Kde je Boh?

Kde je hranica krásy?

Ó, Krása všetkého, kde si?

Ak si všade, prečo Ťa potom moje oči nevidia?

Prečo potom nie je moje vnútro zaplavené a rozochvené Tvojím sladkým a nebeským Úsmevom?

Kde si, môj Pane, kde?

Znášam veľké bolesti a nenechávam kameň na kameni, aby som našiel aj tú najobyčajnejšiu vec, ak sa stratila. Ale beda, Ty si bol odo mňa odlúčený po celé tisícročia. Na moje veľké prekvapenie necítim v sebe žiadnu túžbu po tom, aby som Ťa uvidel.

Prečo je to tak?

Nesmierny je môj smútok, nie preto, že bolo naše puto prerušené, ale preto, že som za Tebou neplakal so snehobielym srdcom ani na letmú chvíľu.

Môj Pane, tvár Pravdy je konečne odhalená.

Si všade, keď hovorím: „Áno“.

Nie si nikde, keď hovorím: „Nie“.