KAPITOLA III. Samádhi a blaženosť: vnútorný vesmír
Vysoko, vyššie, najvyššie je úroveň Blaženosti. Svojím osvieteným vedomím stúpame na túto úroveň, sami sebou uchvátení. Prešli sme chodbami vznešeného ticha a tranzu, teraz sme zjednotení s Najvyšším."
— Sri Chinmoy
Povedal si raz, že transcendentálna Blaženosť je jednou z božských vlastností, ktoré sa na zemi zatiaľ ešte neprejavili. Prečo je to tak?
Sri Chinmoy: Na najvyššej rovine je Existencia-Vedomie-Blaženosť, Sat-Čit-Ánanda. Sat ja Existencia, Čit je Vedomie, Ánanda je Blaženosť. Vedomie je zdrojom všetkého, ale nemôže byť bez Blaženosti a Existencie. Ak nie je Existencia, nemôže byť Vedomie. Ak je Existencia a Vedomie, pre Seba-naplnenie je potrebná Blaženosť.Veľkí duchovní Majstri od nepamäti prinášali nadol aspekty Sat a Čit. Ale priniesť dole Ánandu je omnoho ťažšie. Niektorí to vôbec nedokázali. Niektorí ju priniesli, ale vydržala len pár sekúnd či minút a potom išla znova hore. Mier je dosiahnuteľný. Mier môžeme zniesť dole. Svetlo a Sila sa ľahko dajú zniesť dole. Ale blaženosť, ktorá robí naše vnútorné i vonkajšie vedomie nesmrteľným, ešte na zemi vytvorená nebola. Prichádza a potom odchádza, pretože v pozemskej atmosfére vidí tak veľa nedokonalostí, že nedokáže zostať.
Dokonca i duchovne pokročilí ľudia sú často zmätení. Cítia vnútornú extázu, ktorá prichádza z vitálneho sveta, a myslia si, že to je skutočná blaženosť. Ale tak to nie je. Skutočná blaženosť prichádza z vyššieho sveta k duši a z duše potom napĺňa celú bytosť.
Táto Ánanda sa absorbuje inak než fyzická blaženosť alebo to, čo nazývame pôžitkom či potešením. Supramentálna blaženosť je úplne odlišná od sveta pôžitku a potešenia. Ak z nej raz získate čo i len nepatrnú čiastočku, pocítite, ako vaša vnútorná bytosť radostne tancuje s najväčšou čistotou ako dieťa a vaša vonkajšia bytosť pocíti vo svojej vonkajšej existencii pravú Nesmrteľnosť. Ak túto blaženosť pocítite čo i len na sekundu, budete si to pamätať po celý život.
Všade okolo nás je kozmická Hra. Vesmír je plný radosti, vnútornej radosti i vonkajšej radosti. Keď nastane realizácia, musíme cítiť potrebu prejavenia tejto neustálej blaženosti vo svojom srdci. Táto Blaženosť žiari, ale v skutočnosti nepáli. Je nesmierne intenzívna, zároveň však veľmi jemná, je ako nadovšetko sladký prúd Nektáru.
Jedného dňa som ju priniesol nadol do môjho hrubomateriálneho, takže keď som sa usmieval, rozdával som každému z vás najvyššiu Blaženosť. Musím však povedať, že sa to všetko stratilo. Medzi mojimi žiakmi niet ani jedného, ktorý by si z nej niečo udržal.
