som sa vás spýtal, čo ste jedli posledný piatok alebo sobotu, budete úplne stratení. Prečo? Pretože ste tomu neprikladali žiadnu dôležitosť. Rovnako je to aj v prípade našich minulých životov. Momentálne nie je potrebné, aby sme si ich pamätali.

Otázka: Môže meditácia ľuďom pomôcť, aby prekonali strach zo smrti?

Sri Chinmoy: Určite! Meditácia môže ľahko hľadajúcemu pomôcť, aby prekonal strach zo smrti. Meditácia je vedomá komunikácia s Bohom. Ak si človek dokáže vytvoriť jednotu s Bohom, ktorý je samý Život, potom nemôže mať strach zo smrti. Neprekoná len strach zo smrti, ale prekoná aj niečo iné. Prekoná svoje pochybnosti o existencii Boha vo svojom vlastnom živote alebo v živote iných. Je veľmi ľahké mať pocit, že Boh existuje len v nás alebo len v duchovných ľuďoch. Ale ak budeme meditovať, potom nám bude jasné, že Boh existuje nielen v nás, ale aj v ľuďoch, ktorých nemáme radi alebo si ich nevážime.

Otázka: V šesťdesiatych rokoch minulého storočia mnohí inteligentní ľudia tvrdili, že mali prostredníctvom drog intenzívne duchovné zážitky a veľa ľudí to tvrdí dodnes. Ako vnímate vzťah medzi drogami a duchovným životom?

Sri Chinmoy: Drogy a duchovný život sa nedajú spojiť. Sú ako severný a južný pól. Jedno je skutočná minca a to druhé nepravá alebo falošná minca. Ak budete používať falošnú mincu, jedného dňa vás odhalia, chytia vás. Len preto, že študujete históriu, nemôžete povedať, že ste sa dobre naučili matematiku; je to absurdné. História je história. Ak ste dvadsať rokov študovali históriu, potom prirodzene budete vedieť všetko o historických faktoch. Ale o matematike nebudete vedieť nič, pretože ste tento predmet neštudovali. Realizácia Boha je záležitosťou vnútornej disciplíny, vnútorného prebudenia. Je to iná metóda, iný proces, iná cesta. Tu je cieľom Boh. Boh nám už povedal, ako sa k nemu môžeme dostať. Povedal nám, že cieľ môžeme dosiahnuť prostredníctvom modlitby a meditácie. Ak Ho nebudeme počúvať a budeme robiť niečo iné, myslíte si, že bude s nami spokojný?

Niektorí ľudia, ktorí brali drogy, cítia, že mali vysoké zážitky. Poviem vám, aký zážitok mali. Zoberte niekoho k bazénu, staňte sa nezbedným chlapcom a ponorte mu hlavu pod vodu. Po dvoch minútach ho pustite. Povie vám, že všetko bolo biele. Takže takýto zážitok ľudia získavajú, keď užívajú drogy. Ale skutočné vnútorné zážitky, skutočnú realizáciu nikdy nemôžeme dosiahnuť drogami, pretože Boh nechce, aby sme k Nemu prišli touto cestou. Už nám povedal, aby sme sa modlili a meditovali. Nikdy nepovedal, že keď budeme brať drogy, tak Ho realizujeme.

Otázka: Guru, povedzme, že niekto príde za tebou a povie: „Beriem drogy. Môžeš mi pomôcť zbaviť sa drog?“ Mohol by si mu pomôcť?

Sri Chinmoy: Títo ľudia mi musia prepáčiť. Žiaľ, pred šiestimi, alebo siedmimi rokmi som mal zopár smutných skúseností, keď som prijal žiakov, ktorí brali drogy. Preto som sa rozhodol, že ľudia môžu za mnou prísť len vtedy, keď sa vzdajú drog. Nie že by som im nebol schopný pomôcť, ale máme tu rodinu, duchovnú komunitu. Ak ľudia, ktorí prídu, stále berú drogy, mohli by otráviť náš systém. Keby som nemal iných žiakov, povedal by som im: „Áno, môžete prísť. Budem schopný vám pomôcť.“ Ale teraz im hovorím, že najskôr musia nad drogami zvíťaziť; musia sa ich úplne vzdať. Až potom môžu prísť do našej rodiny.

Otázka: Prečo tak veľa Američanov nasleduje indických Guruov?

Sri Chinmoy: Dôvod je veľmi jednoduchý. Nedostávajú alebo nedostali od svojich kňazov a rabínov to, čo dostávajú od indických Guruov. Niektorí indickí Guruovia môžu byť falošní, zatiaľ čo iní môžu byť úprimní. Ale Američania dostávajú od indických Guruov jednu vec, ktorú, žiaľ, nedostávajú od svojich cirkví alebo synagóg, a to je láska, záujem. Tu sa musím indických Guruov zastať. Niektorí z nich sú možno skutoční podvodníci, ale ukazujú svoje srdce, a to Američania potrebujú. Americkí rodičia vyčítajú svojim deťom, že nie sú láskavé. Rodičia sa sťažujú, že im deti neprejavujú lásku a náklonnosť. Ale aj deti majú ten istý problém: nedostávajú od svojich rodičov dostatok lásky, náklonnosti a záujmu.

Američania boli vo svojich kostoloch, boli u svojich kňazov. V indických Guruoch však vidia niečo nové. Indickí Guruovia, skutoční indickí Guruovia, nikdy nehovoria zle o žiadnom učiteľovi, o žiadnej ceste, ani o žiadnom náboženstve. Ak idete do kostola, okamžite vás chytí alebo objíme kresťanské náboženstvo. Ak vyznávate judaizmus, potom vás okamžite chytí judaizmus. Ak však nasledujete jogu, nie ste chytení, naopak, získate obrovský pocit uvoľnenia a slobody. Joga vám nepovie, že nemôžete chodiť do kostola, alebo že nemôžete hovoriť s kňazom. Nie, nie! Joga vám povie, že ona vôbec nie je náboženstvo, je to len cesta.

Náboženstvo je ako domov. Okamžite budete tvrdiť, že váš domov je oveľa lepší ako môj domov, a naše hádky sa nikdy neskončia. Ale joga je len cesta. Po ceste môže kráčať každý. V dome sa môže zdržiavať len obmedzený počet ľudí, povedzme desať alebo dvanásť. Ale po ceste môže kráčať každý deň tisíce ľudí. V kresťanstve, judaizme alebo hinduizme môže byť iba niekoľko ľudí. Ale joga je pre každého. Američania teda pochopili, že ak chcú slobodu, ak potrebujú slobodu, potom je odpoveďou joga, a nie nejaké konkrétne náboženstvo.

Otázka: Guru, je joga skutočne pre každého?

Sri Chinmoy: Joga je pre každého, pre každého. Ale ak je niekto úprimný, môže urobiť väčší pokrok. Ak je niekto neúprimný, bude mu trvať dlho, kým dosiahne svoj cieľ.

Otázka: Ako môže niekto povedať, ktorého Gurua má nasledovať?

Sri Chinmoy: Každému človeku sa niečo páči, alebo nepáči. Ak sa vám niekto páči, potom sa s ním rozprávate a stretávate, stane sa vaším priateľom. Aj v duchovnom živote, keď sa pozriete na Gurua a cítite nejakú vnútornú spriaznenosť, ak cítite, že je to človek, ktorému môžete dôverovať, alebo ktorý má niečo, čo chcete alebo potrebujete, potom budete vedieť, že je určený pre vás. V okamihu, keď ho uvidíte, ak k nemu získate istý druh dôvery a tiež istý druh dôvery v seba, pocit, že ho budete môcť počúvať, potom on je pre vás pravým Majstrom.

Otázka: Ale ako môžeme zistiť, či sme sa spojili s falošným Guruom alebo nie?

Sri Chinmoy: Budete to vedieť zo svojich osobných skúseností. Podvodník vás môže klamať dva dni, dva mesiace alebo dva roky; ale ak ste úprimný, nemôže vás klamať stále. Väčšinou sa stáva, že ak je človek úprimný, veľmi úprimný, mimoriadne úprimný, potom príde k správnemu Majstrovi. Ale ak je hľadajúci veľmi úprimný a príde k nesprávnemu človeku, aj tak mu skúsenosť, ktorú získa, určitým spôsobom pomôže. Žiadna skúsenosť nie je úplne stratená. Človek môže svoj pokrok oddialiť o rok alebo dva, ale táto skúsenosť ho vnútorne veľmi posilní a on už neurobí tú istú chybu. A z chyby, ktorú urobil, získa ďalšiu skúsenosť. Nabudúce bude opatrný a obozretný, keď bude chcieť urobiť niečo pre svet, alebo získať pomoc od ľudí. Vďaka tomu bude veľmi opatrný pri posudzovaní ľudí alebo stretávaní sa s ľuďmi na tomto svete.

Otázka: Bez uvedenia mien, nasleduje veľa ľudí podvodníkov?

Sri Chinmoy: Nie veľa ľudí. Ale „veľa“ je nejasný pojem. Dá sa len povedať, že je viac neúprimných Majstrov ako úprimných Majstrov. To môžem povedať kategoricky. Ak máte použiť čísla, ak chcete porovnávať, potom môžem kategoricky povedať, že je viac neúprimných Majstrov – nielen v Amerike, ale na celom svete.

Otázka: Ako môže Majster, ktorý realizoval Boha, pomôcť svojim žiakom realizovať Boha?

Sri Chinmoy: Majster, ktorý realizoval Boha, bude meditovať na svojich žiakov a vynesie ich duše do popredia. Toto je najdôležitejšia vec, ktorú duchovný Majster robí. Vstúpi do duše, do vnútornej bytosti žiaka, a živí ju; a pomáha hľadajúcemu vyniesť do popredia všetky jeho božské kvality. Ale aj žiak musí mať bezvýhradnú vieru v Majstra. Inak Majster vynesie do popredia žiakove božské kvality, no žiak ich nebude schopný využiť. Majster teda svojou meditáciou pomáha svojim žiakom. Toto je jeden zo spôsobov.

Druhým spôsobom je neustály vonkajší záujem a vnútorné povzbudenie. Hovorí žiakom, že robia správnu vec, alebo ak robia niečo zle, okamžite ich na to upozorní. Ak robíte niečo dobré, povie vám: „Pokračuj, tvoje dosiahnutia sú nekonečné.“ Ak urobíte niečo nesprávne, okamžite sa vám pokúsi zabrániť, aby ste to urobili znova. Takže vďaka svojej vnútornej meditácii a vonkajšiemu záujmu vám bude schopný pomôcť.

Otázka: Sri Chinmoy, aká je vaša filozofia o sexe?

Sri Chinmoy: To záleží na každom jednotlivcovi. To znamená, že ak niekto vedie zvierací život, potom poviem: „Prosím, vstúpte do ľudského života.“ Ak niekto žije ľudský život, potom poviem: „Pokúste sa prekonať sex a vstúpte do božského života.“ Inými slovami, realizácia Boha a sexuálny život nejdú a nemôžu ísť spolu. Ale ak chce niekto zo dňa na deň prekonať všetky svoje emocionálne problémy, nižšie vitálne problémy, nepodarí sa mu to. Iba sa zblázni. Preto hovorím svojim žiakom, aby boli múdri. Pomaly, vytrvalo a neomylne sa musia snažiť obmedziť svoje nižšie vitálne potreby.

Svojim žiakom hovorím, že musia obmedziť svoj nižší vitálny život na základe svojho vnútorného prebudenia. Ak niečo odsúdime, nebudeme schopní to poraziť. Ak niekoho nenávidíme, potom ten človek jednoducho príde a udrie nás. Môžeme len povedať, že v určitom bode nie je sex v živote potrebný. Je veľa vecí, ktoré sú nepotrebné. Práve teraz dieťa je blato, hlinu, piesok, všetko, čo nájde. Ale to isté dieťa, keď vyrastie, sa k piesku, blatu a hline ani nepriblíži; vie, že ho to len zašpiní a znečistí. Vtedy bude jesť riadne jedlo. Podobne, keď sa človek stane hľadajúcim, prijíma riadnu stravu; a to je jeho vnútorná skúsenosť, jeho božská, napĺňajúca skúsenosť. Človek však musí ísť pomaly a vytrvalo. Manželom hovorím: „Buďte si navzájom verní.“ Ak sú ľudia zosobášení, mali by ísť svojou vlastnou cestou, pomaly a vytrvalo sa snažiť prekonať vitálny život. Ak však ľudia nie sú zosobášení, musia žiť v úplnom celibáte – nielen na fyzickej, ale aj na mentálnej úrovni. Inak nemôžu dosiahnuť pokrok.

Question: Otázka: Guru, Amerika je dosť zaujatá sexom. Je teraz pre ľudí ťažšie praktizovať duchovný život ako napríklad pred dvadsiatimi rokmi?

Sri Chinmoy: Do určitej miery je to pravda. Ak sa viac zaujímate o vitálny život, potom prirodzene bude pre vás ťažšie praktizovať duchovný život. Ale na druhej strane, v poslednej dobe prišlo do Ameriky aj veľa úprimných Majstrov. Takže na jednej strane robíte niečo zle; na druhej strane máte to šťastie, že vám pomáha niekto, kto vám môže pomôcť. Takto môžete dosiahnuť rovnováhu.

Otázka: Čo je to realizácia Boha a ako ju môžete u niekoho rozpoznať?

Sri Chinmoy: Ak niekto tvrdí, že realizoval Boha, ako to dokáže? Nedokáže to tým, že bude mať dva veľké rohy alebo iné fyzické znaky. Bude schopný dokázať ostatným, že realizoval Boha tým, že zhora znesie Mier, Svetlo a Blaženosť v nekonečnej miere. Keď uvidíte duchovného učiteľa, môže mať rôzne fyzické nedostatky. Musíte sa však snažiť vidieť a cítiť vedomie, ktoré je v ňom. Ak v jeho prítomnosti cítite, že vaše vedomie je povznesené, potom budete vedieť, že realizoval určitú Pravdu, určité Svetlo, určitý Mier zhora.

Realizácia Boha znamená vedomú jednotu s Bohom, a v tejto vedomej jednote človek cíti úplné uspokojenie. Realizácia Boha je úplné vnútorné uspokojenie. Ale úplné uspokojenie je potrebné aj vo vonkajšom živote. Toto uspokojenie pochádza z prejavenia Boha. Realizácia Boha poskytne uspokojenie vo vnútornom živote, to je pravda. Ale keď sa duchovný učiteľ musí zaoberať nedokonalými, nečistými ľuďmi, potom nemôžete očakávať dokonalosť. Ak Majster realizoval Boha, potom je vo svojom vnútornom živote dokonalý. Ale aj vo svojom vonkajšom živote sa musí stať dokonalým. Keďže prijal žiakov ako členov svojej duchovnej rodiny, jeho vonkajšia dokonalosť závisí od dokonalosti jeho žiakov. Takže realizácia Boha je neustále uspokojenie vo vnútornom živote človeka a prejavenie Boha je neustále uspokojenie vo vonkajšom živote človeka.

Otázka: Ako človek dosiahne realizáciu Boha?

Sri Chinmoy: Dosiahne ju prostredníctvom modlitby a meditácie.

Question: Otázka: Guru, môžeš nám povedať, čo sa deje, keď spievaš Aum?

Sri Chinmoy: Keď spievame Aum, vstupujeme do vyššej sféry vedomia. Aum stelesňuje Boha v Jeho troch aspektoch: Boh Stvoriteľ, Boh Uchovávateľ a Boh Premieňateľ. Mnohí majú pocit, že Boh je ničiteľ, a nie premieňateľ. Naša filozofia však hovorí, že Boh nemôže ničiť. Môže len premieňať veci, ktoré sú v nás nebožské. Boh má určitú múdrosť. Nestvorí niečo len tak pre zábavu a potom to pre zábavu zničí. Nie! On nás neničí, iba premieňa to, čo je v nás nebožské.

Aum je matka všetkých mantier. „Mantra“ je čarovný zvuk. Boha môžete realizovať len tým, že budete veľmi dušeplne spievať Aum. To stačí, pretože touto mantrou vzývate Boha.

[Sri Chinmoy spieva Aum.]

Question: Otázka: Čo sa v tebe deje, keď to robíš?

Sri Chinmoy: Keď spievam Aum, okamžite cítim vo svojom srdci prítomnosť kozmických bohov a Najvyššieho. Keď spievame, sýtime svojich najbližších a najdrahších. Sú hladní a my ich musíme nasýtiť. Mám taký zážitok. Niekedy mám zase opačný zážitok: Ja som hladný a oni sýtia mňa. Niekedy sú hladní oni a vtedy ich sýtim ja. Niekedy som hladný ja, a tak prídu oni a nasýtia ma. Musíme nasýtiť jeden druhého.

Question: Otázka: Prečo máš tak často napoly zatvorené oči?

Sri Chinmoy: Mám oči napoly zatvorené, pretože cítim, že to je najúčinnejší spôsob, ako mať plnú kontrolu nad fyzickým aj duchovným svetom. Ak mám oči úplne otvorené, vtedy sú oči veľmi napäté a vidím len to, čo sa deje na tomto svete. Ale ak mám oči napoly otvorené, vtedy som v spojení so svojimi vnútornými bytosťami, a zároveň vidím ľudské bytosti, ktoré sú predo mnou. Takže zabijem dve muchy jednou ranou. Získavam bohatstvo z vnútorného sveta a rozdávam ho vonkajšiemu svetu. Keď to robím, na jednej strane prijímam a na druhej strane ponúkam.

Question: Otázka: Zdá sa, že mnohí ľudia majú predstavu, že duchovný Majster by nemal mať veci, ktoré má alebo nemá rád. Nikdy by sa nemal cítiť šťastný alebo smutný. Nikdy by nemal byť chorý alebo unavený, ani by nemal mať obľúbené jedlo. Prečo by však Majster nemal byť normálny?

Sri Chinmoy: Keď duchovný Majster dosiahne realizáciu Boha a chce si zachovať veci, ktoré má alebo nemá rád na fyzickej úrovni, môže to urobiť. Veci, ktoré má alebo nemá rád na fyzickej úrovni, nemusia a nemôžu duchovnému Majstrovi zobrať realizáciu, ani mu zabrániť v prejavení Pravdy.

Pýtate sa, prečo by Majster nemal konať normálnym spôsobom. Ale kto je tu normálny? Pre mňa sú normálni iba duchovní ľudia. Po realizácii Boha cítime, že normálny je len ten, kto realizoval Boha. Pokiaľ neurobíme prvú vec ako prvú, potom sme všetci nenormálni. V duchovnom živote je realizácia Boha prvou a úplne normálnou vecou, ktorú robíme.

Otázka: Guru, keď vstúpiš do tranzu a samádhi, aký je to vlastne pocit? Vidíš tam Boha alebo cítiš určité druhy zážitkov?

Sri Chinmoy: Vtedy vidím Boha a komunikujem s Ním. Pocit oddelenosti zmizne, milujúci a Milovaný sa stanú úplne jedným. Užívam si nekonečný Mier, Svetlo a Blaženosť. V samádhi nevnímame Boha ako niečo, čo treba dosiahnuť, alebo ako niečo, čo je nám cudzie. Celé Jeho Vedomie nás zaplavuje do takej miery, že necítime, že Boh je niekto iný než my sami. Vtedy cítime, že sme sa úplne zjednotili s Bohom, a že On a my sme absolútne jedným. Keď teda vstúpim do samádhi, vo vnútornom svete zažívam nekonečný Mier, Radosť a Lásku.

Otázka: Guru, ako by si opísal ľudí, ktorí sa stali tvojimi žiakmi?

Sri Chinmoy: Považujem ich za svoje vlastné duchovné deti. Moja láska k nim je nesmierna a nekonečná. Nebudem však hovoriť, že moje deti sú oveľa lepšie ako ostatné. V bežnej rodine budú rodičia svoje deti vždy vychvaľovať do neba. Budú hovoriť: „Všetky moje deti sú božské. Sú absolútne dokonalé.“ Ale pokiaľ ide o mňa, poviem: „Moje deti majú nedokonalosti, majú obmedzenia, ale snažia sa. Tak ako iní duchovní Majstri majú svoje duchovné deti a učia ich určitým spôsobom, tak aj ja mám svojich žiakov a učím tieto svoje deti svojím vlastným spôsobom.“ Keď ide o porovnávanie, nebudem hovoriť, že moje deti sú lepšie ako ostatné. Iba poviem, že moje deti jedia jedlo, ktoré mám v chladničke. Majú radi moje jedlo, tak im ho dávam. Ostatní, ktorým moje jedlo nechutí, pôjdu k iným Majstrom a budú jesť ich jedlo.

Svojim deťom vždy hovorím, aby sa neporovnávali. Hovorím: „Milujete ma a ja milujem vás; to stačí.“ Je to naša vzájomná láska, ktorá nás prinútila zostať spolu na tej istej lodi. Inak by odišli na nejakú inú loď, k nejakému inému Majstrovi. Je to aspekt lásky v našom vnútornom živote, vďaka ktorému som im veľmi blízky a vďaka ktorému sú oni veľmi blízki mne. Naša cesta je cestou lásky. Cítime, že láska je najväčšie poznanie, najväčšia múdrosť, najväčší poklad.

Ponúkame božskú lásku, lásku jednoty. Keď sa táto jednota úplne prejaví, univerzálne Srdce sa stane naším. Teraz má každý z nás obmedzené srdce. Ale keď sa so mnou zjednotíš ty, keď sa so mnou zjednotí on, keď sa so mnou zjednotí ona, vtedy sa stávame univerzálnymi.

Keď máme k dispozícii univerzálne Vedomie, cítime, že sme dokonalí.

Časť II - Pokrok a duchovnosť

Otázka: Ako môžem dosiahnuť najrýchlejší pokrok?

Sri Chinmoy: Najprv sa modlite za vďačnosť. Modlite sa k Najvyššiemu za vďačnosť a ponúknite Najvyššiemu vďačnosť. To je prvá úloha. Na zemi sú milióny ľudí, ktorí sa nemodlia a nemeditujú, ale vy ste dostali inšpiráciu modliť sa k Najvyššiemu. Preto ste prirodzene vďační.

V niektorých prípadoch majú žiaci pocit, že nie sú úprimní, že nie sú čistí. To však len brzdí ich pokrok. Keď myslíte na úprimnosť, myslite na ňu tak, aby vaša myseľ nedostala príležitosť vyniesť do popredia vašu neúprimnosť. Keď si opakujete: „Chcem byť úprimný, chcem byť úprimný,“ neznamená to, že musia vyjsť do popredia všetky neúprimné činy, ktoré ste včera urobili. Použite pozitívny prístup: „Chcem byť úprimný, chcem byť úprimný,“ a ponúknite svoju úprimnosť Najvyššiemu. Nemyslite vedome na neúprimnosť, ani si nepestujte neúprimné myšlienky. Keď sa modlíte za úprimnosť a ony prídu, dobre. Ponúknete ich Najvyššiemu. Inak sa vaša modlitba za úprimnosť musí zjednotiť so svetlom, pretože modlitba sama je svetlo a toto svetlo do vás vstúpi v podobe úprimnosti. Modlitba je ako magnet priťahujúci svetlo a toto svetlo osvieti vašu neúprimnosť. Ale ak vedome myslíte na svoju nečistotu a neúprimnosť, čistota a úprimnosť vás nikdy nenavštívia. Ak prídu, budú úplne stratené. Stačí vaša modlitba za čistotu, vaša modlitba za úprimnosť. Vaša modlitba prináša svetlo a toto svetlo vstúpi do vášho temného vitálu a osvieti vás.

Otázka: Guru, ako môžeme zistiť, či stúpame alebo klesáme, keď pohyb prebieha v takých malých krokoch?

Sri Chinmoy: Každý môže vedieť, či stúpa alebo klesá. Keď klesáte, okamžite sa vytratí vaša vnútorná radosť, vaše vnútorné uspokojenie. Ak ste úprimní, môžete oklamať iných, ale nemôžete oklamať seba. Môžete sa pokúsiť oklamať sami seba tým, že uchopíte nejakú božskú kvalitu svojou mysľou alebo svojím vitálom. Keď sa však váš vnútorný svet stane neplodným, budete naozaj nešťastní, ak ste úprimní. Ak sa necítite nešťastní, keď je váš vnútorný život neplodný, znamená to, že sa snažíte presvedčiť sami seba, že všetko je v poriadku, hoci v skutočnosti nič nie je v poriadku. Váš dom úplne zhorel, je zničený, ale vy hovoríte: „Ale nie, môj dom nezhorel. To nie je môj dom. Môj dom je niekde inde.“ Ale určite viete, že je zničený. Alebo ak máte jeden dolár a potom ho už nevidíte, viete, že ste ho stratili. Ako môžete povedať, že ste ho nestratili? Je to len dolár, ale vy viete, že je preč.

Otázka: Guru, ako sa necháme tak oklamať, že presne nevieme, kedy strácame niektoré božské vlastnosti?

Sri Chinmoy: Keď niečo stratíte, niekoľko dní ste trochu smutní. Potom sa však vec, ktorú ste stratili, už vo vašej fyzickej mysli neobjaví. Máte pocit, že ste tú vec nemali, alebo, že vec, ktorú ste stratili, nebola dôležitá.

Na tomto svete sú ľudia takí šikovní, pokiaľ ide o klamanie samých seba. Dnes niečo dosiahnu a sú spokojní. Potom tú vec stratia a stále sú spokojní. Myslíme si, že to znamená, že sme dokonalí. Tu však musíme vedieť, že to nie je pravda. Znamená to, že nemáme ašpiráciu, že sme ako úplne obyčajné ľudské bytosti. Niektorí ľudia hovoria: „Ak niečo dostanem, tak dobre; ak niečo nedostanem, tiež dobre.“ Toto je postoj na najnižšej úrovni, kde nie je žiadna ašpirácia. Keď neexistuje žiadna ašpirácia, ľudia vedú veľmi obyčajný život. Ak jeden deň dostanú trochu jedla, sú spokojní; ak iný deň jedlo nedostanú, aj s tým sa zmieria.

Ale duchovní ľudia túžia ísť vysoko, vyššie, najvyššie, a potom sa odovzdajú Božej Vôli. Ak Boh cíti, že by mali na jednom mieste niekoľko dní počkať, kým vystúpia ešte vyššie, tak počkajú. Je však veľký rozdiel medzi týmito ľuďmi a absolútne neduchovnými ľuďmi, ktorí vôbec neašpirujú. Nebožskí ľudia sú šťastní, ale ich šťastie je šťastím nevedomosti, kde nie je svetlo. Vaše šťastie príde, keď vystúpite vysoko, vyššie, najvyššie a potom sa odovzdáte Božej Vôli. Keď sa odovzdáte Božej Vôli, Boh Sám sa postará o váš život.

Len si spomeňte, kde ste boli pred šiestimi mesiacmi, pred ôsmimi mesiacmi, pred rokom. Hneď uvidíte, že ste stratili ten intenzívny pocit, ktorý ste mali pre vnútorný život, keď ste začínali. Duchovný život by však nemal byť takýto. Musíte cítiť, že každý deň znamená novú nádej, nový život. Cesta je večná. Každý deň musíte cítiť, že je tu niečo nové, čo môžete dosiahnuť, niečo nové, do čoho môžete rásť. Každý deň, keď ráno svitá, cíťte, že máte niečo nové, čo môžete dosiahnuť. Bežíte a každý deň postupujete o krok vpred. Vo vnútornom živote ste vždy v procese behu. Prosím, každý deň cíťte, že musíte prebehnúť o jeden meter viac.

Otázka: Ako môžem znovu dosiahnuť duchovnú výšku, ktorú som kedysi dosiahol?

Sri Chinmoy: Musíte cítiť, že to, čo ste stratili, je naozaj niečo, čo stojí za to mať. Ak ste niečo stratili a máte pocit: „Ach, tá vec, ktorú som stratil, nemá žiadnu cenu,“ potom ju nikdy nezískate späť. Niektorí ľudia sú takí šikovní. Snažia sa byť šťastní tým, že zabúdajú na to, čo stratili. Ale to nie je dobré. Ak zabudnete na to, čo ste stratili, potom sa nebudete snažiť, aby ste to získali späť. Iba keď sa o to budete usilovať, znovu to získate. Na druhej strane nie je dobré, ak ste stále nešťastní, pretože ste niečo stratili. Musíte však cítiť, že vec, ktorú ste stratili, je veľmi cenná.

Ak budete cítiť ľútosť len dvadsaťštyri hodín, potom to už späť nezískate. Budete si len hovoriť: „Stratil som to, stratil som to, stratil som to.“ Stratili ste to, je to pravda; ale čo robíte, aby ste to získali späť? Je ľahké povedať, že som stratil desaťtisíc dolárov. Ale tým, že budem opakovať: „Stratil som desaťtisíc dolárov,“ nezískam späť ani cent. Musím opäť tvrdo pracovať, aby som desaťtisíc dolárov zarobil.

Teraz som stratil svoje vnútorné bohatstvo, ktoré pre mňa bolo veľmi významné, veľmi dôležité, veľmi cenné. Chcem ho znovu získať späť. A ako ho mám získať? Prostredníctvom ašpirácie. Musím tvrdo pracovať. Ak tvrdo pracujem, moja práca je sama o sebe ašpiráciou. Ak budem znovu ašpirovať, získam späť svoje vnútorné bohatstvo a dosiahnem svoju najvyššiu úroveň.

Otázka: Je utrpenie nevyhnutné pre duchovný pokrok?

Sri Chinmoy: Podľa môjho osobného presvedčenia, podľa mojej vlastnej realizácie, utrpenie nie je potrebné oslavovať. Nie! Trpíme, pretože sa stotožňujeme s nevedomosťou. Keď sme vo vitálnom svete, trpíme. Keď sme v emocionálnom svete, trpíme. Keď robíme niečo zlé, trpíme. Boh nám utrpenie nevnucuje, to ani zďaleka nie. Ak sme však urobili niečo zlé a kozmický Zákon nám ponúka utrpenie, musíme cítiť, že je to niečo, čo potrebujeme pre svoj vlastný pokrok. Keď urobíme niečo správne, aj vtedy niekedy trpíme. Svet nám nerozumie, svet má problém vidieť pravdu v nás a my trpíme.

Musíme vedieť, že sme prišli na svet, aby sme naplnili Božiu Vôľu. Ak je Božou Vôľou, aby sme podstúpili utrpenie, potom ho budeme musieť prijať. Ale modlitbou k Bohu a meditáciou na Boha môžeme Jeho Vôľu zmeniť. Ak budeme robiť správne veci, ak budeme konať božsky, potom On naše utrpenie zmenší, alebo ho môže úplne odstrániť.

Ak utrpenie príde, musíme mu čeliť; musíme ho prijať ako skúsenosť na svojej ceste. Nemusíme však svoje utrpenie zväčšovať, aby sme urobili ďalší pokrok. Nemusíme utrpenie oslavovať, aby sme urobili vyšší pokrok. Nemusím si odrezať ruky alebo nos, aby som sa dostal k svojmu Večnému Otcovi. Nemusím Mu dokazovať, ako veľmi som trpel, aby som sa k Nemu dostal. On je môj všetko milujúci Otec a ja k Nemu musím pristúpiť so všetkou svojou láskou.

Prečo trpíme? Trpíme, pretože sa nestotožňujeme so svojou vnútornou radosťou. V našom vnútri je nesmierna radosť, ale my sa vedome ani nevedome nestotožňujeme s radosťou, ktorú v sebe máme. Mnohokrát sa vedome a zámerne stotožňujeme s vonkajším utrpením. Potom sme zatvorení vo väzenskej cele utrpenia a nechceme z nej vyjsť. Vtedy do nás vstupuje utrpenie, zohráva svoju úlohu a my si ho opatrujeme. Potom sme bezmocní.

V duchovnom živote je mnoho nebožských kvalít, ktoré zvyšujú naše utrpenie: strach, pochybnosti, úzkosť, obavy, depresia, žiarlivosť a tak ďalej. Keď sme obeťou pochybností alebo strachu, nemilosrdne trpíme. Za toto utrpenie sme však zodpovední my sami. Boh nám dal potrebnú vieru, aby sme vedeli, že nás miluje, myslí na nás a medituje na nás. Tak prečo by sme mali pochybovať o Bohu alebo o svojej vlastnej existencii?

Ašpirant musí cítiť, že Boh na nás neustále myslí, či už naňho myslíme alebo nie. Ale ak nie sme hľadajúci, potom tento pocit nikdy nemôžeme mať. Budeme si myslieť, že keď my na Boha nemyslíme, potom prirodzene ani Boh nemyslí na nás. To je naša realizácia. Keď však nasledujeme duchovný život, spoznáme, že Boh na nás myslí nekonečne viac, než na seba myslíme my. Keďže je to tak, nesmieme byť obeťami strachu, pochybností a úzkosti, ktoré zväčšujú naše utrpenie.

Naša filozofia je takáto: zo svetla budeme rásť do väčšieho svetla, nesmierneho svetla, nekonečného Svetla. Z radosti budeme rásť do väčšej radosti, nekonečnej Radosti. Budeme kráčať dopredu, nie dozadu. Nezostaneme v tmavej miestnosti utrpenia. Budeme postupovať len dopredu, do miestnosti, ktorá je svetlá.

Otázka: Ako sa môžeme vyhnúť napätiu vo svojej ašpirácii?

Sri Chinmoy: Ak vieme, ako správne a múdro pozorovať svoj život, môžeme sa vyhnúť napätiu vo svojej ašpirácii. Na jednej strane si musíme povedať, že každý okamih je zlatá príležitosť. Musíme cítiť, že ak stratíme tento okamih, ak stratíme túto zlatú príležitosť, potom stratíme všetko v Božom stvorení; nič nám nezostane. Budeme úplne stratení. Preto nebudeme strácať čas. Máme dnes, tu a teraz, alebo nič. Musíme okamžite bojovať za svetlo.

Realizácia Boha je taká ťažká vec. Odhalenie Boha je ťažšie a prejavenie Boha je ešte ťažšie. Takže najlepšie je byť úprimný a oddaný a robiť všetko bezpodmienečne, aby sme mohli realizovať Boha. Musíme urobiť toľko vecí. Ak neurobíme tú najdôležitejšiu vec prvú, ako potom odhalíme a prejavíme Boha?

Existuje však aj iný prístup. Budeme robiť to, čo cítime, že je najlepšie pre naše telo, vitál, myseľ, srdce a dušu. Zároveň si však budeme pamätať, že máme k dispozícii večnosť. Naším zdrojom je Boh, Nekonečnosť, Večnosť. Ak je večný Boh, potom sme prirodzene veční aj my. Čím je Boh, tým sme aj my. Ak sa Boh zaoberá Večnosťou, potom aj my máme plné právo zaoberať sa Večnosťou. Ak si uvedomujeme svoj vnútorný život, ktorý je večný, potom nemôže existovať žiadne napätie. Ak niečo nemôžeme urobiť dnes, potom to môžeme urobiť zajtra. Náš čas nie je ako večný čas lenivého človeka. Sme hľadajúci; modlíme sa, meditujeme a venujeme svoj život Bohu. Robíme to najlepšie, ako vieme. Musíme však mať na pamäti, že aj keď urobíme všetko, čo je v našich silách, je to Boh, kto určí našu hodinu. Toto je múdry spôsob, ako sa vyhnúť napätiu. Každý deň sa venujeme modlitbe a meditácii, takže teraz je na Bohu, aby nám dal realizáciu Jeho vlastným Spôsobom. Nechajme Boha, nech určí našu hodinu. Pokiaľ ide o nás, budeme každý deň robiť, čo je v našich silách.

Question: Otázka: Ak sa stane niečo zlé, alebo ak nevyužijem nejakú dobrú príležitosť, modlím sa za odovzdanosť, ale nedosiahnem ju.

Sri Chinmoy: Musíš cítiť, že si na bežeckých pretekoch. Keď sa skončia, ponúkneš výsledok Najvyššiemu. Ale v tvojom prípade, keď prehráš alebo podáš slabý výkon, trpíš a preklínaš Najvyššieho. Tesne predtým, ako sa akcia uskutoční, je ľahké ponúknuť ju Najvyššiemu. Potom však obviňuješ Toho, ktorému si ponúkol svoju veľmi dušeplnú odovzdanosť.

Na druhej strane, keď vyhráme preteky, keď sme s výsledkom veľmi spokojní, veľmi často výsledok nejde k Najvyššiemu, ale k našej pýche a márnivosti. Povieme: „Dosiahol som toto víťazstvo vďaka svojmu osobnému úsiliu. Pracoval som veľmi tvrdo. Preto si ho zaslúžim.“ Navonok povieme, že výsledok musí ísť Najvyššiemu, ale vo vnútri ho neponúkneme.

Musíme si zachovať postoj odovzdanosti a musí to byť živý postoj v našom živote, či už vyhráme alebo prehráme. Môžeme stokrát zlyhať, ale svoj neúspech zakaždým ponúkneme Najvyššiemu. Výsledok, či už v podobe neúspechu alebo úspechu, budeme ponúkať s rovnakou radosťou. Je to veľmi ťažká úloha a dlhý proces; ale iba tak môžeme byť skutočne šťastní.

Otázka: Prečo stále prežívame hnev a podráždenie?

Sri Chinmoy: Sme v procese evolúcie a neustále robíme pokrok. Dokonalosť však nenastane zo dňa na deň. Vieme, koľko túžob sme mali kedysi. Ak budeme k sebe úprimní, uvedomíme si, že predtým bol náš hnev veľmi rýchly. Keď sa niečo stalo proti našej vôli, rozzúrili sme sa. Teraz už takýto živočíšny hnev nezažívame. Možno sa nahneváme, keď v sebe alebo v druhých vidíme nebožské veci, ale robíme pokrok. Možno to nie je nepretržitý pokrok, ale je to stály pokrok. Pomaly a vytrvalo sa oslobodzujeme od hnevu, pochybností a iných nebožských vlastností, ktoré nám prekážajú na ceste. Len preto, že dnes máme tieto nedostatky, nemôžeme povedať, že nás tieto nebožské sily nikdy neopustia. Musíme iba pozorovať, či sa tieto nebožské sily zväčšujú alebo zmenšujú. Musíme sa pozrieť do minulosti a zistiť, koľko hodín denne sme žili v nevedomosti a v živote túžob, a koľko hodín denne teraz žijeme v živote ašpirácie. Ak to urobíme, určite uvidíme, že napredujeme.

Časť III - Nesebecká služba

Otázka: Keď nás požiadaš o nesebeckú službu, niekedy sa nám zdá, že máme vo vonkajšom živote dosť práce. Vytvárame si navonok vedome záťaž, aby sme nemuseli pracovať pre Centrum?

Sri Chinmoy: To úplne závisí od vašej úprimnosti. Ak ste stopercentne úprimní, Boh vám dá príležitosť pracovať pre Neho a zbaví vás svetských problémov. Ak pre Neho chceme plakať a tešiť Ho v každej sekunde svojho života, nie je vtedy Jeho svätou povinnosťou udržiavať našu cestu voľnú? My však Boha až tak zúfalo nepotrebujeme. Máme pocit, že medzi Bohom a pozemským životom by mal byť kompromis.

V duchovnom živote však nemôže existovať kompromis. Na začiatku svojho duchovného života možno budete chcieť ísť veľmi pomaly, ako indický voz s volmi. Pretože sa bojíte svojej matky, otca alebo niekoho iného z rodiny, idete pomaly, pomaly, pomaly. Ale príde deň, keď sa už nebudete báť členov svojej rodiny, a vtedy by nemal byť žiadny kompromis. Nebojíte sa sveta, bojíte sa len svojho vlastného ja. Vtedy, ak nerobíte správnu vec, ak Boh nie je v živote na prvom mieste, ste odsúdení na zánik.

Ak dokážete robiť správne veci, potom pobežíte veľmi rýchlo. Ale to úplne závisí od toho, ako úprimne potrebujete Boha. Svetské problémy vznikajú, pretože vaša potreba Boha nie je dostatočne silná. Dnes vidíte problémy, skutočné problémy, vo svojej rodine. Ale zajtra, keď sa vaša ašpirácia zvýši, budete sa týmto takzvaným problémom len smiať. Môžu vzniknúť a vzniknú tie isté ťažkosti, ale vy sa im budete smiať. Čím hlbšie pôjdete a čím intenzívnejšia bude vaša ašpirácia, tým ľahšie vyriešite svoje svetské problémy. Keď sa stanete stopercentne duchovnými, hovorím vám, bez ohľadu na to, koľko problémov budete mať – aj desať či dvadsať problémov denne – budete sa im smiať. Budete si myslieť, že ich riešenie je ako napiť sa vody. Stačí si vziať pohár a pustiť vodu v umývadle. Je to také jednoduché! Prečo? Pretože máte obrovský smäd, ktorý musíte uhasiť. Len preto, že ste nesmierne smädní, vás smäd prinúti okamžite si ísť po vodu.

Veľmi často u niektorých žiakov vidím, že ich svetský život je na prvom mieste. Mnohí z nich sú zaneprázdnení vlastnými úspechmi alebo vlastnou prácou. Zamyslite sa nad tým, čo by ste povedali, keby som sa vás spýtal, čo ste urobili pre našu misiu. Ale aj keď sa nestaráte o misiu, starajte sa aspoň o svoju vlastnú ašpiráciu. V skutočnosti nemôžete oddeliť svoju ašpiráciu od misie, pretože ja som v oboch, v ašpirácii aj v prejavení. Ak sa nestaráte o prejavenie, nebudem na vás hľadať chyby. Ale nájdem na vás chybu, ak nemáte ašpiráciu, pretože tá by mala byť na prvom mieste. A ak naozaj ašpirujete, potom nebudete schopní oddeliť prejavenie od ašpirácie. Ale ak chcete oddeliť ašpiráciu od prejavenia, a to niektorí žiaci žiaľ robia, potom vám chcem povedať, že tu môžete zostať so svojou ašpiráciou, ale musíte mi dokázať, že ašpirujete. Dôkazom vašej ašpirácie bude vaša tvár.

Otázka: Mali by sme vykonávať nesebeckú službu, ak ju nemôžeme vykonávať v dobrom vedomí, s odovzdanosťou? Mali by sme v tejto službe pokračovať, aj keď sa nemôžeme zbaviť negatívnych pocitov v súvislosti s ňou?

Sri Chinmoy: Ak je pre niekoho mimoriadne ťažké vykonávať nesebeckú službu oddane a dušeplne, mal by sa modliť a meditovať, aby si rozvinul dušeplné vlastnosti. Predpokladajme, že nesebeckú službu nedokážete vykonávať dušeplne. Zakaždým, keď vás o to požiadajú, vnútorne pociťujete nechuť, ale robíte to, pretože chcete, aby ostatní ľudia cítili, že ste veľmi oddaný hľadajúci, alebo nechcete, aby vás kritizovali. Navonok sa snažíte vzbudiť ich obdiv, ale vo vnútri sa vám pracuje ťažko. Pri práci sa prejavuje vaša vnútorná zatrpknutosť a nevraživosť voči Majstrovi. Ak sa to deje zakaždým, najlepšie urobíte, ak budete myslieť na svoju vnútornú úprimnosť. Predtým, ako budete robiť nesebeckú službu, je lepšie si rozvinúť určitú úprimnosť. Snažte sa rozvinúť si určitú jednotu s Majstrom a Majstrovou cestou.

Tieto negatívne pocity sú ako nepriatelia, ktorí na nás útočia. Ak sú mimo nás, môžeme prijať výzvu, bojovať a zvíťaziť nad nimi, aj keď je to veľmi ťažká úloha. Ale ak nepriateľstvo a zatrpknuté pocity voči Majstrovi pochádzajú z vnútra, potom je pre toho človeka lepšie, keď nesebeckú službu nebude vykonávať.

To však nie je prípad žiakov, ktorí zvyčajne vykonávajú nesebeckú službu dušeplne a oddane, a ktorí ju takto vykonávajú už roky. Sú to v podstate dobrí žiaci, ktorí cítia potrebu nesebeckej služby, ale občas ich napadnú negatívne sily zo sveta podozrievania alebo žiarlivosti. Pohádajú sa s niekým, alebo ich napadne žiarlivosť, neistota či iná nebožská vlastnosť a ich vedomie klesne. Vtedy im odporúčam, aby išli a vykonávali nesebeckú službu. To je pre nich jediný spôsob, ako sa zbaviť svojho problému. Ak niekto stokrát robil nesebeckú službu so skutočnou oddanosťou a zasvätením, a potom ho raz či dvakrát napadnú zlé sily, najlepšie preňho bude nesebeckú službu vykonať. Pre ostatných, ktorí neustále odmietajú myšlienku nesebeckej služby, je najlepšie najprv bojovať s vnútornými nepriateľmi a premôcť zlé sily vo svojom vnútri. V opačnom prípade je veľmi pravdepodobné, že zaútočia na iných, ktorí vykonávajú nesebeckú službu. Táto choroba je nákazlivá, jej zdolanie trvá dlho.

Časť IV - Otázky o vede

Otázka: Majú dnes ľudia vďaka vede väčšiu istotu v to, čo vedia?

Sri Chinmoy: Veda spôsobila, že ľudia sú si vedome istí. Veda napreduje prostredníctvom mysle a intelektu, a dokonca aj prostredníctvom intuície. Keď ľudské bytosti na svete niečo dosiahnu, okamžite sa to stane viac-menej mentálnym, vitálnym alebo fyzickým vlastníctvom ľudstva. Aj keď sa niečo dosiahne na vedeckej úrovni, okamžite sa to zavedie na fyzickej, vitálnej a mentálnej úrovni. Teraz sú si ľudia istí vo všetkom. V dnešnej dobe sa ľudia nestarajú o to, aby hovorili o Bohu; všetko vedia. Dokonca aj dieťa vie všetko. Pred niekoľkými stovkami rokov, keď ľudia niečo nevedeli, povedali, že to nevedia. Nikdy by nepovedali, že vedia. Teraz však ľudia nepovedia: „Neviem.“ Nie, nepriznajú sa, že niečo nevedia. Ľudia majú často takú neprimeranú sebaistotu vo svoju realizáciu, ktorá je úplne nebožská.

Problém je v tom, že ľudia sú neúprimní. Desaťkrát povieme lož a potom jej uveríme. Desaťkrát povieme, že o Bohu vieme všetko. Keď sme presvedčení, že sme Boha realizovali, máme pocit, že realizáciu dávame všetkým. Takže do nás vstúpila akási sebaistota, ktorá sa nezakladá na ničom. Je to falošná sebaistota. Dokonca aj niektorí žiaci majú pocit, že vedia všetko. Niektorí ľudia sa mojich kníh ani nedotknú. Prečo? Poznajú moju filozofiu: láska, oddanosť a odovzdanosť. Z tisícky žiakov v niektoré dni číta moje knihy len dvadsať. Niektorí čítajú len päť alebo desať minút, iní nemajú ani toľko času. Mnohí pozerajú televíziu alebo čítajú noviny. Keby však čítali moje knihy čo i len päť minút, vstúpili by do môjho sveta, ako aj do svojho sveta meditácie.

Otázka: Čo je najvyšším cieľom vedca?

Sri Chinmoy: Ste biológ. Ako vedec by ste mali vedieť, že najvyšším cieľom vedca je objaviť život vo všetkom. To, čo jogín nazýva životom, by mal vedec tiež nazývať životom. Jogín objavil pravdu, že vo všetkom je život. Keď stroj funguje, pôsobí v ňom a prostredníctvom neho kozmická životná sila. Aj veda vidí vo všetkom život, ale nechce mu priznať zásluhy. Veda získava zlomyseľné potešenie z toho, že odmieta označiť túto silu ako život. Veda svojím plodným mozgom vytvorila stroj a vo vnútri stroja je životná sila. Vedec vidí, že táto sila pôsobí vo vnútri stroja, vidí, že stroj funguje, ale nechce ju nazvať životom.

Takže ak sa vedec chce stať skutočným Božím synom, musí nájsť vo všetkom život. Tento život je skutočný Boží Sen, ktorý sa snaží vo všetkom prejaviť. Keď vedec objaví túto silu, vstúpi do skutočného Božieho Sna. Vtedy uvidí, že v skutočnosti nič neobjavil. Hoci si vedec môže spočiatku myslieť, že je objaviteľom života, v skutočnosti je samotný život objaviteľom vedca. Ľudská veda sa snaží vytvoriť život, ale tento život nie je životom, o ktorom hovoríme. Život, o ktorom hovoríme, je skrytá kozmická sila, ktorú jogín stelesňuje vo svojom vnútornom živote. Vedec musí túto vnútornú životnú silu objaviť. Keď ju objaví, musí pocítiť, že tento život nie je nič iné ako jeho vlastná realizácia. To by malo byť konečným cieľom vedca. V mojom preklade Lotosové okvetné lístky od Noliniho, veľkého indického učenca a vedca, je článok napísaný pred mnohými rokmi s názvom „Boh a vedec“. Ak si tento článok prečítate, získate veľa informácií o prístupe vedca k duchovnému životu a Bohu.

Otázka: Vedci tvrdia, že fyzický vesmír sa neustále rozpína. Niektorí z nich hovoria, že sa bude rozpínať stále, a iní, že sa bude opäť zmenšovať. Aký je váš názor?

Sri Chinmoy: Čokoľvek sa rozpína, nebude sa zmenšovať. Jediná vec je, že po rozšírení môžete hrať iný typ hry. Expanzia sama o sebe je hra. Keď sa táto hra skončí, začne sa hrať iná hra. Povedzme, že je to ako manifestácia duchovného poslania. Misia sa rozširuje a expanduje. Môže však prísť čas, keď to už ľudí nebude inšpirovať, nebudú robiť nič. Takže prirodzene už nebude dochádzať k rozširovaniu. To však neznamená, že sa misia vráti do stavu, v akom bola predtým, než sa začala rozširovať. Nie! Iba je mŕtva, bez života. Rieka tiekla, tiekla, ale teraz už zrazu nemá žiadny impulz, žiadnu energiu, žiadny život. Rieka už neplynie. Nemôžeme však povedať, že sa vrátila do rovnakého stavu. Keď raz opustíme východiskový bod, nemôžeme sa vrátiť späť. Nemusíme bežať, môžeme kráčať alebo zakopnúť, ale východiskový bod je preč. Keď sa raz začne vývoj na akejkoľvek úrovni, nevrátime sa do počiatočného štádia.

Len vo veľmi zriedkavých prípadoch v ľudskom živote, keď ľudia neuspokojili svoje najnižšie vitálne túžby, vracajú sa do zvieracieho sveta. Duša skutočne vstúpi do zvieracieho života, ale je to len na niekoľko mesiacov. Inak, keď raz opustíme východiskový bod, už sa tam nevrátime. Takže nikto z vás, ktorí ste tu sa nevráti späť do kamenného, rastlinného ani zvieracieho života. Keď sa raz niečo stane, je to urobené, je to skončené. Nestane sa to znova východiskovým bodom, pretože evolúcia stále prebieha.

Otázka: Ako na nás duchovne vplýva, keď odovzdáme telo vede?

Sri Chinmoy: Nie je to ani vznešené, ani znevažujúce. Je to len individuálna voľba. Ako viete, niekedy sa telo spopolní, inokedy pochová. Keď duša opustí telo, je jej jedno, čo sa s telom stane. Keď vták odletí, zostane po ňom len klietka. Vtedy s klietkou môžeme robiť, čo chceme. Jeden človek získa uspokojenie, keď povie: „Po smrti chcem dať svoje telo nemocnici, aby lekárska veda mohla urobiť nejaké pokusy, ktoré budú v budúcnosti veľmi užitočné.“ Iný človek však povie: „Nech v mojich príbuzných a prostredníctvom nich pôsobí len Božia vôľa. Ak chcú, nech ma moji príbuzní pochovajú; ak ma chcú spopolniť, nech ma spopolnia.“ Takže to necháva úplne na želanie príbuzných. Alebo niekto môže povedať: „Nie, chcem, aby sa pokračovalo v tradícii. Chcem, aby bolo moje telo pochované alebo spopolnené normálnym spôsobom.“ Ale žiadny konkrétny spôsob sa Bohu nemusí nutne páčiť viac. Boh nám dal slobodu individuálneho rozhodnutia. Ak chceme kremáciu, Boh povie: „Výborne!“ Ak chceme pohreb, Boh povie: „Výborne!“ Ak chceme, aby naše telo bolo po odchode duše prevezené do nemocnice na pokusy, Boh na nás v žiadnom prípade nebude nahnevaný, ani s nami nebude nespokojný.

Časť V - Pripútanie a oddanosť

Pripútanie a oddanosť

Náš osobný život je zvyčajne životom emócií, životom pripútania – pripútania k vlastnému menu a sláve, pripútania k vlastným fyzickým potrebám alebo pripútania k niekomu inému. Buďme však úprimní. Je na takomto živote niečo božské? Ak som pripútaný k svojmu fyzickému telu, som neužitočný. Ak som pripútaný k svojmu citovému životu, som neužitočný. Ak som pripútaný k niekomu inému, som neužitočný. Čo mám teda robiť? Mám zostať neužitočný? Nie, prijmem život zasvätenia. Ak sa odovzdám poslaniu, Centru, Najvyššiemu, iba vtedy som užitočný. Pred chvíľou som bol neužitočný, pretože som bol k niečomu pripútaný. Teraz som oddaný niečomu nekonečne vyššiemu. Rozdiel medzi pripútaním a oddanosťou teda môžeme ľahko vidieť.

Keď svoj život zasvätíme, ponúkneme ho vyššej veci, vyššej skutočnosti. Keď sme však k niečomu pripútaní, sme buď na rovnakej úrovni ako tá vec, alebo na nižšej úrovni, dokonca na tej najnižšej. Pripútanosť nás zviaže buď k rovnakej úrovni, na ktorej je objekt našej pripútanosti, alebo k nižšej úrovni. Oddanosť nás však ako rieka zanesie k oceánu. Oddanosť je ako rieka, ktorá sa vlieva do oceánu. Oddanosť nás ako magnet ťahá k cieľu.

Ak ste oddaní niečomu vyššiemu a hlbšiemu vo svojom vnútri, potom máte život ašpirácie, život prejavenia, a tento život sa stáva vašou vyššou skutočnosťou. Ak ste oddaní vyššej skutočnosti, vtedy nemôžete byť pripútaní k nižšej skutočnosti. Je to nemožné. Ak v tejto chvíli myslíte na Boha, potom nemôžete myslieť na niekoho iného. Ak v ďalšom okamihu myslíte na niekoho iného, potom nemôžete myslieť na Boha. Práve teraz musíte myslieť len na Boha. Ak myslíte na niekoho iného, potom myslíte len na tohto človeka a na nikoho iného. Ale ak väčšinu svojho času venujete mysleniu na Boha alebo na naše duchovné poslanie, potom budete úspešní.

Existuje niekto, kto nevie, že keď robí jednu vec, niečo získa, a keď robí inú vec, niečo stratí? Ak dieťa vloží prst do plameňa, popáli si prst; preto sa hneď naučí, že sa nemá približovať k ohňu. Dieťa nemá vyvinutý mozog, ale jeho inštinkt mu okamžite povie, že ak sa dotkne ohňa, popáli si prst. Keď vstúpite do nižšieho vitálneho života, do života túžby, je to ako keď sa dotýkate ohňa. Opakovane sa popálite, ale znova a znova sa vraciate späť. Dieťa sa k ohňu druhýkrát nevracia, ale vy to robíte. Keď sú raz deti potrestané za to, že urobili niečo zlé, už to neurobia, pretože vedia, že ich opäť čaká trest. Ale vy znova a znova robíte nesprávnu vec tým, že opakovane vstupujete do života pripútanosti, takže vtedy ste horší ako deti.