Scéna 3

ALŽBETA: Mária, Mária, počula som. Ale už ťa viac nesmiem volať Mária. Odteraz ťa musím volať Matka, Matka môjho Najvyššieho Pána. Si požehnaná a nemáš páru medzi ženami. Tvoj syn je požehnaný a nemá páru medzi mužmi.

MÁRIA: Nech ma božská Matka, Matka vesmíru, požehná, moje malé srdce. Nech ma Jej Vesmírne Vedomie vedie, môj pokorný život. Nech ma Jej Transcendentálne Svetlo osvieti, môj malý svet.

ALŽBETA: Ubezpečujem ťa, že to urobí. Matka vesmíru vyplní všetky tvoje túžby, a ešte viac.

MÁRIA: Ďakujem. Ďakujem ti. Ach, zabudla som sa ťa spýtať najdôležitejšiu vec. Anjel mi povedal, že aj ty si požehnaná božským dieťaťom. Je to pravda?

ALŽBETA: Áno, je to pravda. Ale moje dieťa sa nevyrovná tvojmu. To neznamená, že v mojom srdci nájde útočisko žiarlivosť. Nie, nikdy nedovolím žiarlivosti, aby zatemnila dvere môjho srdca. Môj syn bude zvestovateľom najvyššieho príchodu tvojho syna. Môj syn povie svetu, kto je tvoj syn. Môj syn privedie svet bezpečne k tvojmu synovi, v ktorom prebýva Najvyšší. On je tvojím synom, ale bude mojím Pánom. Bude mojím Najvyšším. Bude mojím Všetkým.

(Alžbeta spieva.)

Boh je Človek,
milujem Jeho Tvár.
Jeho modro-zlatú Lásku,
moju púť do Neba.

MÁRIA: Ó, Bože, splň mi tri prosby. Chcem vždy vidieť svojho syna tak, ako ho vidí Alžbeta. Chcem vždy cítiť svojho syna tak, ako ho cíti Alžbeta. Chcem si vždy ceniť svojho syna tak, ako si ho cení Alžbeta.